Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/18/2023 0723100706 16. 09. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100706.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom A. C. XX, D., zastúpená advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, so sídlom advokátskej kancelárie Komárňanská 100, Hurbanovo, zapísanou v zozname SAK pod č. lic. 3393, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F./G. z 27. júna 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. E./F./G. z 27. júna 2023 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vec a rodiny Nové Zámky č. H./XXXX/XXXXXXX zo 17. apríla 2023 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 19. decembra 2022 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie jej maloletého syna, o ktorej rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 17. apríla 2023 rozhodnutím č. H./XXXX/XXXXX-XX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že jej nevyhovel a peňažný príspevok jej nepriznal dôvodiac, že žalobkyňa nie je zo zdravotného hľadiska fyzicky a psychicky schopná vykonávať opatrovanie druhej osoby. 2. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. E./F./G. z 27. júna 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný úvodom ozrejmil, že maloletý syn žalobkyne sa podľa komplexného posudku č. H./F.XXXX z 20. marca 2023 považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Z dôvodu, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %, bola posúdená jej fyzická a psychická schopnosť vykonávať opatrovanie so záverom, že žalobkyňa nie je zo zdravotného hľadiska schopná vykonávať opatrovanie inej osoby. Tieto závery vyplynuli z potvrdenia č. H./F., č. z. XXXX/XXXXX z 22. februára 2023, ktoré bolo vypracované posudkovým lekárom prvostupňového orgánu na základe predložených lekárskych nálezov. 4. Uvedený záver bol preskúmaný posudkovým lekárom žalovaného, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a dňa 20. júna 2023 vydal potvrdenie o fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti vykonávať opatrovanie č. E./F., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nie je fyzicky schopná vykonávať
opatrovanie inej fyzickej osoby. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa sa lieči v neurologickej ambulancii, je nastavená na kontinuálnu liečbu ťažkého syndrómu karpálnych kanálov, má verifikovanú ťažkú kompresiu nervov, neuropatickú bolesť, stav nie je dlhodobo stabilizovaný. Žalobkyňa má taktiež výraznú poruchu hybnosti oboch horných končatín s výrazne oslabenú silou oboch horných končatín a výrazne je obmedzená pri bežných denných činnostiach. 5. Posudkový lekár žalovaného potvrdil aj správnosť záverov lekárskeho posudku týkajúceho sa maloletého syna žalobkyne, ktorého posúdenie zdravotného stavu však nebolo sporné. Neboli teda zistené nové rozhodujúce skutočnosti v zdravotnom stave maloletého syna, ani podstatné zmeny v sociálnej posudkovej činnosti, ktoré by viedli k zmene návrhu foriem kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. 6. Žalovaný konštatoval, že peňažný príspevok na opatrovanie môže byť poskytnutý len v prípade, ak sú splnené podmienky tak opatrovanou fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím ako aj fyzickou osobou, ktorá vykonáva opatrovanie. Hoci v predmetnom prípade maloletý syn žalobkyne spĺňa podmienky stanovené zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), to nemožno konštatovať aj o žalobkyni, keďže podľa potvrdenia posudkového lekára nie je fyzicky schopná vykonávať opatrovanie druhej osoby. II. Správna žaloba 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa poukázala na prílohu číslo 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá vymedzuje oblasti pri posudzovaní odkázanosti, napríklad pri stravovaní a dodržiavaní pitného režimu, dodržiavanie liečebného režimu, obliekaní, respektíve vyzliekaní alebo osobnej hygiene, pričom ani v jednom z úkonov, pri ktorých maloletý syn žalobkyne potrebuje asistenciu či pomoc, sa nevyžaduje taká miera jemnej motoriky alebo vynaloženie takej sily, ktorá by žalobkyňu vylučovala z vykonávania týchto úkonov. Po stránke psychickej je žalobkyňa plne spôsobilá. O fyzickej a psychickej spôsobilosti žalobkyne vykonávať opatrovanie Jej maloletého syna svedčí aj ňou dosiahnuté vzdelanie. 9. Žalobkyňa poukázala na správy dokumentujúce zdravotný stav jej maloletého syna, z ktorých vyplýva, že si vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany matky, ktorá domácom prostredí pôsobí ako koterapeut a jej prítomnosť pomáha jej maloletému synovi spracovať nové informácie, inštrukcie, a situácie. Žalobkyňa uviedla, že je si vedomá synovho zdravotného postihnutia, no ako rodina robia všetko preto , aby mu zabezpečili výlety, poznávanie, rozšírili obzory a zapojili do rôznych aktivít. Jeho zdravotné postihnutie je špecifické aj potrebou určitých stereotypov, nájdením a aplikovaním komunikačných stratégií, ťažkým prijímaním zmien a nutnosťou podrobne vysvetľovať úkony, situácie a podobne. Žalobkyňa sa o svojho maloletého syna stará od narodenia až doposiaľ, pričom všetky uvedené úkony už beztak zabezpečuje. 10. Žalobkyňa ďalej namietala závery I. F. z 22. februára 2023 o jej fyzickej a psychickej neschopnosti vykonávať opatrovanie druhej osoby, pretože tá opísala len jej fyzické nedostatky, keď konštatovala, že u žalobkyne pretrváva výrazná porucha hybnosti horných končatín akrálne bilat., bolesť zápästí, a je výrazne oslabená sila stisku. Neurológ, vyšetrenie od ktorého bolo použité ako podklad pre posudok, nie je osobou s kvalifikáciou posudzovať psychickú spôsobilosť osoby, v dôsledku čoho je spochybnená objektívnosť posudkovej lekárky. 11. Žalobkyňa v napadnutom rozhodnutí nenašla odpovede nielen na svoje argumenty, ktoré sú pre vec podstatné, ale ani poctivé vyhodnotenie skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí absentuje prihliadnutie na najlepší záujem dieťaťa. Ak totiž žalobkyňa ako matka nebude môcť z finančných dôvodov zabezpečovať osobnú celodennú starostlivosť o svojho maloletého syna a nastúpi do zamestnania, jej synovi to neprospeje. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 306/2010 a I. ÚS 255/2010, podľa ktorého nie je možné pri výklade a aplikácii právnych predpisov opomínať ich účel a zmysel, žalobkyňa uviedla, že zmyslom a účelom konania o priznaní opatrovateľského príspevku je kompenzovať zdravotne postihnutej osobe negatívne dôsledky jej
zdravotného stavu, v konkrétnom prípade deficity v oblasti sebaobsluhy, potrebu dozoru, dohľadu, zabezpečovanie liečebného režimu a podobne. Nie je pochýb o tom, že syn žalobkyne preferuje stabilitu a ťažko sa prispôsobuje zmenám. V tejto súvislosti potom žalobkyni uniká účel a zmysel napadnutého rozhodnutia, naviac bez riadneho odôvodnenia a zistenia skutkového stavu, ktoré má do tejto stability a životnej istoty významne zasiahnuť. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania 12. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol ako nedôvodnú správnu žalobu zamietnuť. Po úvodnom zrekapitulovaní priebehu administratívneho konania a zisteného skutkového stavu uviedol, že podľa stanoviska posudkového lekára k žalobe z 8. januára 2024 žalobkyňa nie je fyzicky schopná vykonávať opatrovanie inej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Neurologické vyšetrenia a elektromyografické vyšetrenie potvrdzujú syndróm karpálneho kanálu ťažkého stupňa na oboch zápästiach. Žalobkyňa má potvrdenú mieru funkčnej poruchy 50 %, ktorá vyžaduje osobitnú starostlivosť. Ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je fyzicky schopná vykonávať opatrovanie inej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ku týmto záverom posudkový lekár dospel aj po opakovanom prehodnotení celej doloženej dokumentácie, doložených lekárskych nálezov k žalobe, ako aj zvážení námietok žalobkyne. Posudkový lekár konštatoval, že nie sú dokumentované nové skutočnosti a nie sú dôvodné predpoklady pre zmenu záverov predchádzajúceho posudzovania. Zdôraznil, že smerodajným je ťažké funkčné obmedzenie pohyblivosti rúk, ktoré ovplyvňujú sebestačnosť a jemnú motoriku rúk, je výrazne oslabená svalová sila horných končatín a je prítomná pretrvávajúca neuropatická bolesť. V aktuálnej dokumentácii k žalobe nie sú doložené nové odborné nálezy, ktoré potvrdzujú zlepšenie udávaných ochorení. V oblasti mobility a orientácie žalobkyňa nemá zníženú pohybovú schopnosť, ani orientačnú schopnosť samostatne sa premiestňovať. Posudzovaná má porušenú jemnú motoriku oboch rúk, ale je mobilná bez opory kompenzačných pomôcok. 13. Žalovaný zdôraznil, že podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sú taxatívne dané zákonom č. 447/2008 Z. z., pričom jednou z nich je fyzická a psychická schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie. 14. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s účelom a zmyslom zákona č. 447/2008 Z. z., ako aj so záujmami dieťaťa, s Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, žalovaný uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok. Je potrebné uviesť, že uvedený zákon je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie môže byť poskytnutý len v prípade, ak sú splnené podmienky tak opatrovanou fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím ako aj fyzickou osobou, ktorá vykonáva opatrovanie. V predmetnom prípade je to žalobkyňa, ktorá ako fyzická osoba, ktorá má vykonávať opatrovanie, ustanovené podmienky nespĺňa. 15. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa repliku, v ktorej vo vzťahu k lekárskemu posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave z 8. januára 2024 (ktoré žalovaný predložil ako súčasť vyjadrenia k žalobe) uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že jej zdravotný stav bude posudzovaný posudkovým lekárom, a teda nemohla požiadať o jej osobnú prítomnosť na posudzovaní, hoci mala za to, že jej osobná prítomnosť bola žiadúca a potrebná. Navyše, jej zdravotný stav posudzoval lekár s odbornosťou „detská neurológia“, teda nie neurológia dospelých. V zdravotnom posudku sa síce nachádza konštatovanie, že treba presne definovať poruchu aktivity, hybnosti, samoobsluhy, ich dominanciu, prípadne presne opísať iné komplikácie zdravotného stavu podľa aktuálnych odborných vyšetrení, no to sa v posudzovanej veci nestalo. Posudkový záver teda nemá oporu v obsahu posudku. 16. Posudkový lekár sa navyše nevyjadruje ku konkrétne potrebným úkonov starostlivosti, a schopnosti žalobkyne tieto úkony vykonávať. Nejde teda o starostlivosť výhradne fyzickú, akou je napríklad prebaľovanie, hygiena, polohovanie a pod. ležiaceho či bezplatného pacienta, ktorá by bola limitovaná svalovou silou žalobkyne, ani o sústavné zaťažovanie horných končatín v chlade a vlhku, či sústavné činnosti vyžadujúcej jemnú motoriku.
17. Žalovaný síce tvrdí, že pri posudzovaní každej žiadosti postupuje individuálne, avšak v skutočnosti nemal záujem preveriť skutočne existujúce fyzické obmedzenia žalobkyne a ich reálny vplyv na vykonávanie opatrovania jej syna. Nevyhodnotil ani odporúčania žalobkyne (rovnako prezentované psychiatričkou, logopedičkou a pedopsychiatričkou), ktoré deklarujú jednak viazanosť dieťaťa na matku, a jednak potrebu starostlivosti matky o jej maloletého syna ako aj úspešnosť matkou poskytovanej starostlivosti. 18. Žalovaný nevyhodnotil dokumenty predložené žalobkyňou ktoré deklarujú možnosť vykonávať prácu, aj keď s určitými obmedzeniami. Nevysporiadal sa ani s argumentáciou žalobkyne, že pri opatere maloletého syna nejde o bezvládnu alebo základných činností nespôsobilú osobu, ale dieťa s postihnutím, ktoré vyžaduje dohľad a pomoc pri vykonávaní určitých činností a úkonov. Žalobkyňa zdôraznila, že nie je jej úlohou robiť činnosti a úkony za syna, ale naučiť ho, ako sa vykonávajú, opakovať s ním tieto aktivity, kým si dieťa neosvojí do miery korešpondujúcej s jeho schopnosťami, a dohliadať na dieťa pri základných životných, respektíve sebaobslužných úkonoch a pomôcť mu pri ich vykonávaní. 19. Žalobkyňa opäť zdôraznila, že žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil skôr tvrdenú psychickú nespôsobilosť vykonávať opatrovanie inej osoby, hoci v napadnutom rozhodnutí ju uznal za psychicky nespôsobilú takéto opatrovanie vykonávať. 20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezmienil žiadnu alternatívu k opatere vykonávanou matkou. Taktiež žalovaný nereaguje na skutočnosť, že napriek miere zdravotného postihnutia maloletého syna navštevuje riadnu základnú školu, čím je priamo alebo nepriamo osvedčená aj účelnosť a efektívnosť doterajšej starostlivosti zo strany matky. Opätovne poukázala na závery odborníkov, ktorí zhodne vyhodnotili matku ako koterapeuta a ako osobu, na ktorú je maloletý syn viazaný s uspokojovaním svojich potrieb aj osobnostne. Zároveň absentuje akékoľvek vyjadrenie školy, lekárov alebo iných autorít, ktoré by sa zmieňovali o akomkoľvek pozorovanom deficite v starostlivosti o jej maloletého syna, pričom takýto nedostatok by bol s vysokou mierou dokumentovaný. 21. Záverom žalobkyňa uviedla, že nenapadá právnu úpravu, ale naopak, spôsob rozhodovania žalovaného, ktorý nerozhodol v súlade s účelom a zmyslom zákona, a relevantný dohovormi sledujúcimi záujem maloletých detí a osôb so zdravotným postihnutím. 22. Dňa 10. marca 2025 doplnila žalobkyňa do spisu listy adresované verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti, komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, prezidentovi Slovenskej republiky, ministrovi spravodlivosti a ministrovi práce sociálnych vecí a rodiny spolu s príslušnými odpoveďami na ne. V doplnení repliky ozrejmila nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa ako rodina ocitli, majúcu vplyv na potreby maloletého syna, ktoré možno zabezpečovať len v obmedzenom rozsahu. Uvedeným sa maloletý syn žalobkyne dostáva do psychickej nepohody, čo ovplyvňuje aj jeho fyzické zdravie. 23. V reakcii na repliku žalobkyne zaslal žalovaný správnemu súdu dupliku, v ktorej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení ku správnej žalobe. Na doplnenie a vo vzťahu k námietkam žalobkyne uviedol, že s poukazom na § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z., keďže posudkový lekár nemal pochybnosti o diagnostickom závere a žalobkyňa nepožiadala o vyšetrenia posudkovým lekárom osobne, vykonal posúdenie bez jej prítomnosti. Vo vzťahu k namietanej špecializácii lekára žalovaný uviedol, že lekárska posudková činnosť patrí v zmysle § 11 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkovým lekárom. Posudkovým lekárom na účely predmetného zákona je lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v niektorom zo špecializačných odborov uvedených v osobitnom predpise. S ohľadom na uvedené považuje námietku žalobkyne za nedôvodnú. 24. Vo vzťahu k posudzovaniu fyzického obmedzenia žalobkyne žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutí boli výsledky posudkovej činnosti posudkových lekárov, pričom hodnotiť ich závery nemá právomoc ošetrujúci lekár ani účastník konania. Žalovaný pre úplnosť poukázal na § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. podľa ktorého fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, jeho výšku alebo výplatu. Žalobkyňa doložila do konania správu z neurologického vyšetrenia z 29. júna 2022, v ktorej sa uvádza, že má výraznú poruchu hybnosti oboch
horných končatín, s výrazne oslabenú silu stisku v oboch horných končatinách a výrazne je obmedzená pri bežných denných činnostiach. 25. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný žiadnym podkladom nepreukázal tvrdenú psychickú nespôsobilosť žalobkyne, uvádza, že posudkový lekár žalovaného posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20. júna 2023 a vydal potvrdenie o fyzickej schopnosti a fyzické schopnosti vykonávať opatrovanie, v ktorom konštatoval, že žalobkyňa nie je fyzicky schopná vykonávať opatrovanie inej fyzickej osoby, v dôsledku oho je jej námietka nedôvodná. 26. Záverom a vo vzťahu k dodatočne predloženej zdravotnej dokumentácii žalobkyňou datovanej po vydaní napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP na ňu nie je možné prihliadať. 27. Dňa 8. septembra 2025 doložila žalobkyňa do súdneho spisu ďalšiu zdravotnú dokumentáciu týkajúci sa žalobkyne a jej maloletého syna z obdobia mesiacov apríl až jún 2025. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 11 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 je potvrdenie, ktoré obsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie, alebo či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je schopná udeliť písomný súhlas a odôvodnenie. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra. Podľa § 40 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba môže vykonávať opatrovanie, ak je plnoletá, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím jej udelila písomný súhlas s opatrovaním. Príslušný orgán posudzuje fyzickú schopnosť a psychickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, len ak sú pochybnosti o tejto schopnosti fyzickej osoby. Písomný súhlas fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nevyžaduje, ak nie je schopná udeliť písomný súhlas, je maloletým dieťaťom alebo je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Psychickú schopnosť a fyzickú
schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas posudzuje príslušný úrad. V. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 29. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 16. septembra 2025, za prítomnosti žalobkyne ako aj žalovaného. Žalobkyňa zotrvala na správnej žalobe v celom rozsahu, pričom v rámci vlastného prednesu ozrejmila správnemu súdu jej osobný prínos pri opatrovaní jej maloletého syna, ktoré je schopná napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu poskytovať v rozsahu, ktorý jej maloletý syn potrebuje. Žalovaný zopakoval argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení ku správnej žalobe a zotrval na správnosti záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí, t. j. že žalobkyňa nie je fyzicky schopná vykonávať opatrovanie inej fyzickej osoby v dôsledku čoho jej nemohol byť peňažný príspevok na opatrovanie priznaný. 30. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového ako aj právneho stavu, ktorý tu existoval v čase jeho vydania (§ 135 ods. 1 SSP) a preto nemôže prihliadať na akúkoľvek zdravotnú dokumentáciu dodatočne predloženú žalobkyňou, ktorá bola vyhotovená až po tomto momente a to ani v medziach ktoré naznačovala na pojednávaní, že správny súd nie je v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a dokazovanie môže doplniť, pokiaľ to považuje za nevyhnutné (§ 120 písm. a) SSP). Pokiaľ žalobkyňa mienila k žalovaným zistenému zdravotnému stavu resp. jej zistenej fyzickej (ne)schopnosti vykonávať opatrovanie inej osoby oponovať predložením ďalších dôkazov, tieto sa mali vzťahovať k stavu, ktorý bol daný do vydania napadnutého rozhodnutia. Vykonanie dokazovania by teda prichádzalo do úvahy iba dôkazmi, ktoré existovali už v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia, prípadne by súd mohol pripustiť aj dôkaz, ktorý bol vyhotovený síce po vydaní napadnutého rozhodnutia, avšak mapujúci zdravotný stav žalobkyne pred jeho vydaním. Z dodatočne predloženého lekárskeho posudku vyhotoveného I. F. č. XXXX/XXXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 2. apríla 2024, t. j. takmer rok po vydaní napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v ňom zohľadňuje výsledky neurologického vyšetrenia zo 6. decembra 2023 a očného vyšetrenia z 12. januára 2024, teda z vyšetrení vykonaných až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Rovnaké závery platia pre lekárske správy od pedopsychiatra z 23. júna 2025 a neurológa z 29. apríla 2025. 31. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie vo veci nevyhovenia žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie jej maloletého syna. Dôvodom, pre ktorý žalovaný príspevok žalobkyni nepriznal, bol jej zdravotný stav, pretože podľa potvrdení posudkových lekárov z 22. februára 2023 a 20. júna 2023 žalobkyňa nie je po fyzickej stránke schopná vykonávať opatrovanie. 32. Správny súd pre odstránenie pochybností uvádza, že okolnosti týkajúce sa ťažkého zdravotného postihnutia maloletého syna žalobkyne a stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby neboli v predmetnom konaní sporné, keďže žalovaný konštatoval, že spĺňa podmienky stanovené zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie. 33. Správny súd úvodom ozrejmuje, že účelom zákona č. 447/2008 Z. z. nie je kompenzovať každú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím totožným spôsobom, ale čo najvhodnejším a najprimeranejším spôsobom, s prihliadnutím na jej osobitné vlastnosti a sociálnu situáciu. Pod ťažkým zdravotným postihnutím citovaný zákon totiž rozumie poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %. Funkčnou poruchou je dlhodobý nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností. Zo zvolenej formulácie
definičných znakov funkčnej poruchy je zrejmé, že nedostatky telesných, zmyslových alebo duševných schopností u fyzickej osoby nemusia byť prítomné kumulovane a teda postačuje absencia už len jednej z uvedených schopností. Od detegovania takéhoto nedostatku schopností (a to prihliadnutím na potrebu individualizácie potrieb osoby ťažko zdravotne postihnutej) sa následne odvíja voľba najvhodnejšej formy kompenzácie, pričom aj tá môže byť čo do jej obsahu odlišná. 34. Inými slovami a s konkretizáciou na prejednávanú vec, žalobkyňa sa v uvedenom prípade domáhala poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie jej maloletého syna, ktorý má funkčnú poruchu spočívajúcu výlučne v nedostatku duševných schopností (pri určení miery poruchy vychádzal posudkový lekár žalovaného z kapitoly IV. položky 1, písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., v ktorom sa uvádzajú duševné poruchy a poruchy správania, poruchy psychického vývoja detí, napríklad poruchy hyperkinetické, pervazívne vývinové poruchy, napríklad autizmus – stredná porucha) a preto opatrovanie má byť zamerané na pomoc práve v tejto oblasti. Správny súd pripomína, že posudkový lekár v komplexnom posudku z 20. marca 2023 výslovne uviedol, že mobilita syna žalobkyne je plne zachovaná a v dôsledku jeho funkčnej poruchy spočívajúcej v duševných nedostatkoch vyžaduje celodenný dohľad. Dohľad ako forma pomoci je pojem užší ako vykonávanie činnosti opatrovania. 35. Správny súd má za to, že fyzická a psychická schopnosť žalobkyne nebola posudzovaná v súlade s uvedenými východiskami, pretože z obsahu oboch lekárskych potvrdení vyhotovených podľa § 11 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyplýva, že by jej zdravotný stav bol posudzovaný pre výkon opatrovania jej maloletého syna so špecifickými nedostatkami duševných schopností vyžadujúcimi si dohľad, ale bol vykonávaný vo všeobecnej rovine so záverom, že žalobkyňa nie je schopná vykonávať opatrovanie akejkoľvek inej bližšie neurčenej fyzickej osoby. 36. Správny súd pripomína, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie na účely § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. nie je opatrovateľ a teda profesionál, nevyžaduje sa od nej primárne splnenie akýchkoľvek odborných predpokladov alebo absolvovanie akreditovaného opatrovateľského kurzu, aby mohla v budúcnosti vykonávať opatrovanie v oblasti sociálnych služieb pre bližšie neurčené osoby. Fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie je rodinný príslušník alebo iná blízka osoba bývajúca s opatrovanou osobou, ktorá žiada o opatrovateľský príspevok na opatrovanie svojho konkrétneho člena rodiny. Touto diferencujúcou optikou je preto potrebné prihliadať aj na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie, keďže jej fyzická a psychická schopnosť by mala byť skúmaná v rozsahu potrebnom pre vykonávanie opatrovania konkrétneho člena rodiny (alebo blízkej osoby) s konkrétne definovanými úkonmi sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 37. Zo záverov uvedených v lekárskych potvrdeniach, ktoré sa následne preniesli do odôvodnenia tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, nevyplýva individualizácia posudzovania potrieb maloletého syna žalobkyne, pretože nie je zrejmé, či neurologické poruchy ktorými trpí žalobkyňa vedia ovplyvniť rozsah úkonov, ktoré maloletý syn v rámci vykonávania opatrovania skutočne potrebuje zabezpečiť zo strany matky. Správny súd opätovne pripomína, že v zmysle záveru posudkového lekára vyhotovujúceho komplexný posudok z 20. marca 2023 vyžaduje maloletý syn žalobkyne opatrovanie spočívajúce v celodennom dohľade. Z uvedeného správnemu súdu vyplýva, že žalovaný posudzoval žiadosť žalobkyne a jej zdravotné predpoklady podľa § 40 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. prísne formalisticky v dôsledku čoho vec napokon nesprávne právne posúdil. 38. V tejto súvislosti sa správny súd do určitej miery stotožňuje aj s ďalšou námietkou žalobkyne, že prvostupňový orgán v rozpore s predloženými lekárskymi správami, týkajúcimi sa jej zdravotného stavu zameraného výslovne na úchopovú schopnosť horných končatín a mieru zachovania jemnej motoriky, konštatoval, že žalobkyňa okrem toho, že nie je fyzicky schopná nie je ani psychicky schopná vykonávať opatrovanie inej fyzickej osoby. Tieto závery však následne skorigoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom konštatoval, že žalobkyňa nie je schopná vykonávať opatrovanie iba po fyzickej stránke. Z napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že psychická schopnosť žalobkyne nielen že nebola sporná, ale vychádzajúc z lekárskych správ založených v administratívnom spise, nebola ani predmetom posudkovej činnosti. Podľa druhej vety § 40 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. sa fyzická a psychická schopnosť opatrovať preskúmava, iba ak existujú pochybnosti, pričom prvostupňový orgán nadobudol pochybnosti
o zdravotnej schopnosti žalobkyne vykonávať opatrovanie jej maloletého syna na základe vedomosti, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku. Poberanie invalidného dôchodku pritom môže byť indíciou nasvedčujúcou, v akom rozsahu a v akej sfére (či psychickej alebo fyzickej) je osoba neschopná vykonávať opatrovanie. 39. Na druhej strane, správny súd rozumie optike posudkových lekárov, ktorí pri vyhotovovaní stanovísk potrebných pre posúdenie žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie dôsledne vychádzali zo zákonného znenia § 11 ods. 1 písm. e) a ods. 14 v spojení s § 40 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré predpokladá, že opatrovanie môže vykonávať iba fyzická osoba, ktorá je fyzicky a psychicky schopná takéto opatrovanie vykonávať. Otázku zdravotnej schopnosti fyzickej osoby teda posudzuje posudkový lekár, ktorý vydáva potvrdenie obsahujúce vyjadrenie, či fyzická osoba je fyzicky schopná a zároveň aj psychicky schopná vykonávať opatrovanie. Posudkový lekár prvostupňového orgánu v danom prípade nastolenú otázku zodpovedal komplexne, a celkovú schopnosť (ktorá zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú schopnosť) vyhodnotil ako nevyhovujúcu. Po správnosti a s ohľadom na vyššie prezentované závery správneho súdu by mal posudkový lekár skutočne posúdiť tak fyzickú ako aj psychickú schopnosť osoby ktorá žiada poskytnutie príspevku na opatrovanie, no následne je v potvrdení žiadúce dostatočným spôsobom rozlíšiť, či je osoba neschopná vykonávať opatrovanie úplne, teda tak po fyzickej ako aj psychickej stránke, alebo iba čiastočne, buď po stránke fyzickej alebo iba psychickej a v akom rozsahu. Takýto prístup, ktorý napokon vyplýva z potvrdenia posudkového lekára žalovaného z 20. júna 2023, napomôže náležitému ozrejmeniu, či fyzická osoba s ohľadom na svoje zdravotné nedostatky môže vykonávať opatrovanie inej fyzickej, ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo ich zdravotné postihnutia sú do určitej miery prelínajúce sa. 40. Zároveň vidí správny súd potrebu skorigovať tvrdenia žalobkyne, že žalovaný mal prihliadať na vyjadrenia lekárov resp. iných odborníkov označujúcich matku ako koterapeutku, prípadne zabezpečiť názor maloletého syna žalobkyne, pretože v opačnom prípade je jeho rozhodnutie v rozpore s relevantnými dohovormi sledujúcimi záujem maloletých detí a osôb so zdravotným postihnutím. Samozrejme, podobné vyjadrenia alebo odporúčania môžu byť smerodajné a stávajú sa relevantnými, napríklad, pokiaľ by o príspevok na opatrovanie žiadalo viacero fyzických osôb spĺňajúcich podmienky ustanovené v § 40 ods. 6 zákona (pretože ten možno priznať len jednej z nich v zmysle ods. 5 uvedeného ustanovenia). Pokiaľ však posudkový lekár pri náležitom posúdení zdravotných predpokladov fyzickej osoby vykonávať opatrovanie (spôsobom vyššie naznačeným) dospeje k záveru, že tá nie je fyzicky a psychicky schopná vykonávať opatrovanie konkrétnej osoby (pričom táto podmienka je zákonnou podmienkou), podobné odporúčania naznačujúce, že opatrovanie môže z dôvodu vhodnosti vykonávať iba táto osoba, nie sú akokoľvek podstatné. 41. Z ustanovenia § 40 zákona č. 477/2008 Z. z. nevyplýva, že by bol daný nárok na peňažný príspevok na opatrovanie konkrétnej osobe z dôvodu vhodnosti, ale iba tej, ktorá osvedčí splnenie zákonom predpokladaných podmienok. Zároveň, z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2022, sp. zn. 7Ssk/82/2021, vyplýva, že samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, t. j. zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Inými slovami, zákonodarca mal záujem poskytnúť zdravotne ťažko postihnutej osobe komfort zotrvania v domácom prostredí, pričom vymedzil okruh vhodných osôb (podľa § 40 ods. 3 a 4 zákona č. 477/2008 Z. z.), ktoré môžu takéto opatrovanie vykonávať. 42. S ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 4 SSP) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, ktorý viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku opätovne posúdi žiadosť žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie s dôrazom na individuálne posúdenie potrieb maloletého syna vo vzťahu k fyzickým nedostatkom jeho matky. Svoje úvahy v novom rozhodnutí zrozumiteľne zdôvodní, pričom neopomenie sa v novom rozhodnutí vysporiadať so všetkými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie fyzickej schopnosti matky vykonávať opatrovanie [resp. tieto posúdi posudkový lekár prvostupňového orgánu v potvrdení podľa § 11 ods. 1 písm. e) a ods. 14 zákona č. 477/2008 Z. z.] a to aj tými, ktoré boli predkladané v priebehu konania pred správnym súdom.
43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu. 44. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.