Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/13/2023 0723100587 13. 11. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100587.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Porsche Finance Slovakia s. r. o. (pôvodne: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.), IČO: 31 341 438, so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOOP1-2019/129080-002 zo dňa 06.12.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP1-2019/129080-002 zo dňa 06.12.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BAOCDPK-2019/093668 zo dňa 16.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla technickej kontrole č. OU-BA-OCDPK-2019/093668 zo dňa 05.08.2019 (ďalej len „predmetný rozkaz“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX Eur podľa § 149 ods. 1, § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z. z.“) so splatnosťou v lehote 15 dní od právoplatnosti predmetného rozkazu, za to, že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. v spojení s § 108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách osobné motorové vozidlo VOLKSWAGEN Passat, EČV: A., identifikované vo výroku predmetného rozkazu (ďalej len „predmetné vozidlo“), technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom. Proti predmetnému rozkazu podal žalobca odpor. 2. Prvostupňový orgán vydal dňa 16.09.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/093668 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým predmetný rozkaz podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z. z. zrušil, a žalobcovi uložil pokutu vo výške XXX Eur podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č.
106/2018 Z. z. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň žalobcovi bola podľa § 149 ods. 15 zákona č. 106/2018 Z. z. uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške XX Eur. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že lustráciou v národnej evidencii vozidiel bolo zistené, že vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla je žalobca, podľa jeho názoru k porušeniu povinnosti jednoznačne došlo, pretože vozidlo nebolo podrobené technickej kontrole pravidelnej. Tvrdenia žalobcu v odpore vyhodnotil ako také, ktoré ho neoprávňujú nepodrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/129080-002 zo dňa 06.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Na odôvodnenie uviedol, že posudzovaným obdobím s ohľadom na nesplnenú povinnosť bolo obdobie od 14.05.2016 do 27.05.2019, kedy malo byť predmetné vozidlo podrobené technickej kontrole pravidelnej, hoci podľa tvrdení žalobcu už 10.06.2013 bolo odpredané tretej osobe. Žalovaný dôvodil, že zmenou vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu na tretiu osobu nedošlo k zmene prevádzkovateľa vozidla zapísaného v osvedčení o evidencii časť I. a časť II., a z toho dôvodu bol žalobca naďalej zodpovedným subjektom za porušenie zákonnej povinnosti. V súvislosti s prevodom vlastníctva žalovaný dodal, že prepis vozidla má tzv. konštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu prichádza napr. rozhodnutím o vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností.
II. Žaloba 4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), doručenou v zákonom stanovenej lehote dňa 10.02.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 2S/42/2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BAOCDPK-2019/093670 zo dňa 16.09.2019, ktorým prvostupňový orgán podľa § 149 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z. z. zrušil rozkaz č. OÚ-BA-OCDPK-2019/093670 z 05.08.2019 a žalobcovi uložil pokutu vo výške 165 Eur podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 5. zákona č. 106/2018 Z. z. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách predmetné vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalobca sa teda správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa technickej kontroly v spojení s prvostupňovým rozhodnutím týkajúcim sa emisnej kontroly. 5. Žalobu odôvodnil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), písm. f) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci a na skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V bližšom odôvodnení zhrnul skutkový stav v danej veci zopakovaním priebehu administratívneho konania a s poukazom na § 2 ods. 23, § 45 ods. 1 písm. b), § 136 ods. 3 písm. h), § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z. z. namietal, že povinnosť podrobiť vozidlo požadovanej kontrole sa vzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, pričom prevádzkovateľom je buď vlastník, alebo vlastníkom určený držiteľ vozidla, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii časť I. a II. ako držiteľ. Žalobca v rozhodnom čase, kedy malo dôjsť k správnemu deliktu, nebol vlastníkom ani držiteľom predmetného motorového vozidla, preto nemohol byť ani jeho prevádzkovateľom a nemal ani povinnosť podrobiť ho kontrole. Vlastníkom i držiteľom vozidla v danom čase bola spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum a.s., ktorá v postavení kupujúceho nadobudla vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na základe kúpnej zmluvy prevzatím od žalobcu v postavení predávajúceho. Rovnako bola táto spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum a.s.
ako vlastník evidovaná v príslušnej evidencii vozidiel v Českej republike odo dňa 14.06.2013. Žalobca dodal, že nerozporuje, že predmetné vozidlo nebolo ku dňu 14.05.2016 podrobené kontrole, namietal však že nebol zodpovedným subjektom, t. j. tým, kto mal uvedenú povinnosť splniť. 6. Evidencia vozidiel má podľa žalobcu len deklaratórny, no nie konštitutívny charakter, a nie je možné z nej odvodzovať právne postavenie zapísaných osôb, a to na účely žiadnej právnej normy. Skutočnosť, že žalobca bol zaevidovaný v predmetnej evidencii vozidiel ako vlastník i držiteľ v čase porušenia povinnosti, nezakladá zodpovednosť žalobcu, ani nepreukazuje, že bol skutočným vlastníkom alebo držiteľom, resp. prevádzkovateľom motorového vozidla aj v právnom zmysle slova. V čase spáchania správneho deliktu bola vlastníkom i držiteľom motorového vozidla tretia osoba, vozidlo bolo preukázateľne evidované na túto tretiu osobu v inom štáte, na základe čoho žalobcu nie je možné označiť ako prevádzkovateľa motorového vozidla zodpovedného za nepodrobenie vozidla kontrole z titulu vlastníckeho práva k danému vozidlu, ani z titulu zápisu žalobcu ako držiteľa vozidla v osvedčení o evidencii. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že prepis vozidla má tzv. konštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu prichádza napr. rozhodnutím o vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci nie je podmienené (žiadnou právnou normou) akýmkoľvek evidenčným úkonom, pre nadobudnutie, resp. dokončenie prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, t. j. napr. k motorovému vozidlu, nie je potrebná žiadna evidencia do akéhokoľvek registra. Uvedené nie je ani v minimálnej miere podmienené zmenou v evidencii vozidiel a nie je možné si uvedené zamieňať. Skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zápisu do evidencie príslušného dopravného inšpektorátu Policajného zboru, nie je z hľadiska prevodu vlastníckeho práva absolútne relevantná, nakoľko zápis v predmetnej evidencii nemá vo vzťahu k vzniku, zmene či zániku vlastníckeho právu konštitutívne účinky. V rozhodnom čase žalobca nebol faktickým, ale ani právnym vlastníkom, ani držiteľom predmetného vozidla a z uvedeného titulu ani jeho prevádzkovateľom, a to bez ohľadu na záznamy v evidencii vozidiel, t. j. zápisu žalobcu ako vlastníka a držiteľa motorového vozidla v evidencii vozidiel vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré nezakladajú žiadne právne vzťahy. Na základe tejto skutočnosti podľa názoru žalobcu nebolo možné uplatniť sankciu za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo kontrole voči žalobcovi, keďže nebol pre uloženie predmetnej sankcie pasívne vecne legitimovaný. III. Vyjadrenie žalovaného 7. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.06.2020. Zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Argumentoval tým, že na základe výstupu z jednotného informačného systému bolo zistené, že žalobca nepodrobil vozidlo technickej kontrole pravidelnej ku dňu 14.05.2016. Žalovaný považoval žalobcov výklad § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z. z. za svojvoľný a nezmyselný a nesúhlasil s tým, že vlastník určuje držiteľa vozidla len na základe zmluvy o nájme, resp. kúpe vozidla, vychádzajúc pritom zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý je vo vzťahu k zákonu č. 106/2018 Z. z. lex generalis. Zákon č. 106/2018 Z. z. ako osobitný predpis (lex specialis), má prednosť pred Občianskym zákonníkom. Tento princíp je zakotvený aj v § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak je v právnom predpise kogentné ustanovenie, podľa ktorého je prevádzkovateľom ten, kto je uvedený v osvedčení o evidencii časť I. a časť II. ako vlastník, a pokiaľ sú vlastník vozidla a osoba zapísaná ako držiteľ rôzne osoby, tak je ním držiteľ, pričom zároveň platí, že ak držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, je ním vlastník vozidla, tak nie je možné fakultatívne určovať účastníkmi zmluvného vzťahu iný spôsob, ktorým by bol stanovený držiteľ vozidla. Uvedené potvrdzuje aj žalobcom celkom opomenutý § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z. z., podľa ktorého držiteľom vozidla je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla. Toto ustanovenie nedáva žiadnu možnosť na dezinterpretáciu, a už vôbec nie spôsobom ako uvádza žalobca, ktorý definíciu držiteľa odvodzuje z Občianskeho zákonníka a zápisy v evidencii vozidiel a osvedčenia považuje za záznamy ktoré majú iba deklaratórny charakter. Naopak, údaje zapísané v evidencii vozidiel a v osvedčení majú konštitutívny charakter a zakladajú priamu zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z.
8. Námietku, že zápis v evidencii vozidiel a v osvedčení o evidencii vozidla časť I. a II., nepreukazuje, že žalobca bol v rozhodnom čase skutočne vlastníkom alebo držiteľom, považoval žalovaný za právne irelevantnú. Podľa § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), všetky práva a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby orgánom Policajného zboru, prešli na osobu, na ktorú sa držba previedla. Teda nie je smerodajné, kto v skutočnosti reálne vozidlo užíval, ale nositeľom práv a povinností je ten, kto je zapísaný v dokladoch vozidla. Na tomto fakte nemení nič ani žalobcom predložené osvedčenie o evidencii časť II. zo 14.06.2013, podľa ktorého vozidlo bolo od uvedeného dátumu zaregistrované v Českej republike, lebo nebola splnená podmienka podľa § 108 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z., podľa ktorej technickej kontrole pravidelnej podlieha motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel. Registrácia vozidla v inom štáte nemá vždy za následok automatické vyradenie z evidencie vozidiel v Slovenskej republike. 9. Vyradenie vozidla administratívnym úkonom z dôvodu registrácie v inom členskom štáte môže nastať, čo upravuje článok 5, bod 2 Smernice rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá. Ak by zo strany žalobcu prišlo k uplatneniu tohto postupu a odovzdal by osvedčenie o registrácii českému orgánu Policajného zboru, musel by český orgán do dvoch mesiacov informovať slovenský dopravný inšpektorát o jeho odňatí, čo sa však nestalo, preto slovenský dopravný inšpektorát nemal a ani nemohol mať vedomosť o registrácii vozidla v Českej republike. Žalobca sa nezodpovedne spoliehal na to, že nový vlastník odovzdá slovenské tabuľky s evidenčnými číslami aj s dokladmi českému orgánu, čo sa nestalo, lebo o tom nepredložil žiadne potvrdenie, a preto naďalej podliehal povinnosti podrobovať vozidlo kontrolám v Slovenskej republike a niesť následky za nesplnenie týchto povinností. Okrem toho žalobca mohol využiť postup podľa § 119 zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný dodal, že k vzniknutej situácii došlo nedbanlivosťou, resp. nevedomosťou žalobcu, nakoľko mal a mohol vedieť, že predajom vozidla nebol automaticky zbavený postavenia prevádzkovateľa predmetného vozidla podľa zákona č. 106/2018 Z. z. 10. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 13.07.2020, replika však nebola podaná. IV. Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie 11. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 2S/42/2020-60 zo dňa 23.02.2022 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým napadnuté rozhodnutie týkajúce sa technickej kontroly, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16.09.2019 týkajúce sa emisnej kontroly, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu, pričom žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 12. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Stk/11/2022 zo dňa 28.06.2023, právoplatným dňa 21.08.2023 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“), zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku kasačného súdu NSS SR uviedol: „19. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti, súdneho ako aj administratívneho spisu konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOPI2019/129080-002 zo dňa 6. decembra 2019 sa týka pokuty za technickú kontrolu, pričom rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019 sa týka pokuty za emisnú kontrolu. V žalobe žalobca ako predmet súdneho prieskumu označil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOPI2019/129080-002 zo dňa 06. decembra 2019 (technická kontrola) a v dôsledku administratívnej chyby aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OUBA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019 (emisná kontrola), pričom cit. prvostupňové rozhodnutie teda nepredchádzalo, resp. nesúviselo s napadnutým rozhodnutím žalovaného - sťažovateľa. Skutočnosť, že ide o administratívne pochybenie a, že správne malo byť predmetom konania prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK2019/093668 zo 16. septembra 2019, vyplynula tak z e-mailovej komunikácie žalovaného a žalobcu z 16. júna 2020 (č. l. 4 v administratívnom
spise), ako z vyjadrenia žalovaného resp. z administratívneho spisu prvostupňového orgánu, ktorý bol predložený krajskému súdu k „správnemu“ prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, t. j. k prvostupňovému rozhodnutiu č. OUBA-OCDPK2019/093668 zo 16. septembra 2019. 20. Kasačný súd po oboznámení sa s výrokom napadnutého rozsudku 3 a s obsahom zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku na č. l. 58 konštatuje, že krajský súd okrem napadnutého rozhodnutia žalovaného zrušil aj s týmto nesúvisiace prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019, týkajúce sa emisnej kontroly. Kasačný súd sa stotožňuje s námietkou sťažovateľa, že krajský súd nebol oprávnený zrušiť toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-BA-OCDPK-2019/093670 zo dňa 16. septembra 2019, týkajúce sa emisnej kontroly, ktoré nekorešponduje s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že cit. rozhodnutie nesúvisí s napadnutým rozhodnutím žalovaného a týka sa iného typu kontroly (konkrétne emisnej a nie technickej, s ktorou súvisel predmet súdneho prieskumu), tak tento výrok nie je spôsobilý zaviazať prvostupňový správny orgán aby vo veci ďalej konal a stáva sa tak nevykonateľným. 21. K tomu ďalej kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku musí byť dôsledne rešpektovaná aj pri vydávaní súdneho rozhodnutia, pričom rešpektovanie tejto požiadavky je predpokladom pre vykonateľnosť výroku, ktorá je jeho základnou vlastnosťou. V prejednávanej veci je z pohľadu kasačného súdu výrok nevykonateľný z materiálneho hľadiska, pretože smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré síce existuje, avšak nebolo predmetom súdneho konania, čo malo byť krajskému súdu zrejmé najmä z obsahu administratívneho spisu. 22. Vychádzajúc z § 5 ods. 5 SSP, v ktorom je vyjadrená tzv. dispozičná zásada, je zrejmé, že konanie v správnom súdnictve začína na návrh, teda nie ex offo, pričom práve návrh (žaloba) je z hľadiska svojho obsahu určujúca pre determinovanie rozsahu súdneho prieskumu a s tým spojeného určenia konkrétnych rozhodnutí správnych orgánov, ktoré majú byť v konaní preskúmané. Napriek skutočnosti, že pri spísaní žaloby mohlo dôjsť k administratívnej chybe, ktorá mala za následok nesprávne číselné označenie prvostupňového rozhodnutia, krajský súd mal k dispozícii administratívne spisy, ako aj iné listiny, ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby jednoznačne určovali, že prvostupňovým rozhodnutím, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu žalovaného a teda súviselo so žalobcom vymedzeným predmetom súdneho prieskumu malo byť prvostupňové rozhodnutie č. OUBA-OCDPK2019/093668 zo 16. septembra 2019 viažuce sa k pokute za technickú kontrolu. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd pri prejednávaní veci postupoval v zmysle § 45 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 106/2018 Z. z., podľa ktorého je prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť emisnej kontrole pravidelnej (...) a § 148 ods. 14 písm. b/ bod 5 zákona č. 106/2018 Z. z., podľa ktorého okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165,- € za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu je zrejmé, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože predmetom súdneho prieskumu mali byť rozhodnutia týkajúce sa technickej kontroly a teda krajský súd krajský súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. neaplikoval časti príslušnej právnej normy týkajúce sa technickej kontroly - t. j. § 45 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 106/2018 Z. z. a § 148 ods. 14 písm. b/ bod 4 zákona č. 106/2018 Z. z.), resp. aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej časti právnej normy aplikoval inú časť právnej normy). 24. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Bratislave. Úlohou Správneho súdu v Bratislave v ďalšom konaní bude prejednať žalobu v medziach jej žalobných bodov, pričom správny súd je v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu.“ 13. Správny súd, postupujúc podľa bodu 22. rozsudku kasačného súdu, vyhodnotil žalobu ako podanú proti rozhodnutiam týkajúcim sa technickej kontroly. Pre poriadok správny súd zároveň výzvou zo dňa 12.03.2025, doručenou žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.03.2025, vyzval žalobcu na vyjadrenie, či správnou žalobou mienil napadnúť rozhodnutia týkajúce sa technickej alebo emisnej
kontroly. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.03.2025 oznámil, že pri spisovaní žaloby došlo k administratívnej chybe, pričom mienil napadnúť rozhodnutia týkajúce sa technickej kontroly. V zmysle uvedeného upravil aj petit žaloby, v ktorom z totožných žalobných dôvodov žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, teda žiadal zrušiť rozhodnutia týkajúce sa technickej kontroly. V. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 16. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 17. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 20. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 21. Podľa § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z. z. prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla. 22. Podľa § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z. z. držiteľom vozidla je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla. 23. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g). 24. Podľa § 108 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26. 25. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého alebo tretieho bodu. 26. Podľa § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z. z. v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla je prevádzkovateľom vozidla a) držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby, a b) vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu. 27. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o
vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie. 28. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne; vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, musí byť prihlásené do evidencie na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto organizačnej zložky. 29. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ. 30. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu. 31. Podľa § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II orgánom Policajného zboru. Ak vlastník vozidla, držiteľ vozidla alebo osoba podľa § 116a ods. 8 požiadala o prevod držby vozidla prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva a povinnosti držiteľa vozidla dňom automatizovaného oznámenia vykonania tejto zmeny orgánom Policajného zboru. 32. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 33. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 34. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 36. Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
k tovaru,
VI. Posúdenie veci správnym súdom 37. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/42/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde jej po vrátení z NSS SR bola pridelená nová sp. zn. 5S/13/2023. 38. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 14.05.2025 (oznámenie bolo vyvesené od 14.05.2025 do 13.11.2025), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 13.11.2025. 39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Stk/11/2022 zo dňa 28.06.2023, v rozsahu žalobných dôvodov a pri zohľadnení možných vád trestania podľa § 195 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a obe preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie danej veci. 40. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 165 Eur podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 4. zákona č. 106/2018 Z. z. za spáchanie správneho deliktu porušenia povinnosti podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. na tom skutkovom základe, že bez vyzvania a na vlastné náklady nesplnil povinnosť podrobiť v ustanovených lehotách predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom. 41. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že orgány verejnej správy svoje závery o spáchaní správneho deliktu založili skutkovo na dôkaze označenom ako Výstup z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2019-05-27-2188880184 zo dňa 27.05.2019, z ktorého vyplynulo, že žalobca je vlastníkom predmetného vozidla a zároveň je držiteľom osvedčenia o evidencii vozidla, ktoré ku dňu 27.05.2019 nemalo absolvovanú pravidelnú technickú kontrolu, hoci dátum jeho prvej evidencie bol 14.05.2012. V rámci odôvodňujúcich úvah poukázali na to, že z predmetného dôkazu je evidentné, že pravidelná technická kontrola v období od 14.05.2016 do 27.05.2019 vykonaná nebola, teda k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti jednoznačne došlo, pričom vozidlo bolo evidované v Slovenskej republike a k jeho vyradeniu z premávky, či už dočasne alebo natrvalo, nedošlo. Takisto nedošlo k zmene vlastníka alebo držiteľa vozidla, zapísaného v osvedčení o evidencii. Podľa názoru orgánov verejnej správy je pre takúto zmenu nevyhnutné, aby prišlo k prevodu vlastníctva aj v osvedčení. Prepis vozidla má podľa nich tzv. konštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako je tomu pri prevode práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Dodali, že žalobca mohol požiadať o vyradenie vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, čím by sa predišlo uloženiu sankcie za nedodržanie predmetnej zákonnej povinnosti. 42. Žalobca sa v administratívnom konaní bránil tým, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom na uloženie pokuty. Poukázal na to, že v čase údajného spáchania správneho deliktu nebol prevádzkovateľom predmetného vozidla, keďže vozidlo bolo prevedené na iný subjekt, konkrétne na spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum a.s. so sídlom v Prahe. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca orgánom verejnej správy predložil Zmluvu o nájme predmetného motorového vozidla z 22.05.2012 so spoločnosťou Hertz Autopožičovňa s. r. o. so sídlom v Bratislave, Faktúru č. 13U00170 zo dňa 10.06.2013 s predmetom fakturácie - odpredaj predmetného vozidla, vystavenú pre odberateľa Autosalon Klokočka Centrum a.s., Protokol o vyradení predmetného vozidla z majetku zo dňa 10.06.2013, Protokol o odovzdaní predmetného vozidla spoločnosti Autosalon Klokočka Centrum a.s. ku dňu 05.06.2013, Osvedčenie o evidencii časť II. v českom jazyku s dátumom prvej registrácie vozidla v Českej republike ku dňu 14.06.2013.
43. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že spornou v tomto konaní nebola skutočnosť, či vo vzťahu k predmetnému vozidlu existovala povinnosť podrobiť ho pravidelnej technickej kontrole, ani skutočnosť, že táto kontrola nebola na predmetnom vozidle vykonaná, keďže tieto nerozporoval ani sám žalobca a bol s nimi uzrozumený. Spornou bola otázka, či žalobca v čase údajného spáchania správneho deliktu bol alebo nebol prevádzkovateľom predmetného vozidla, a teda či bol subjektom zodpovedným za jeho spáchanie, keďže správneho deliktu podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z. sa môže dopustiť len prevádzkovateľ vozidla, teda špeciálny subjekt, ktorým je v zmysle § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z. z. vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla. S uvedenou spornou otázkou súvisí aj posúdenie charakteru zápisov do evidencie vozidiel, vedenej príslušným inšpektorátom Policajného zboru, a teda posúdenie, či tieto zápisy vo vzťahu k prevodu vlastníctva k vozidlu majú konštitutívny alebo deklaratórny charakter. 44. Evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie. Každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru. Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí, pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I. a časť II. ako jeho držiteľ. Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu (§ 111 ods. 1, § 114 ods. 1, ods. 2, § 116 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.). Z uvedených ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. zjednodušene vyplýva, že evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru, zriadený za účelom získavania informácií o vozidlách a ich poskytovania. Platí, že každé vozidlo musí byť prihlásené v tejto evidencii, a zákon v tejto súvislosti formuluje povinnosť vlastníka vozidlo prihlásiť a nahlásiť každú zmenu vlastníckeho práva. Ustanovenie § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. podmieňuje prechod práv a povinností držiteľa vozidla vykonaním zápisu do osvedčenia o evidencii časť II. orgánom Policajného zboru. 45. Z uvedených ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z., ako ani z iných zákonných ustanovení nevyplýva, že by zápisy do evidencie vozidiel mali konštitutívny (právotvorný) charakter, teda že by mali za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (v tomto prípade vlastníckeho práva k vozidlu) tak, ako je to v prípade zápisov do katastra nehnuteľností. V prípade zápisov do katastra nehnuteľností je konštitutívny účinok zakotvený priamo, expressis verbis, v ustanovení § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra. Tieto konštitutívne účinky sa však týkajú len práv k nehnuteľnostiam a majú oporu aj v ustanovení § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. To však neplatí o zápisoch do evidencie vozidiel, pri ktorých zákon takéto účinky nezakotvuje. Na tejto skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 2 ods. 24 a § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., keďže tieto ustanovenia sa týkajú výlučne držiteľa vozidla, nie jeho vlastníka a prevodu vlastníckeho práva. 46. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, medzi ktoré patria aj motorové vozidlá, správny súd poukazuje na všeobecnú úpravu nadobúdania vlastníckeho práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V rámci záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti platí, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný (§ 261 ods. 1, § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka). V predmetnej veci zákon č. 108/2018 Z. z. ani zákon č. 8/2009 Z. z. neustanovuje iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, než je upravený predmetnými ustanoveniami, preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva v tomto prípade dochádza odovzdaním vozidla kupujúcemu.
47. Žalobca v administratívnom konaní predložením dôkazov o predaji a odovzdaní predmetného vozidla (dôkazy podrobne popísané v bode 42. rozsudku a obsiahnuté v administratívnom spise) podľa názoru správneho súdu dostatočným spôsobom a hodnoverne preukázal, že došlo k zmene v osobe vlastníka a zároveň prevádzkovateľa predmetného vozidla s tým, že predmetné vozidlo už sa nachádza v evidencii vozidiel v Českej republike. Obsah žalobcom predložených dôkazov pritom nespochybnil ani žalovaný. Správny súd konštatuje, že skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k oznámeniu zmeny vlastníckeho práva do evidencie vozidiel, nemá vplyv na právne posúdenie danej veci. Hoci v zmysle ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. má každý vlastník alebo držiteľ vozidla povinnosť oznámiť zmenu vlastníckeho práva, následkom nesplnenia tejto povinnosti môže byť len prípadné uloženie sankcie, nie však nedostatok právnych účinkov zmeny (prevodu) vlastníckeho práva. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci nie je sankcia za porušenie povinnosti oznámiť zmenu vlastníckeho práva k vozidlu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. 48. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží, a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správny súd po preskúmaní veci v intenciách právneho názoru vysloveného kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 5Stk/11/2022 zo dňa 28.06.2023 konštatuje, že orgány verejnej správy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru konkrétne vo vzťahu k aplikácii § 45 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 106/2018 Z. z., keď uzavreli, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že ako prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo v ustanovených lehotách pravidelnej technickej kontrole, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalobca v administratívnom konaní preukázal, že v čase údajného spáchania správneho deliktu nebol prevádzkovateľom predmetného vozidla, teda nebol jeho vlastníkom ani držiteľom, pretože v roku 2013 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu na iný subjekt. Žalobca tak v čase spáchania správneho deliktu nespĺňal podmienku špeciálneho subjektu – prevádzkovateľa predmetného vozidla, preto nebol subjektom zodpovedným za spáchanie správneho deliktu. 49. Vzhľadom na uvedené došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné obe preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý pri viazanosti právnym názorom správneho súdu vec opätovne posúdi. 50. Ďalšími žalobnými námietkami spadajúcimi pod žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP sa správny súd s ohľadom na vyslovené právne závery nezaoberal, nakoľko tieto sú ďalej bezpredmetné. 51. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 467 ods. 3 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania. O výške náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 53. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.