Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-25S/1/2022 4022200011 28. 11. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:4022200011.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Karol Nagy, advokát vykonávajúci advokáciu prostredníctvom spoločnosti: Nagy & Partners, s.r.o., IČO: 36 869 341, so sídlom: Športová 470/11, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, IČO: 30 798 841, so sídlom: Župná 14, 945 01 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KAKN/295/2022, ČRZ: 638/2022 zo dňa 04.01.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Komárno č. KAKN/295/2022, ČRZ: 638/2022 zo dňa 04.01.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe žiadosti žalobkyne podanej dňa 24.11.2020 žalovaný vydal rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci č. KAKN/1375/2021, ČRZ: 51004/2021 zo dňa 26.05.2021, právoplatné dňa 27.05.2021, ktorým žalobkyni v právnej veci žaloby za porušenie práva na rešpektovanie rodinného života a dôstojnosť členov rodiny, postúpenej na Okresný súd Galanta pod sp. zn. 22C/20/2021, pôvodne vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40C/44/2020, priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci a na jej zastupovanie určil advokáta Mgr. Balázs Fábiána, vykonávajúceho advokáciu prostredníctvom spoločnosti: Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., IČO: 47 238 739, so sídlom: Gúgska 108, 940 01 Nové Zámky. 2. Rozhodnutím žalovaného č. KAKN/1375/2021, ČRZ: 61337/2021 zo dňa 18.06.2021, právoplatným 22.06.2021, došlo k zmene v osobe advokáta a na zastupovanie žalobkyne bol žalovaným určený Mgr. Gábor Gál, vykonávajúci advokáciu prostredníctvom spoločnosti: AK GG, s.r.o., IČO: 50 954 709, so sídlom: Agátová 2513/15, 924 01 Galanta. 3. Na základe podania právneho zástupcu žalobkyne Mgr. Gábora Gála, označeného ako „Odmietanie spolupráce zo strany klienta“, doručeného žalovanému dňa 06.12.2021, žalovaný dňa 20.12.2021 vydal Upovedomenie o začatí konania o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci, oboznámenie s podkladom rozhodnutia a poučenie účastníka konania č.. KAKN/1375/2021, ČRZ: 140389/2021.
Upovedomenie bolo dňa 23.12.2021 doručené žalobkyni, ktorá sa k nemu vyjadrila podaním doručeným žalovanému dňa 29.12.2021. 4. Rozhodnutím žalovaného o odňatí poskytovania právnej pomoci č. KAKN/295/2022, ČRZ: 638/2022 zo dňa 04.01.2022, právoplatným 07.01.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), bolo žalobkyni odňaté poskytovanie právnej pomoci zo strany žalovaného v právnej veci: žaloba za porušenie práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života a dôstojnosť členov rodiny, postúpené na Okresný súd Galanta pod sp. zn. 22C/20/2021, pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 40C/44/2020, a to s poukazom na § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na podanie právneho zástupcu označené ako „Odmietanie spolupráce zo strany klienta“, doručené žalovanému dňa 06.12.2021, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa nespolupracuje, odmieta prijať jeho návrhy a riešenia, pričom uvádza, že jej prípad nebol pochopený. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa ani vo svojom vyjadrení, doručenom žalovanému 29.12.2021, nedoručila ani nedoplnila žiadne relevantné dôkazy a dôvody ňou uvádzané (nemožnosť stretnúť sa s advokátom kvôli nedostatku financií, advokát nereaguje na výzvy stretnúť sa s manželom žalobkyne, ktorý je vo výkone trestu), boli podľa žalovaného neopodstatnené. Žalovaný zdôraznil, že advokát bol v danom prípade určený na zastupovanie žalobkyne, nie jej manžela, a poukázal na predchádzajúce skúsenosti so žalobkyňou, keď podľa neho postoj žalobkyne a jej nespolupráca sú opakovaným problémom. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa chce všetkými možnými spôsobmi a žalobami zvrátiť trest svojho manžela a aplikáciou rôznych neaplikovateľných inštitútov sa domôcť jeho prepustenia z výkonu trestu. Dodal, že pokiaľ je osoba odsúdená, je na niektorých právach obmedzená, vrátane práva na súkromný a rodinný život. Záujmy jednotlivca nesmú byť nadradené záujmom spoločnosti. Pri právoplatnom odsúdení páchateľa za trestný čin je v záujme celej spoločnosti, aby takáto osoba bola náležite potrestaná a vykonala súdom uložený trest. Žalovaný zvýraznil, že hospodári s financiami, ktoré sú mu prideľované zo štátneho rozpočtu a s týmito financiami musí nakladať efektívne a hospodárne. Keďže žalobkyňa sa v samej podstate chce domôcť prepustenia manžela z výkonu trestu s tvrdením, že sú mu upreté práva na súkromný a rodinný život, považoval žalovaný poskytnutie právnej pomoci a zastúpenie advokátom hradené z financií žalovaného za neefektívne a nehospodárne, keďže je podľa neho bezúspešné domáhať sa oslobodenia od právoplatného trestu so zámienkou upretia práva na súkromný a rodinný život cez správne, resp. civilné žaloby. Trestné právo pozná osobitné inštitúty, ako napríklad obnovu konania, avšak žalovaný nemá v trestných veciach pôsobnosť. Žalovaný zhrnul, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalobkyňa nepredložila ani nedoplnila žiadne doklady, dôkazy ani vyjadrenia, ktorými by potvrdila skutočnosti na preukázanie trvania nároku na poskytovanie právnej pomoci, vychádzajúc z § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. preto žalovaný odňal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci. Proti rozhodnutiu žalovaného nebolo možné podať opravný prostriedok (§ 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). II. Žaloba 5. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 07.01.2022, doručenou dňa 20.01.2022 na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd“), podanou v zákonnej lehote podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pôvodne vedenou pod sp. zn. 25S/1/2022, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. 6. V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie je formalistické, postavené na výklade advokáta, ktorý sa účelovo zameriaval na selekciu vecí, a nevenoval dostatočnú pozornosť danému porušeniu. Zdôraznila, že každý má právo vyjadriť sa ku všetkému, čo môže mať vplyv na jeho život. Žalovaný sa podľa nej chytá nesprávnych výkladov a rozširuje maximálne nepravdivé veci, vo veci vytvára úplne deformovaný výklad, a to pomocou nekompetentného človeka, nakoľko zo strany žalobkyne nebolo odsúhlasené, aby sa vo veci angažovala osoba, ktorá nemá dostatok znalostí. Právny zástupca nebol nazrieť ani do súdneho spisu, žalovaný jeho tvrdenia neoveroval, len si ich bez ďalšieho osvojil, hoci sú nepravdivé. Žalovaný neuviedol pravdu, lebo v tejto veci bol právny zástupca „ukončený“ aj pre manžela, čo jasne odzrkadľuje, že nemá prehľad ani záujem riešiť
tieto veci a slepo sa necháva unášať klamstvami, ktoré riadne neoveruje, a rozhodnutia vydáva na základ hypotéz. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný pri posudzovaní veci postupoval neprofesionálne, neobjektívne a zvýhodňoval protistranu, čím došlo k eliminácii jej práv. Absenciu spolupráce poprela s tým, že navrhovala alternatívne spôsoby komunikácie. Neobjektívny postup žalovaného podľa nej nemôže byť posudzovaný v neprospech účastníka, preto napadnuté rozhodnutie žiadala v celom rozsahu zrušiť a vrátiť na opätovné prejednanie. Podľa nej žalovaný má povinnosť preskúmať, či právne služby boli alebo neboli reálne uskutočnené. Právny zástupca, resp. jeho koncipient, však porušili zákon a postupovali nesprávnym výkladom a v jej neprospech. Žalobkyňa spochybnila predloženie akéhokoľvek dôkazu, potvrdzujúceho uvedené skutočnosti, s tým, že podľa nej nebol dôvod na odňatie poskytovania právnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je podľa nej prejavom svojvôle a arbitrárnosti, čo v právnom poriadku nemá žiadnu oporu. Vzhľadom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie s povinnosťou odstrániť vady a objektívne rozhodnúť. III. Vyjadrenie žalovaného 7. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.08.2022, v ktorom zhrnul priebeh administratívneho konania a zopakoval argumentáciu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobkyňou podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 8. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 15.11.2022 advokát JUDr. Karol Nagy súdu oznámil, že žalobkyni bola na základe rozhodnutia žalovaného č. KaKN/19637/2022, ČRZ: 113272/2022 zo dňa 12.10.2022 (predmetné rozhodnutie bolo súdu predložené ako príloha) predbežne poskytnutá právna pomoc v právnej veci podania vyjadrenia na výzvu súdu sp. zn. 25S/1/2022 a bol jej na zastupovanie určený advokát JUDr. Karol Nagy, vykonávajúci advokáciu prostredníctvom spoločnosti: Nagy & Partners, s.r.o. Plná moc udelená právnemu zástupcovi zo strany žalobkyne (na podanie vyjadrenia) bola súdu predložená dňa 06.03.2023. Právny zástupca podal vyjadrenie v mene žalobkyne dňa 02.01.2023 (replika), v ktorom poukázal na to, že neposkytnutie súčinnosti nie je podmienkou poskytnutia nároku na právnu pomoc tak, ako to má na mysli § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z., a v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie nesprávne, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, teda nezákonné. Žalovaný, ak už argumentoval neposkytnutím súčinnosti, mal zrejme na mysli dôvod podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., avšak ak sa jednalo o omyl v písaní, malo dôjsť k oprave napadnutého rozhodnutia v tejto časti, čo sa však neudialo. S prihliadnutím na uvedené je preto zrejmé, že žalovaný odňal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v rozpore so zákonom, a teda je odôvodnené zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie žalovanému na ďalšie konanie. 9. K replike sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu 12.04.2023 (duplika), v ktorom opätovne zopakoval priebeh administratívneho konania a zhrnul dôvody napadnutého rozhodnutia, pričom uzavrel, že do dňa vydania napadnutého rozhodnutia žalobkyňa nepredložila ani nedoplnila žiadne doklady, dôkazy ani vyjadrenia, ktorými by potvrdila skutočnosti na preukázanie trvania nároku na poskytovanie právnej pomoci. 10. Žalobkyňa sa k duplike ďalej nevyjadrovala. 11. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.07.2024 žalovaný súdu predložil rozhodnutie č. KaKN-/19637/2022-83471/2023 zo dňa 01.08.2023, právoplatné 04.08.2023, ktorým bol žalobkyni v konaní sp. zn. NR-25S/1/2022 žalovaným priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci až do právoplatného skončenia veci a na jej zastupovanie bol určený advokát JUDr. Karol Nagy. Plná moc právneho zástupcu zo strany žalobkyne bola správnemu súdu doručená dňa 13.09.2024. V. Relevantná právna úprava
12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 15. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. 16. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 17. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 18. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak a) oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, b) sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté, c) oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, d) vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo e) oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3. 20. Podľa § 13 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Oprávnená osoba je povinná oznámiť centru písomne do ôsmich dní zmeny všetkých skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. (2) Oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. (3) Oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak centrum neurčilo dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa § 14 a 14a v prípade nepreukázania skutočností na trvanie nároku. 21. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
22. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 25. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 25S/1/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-25S/1/2022. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prihliadnuc na obsah žaloby a rozsah dôvodov v nej uplatnených v súlade s § 55 ods. 3 SSP, z ktorého identifikoval žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok jeho dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu a podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP. 29. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd vec preto preskúmal bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia (§ 137 ods. 3, ods. 4 SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.11.2024. Za deň vyhlásenia rozsudku sa považuje deň 28.11.2024. 30. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobkyni odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 zákona č. 327/2005 Z. z. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie zaťažil vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP, teda vadou nepreskúmateľnosti a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
31. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred svojvôľou a porušovaním práv účastníkov konania zo strany orgánov verejnej správy. Správny súd ďalej upriamuje pozornosť na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. predstavuje pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti (k právu na súdnu ochranu) aj osobám materiálne znevýhodneným tak, aby tieto osoby v dôsledku svojho nedostatočného finančného zázemia neprišli o právo na právnu pomoc, a to najmä v konaní pred súdom. Účel zákona č. 327/2005 Z. z. je expressis verbis vyjadrený v § 1, podľa ktorého účelom zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Správny súd poukazuje na to, že účel zákona je vo vzťahu k rozhodovaniu o nárokoch podľa zákona č. 327/2005 Z. z. významným interpretačným hľadiskom aj v zmysle rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/60/2009 zo dňa 17.02.2010). 32. Cez prizmu zákonodarcom vyjadreného účelu právnej normy je potrebné nahliadať aj na jednotlivé inštitúty zakotvené v zákone č. 327/2005 Z. z. a ich aplikáciu, vrátane inštitútu odňatia nároku na právnu pomoc podľa § 14 zákona č. 327/2005 Z. z., predstavujúceho určitý prielom do zásady ochrany slabších, materiálne znevýhodnených subjektov. Odňatie poskytovania právnej pomoci je striktne viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok, formulovaných ako samostatné zákonné dôvody podľa § 14 písm. a) až e) zákona č. 327/2005 Z. z., ktorých preukázanie je úlohou žalovaného ako rozhodujúceho správneho orgánu. Predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je zistenie skutkového (skutočného) stavu veci v potrebnom rozsahu. Pre zachovanie práv účastníkov sa vyžaduje odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, ktorý zo zákonných dôvodov bol v konkrétnej veci naplnený a aké skutkové okolnosti k jeho naplneniu viedli, tak, aby sa účastník konania mohol uplatnením svojich procesných práv proti týmto dôvodom brániť. V predmetnej veci tieto skutkové a právne otázky aplikácie § 14 zákona č. 327/2005 Z. z. neboli žalovaným zodpovedané. 33. Správny súd sa v predmetnej veci v prvom rade zaoberal otázkou preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, teda jeho zrozumiteľnosťou a dostatkom dôvodov, na ktorých je založené, pričom dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva dostatok dôvodov pre jeho vydanie a zároveň je napadnuté rozhodnutie vnútorne rozporné a nezrozumiteľné. Žalovaný odňatie poskytovania právnej pomoci vo vzťahu k žalobkyni totiž založil na dvoch odlišných dôvodoch, konkrétne na dôvodoch podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z., teda že žalobkyňa neposkytla určenému advokátovi potrebnú súčinnosť, a že nevyhovela výzve na preukázanie skutočností preukazujúcich trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, pričom ide o dva samostatné zákonné dôvody pre postup podľa § 14 zákona č. 327/2005 Z. z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa na jednej strane opiera o oznámenie právneho zástupcu, doručené žalovanému dňa 06.12.2021, označené ako „Odmietanie spolupráce zo strany klienta“, v ktorom určený právny zástupca žalobkyne Mgr. Gábor Gál poukázal na to, že žalobkyňa ako klientka nespolupracuje, odmieta prijať jeho návrhy a riešenia a uvádza, že prípad nepochopil, čo by zakladalo dôvod odňatia právnej pomoci pre nespoluprácu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. Na druhej strane žalovaný argumentuje tým, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalobkyňa ako oprávnená osoba nepredložila ani nedoplnila žiadne doklady, dôkazy ani vyjadrenia, ktorými by potvrdila skutočnosti na preukázanie trvania nároku na poskytovanie právnej pomoci, čo by zakladalo dôvod odňatia právnej pomoci pre nevyhovenie výzve podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. Tento rozpor zvýrazňujú i samotné vyjadrenia žalovaného v konaní pred súdom (vyjadrenie k žalobe, duplika), v ktorých žalovaný nezaujal k tejto skutočnosti relevantné stanovisko. 34. K nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, resp. k jeho vnútornej rozpornosti, prispela aj ďalšia argumentácia žalovaného obsiahnutá v jeho odôvodnení, zameraná na vysvetľovanie predchádzajúcich skúseností so žalobkyňou ako žiadateľkou o právnu pomoc s konštatovaním existencie opakovaných problémov, čo však nie je pre rozhodovanie v predmetnej veci podstatné. Správny súd sa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedozvedel, čo bolo základom pre tieto tvrdenia žalovaného, ktoré boli len
v abstraktnej rovine bez výpovednej hodnoty. Z obsahu administratívneho spisu takéto skutočnosti nevyplývajú a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nenachádza žiadny údaj o iných konaniach, z ktorých takéto závery majú vyplývať. Správny súd pripomína, že základom rozhodovania o nárokoch podľa zákona č. 327/2005 Z. z. (vrátane odňatia priznaných nárokov) je objektívne posúdenie skutkového stavu veci zo zabezpečených podkladov (dôkazov), pri zachovaní práv účastníkov konania. Uvedené tvrdenia žalovaného nezodpovedajú žiadnemu z dôvodov na odňatie poskytovania právnej pomoci a nekorešpondujú ani s dôvodmi podľa § 14 písm. a), písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z., preto nie je zrejmé, k čomu žalovaný svojou argumentáciou v tejto časti smeroval. 35. Pozornosti správneho súdu neušli ani úvahy žalovaného o bezúspešnosti právnej veci (sporu), ktorej sa nárok na poskytnutie a následné odňatie právnej pomoci týkal. Skúmanie bezúspešnosti sa pritom predpokladá pri posudzovaní podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. s tým, že absencia zrejmej bezúspešnosti sporu musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. Takýto dôvod pre odňatie poskytovania právnej pomoci však ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. nepredpokladá. 36. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo bolo dôvodom pre jeho vydanie. Argumentácia žalovaného uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľná, vnútorné rozporná, nejednoznačná a nedáva odpoveď na základné skutkové a právne otázky danej veci, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014). 37. Správny súd po preskúmaní veci ďalej zistil, že žalovaný pri ustálení skutkového stavu v danej veci vychádzal z podania právneho zástupcu žalobkyne – z oznámenia doručeného žalovanému dňa 06.12.2021. Toto podanie označené ako „Odmietanie spolupráce zo strany klienta“ bolo predložené žalovanému právnym zástupcom žalobkyne Mgr. Gáborom Gálom. Podanie obsahuje popis priebehu a charakteru spolupráce medzi žalobkyňou a právnym zástupcom, ktorý tvrdil, že klientka nespolupracuje, odmieta prijať jeho návrhy a riešenia, uvádza, že jej prípad nepochopil, v nadväznosti na čo právny zástupca žiadal, aby žalovaný postupoval podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., a teda rozhodol o odňatí poskytovania právnej pomoci z dôvodu neposkytnutia súčinnosti. Predmetné podanie, ktoré je podkladom napadnutého rozhodnutia, však nekonkretizuje, v čom nespolupráca klientky (žalobkyne) mala spočívať, kedy a akým konkrétnym spôsobom žalobkyňa spoluprácu odmietla a neposkytla právnemu zástupcovi súčinnosť, ani aký postup právny zástupca ako osoba znalá práva a poskytujúca právnu pomoc zvolil, aby situáciu vzájomnej nedôvery a narušenej komunikácie vyriešil.
Nepochopenie situácie či odmietanie návrhov na konkrétny postup nemožno samo osebe hodnotiť ako absenciu spolupráce na strane klienta, zvlášť s poukazom na to, že podstatou vzťahu medzi advokátom a klientom je práve pomoc v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba s patričným, t. j. právnickým vzdelaním. Žalovaný tvrdenia obsiahnuté v predmetnom podaní právneho zástupcu a jeho dôvody riadne nepreveril požadovaním ďalších podkladov (napríklad úradných záznamov vyhotovených v rámci porady s klientkou, z ktorých by odmietanie súčinnosti vyplývalo) a bez ďalšieho nekriticky prevzal závery právneho zástupcu o odmietaní spolupráce, na základe čoho je potrebné konštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie danej veci, teda došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 38. Obsah administratívneho spisu ani napadnuté rozhodnutie nedávajú odpoveď na otázku, v čom nespolupráca, resp. neposkytnutie súčinnosti právnemu zástupcovi zo strany žalobkyne malo spočívať, teda absentuje jasné skutkové vymedzenie konania, ktoré by takéto konštatovanie a aplikáciu § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. odôvodňovalo, preto je aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 39. Rovnako je potrebné konštatovať, že ani pre ustálenie existencie dôvodov podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z. nie sú skutkové zistenia žalovaného postačujúce. Žalovaný nepreukázal, že dodržal postup podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý je základným predpokladom pre aplikáciu § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z. Táto skutočnosť nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalovaný ju netvrdil v napadnutom rozhodnutí a ani sa ňou nezaoberal. Z obsahu Upovedomenia o začatí konania o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci, oboznámenie s podkladom rozhodnutia a poučenie účastníka konania, datovaného dňom 20.12.2021, ktoré bolo v rámci administratívneho konania zaslané žalobkyni, nevyplýva, že by bolo možné ho považovať za výzvu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. 40. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky. Predovšetkým bude povinný ustáliť skutkový stav v danej veci, zabezpečiť dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie, a následne, pokiaľ bude daný dôvod na postup podľa § 14 zákona č. 327/2005 Z. z., tento dôvod vymedziť jasne a zrozumiteľne, tak, aby tento dôvod zodpovedal zisteným skutkovým okolnostiam. Zároveň bude povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. 41. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 42. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. g) SSP, správny súd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy a riadne zistený skutkový stav veci. Za daného stavu, s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia, by bolo ich preskúmanie predčasné. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.