Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-21S/51/2023 4023200265 18. 12. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a A. B. B., C., v právnej veci žalobcu: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. A. E. XX, XXX XX H., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2023/028243-005 zo dňa 15.03.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie informácie – sprístupnenie informácií zo spisového materiálu, ktorý žalobca predpokladá, že bol založený na základe jeho podnetu zo dňa 01.12.2022 na zahájenie disciplinárneho konania voči I. I. I. J. (ďalej len „dotknutá osoba“), ktorý bol v čase podania žiadosti riaditeľom odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“) v Nitre. Zároveň požiadal o naskenovanie celého predmetného spisu (obal, obsah, listiny) a jeho sprístupnenie v elektronickej podobe zaslaním na emailovú adresu uvedenú žalobcom. Žalobca udelil súhlas na sprístupnenie jeho osobných údajov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a žiadal, aby jeho osobné údaje neboli na sprístupnených dokumentoch anonymizované. Zároveň žiadal, aby podobným spôsobom s poukazom na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií neboli na požadovaných dokumentoch anonymizované ani osobné údaje osôb v tomto ustanovení uvedených (teda titul, meno, priezvisko a pracovné zaradenie policajných funkcionárov). Žalobca má za to, že ani služobné mailové adresy a služobné telefónne čísla na dokumentoch nie sú informáciami, ktoré je potrebné anonymizovať. 2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre ako povinná osoba rozhodnutím č. KRPZNR-OKAP-013-003/2023-SI zo dňa 17.02.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií zamietlo s poukazom na § 9 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií s poukazom na § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Požadované informácie nie je možné sprístupniť, nakoľko tieto spadajú pod režim obmedzenia
slobodného prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov. Keďže žiadateľ k predmetnej žiadosti nepredložil súhlas dotknutej osoby so sprístupnením osobných údajov a ani povinná osoba súhlasom nedisponuje, neboli žiadateľovi informácie sprístupnené. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že sa zaujíma o postup policajta, resp. nadriadeného, rýdzo ohľadom jeho služobnej činnosti, resp. služobnej činnosti policajta porušujúceho služobnú disciplínu a nie o informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií. Musí takéto informácie vylúčiť a ostatné informácie musí sprístupniť. 4. Žalovaný, konajúci prostredníctvom prezidenta Policajného zboru, podľa § 59 ods. 3 v spojení s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2023/028243-005 zo dňa 15.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), doručeným žalobcovi dňa 24.03.2023, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že predmetný spisový materiál, ktorý žiadateľ požaduje, obsahuje údaje ktoré patria svoju podstatou k informáciám, ktoré sa v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a povinná osoba ich sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis, resp. na základe písomného súhlasu dotknutej osoby/osôb. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (rozsah a dôvody žaloby) 5. Včas podanou žalobou zo dňa 24.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 24.05.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadované informácie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, a to z nasledovných dôvodov: a) žalovaný nereagoval na argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, a ak reagoval, tak vecne, logicky a právne nesprávne, t. j. sa s argumentáciou žalobcu nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné odôvodnenie rozhodnutia podľa § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, b) žalovaný pre napadnuté rozhodnutie aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov nepriliehavo, t. j. vecne, logicky a právne nesprávne, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 7. Nedostatočné odôvodnenie má potvrdzovať aj to, že rozhodnutie neobsahuje žiaden konkrétny osobný údaj, alebo skupinu konkrétnych osobných údajov, ktoré by bránili sprístupneniu disciplinárneho spisu ako celku. Tvrdí tiež, že konanie so znakmi disciplinárneho previnenia nie je konaním súkromnoprávnej povahy zasahujúcej do súkromnej osobnostnej sféry fyzickej osoby s poukazom na § 1 ods. 1 a § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. 8. Porušenie princípu právnej istoty dokladá žalobca predložením kópie spisového materiálu sp. zn. KRPZ-NR-OKAP-15-011/2022-SI zo dňa 20.06.2022, ktorý má preukazovať, že v predchádzajúcom období povinná osoba na žiadosť žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu voči policajtovi tento spis žalobcovi sprístupnila po čiastočnej anonymizácii. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval žaloba na viacero ďalších, konkrétnou spisovou značkou identifikovaných, spisov, ktoré mu mali byť v minulosti sprístupnené.
9. Zároveň sa žalovaný nevysporiadal s námietkou o nedostatočnej určitosti, presnosti, zrozumiteľnosti a úplnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa žalobcu neobsahoval informácie o dátume vypracovania žiadosti, rozsahu žiadaného spisového materiálu, o požadovanej elektronickej forme sprístupnenia informácií na konkrétny email uvedený žalobcom, o udelení súhlasu žalobcu na sprístupnenie jeho osobných údajov. 10. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkou, že dotknutá osoba bola v postavení nadriadeného v služobnom pomere a poukazuje na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácii, z ktorého vyplýva povinnosť sprístupniť presne vymedzený okruh osobných údajov o fyzickej osobe v postavení nadriadeného v služobnom pomere. Nesprístupnenie celého disciplinárneho spisu ako celku aj vzhľadom k služobnému postaveniu osoby bolo nezákonné. Poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/101/2013 zo dňa 30.04.2014, v ktorom sa jednalo o osobné údaje radového príslušného Policajného zboru a nie nadriadeného v služobnom pomere ako v posudzovanom prípade. Podľa žalobcu nie je možné aplikovať ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 24.11.2009 z dôvodu, že daný prípad sa týka priestupkového konania, v ktorom sa občan domáhal sprístupnenia informácií o konkrétnych osobných údajoch osôb, účastníkov a svedkov priestupkového konania. Predmetom priestupkového konania zjavne nebola činnosť verejného činiteľa – nadriadeného príslušníka Policajného zboru. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. II ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, na ktorý sa odvolal žalovaný, uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi informáciami dotýkajúcimi sa súkromia osôb, vrátane verejných činiteľov, a medzi informáciami dotýkajúcimi sa výkonu ich právomoci. Skutočnosť, že verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc na verejnosti, je len okolnosťou, ktorá umožňuje k informáciám ohľadne jej výkonu ľahší prístup, ale nemôže mať vplyv na spôsob rozhodnutia , resp. nesprístupnenia informácií, tak ako uvádza žalovanými. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 11. Žalovaný doručil svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.06.2024, v ktorom navrhuje žalobu zamietnuť a v ktorom sa vyjadril k jednotlivým podstatným tvrdeniam žalobcu. 12. Žalobca vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru tak, že je nezameniteľný s inou osobou, čím vyjadril komplex prvkov, ktorý sa kreuje významom pod pojmom osobný údaj, keďže požaduje informácie o disciplinárnom konaní tejto osoby a táto konkrétna osoba je identifikovateľná. Definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia podmienok bola osoba určiteľná. Prípadný dokument alebo rozhodnutie z disciplinárneho konania nie je možné zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch vykonáva pri chránených osobných údajoch, nakoľko samotný obsah prípadného rozhodnutia alebo dokumentu z disciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby, čo by predstavovalo neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti. 13. Disciplinárne konanie je interným konaním, ktorého podstatou je zistiť okolnosti protiprávneho konania a jeho výsledok musí byť v súlade so zákonom, pričom tento výsledok je súčasťou osobného spisu policajta a je zaznamenaný v informačnom systéme. Výsledok z disciplinárneho konania nie je vecou verejnou a zasahuje súkromie jednotlivca. Informácie z týchto konaní priamo vypovedajú o procesoch týkajúcich sa súkromia konkrétnej, určitej a určiteľnej fyzickej osoby a obmedzenie práva na tieto informácie sa obmedzuje práve na tie informácie, ktoré vznikajú a vyskytujú sa v týchto konaniach. Údaje z disciplinárneho konania, ktoré požaduje žiadateľ vo svojej žiadosti majú charakter údajov o súkromí fyzickej osoby a prelamujú tak právo na prístup k informáciám aj v prípade, že ide o štátneho zamestnanca, a to najmä z toho dôvodu, že predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy. 14. K časti sprístupnenia disciplinárneho spisu po čiastočnej anonymizácii voči príslušníkovi Policajného zboru, ktoré boli žalobcovi v minulosti sprístupnené a na ktoré žalobca v žalobe odkazuje, žalovaný uvádza, že bolo zistené, že išlo o iné konania, nevzťahujúce sa na vec samú, t. j. na disciplinárne konanie o aké išlo aj v tomto prípade. V jednom žalovaným označenom prípade, kedy bol anonymizovaný
administratívny spis žalobcovi sprístupnení, sa jednalo o spis týkajúci sa podnetu na disciplinárne konania voči žalobcovi. 15. Poskytnutie osobných údajov policajta uvedených v § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov je striktne viazané na plnenie služobných povinností policajta. Pri posudzovaní žiadostí, ktorých predmetom sú údaje policajta, je preto potrebné posudzovať aj vzťah s výkonom služby. Ak je oprávneným žiadateľom osoba, ktorá má určitý vzťah aj k služobnej činnosti vykonávanej policajtom, ktorého osobné údaje požaduje, tak v takom prípade bude podmienka určená v § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov splnená a prelomenie ochrany osobných údajov policajta bude odôvodnené. Ak však o údaje policajta žiada osoba, ktorá nemá absolútne žiadny relevantný vzťah k služobnej činnosti, tak posúdenie ochrany osobných údajov musí byť k tomu primerane sprísnené. 16. Žiadateľom (žalobcom) požadované informácie nespadajú do tejto kategórie povinne sprístupňovaných informácií povinnou osobou podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a teda patria svojou podstatou k informáciám, ktoré v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a povinná osoba ich sprístupní len vtedy, ak to umožňuje osobitný zákona. 17. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 01.08.2024, pričom uviedol, že nežiadal sprístupniť informácie radového policajta, ale funkcionára, vo vzťahu ku ktorému bola povinná osoba povinná sprístupniť údaje podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Poukázal na to, že príslušné orgány poskytujú rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, rozhodnutia súdov, a preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného. 18. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu predložené. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-21S/51/2023. 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 18.12.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12.12.2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. [...] Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. 25. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 26. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 27. Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. 28. Podľa § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo zamestnanca alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 30. Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý žalobcovi nesprístupnil obsah disciplinárneho spisu vedeného na základe podnetu žalobcu voči riaditeľovi odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre mjr. Mgr. Mariánovi Rácekovi, keď vychádzal zo
záveru, že tieto informácie tvoria vo svojej celistvosti údaje o súkromí dotknutej osoby a súčasne obsahujú jej osobné údaje. 31. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011). 32. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ktorý predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, je potrebné vykladať vždy reštriktívne. 33. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nutné obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009 zo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020, nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 34. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie disciplinárneho spisu podporil tvrdením, že požadované informácie a dokumenty disciplinárneho spisu obsahujú osobné údaje podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií a zároveň nejde o osobné údaje, ktoré by mala povinná osoba povinnosť sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií z dôvodu funkčného zaradenia dotknutej osoby ako nadriadeného v služobnom pomere, konkrétne riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre. Žalobca ako žiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru, o ktorého disciplinárny spis mal žalobca záujem, titulom, menom, priezviskom i funkciou. Išlo teda o označenie, ktoré je nezameniteľné s inou osobou a všetky údaje, ktoré by boli povinnou osobou poskytnuté na základe žiadosti žalobcu by tak boli priamo spojiteľné s menovanou dotknutou osobou. 35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu, ktorý opakovane uviedol, že: „11. [...] Žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako žiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.
12. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba, zároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie - údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom na uvedené žiadosť žalobcu o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ku ktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať údajmi ku konkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ bol žalobca poškodený priestupkom, má právo nahliadnuť do priestupkového spisu za účelom ochrany svojich práv.“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019, bod 11 a 12, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015). 36. Uvedené závery možno aplikovať aj na posudzovaný skutkový stav, v ktorom ide o obsah disciplinárneho spisu. Disciplinárne konanie je formou správneho trestania za porušenie služobných povinností príslušníka Policajného zboru. Ak aj žalobca disponoval informáciou o tom, že na základe jeho podnetu je voči konkrétnej dotknutej osobe vedené disciplinárne konanie a teda je vedený aj disciplinárny spis, poskytnutím dokumentov obsiahnutých v tomto disciplinárnom spise, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o oslobodení disciplinárne obvineného príslušníka, hoc by aj boli tieto informácie/dokumenty sprístupnené v anonymizovanej podobe, poskytli by žiadateľovi informácie/údaje vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe. Nepriamo by zároveň poskytli informáciu, či je/bolo voči konkrétnej osobe vedené disciplinárne konanie, prípadne k akému záveru dospeli príslušné disciplinárne oprávnené osoby pri prejednaní namietaných porušení služobných povinností, či boli namietané porušenia aj potvrdené a identifikované na základe podkladov obsiahnutých v disciplinárnom spise a pod. Uvedený postup správnych orgánov, ktorým by poskytli vyššie uvedené údaje, by bol však v rozpore s § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Preto správne orgány nepochybili, ak odmietli sprístupniť požadované informácie. 37. Medzi stranami nebolo sporné a žalovaný to ani nijako nenamietal, že by dotknutá osoba nebola ako riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre v postavení nadriadeného. Správny súd však konštatuje, že informácie týkajúce sa disciplinárneho konania voči konkrétnej osobe, ktorú žalobca v žiadosti identifikoval titulom, menom, priezviskom i funkciou, nespadajú pod explicitný enumeratívny výpočet osobných údajov, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií v prípade, ak ide o nadriadeného v služobnom pomere. Preto správny súd nemôže prisvedčiť za podmienok preskúmavaného prípadu, kedy žalobca menom a priezviskom identifikoval dotknutú fyzickú osobu, argumentácii žalobcu o potrebe prevažujúceho verejného záujmu na informovaní verejnosti vo vzťahu k celému obsahu disciplinárneho spisu vedeného voči konkrétnej osobe. 38. Správny súd rozumie potrebe informovať verejnosť o porušeniach služobnej disciplíny funkcionármi Policajného zboru, ktoré môže vytvoriť tlak na predchádzanie identifikovaným porušeniam v budúcnosti. Zároveň je však potrebné dodať, že verejnosť (vrátane žalobcu) by mala rešpektovať skutočnosť, že identifikovaním konkrétnej fyzickej osoby v žiadosti o informáciu, alebo priradením informácie ku konkrétnemu menu a priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi, ktorý je v služobnom pomere a konkrétnom zaradení na konkrétnom OR PZ, sa už jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií (napr. aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/101/2013 zo dňa 30.04.2014). Na uvedenom závere nemení nič tá skutočnosť, či ide o radového policajta alebo o funkcionára. V prípade nadriadených možno hovoriť o vyššej miere prevažujúceho verejného záujmu, ak nie je fyzická osoba jednoznačne identifikovaná; preto je v zásade možné zverejniť určité údaje z disciplinárneho konania. Ak by však došlo v prípade sprístupnenia informácií/dokumentov disciplinárneho spisu (hoc anonymizovaných v potrebnom rozsahu) k jednoznačnej identifikácii fyzickej osoby z dôvodu osobných údajov uvedených v žiadosti o informácie, ako tomu bolo aj v tomto preskúmavanom prípade, sú dané predpoklady na obmedzenie práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. 39. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy s napadnutom rozhodnutí jednoznačne a dostatočne vysvetlil dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií. Správnym orgánom boli relevantné právne normy vecne, logicky a právne správne interpretované a aplikované. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že jeho právo na spravodlivý proces bolo v uvedenej veci zo strany správneho orgánu porušené. Pri posúdení povinnosti aplikovať zákonné obmedzenie možnosti sprístupnenia informácie bol dodržaný princíp proporcionality a správny
orgán vyvažoval, či je možné aspoň určité informácie konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby zverejniť. Správny súd neidentifikoval žiadne závažné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na posúdenie žiadosti o poskytnutie informácií. Zároveň bola ako nedôvodná vyhodnotená aj námietka nepresne a nezrozumiteľne formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo dostatočne určité, aby nedošlo k jeho zameniteľnosti. 40. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 42. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, (i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo (j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.