Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-25S/7/2022 4022200093 19. 11. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:4022200093.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Kristína Panasiuková, advokátka, Advokátska kancelária Humenská & Panasiuková, so sídlom Damborského 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KAKN/2044/2022, ČRZ: 20343/2022 zo dňa 22.02.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 07.02.2022 bolo žalobkyni doručené upovedomenie žalovaného o začatí konania o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci a oboznámenie s podkladmi rozhodnutia. Žalobkyňa bola súčasne vyzvaná, aby sa najneskôr v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrila k podkladom, predložila alebo navrhla dôkazy, ktoré chce doplniť, ak to považuje za potrebné a uviedla, z akého dôvodu odmieta osobné stretnutie s advokátom, resp. prečo nebola podpísaná plná moc s určeným advokátom. 2. Žalobkyňa na predmetné upovedomenie reagovala podaním doručeným žalovanému dňa 15.02.2022, v ktorom poukázala predovšetkým na nedostatok finančných prostriedkov na cestovanie a na skutočnosť, že má chorého syna, ktorého nemôže nechať samého bez dozoru. Dôkazy ku konaniu o odňatí poskytnutia právnej pomoci žalovanému nepredložila ani nenavrhla. 3. Žalovaný rozhodnutím č. KAKN/2044/2022, ČRZ: 20343/2022 zo dňa 22.02.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odňal žalobkyni na základe § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v relevantnom znení (ďalej aj len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v prebiehajúcom konaní v právnej veci ochrany osobnosti vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15C/71/2018, v ktorej jej bol na zastupovanie určený advokát Mgr. Marsal András. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyni bolo rozhodnutím č. KAKN/2044/2022, ČRZ: 4534/2022 zo dňa 14.01.2022 vydané rozhodnutie o zmene advokáta a na zastupovanie jej bola určená advokátka
JUDr. Mária Ančiová. Dňa 27.01.2022 určená advokátka oznámila žalovanému, že vykonala všetky potrebné kroky vedúce k ochrane práv žalobkyne ako žiadateľky, avšak táto napriek výzve neposkytla advokátke súčinnosť potrebnú k účelnej ochrane práv, ktorých sa žalobkyňa domáha. Žalovaný vyhodnotil konanie žalobkyne ako neposkytnutie potrebnej súčinnosti určenej advokátke, a preto jej odňal nárok na poskytovanie právnej pomoci. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 5. Namietala, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné. Žalovaný pri rozhodovaní nevzal do úvahy konkrétne okolnosti a formalisticky vyhodnotil jej vyjadrenie. Nevzal do úvahy ani ekonomickú situáciu žalobkyne a jej reálne možnosti a zvýhodňoval protistranu – advokátku a jej lenivosť, že sa nechcela stretnúť ani v Komárne. Telefónne číslo žalobkyňa zabudla uviesť, ale to nie je dôvod na zamietnutie, ide o omyl. Každému sa to môže raz za čas stať. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že je psychicky zaťažená, má chorého syna s hyperkynetickou poruchou, ktorý ju „vyšťaví“. 6. Žalovaný podľa názoru žalobkyne opomína fakty, a to konkrétne, že má chorého syna, ekonomická situácia (stav hmotnej núdze) jej nedovoľuje cestovať a telefónne číslo zabudla uviesť, čo je pri chorom dieťati normálne. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2024 navrhol, aby správny súd žalobu odmietol, resp. zamietol. 8. Žalovaný zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že dňa 14.01.2022 bola na zastupovanie žalobkyne určená JUDr. Mária Ančiová. Táto advokátka dňa 27.01.2022 doručila žalovanému oznámenie, v ktorom uviedla, že bola osobne nahliadnuť do spisu na Okresnom súde Komárno a predvolala žalobkyňu na osobné stretnutie za účelom prejednania jej právnej veci. Žalobkyňa sa na stretnutie nedostavila, neuviedla určenej advokátke telefónny kontakt, na ktorom by ju bolo možné zastihnúť. Ako dôvod, prečo sa na stretnutie nemôže dostaviť, uviedla jej zlú finančnú situáciu a to, že sa stará o chorého syna. Keďže žalobkyňa opätovne neposkytla určenej advokátke potrebnú súčinnosť, vydal žalovaný dňa 03.02.2022 upovedomenie o začatí konania o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalobkyňa predmetné upovedomenie prevzala dňa 07.02.2022. V odpovedi zo dňa 07.02.2022 žalobkyňa uviedla, že na cestovanie za určenou advokátkou nemá finančné prostriedky a stará sa o chorého syna. Po zhodnotení skutočností tvrdených žalobkyňou vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko sa žalobkyňa k upovedomeniu zo dňa 03.02.2022 písomne vyjadrila, avšak neuviedla také skutočnosti, ktoré by zakladali nárok na pokračovanie poskytovania právnej pomoci. 9. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe o tom, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy ekonomickú situáciu žalobkyne a zvýhodňoval protistranu. Ekonomická situácia žalobkyne bola zohľadnená pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, kedy jej právna pomoc bola poskytnutá a bol jej bezplatne pridelený advokát na zastupovanie v prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobkyňa opakovane nespolupracovala s pridelenými advokátmi, nedostavila na sa osobné stretnutie, neposkytovala im potrebnú súčinnosť. Žalovaný poskytuje pomoc klientom, ktorí sú v hmotnej núdzi a pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok rozhodne o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a určení advokáta. Všetci klienti žalovaného sú buď poberatelia hmotnej núdze, alebo majú zlú finančnú situáciu. Tvrdenie žalobkyne ohľadom jej finančnej situácie označil vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti niekoľkým advokátom za bezpredmetné. 10. Určení advokáti si splnili svoje povinnosti, podnikli všetky kroky potrebné k hájeniu práv žalobkyne, avšak ona sama svojím postojom zmarila účinnú ochranu svojich práv. Prihliadnuc na jej vyjadrenia počas celého správneho konania vedeného pod č. spisu: KaKN/2044/2022 je možné predpokladať, že
obdobný názor a postoj by bol zachovaný aj vo vzťahu ku každému nasledujúcemu advokátovi. Nie menej podstatnou je aj skutočnosť, že Okresný súd Komárno vyzval žiadateľku na späťvzatie žaloby z dôvodu zjavne nedôvodnej žaloby. Pri posudzovaní trvania nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyni postupoval žalovaný s odbornou starostlivosťou, vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu ako aj tvrdenia žalobkyne a určených advokátov. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25S/7/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-25S/7/2022. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v relevantnom znení (ďalej aj len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 13. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“) priznáva fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti aj osobám materiálne znevýhodneným, sa realizuje aj prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý je zaručený v čl. 47 ods. 2 ústavy a ktorý jasne stanovuje, za akých podmienok sa právna pomoc poskytuje (§ 6 a § 6a zákona č. 327/2005 Z. z.), pričom táto právna pomoc trvá len dovtedy, dokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Z ustanovenia § 1 citovaného zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy sú v zákone č. 327/2005 Z. z. uvedené pravidlá poskytovania právnej pomocou ako aj podmienky priznania náhrady trov právneho zastúpenia, advokátovi a to v nadväznosti na osobitný predpis (vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). 16. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
17. Podľa § 5b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby. 18. Podľa § 5b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. 20. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 ústavy určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje.“ (z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05.02.1998). Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 21. Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celok, t. j. limitovanie štátnych orgánov normatívnou právnou úpravou. Podľa správneho súdu nemôže byť tento princíp vylúčený pri uplatňovaní právomoci vykonávateľov verejnej správy. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 22. Podľa § 21 písm. e) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát je povinný odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. 23. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá a druhá správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 25. V predmetnej veci bola spornou otázka, či na strane žalovaného boli splnené všetky podmienky plynúce mu z príslušných ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. na odňatie nároku žalobkyne na poskytovanie právnej pomoci. Jedným z dôvodov na odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci je s poukazom na § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalovanému, určenému advokátovi alebo mediátorovi. 26. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že z napadnutého rozhodnutia ako aj zo šetrenia vykonaného žalovaným pred jeho vydaním je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že zákonná podmienka, ktorej naplnenie vedie k odňatiu poskytovania právnej pomoci [§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.], v prípade žalobkyne preukázaná bola. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že určená advokátka JUDr. Mária Ančinová predvolala žalobkyňu na osobné stretnutie za účelom prejednania jej právnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno. Ako dôvod brániaci jej v možnosti dostaviť sa na stretnutie s určenou advokátkou uviedla jej zlú finančnú situáciu a to, že sa stará o chorého syna. Za daných okolností je potrebné uvedomiť si, že bolo v záujme žalobkyne, aby určenej advokátke poskytla súčinnosť za účelom efektívneho uplatňovania a bránenia jej práv, ktorého sa domáhala v právnej veci ochrany osobnosti vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15C/71/2018. Nemožno však od určenej advokátky očakávať účinnú ochranu práv klienta, ktorý jej neposkytne žiadnu súčinnosť, ale práve naopak, svojím postojom jej túto možnosť zmarí. Správny súd v zhode s konštatovaním žalovaného uvedeným vo vyjadrení k žalobe dodáva, že žalobkyňa opakovane nespolupracovala s advokátmi určenými žalobkyni na jej zastupovanie v predmetnej veci ochrany osobnosti, nedostavila sa na osobné stretnutie a neposkytovala im potrebnú súčinnosť (napr. určený advokát JUDr. Sivák v oznámení doručenom žalovanému dňa 02.03.2020 uviedol, že žalobkyňu žiadal o osobné stretnutie, termíny jej však nevyhovovali a telefonicky sa s ňou nevedel spojiť). 27. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby, v tomto prípade žalobkyne ako osoby, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci bola povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať žalovanému alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu, čo neurobila. 28. Námietku žalobkyne, že žalovaný nevzal do úvahy jej ekonomickú situáciu a jej reálne možnosti a zvýhodňoval protistranu – advokátku a jej lenivosť, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V postupe žalovaného správny súd nevzhliadol žiadne zvýhodňovanie protistrany, nakoľko žalovaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu ustálil splnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., čo malo za následok vydanie napadnutého rozhodnutia o odňatí poskytovania právnej pomoci žalobkyni. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne a s jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobkyne ohľadom nezohľadnenia jej ekonomickej situácie, nakoľko táto bola nepochybne zohľadnená pri posudzovaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, ktorá jej bola poskytnutá a žalobkyni boli opakovane bezplatne prideľovaní advokáti. 30. Obiter dictum správny súd dodáva, že vlastným šetrením zistil, že predmetné konanie vedené na Okresnom súde Komárno, v ktorom bola žalobkyni odňatá poskytnutá právna pomoc, bolo uznesením sp. zn. 15C/71/2018 zo dňa 09.09.2022 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby podaného žalobkyňou. Táto skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správny súd sa s ňou oboznámil iba na podnet žalovaného uvedený vo vyjadrení k žalobe, nakoľko s poukazom na § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.
31. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradila. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.