{"guid": "d8f7744c-09eb-4930-9779-8f40c2cc9fe9:a227e98d-9dcf-4fe7-b47f-1af74c9efbbb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2", "spisova_znacka": "NR-21S/51/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/51/2023 z 18. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. decembra 2024, sp. zn. NR-21S/51/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2", "identifikacne_cislo": "4023200265", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/18", "nazov": "zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/18-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a227e98d-9dcf-4fe7-b47f-1af74c9efbbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/51/2023\n4023200265\n18. 12. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:4023200265.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a A. B. B., C., v právnej veci\nžalobcu: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. A. E. XX, XXX XX H., zastúpený: Advokátska\nkancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2023/028243-005 zo dňa 15.03.2023,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie informácie – sprístupnenie informácií zo spisového\nmateriálu, ktorý žalobca predpokladá, že bol založený na základe jeho podnetu zo dňa 01.12.2022\nna zahájenie disciplinárneho konania voči I. I. I. J. (ďalej len „dotknutá osoba“), ktorý bol v čase\npodania žiadosti riaditeľom odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej\nlen „OR PZ“) v Nitre. Zároveň požiadal o naskenovanie celého predmetného spisu (obal, obsah,\nlistiny) a jeho sprístupnenie v elektronickej podobe zaslaním na emailovú adresu uvedenú žalobcom.\nŽalobca udelil súhlas na sprístupnenie jeho osobných údajov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a žiadal, aby jeho osobné údaje neboli na\nsprístupnených dokumentoch anonymizované. Zároveň žiadal, aby podobným spôsobom s poukazom\nna § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií neboli na požadovaných dokumentoch anonymizované ani\nosobné údaje osôb v tomto ustanovení uvedených (teda titul, meno, priezvisko a pracovné zaradenie\npolicajných funkcionárov). Žalobca má za to, že ani služobné mailové adresy a služobné telefónne čísla\nna dokumentoch nie sú informáciami, ktoré je potrebné anonymizovať.\n2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre ako povinná osoba rozhodnutím č. KRPZNR-OKAP-013-003/2023-SI zo dňa 17.02.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť o\nsprístupnenie požadovaných informácií zamietlo s poukazom na § 9 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode\ninformácií s poukazom na § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných\núdajov“). Požadované informácie nie je možné sprístupniť, nakoľko tieto spadajú pod režim obmedzenia\n\nslobodného prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany\nosobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov. Keďže žiadateľ k predmetnej žiadosti nepredložil\nsúhlas dotknutej osoby so sprístupnením osobných údajov a ani povinná osoba súhlasom nedisponuje,\nneboli žiadateľovi informácie sprístupnené.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že sa zaujíma\no postup policajta, resp. nadriadeného, rýdzo ohľadom jeho služobnej činnosti, resp. služobnej činnosti\npolicajta porušujúceho služobnú disciplínu a nie o informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby. Ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až 11\nzákona o slobode informácií vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie\nvšetkých požadovaných informácií. Musí takéto informácie vylúčiť a ostatné informácie musí sprístupniť.\n4. Žalovaný, konajúci prostredníctvom prezidenta Policajného zboru, podľa § 59 ods. 3 v spojení s §\n46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2023/028243-005 zo dňa 15.03.2023 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), doručeným žalobcovi dňa 24.03.2023, odvolanie zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že predmetný spisový materiál, ktorý žiadateľ požaduje,\nobsahuje údaje ktoré patria svoju podstatou k informáciám, ktoré sa v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona\no slobode informácií dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a povinná osoba ich sprístupní len\nvtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis, resp. na základe písomného súhlasu dotknutej osoby/osôb.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n(rozsah a dôvody žaloby)\n5. Včas podanou žalobou zo dňa 24.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 24.05.2023,\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím a uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadované informácie do\n3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, a to z nasledovných dôvodov:\na) žalovaný nereagoval na argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, a ak reagoval, tak vecne, logicky a\nprávne nesprávne, t. j. sa s argumentáciou žalobcu nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo\nžalobcu na spravodlivý proces a zákonné odôvodnenie rozhodnutia podľa § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods.\n1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu\nnepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a z dôvodu,\nže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\npodľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP,\nb) žalovaný pre napadnuté rozhodnutie aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov\nnepriliehavo, t. j. vecne, logicky a právne nesprávne, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) SSP.\n7. Nedostatočné odôvodnenie má potvrdzovať aj to, že rozhodnutie neobsahuje žiaden konkrétny\nosobný údaj, alebo skupinu konkrétnych osobných údajov, ktoré by bránili sprístupneniu disciplinárneho\nspisu ako celku. Tvrdí tiež, že konanie so znakmi disciplinárneho previnenia nie je konaním\nsúkromnoprávnej povahy zasahujúcej do súkromnej osobnostnej sféry fyzickej osoby s poukazom na §\n1 ods. 1 a § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení\nneskorších predpisov.\n8. Porušenie princípu právnej istoty dokladá žalobca predložením kópie spisového materiálu sp. zn.\nKRPZ-NR-OKAP-15-011/2022-SI zo dňa 20.06.2022, ktorý má preukazovať, že v predchádzajúcom\nobdobí povinná osoba na žiadosť žalobcu o sprístupnenie disciplinárneho spisu voči policajtovi tento\nspis žalobcovi sprístupnila po čiastočnej anonymizácii. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu\npoukazoval žaloba na viacero ďalších, konkrétnou spisovou značkou identifikovaných, spisov, ktoré mu\nmali byť v minulosti sprístupnené.\n\n9. Zároveň sa žalovaný nevysporiadal s námietkou o nedostatočnej určitosti, presnosti, zrozumiteľnosti\na úplnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa žalobcu neobsahoval informácie o dátume\nvypracovania žiadosti, rozsahu žiadaného spisového materiálu, o požadovanej elektronickej forme\nsprístupnenia informácií na konkrétny email uvedený žalobcom, o udelení súhlasu žalobcu na\nsprístupnenie jeho osobných údajov.\n10. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkou, že dotknutá osoba bola v postavení\nnadriadeného v služobnom pomere a poukazuje na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácii, z ktorého\nvyplýva povinnosť sprístupniť presne vymedzený okruh osobných údajov o fyzickej osobe v postavení\nnadriadeného v služobnom pomere. Nesprístupnenie celého disciplinárneho spisu ako celku aj\nvzhľadom k služobnému postaveniu osoby bolo nezákonné. Poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 21S/101/2013 zo dňa 30.04.2014, v ktorom sa jednalo o osobné údaje radového\npríslušného Policajného zboru a nie nadriadeného v služobnom pomere ako v posudzovanom prípade.\nPodľa žalobcu nie je možné aplikovať ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 24.11.2009 z dôvodu, že daný prípad sa týka\npriestupkového konania, v ktorom sa občan domáhal sprístupnenia informácií o konkrétnych osobných\núdajoch osôb, účastníkov a svedkov priestupkového konania. Predmetom priestupkového konania\nzjavne nebola činnosť verejného činiteľa – nadriadeného príslušníka Policajného zboru. Vo vzťahu\nk nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. II ÚS 44/00 zo\ndňa 05.01.2001, na ktorý sa odvolal žalovaný, uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi informáciami\ndotýkajúcimi sa súkromia osôb, vrátane verejných činiteľov, a medzi informáciami dotýkajúcimi sa\nvýkonu ich právomoci. Skutočnosť, že verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc na verejnosti, je len\nokolnosťou, ktorá umožňuje k informáciám ohľadne jej výkonu ľahší prístup, ale nemôže mať vplyv na\nspôsob rozhodnutia , resp. nesprístupnenia informácií, tak ako uvádza žalovanými.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n11. Žalovaný doručil svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.06.2024, v ktorom navrhuje žalobu zamietnuť\na v ktorom sa vyjadril k jednotlivým podstatným tvrdeniam žalobcu.\n12. Žalobca vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru tak, že je nezameniteľný s\ninou osobou, čím vyjadril komplex prvkov, ktorý sa kreuje významom pod pojmom osobný údaj, keďže\npožaduje informácie o disciplinárnom konaní tejto osoby a táto konkrétna osoba je identifikovateľná.\nDefinícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby\nza splnenia podmienok bola osoba určiteľná. Prípadný dokument alebo rozhodnutie z disciplinárneho\nkonania nie je možné zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch vykonáva pri\nchránených osobných údajoch, nakoľko samotný obsah prípadného rozhodnutia alebo dokumentu z\ndisciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby,\nčo by predstavovalo neprimeraný zásah do práva na ochranu osobnosti.\n13. Disciplinárne konanie je interným konaním, ktorého podstatou je zistiť okolnosti protiprávneho\nkonania a jeho výsledok musí byť v súlade so zákonom, pričom tento výsledok je súčasťou osobného\nspisu policajta a je zaznamenaný v informačnom systéme. Výsledok z disciplinárneho konania nie\nje vecou verejnou a zasahuje súkromie jednotlivca. Informácie z týchto konaní priamo vypovedajú o\nprocesoch týkajúcich sa súkromia konkrétnej, určitej a určiteľnej fyzickej osoby a obmedzenie práva na\ntieto informácie sa obmedzuje práve na tie informácie, ktoré vznikajú a vyskytujú sa v týchto konaniach.\nÚdaje z disciplinárneho konania, ktoré požaduje žiadateľ vo svojej žiadosti majú charakter údajov o\nsúkromí fyzickej osoby a prelamujú tak právo na prístup k informáciám aj v prípade, že ide o štátneho\nzamestnanca, a to najmä z toho dôvodu, že predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné,\nale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej\npovahy.\n14. K časti sprístupnenia disciplinárneho spisu po čiastočnej anonymizácii voči príslušníkovi Policajného\nzboru, ktoré boli žalobcovi v minulosti sprístupnené a na ktoré žalobca v žalobe odkazuje, žalovaný\nuvádza, že bolo zistené, že išlo o iné konania, nevzťahujúce sa na vec samú, t. j. na disciplinárne\nkonanie o aké išlo aj v tomto prípade. V jednom žalovaným označenom prípade, kedy bol anonymizovaný\n\nadministratívny spis žalobcovi sprístupnení, sa jednalo o spis týkajúci sa podnetu na disciplinárne\nkonania voči žalobcovi.\n15. Poskytnutie osobných údajov policajta uvedených v § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných\núdajov je striktne viazané na plnenie služobných povinností policajta. Pri posudzovaní žiadostí, ktorých\npredmetom sú údaje policajta, je preto potrebné posudzovať aj vzťah s výkonom služby. Ak je\noprávneným žiadateľom osoba, ktorá má určitý vzťah aj k služobnej činnosti vykonávanej policajtom,\nktorého osobné údaje požaduje, tak v takom prípade bude podmienka určená v § 78 ods. 3 zákona o\nochrane osobných údajov splnená a prelomenie ochrany osobných údajov policajta bude odôvodnené.\nAk však o údaje policajta žiada osoba, ktorá nemá absolútne žiadny relevantný vzťah k služobnej\nčinnosti, tak posúdenie ochrany osobných údajov musí byť k tomu primerane sprísnené.\n16. Žiadateľom (žalobcom) požadované informácie nespadajú do tejto kategórie povinne\nsprístupňovaných informácií povinnou osobou podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a teda patria\nsvojou podstatou k informáciám, ktoré v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií dotýkajú\nosobnosti a súkromia fyzickej osoby a povinná osoba ich sprístupní len vtedy, ak to umožňuje osobitný\nzákona.\n17. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 01.08.2024, pričom uviedol, že nežiadal\nsprístupniť informácie radového policajta, ale funkcionára, vo vzťahu ku ktorému bola povinná osoba\npovinná sprístupniť údaje podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Poukázal na to, že príslušné\norgány poskytujú rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, rozhodnutia súdov, a preto sa nie je\nmožné stotožniť s argumentáciou žalovaného.\n18. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu predložené.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S\nsprávneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024\nv znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S\na je vedená pod sp. zn. NR-21S/51/2023.\n20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania\ndňa 18.12.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP.\nÚčastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku bolo dňa 12.12.2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zverejnené na webovom\nsídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\n21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. [...]\nUstanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n\n24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby.\n25. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania\nverejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok\nustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom\nobecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády\nSlovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky\nalebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim\npráce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,\nnadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,\nktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa\nsprístupňujú osobné údaje v rozsahu\na) titul,\nb) meno,\nc) priezvisko,\nd) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,\ne) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,\nf) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,\ng) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za\nvýkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\n26. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná\nosoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých\ninformácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n27. Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej\nfyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,\nnajmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,\npriezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo\nviacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú\nidentitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu\nidentitu.\n28. Podľa § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom\ndotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu\ntitul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo\nzamestnanca alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne\nčíslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak\nje to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných\npovinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie\nnarušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu\nsprávneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu\nv medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a dospel\nk záveru, že žaloba je nedôvodná.\n30. Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý\nžalobcovi nesprístupnil obsah disciplinárneho spisu vedeného na základe podnetu žalobcu voči\nriaditeľovi odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre mjr. Mgr. Mariánovi Rácekovi, keď vychádzal zo\n\nzáveru, že tieto informácie tvoria vo svojej celistvosti údaje o súkromí dotknutej osoby a súčasne\nobsahujú jej osobné údaje.\n31. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie,\nktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak,\naby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči\nneidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako\npovinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom\npodmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR medze\nzákladných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri\nobmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia\nsa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe\npodmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR)\nalebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť\nosobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR\nobsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno\npovažovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku\nprípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda\nči tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS\n1/09 zo dňa 19.01.2011).\n32. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že\nsprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a\nmateriálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia;\nmateriálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia\nv demokratickej spoločnosti. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona\no slobode informácií, ktorý predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva\nna informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, je potrebné vykladať vždy reštriktívne.\n33. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nutné\nobmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií\nvykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter\nobmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na\ninformácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku\nminimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009\nzo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020,\nnález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).\n34. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie disciplinárneho spisu podporil tvrdením, že\npožadované informácie a dokumenty disciplinárneho spisu obsahujú osobné údaje podľa § 9 ods. 1 a 2\nzákona o slobode informácií a zároveň nejde o osobné údaje, ktoré by mala povinná osoba povinnosť\nsprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií z dôvodu funkčného zaradenia dotknutej\nosoby ako nadriadeného v služobnom pomere, konkrétne riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ\nv Nitre. Žalobca ako žiadateľ vo svojej žiadosti označil osobu príslušníka Policajného zboru, o ktorého\ndisciplinárny spis mal žalobca záujem, titulom, menom, priezviskom i funkciou. Išlo teda o označenie,\nktoré je nezameniteľné s inou osobou a všetky údaje, ktoré by boli povinnou osobou poskytnuté na\nzáklade žiadosti žalobcu by tak boli priamo spojiteľné s menovanou dotknutou osobou.\n35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu, ktorý opakovane uviedol, že:\n„11. [...] Žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako\nžiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej\nžiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.\n\n12. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba,\nzároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie - údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom\nna uvedené žiadosť žalobcu o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ku\nktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť,\nže vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z.\nz. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať údajmi ku\nkonkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ bol žalobca poškodený priestupkom, má právo\nnahliadnuť do priestupkového spisu za účelom ochrany svojich práv.“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019, bod 11 a 12, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/40/2014\nzo dňa 28.01.2015).\n36. Uvedené závery možno aplikovať aj na posudzovaný skutkový stav, v ktorom ide o obsah\ndisciplinárneho spisu. Disciplinárne konanie je formou správneho trestania za porušenie služobných\npovinností príslušníka Policajného zboru. Ak aj žalobca disponoval informáciou o tom, že na základe jeho\npodnetu je voči konkrétnej dotknutej osobe vedené disciplinárne konanie a teda je vedený aj disciplinárny\nspis, poskytnutím dokumentov obsiahnutých v tomto disciplinárnom spise, vrátane rozhodnutia, ktorým\nsa rozhodlo o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o oslobodení disciplinárne obvineného príslušníka,\nhoc by aj boli tieto informácie/dokumenty sprístupnené v anonymizovanej podobe, poskytli by žiadateľovi\ninformácie/údaje vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe. Nepriamo by zároveň poskytli informáciu, či\nje/bolo voči konkrétnej osobe vedené disciplinárne konanie, prípadne k akému záveru dospeli príslušné\ndisciplinárne oprávnené osoby pri prejednaní namietaných porušení služobných povinností, či boli\nnamietané porušenia aj potvrdené a identifikované na základe podkladov obsiahnutých v disciplinárnom\nspise a pod. Uvedený postup správnych orgánov, ktorým by poskytli vyššie uvedené údaje, by bol však\nv rozpore s § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Preto správne orgány nepochybili, ak odmietli\nsprístupniť požadované informácie.\n37. Medzi stranami nebolo sporné a žalovaný to ani nijako nenamietal, že by dotknutá osoba nebola\nako riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre v postavení nadriadeného. Správny súd však\nkonštatuje, že informácie týkajúce sa disciplinárneho konania voči konkrétnej osobe, ktorú žalobca\nv žiadosti identifikoval titulom, menom, priezviskom i funkciou, nespadajú pod explicitný enumeratívny\nvýpočet osobných údajov, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií v prípade, ak ide o nadriadeného v služobnom pomere. Preto správny súd nemôže prisvedčiť\nza podmienok preskúmavaného prípadu, kedy žalobca menom a priezviskom identifikoval dotknutú\nfyzickú osobu, argumentácii žalobcu o potrebe prevažujúceho verejného záujmu na informovaní\nverejnosti vo vzťahu k celému obsahu disciplinárneho spisu vedeného voči konkrétnej osobe.\n38. Správny súd rozumie potrebe informovať verejnosť o porušeniach služobnej disciplíny funkcionármi\nPolicajného zboru, ktoré môže vytvoriť tlak na predchádzanie identifikovaným porušeniam v budúcnosti.\nZároveň je však potrebné dodať, že verejnosť (vrátane žalobcu) by mala rešpektovať skutočnosť,\nže identifikovaním konkrétnej fyzickej osoby v žiadosti o informáciu, alebo priradením informácie ku\nkonkrétnemu menu a priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi, ktorý je v služobnom pomere a\nkonkrétnom zaradení na konkrétnom OR PZ, sa už jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods.\n1 zákona o slobode informácií (napr. aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/101/2013\nzo dňa 30.04.2014). Na uvedenom závere nemení nič tá skutočnosť, či ide o radového policajta\nalebo o funkcionára. V prípade nadriadených možno hovoriť o vyššej miere prevažujúceho verejného\nzáujmu, ak nie je fyzická osoba jednoznačne identifikovaná; preto je v zásade možné zverejniť určité\núdaje z disciplinárneho konania. Ak by však došlo v prípade sprístupnenia informácií/dokumentov\ndisciplinárneho spisu (hoc anonymizovaných v potrebnom rozsahu) k jednoznačnej identifikácii fyzickej\nosoby z dôvodu osobných údajov uvedených v žiadosti o informácie, ako tomu bolo aj v tomto\npreskúmavanom prípade, sú dané predpoklady na obmedzenie práva na informácie v zmysle § 9 ods.\n1 a 2 zákona o slobode informácií.\n39. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy s napadnutom\nrozhodnutí jednoznačne a dostatočne vysvetlil dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií.\nSprávnym orgánom boli relevantné právne normy vecne, logicky a právne správne interpretované\na aplikované. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že jeho právo na spravodlivý\nproces bolo v uvedenej veci zo strany správneho orgánu porušené. Pri posúdení povinnosti aplikovať\nzákonné obmedzenie možnosti sprístupnenia informácie bol dodržaný princíp proporcionality a správny\n\norgán vyvažoval, či je možné aspoň určité informácie konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby zverejniť.\nSprávny súd neidentifikoval žiadne závažné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom,\nktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na\nposúdenie žiadosti o poskytnutie informácií. Zároveň bola ako nedôvodná vyhodnotená aj námietka\nnepresne a nezrozumiteľne formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo dostatočne\nurčité, aby nedošlo k jeho zameniteľnosti.\n40. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n42. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nprostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods.\n1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}