{"guid": "eb48f365-000e-475d-aed9-043651aa6230:2cd59108-a158-4cde-92f7-5d95820651fd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1", "spisova_znacka": "2S/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2S/9/2023 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2025, sp. zn. 2S/9/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1", "identifikacne_cislo": "0723100773", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/575-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-78", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cd59108-a158-4cde-92f7-5d95820651fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n2S/9/2023\n0723100773\n22. 10. 2025\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej\nveci žalobcu: A. B., bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Pavol\nGráčik, advokát, so sídlom Farská 10, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie\na výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Jaguar\nLand Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48 302 392, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 16208/2018/SV/35376\nzo dňa 21.05.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“)\nvydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/015580-4 zo dňa 01.03.2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým ako príslušný stavebný úrad vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na\nvydanie kolaudačného rozhodnutia, podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (ďalej\naj „navrhovateľ“). Prvostupňový orgán uviedol, že navrhovateľ podal dňa 27.02.2018 návrh na vydanie\nkolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra project“ v rozsahu stavebných objektov: SO 743.1\nPrípojka plynu; SO 743.2 Meranie plynu; SO 743.3 Areálový rozvod STL; SO 744 Rozvod horúcej vody;\nSO 746 Areálové rozvody VN 22 kV – 1. časť kolaudácie; SO 746.1 Areálové rozvody VN 22 kV – 1.\nčasť kolaudácie; E. XXX D. rozvody – 1. časť kolaudácie. Dňa 13.11.2017 podal žalobca podanie s tým\nobsahom, že spĺňa podmienky na účastníctvo v predmetnom konaní.\n2. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený\ninak ako okruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Odkázal na to, že § 78 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „stavebný zákon“) taxatívne vymedzuje, že účastníkom kolaudačného konania je\nstavebník a vlastník pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, prípadne stavby.\nZ uvedeného ustanovenia nevyplynulo, že by priznávalo právo byť účastníkom konania osobám, ktorým\n\ntoto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je to v územnom alebo stavebnom konaní.\nPrvostupňový orgán zistil, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba\numiestnená a nebol ani vlastníkom zo žiadnej z uvedených stavieb. Zároveň mu postavenie účastníka\nkolaudačného konania nevyplynulo ani z osobitného predpisu, pretože § 78 stavebného zákona jasne\nvymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, čo znamená, že žalobca nebol v predmetnom\nkonaní účastníkom konania.\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 10.04.2018, pričom namietol, že\nbol účastníkom predmetného kolaudačného konania a nie je možné ho ako účastníka konania vylúčiť.\n4. Na podklade podaného rozhodnutia vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky\nrozhodnutie č. 16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nodvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný ustálil, že žalobcovi\nneprináležalo postavenie účastníka konania, pretože okruh účastníkov kolaudačného konania je\nupravený inak ako okruh účastníkov územného alebo stavebného konania. Žalobca mal ako\nzainteresovaná verejnosť plnohodnotné právo byť účastníkom územného alebo stavebného konania\npredmetných stavieb, avšak právo žalobcu byť účastníkom kolaudačného konania mu môže vyplývať\nlen po splnení podmienok § 78 stavebného zákona.\n5. Žalovaný ďalej uviedol, že zákonom stanovený okruh účastníkov kolaudačného konania nemožno\nrozšíriť ani aplikáciou § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pretože stavebný zákon je špeciálnou právnou\nnormou vo vzťahu k správnemu poriadku. V rozsahu, v ktorom je situácia upravená špeciálnou normou\nnemožno aplikovať všeobecnú normu, a to ani na základe rozširujúceho výkladu. Po preskúmaní\nspisu žalovaný uzavrel, že žalobca nebol vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba\numiestnená a nebol ani vlastníkom žiadnej z uvedených stavieb. Súčasne žalobcovi postavenie\núčastníka kolaudačného konania nevyplynulo ani z osobitného predpisu, pretože § 78 stavebného\nzákona jasne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcov\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 20.08.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich\nzrušenia.\n7. Žalobca namietol záver odvolacieho orgánu a prvostupňového orgánu, ktorý uviedol, že žalobca\nnemal postavenie účastníka konania, keďže stavebný zákon v § 59 ods. 1 stanovuje okruh účastníkov\nkonania. Ďalej vyjadril nesúhlas aj s tým záverom orgánov verejnej správy, že v danom prípade sa jedná\no kolaudačné konanie, ktorému nepredchádzalo žiadne konanie podľa osobitného predpisu, a teda,\npredmetná stavba nebola predmetnom posudzovania vplyvov na životné prostredie a skutočnosť, že\nžalobca bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov, neznamená, že toto účastníctvo sa automaticky\nvzťahuje aj na iné stavebné konania.\n8. Žalobca uviedol, že predmetná stavba sa nachádza v strategickom parku, a to konkrétne v rámci\nbudovania stavebného zámeru Automotive Nitra Projekt, na ktorý sa vzťahovalo konanie podľa zákona\nč. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“), ktorého žalobca bol účastníkom, a preto je\núčastníctvo žalobcu v predmetnom kolaudačnom konaní preukázateľne dané z § 24 ods. 2 zákona o EIA.\n9. Žalobca uviedol, že kolaudačnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom\nposudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa samotného Strategického parku ako\ncelku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom o EIA, ktorý vo svojej prílohe č. 8, v časti Infraštruktúra,\npoložka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle\nčasti „B“ stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho\nkonania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet\niného procesného východiská, len ako stavebné konanie zastaviť.\n\n10. Ďalej žalobca namietol, že správny orgán v procese, ktorý rozhodnutiam predchádzal, nepostupoval\npodľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nesplnil si povinnosť dať účastníkom konania možnosť,\naby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne\nnavrhnúť jeho doplnenie. Taktiež žalobca namietol, že v rámci prvostupňového orgánu rozhodol vylúčený\npracovník – F. G. H., na ktorého bolo v relevantnom čase podané trestné oznámenie pre trestný čin\nmarenia úlohy verejného činiteľa, ktorá skutočnosť sama o sebe logicky a objektívne má za následok\nminimálne pochybnosť o predpojatosti danej osoby. O tejto skutočnosti mali mať správne orgány\nvedomosť, keďže žalobca jeho trestné oznámenie v danej veci doručil aj Ministerstvu dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky.\nIII.\nPredchádzajúci priebeh súdneho konania\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n11. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018 žalobu odmietol s odkazom\nna § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) ako neprípustnú. Na podklade podanej kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020 zrušil uznesenie Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Právny predchodca žalovaného – Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky - sa\nk žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.08.2020. Žalovaný zotrval na svojich záverov a uviedol, že\nv predmetnom prípade sa jedná o kolaudačné konanie, kedy okruh účastníkov konania stanovuje §\n78 ods. 1 stavebného zákona, pričom žalobca nemal postavenie účastníka kolaudačného konania.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, že svoje účastníctvo odvodzuje podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného\nzákona, pričom konkrétne poukazuje na zisťovacie konanie žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade\nsa jednalo o navrhovanú činnosť – „Automotive Nitra Project“, ktorá bola súčasťou posudzovania\nv zisťovacom konaní podľa zákona o EIA pri zámere Automotive Nitra Project. Žalobca preto mal právo\nbyť účastníkom územného alebo stavebného konania, avšak nie účastníkom kolaudačného konania.\n13. K námietke žalobcu ohľadom porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že okresný\núrad oznámil začatie kolaudačného konania, do ktorého sa žalobca prihlásil. Následne prvostupňový\norgán ustálil, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, vydal prvostupňové rozhodnutie\na toto bolo žalobcovi doručené. Odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo preskúmané\nodvolacím orgánom, a preto nedošlo k porušeniu práv žalobcu.\n14. K námietke týkajúcej sa vylúčenia zamestnanca žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nebolo\npodané oznámenie podľa § 10 správneho poriadku a nebolo ani zistené splnenie druhej podmienky\nvylúčenia zamestnanca podľa § 11 správneho poriadku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n15. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 05.11.2020, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n16. Ďalší účastník konania sa v súdnom konaní nevyjadril.\n17. Krajský súd v Nitre vydal rozsudok č. k. 26S/28/2020-153 zo dňa 27.01.2022, ktorým napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\nVoči uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej vydal Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 1Svk/55/2022 zo dňa 21.07.2023, pričom spomenutý\nrozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný\nsúd vyslovil, že správny súd vec znova prejedná, bude rešpektovať závery kasačného súdu,\nopätovne preskúma napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a konania tým predchádzajúce\na vyhodnotí žalobné námietky.\n18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\n\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v\nBratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od\n01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Žaloba, pôvodne podaná na Krajský súd v Nitre, sa tak\npo konaní na kasačnom súde previedla na tunajší súd a je vedená pod sp. zn. 2S/9/2023.\n20. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že\npredmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktoré vydalo Ministerstvo dopravy\na výstavby Slovenskej republiky. S odkazom na zákon č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prešla pôsobnosť Ministerstva\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia od\n01.01.2023 na žalovaného. Správny súd tak namiesto Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky pokračoval v konaní so žalovaným, ktorý je v oblasti vyvlastnenia nástupcom pôvodne\nžalovaného subjektu.\n21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby, viazaný právny názorom kasačného súdu a dospel k záveru, že žaloba nie\nje dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.\n22. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 22.10.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\n26. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n27. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,\núzemnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému\npredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol\núčastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia\npodľa osobitného predpisu\n28. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,\nstáva účastníkom konania.\n29. Podľa § 24 ods. 2, zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z\nosobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n\n30. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene\na na konaní o jej povolení podaním\na/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,\nb/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 8,\nc/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,\nd/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n31. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,\nči sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len \"rozhodnutie\nvydané v zisťovacom konaní\"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom\nzisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň\ndoručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia\nvydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom\npodľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na\nkonaní o jej povolení.\n32. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby\nsa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi, ak žalobcu vylúčili ako účastníka predmetného kolaudačného konania.\n33. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účasti dotknutej\nverejnosti (žalobcu) v kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola\npredmetom rozhodovania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, konkrétne sa ňou\nzaoberal vo svojom rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS\npublikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č.\n1/2024, a na ktorý správny súd v podrobnostiach odkazuje:\n„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so\nzákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.\n1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú\núčastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.\n31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva\nz osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom\n„zainteresovaná verejnosť“).\n32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.\n2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred\ndokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla\ndotýkať.\n33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,\nktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne\nex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,\nktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej\nverejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného\nzákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a\nstavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie\núčastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú\nstavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená\n(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom\nprípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu\ndvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade\n\ns požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.\n1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.\n34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za\n„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto\nsa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného\nzákona.\n35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §\n24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa\nživotného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)\nako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na\nživotné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.\n11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť\nzainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im\nmusí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.\n36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo\nsúdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná\ndo slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo\norgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem\n„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného\nprostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené\ndefinície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje\ntak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb\nalebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1\nods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod\n24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2\nsmernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta\nprostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv\nna životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).\n37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu\nvydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo\nzmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,\nrealizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do\nkrajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).\n38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej\npraxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné\nspájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov\nmeniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.\nstavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu\nnadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli\nsúvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú\ndo stavby či krajiny.\n39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie\nalebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,\nďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým\nsa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia\nprác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení\nstavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,\nkeďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o\nzmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj\nkolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §\n78 ods. 2 stavebného zákona).\n\n40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom\nkonaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také\npovoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako\naj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie\npovolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej\nkrajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka\nkolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako\núčastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností\npreto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.\n41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa\nktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo\npodať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad\npovolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto\nho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že\nžalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného\nkonania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“\n34. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho\nspisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb\nalebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby\npred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38 a 39 rozsudku\nkasačného súdu. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval,\nže tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného\nkonania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na\nsvojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník\npozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť\núčastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci\npredchádzajúceho (povoľovacieho) konania.\n35. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 správny súd dáva do pozornosti, že tieto závery obsahujú aj\nodpoveď na otázku týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to v bode\n41 tohto rozsudku, kde konštatuje, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel\nmať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a\nnásledne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej\nverejnosti (§ 42 a § 178 SSP).\n36. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným\nkonaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie správny súd uvádza, že ju považuje za\nnerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané\nv kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné\nstavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či\npostup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania.\n37. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku\nsprávny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými\nrozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej\nsprávy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník\nkonania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu, ako aj zo samotných\nrozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva\nžalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods.\n2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie\nprávneho predchodcu žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový\norgán alebo právny predchodca žalovaného zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý\nby tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali.\n\n38. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení\nz kolaudačného konania rozhodoval F. G. H. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného\núradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho\npáchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia\nžalobcu na neznámeho páchateľa automaticky neznamená vylúčenie tohto zamestnanca z predmetného\nkonania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému\nboli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza\nnámietka zaujatosti proti F. G. H. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení F. G. H. z predmetného konania,\nv dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval\nvylúčený zamestnanec správneho orgánu.\n39. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že spĺňajú zákonom\nvyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný\nk právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa\nnázoru správneho súdu aj vyplýva. Na podklade uvedeného preto správny súd žalobcu ako nedôvodnú\ns odkazom na § 190 SSP zamietol.\n40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu\nv súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\nSprávny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože správny\nsúd nezistil, že mu trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade.\n41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}