Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/72/2020 4020200551 17. 12. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 045 822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101574894/2020 zo dňa 13.10.2020 takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 a august 2017. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100405565/2020 zo dňa 11.02.2020 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 04.03.2020. 2. Správca dane rozhodnutím č. 100708360/2020 zo dňa 20.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 180 836,43 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4,17 eura a vyrubil daň v sume 180 832,26 eura. 3. Správca dane konštatoval, že kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca mal zaevidované prijaté faktúry od spoločností Yukatel GmbH, TelePart Discount Distribution GmbH, Eurostar Global Electronics Itd, Abacus Electric, s.r.o. a h-o-t-phone GmbH. za nákup mobilných telefónov v rámci trojstranného obchodu v celkovej sume 899 620,32 eura. Na základe vykonaného dokazovania však správca dane dospel k záveru, že podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) splnené neboli, pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a ani to, že druhý odberateľ bol osobou povinnou platiť daň. Žalobca taktiež nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa
skončila preprava tovaru. Druhý odberateľ nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu ostatne ani nepotvrdil, nepriznal v daňovom priznaní a daň neodviedol. 4. Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň prideleným Slovenskou republikou. Tento tovar bol prepravovaný do Maďarska, kde si ho žalobca prevzal a následne mal predať spoločnosti UNITOTAL Kft. ako druhému odberateľovi. Na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a štítkoch od spoločnosti UPS Magyarország Kft. bola uvedená dodacia adresa žalobcu. Ani v jednom prípade nebola uvedená spoločnosť UNITOTAL Kft. a ani adresy, ktoré A. B. uviedol vo svojom vyhlásení. 5. Správca dane tiež konštatoval, že miesto nadobudnutia tovaru bolo v Maďarsku. Keďže tovar bol z iného členského štátu Európskej únie dodaný žalobcovi, ten mal povinnosť tovar zdaniť v Maďarsku. Konateľ žalobcu však uviedol, že žalobca nepožiadal v Maďarsku o registráciu pre daň, čiže daň neodviedol. Z § 17 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty potom vyplýva, že žalobca bol povinný zdaniť tovar v Slovenskej republike. Tovar si totiž objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Maďarsku, t.j. v štáte, kde preprava alebo odoslanie tovaru skončilo. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 101574894/2020 zo dňa 13.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Žalovaný konštatoval, že deklarovaným druhým odberateľom bola spoločnosť UNITOTAL Kft., pričom zo zistení maďarskej daňovej správy bolo zrejmé, že jej konateľ nemal ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom a osobou bez potrebných znalostí a zručností. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu. 8. Žalovaný považoval za rozhodujúce zistenie, že žalobca tovar ako prvý odberateľ na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti, a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne s ním ďalej nakladal, pričom podmienky trojstranného obchodu splnené neboli, čo malo za následok vznik povinnosti žalobcu odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň. II. Žaloba 9. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.12.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznania práva na náhradu trov konania. 10. Žalobca v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré bolo predmetom kontroly, ktorej výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nadobudol tovar v celkovej hodnote 899 620,32 eura. Tento tovar mu dodali piati dodávatelia, a to spoločnosti Yukatel GmbH, Eurostar Global Electronics Itd, TelePart Discount Distribution GmbH, Abacus Electric, s.r.o. a h-o-t-phone GmbH., ktorí ho aj žalobcovi vyfakturovali s tým, že tieto faktúry boli následne uhradené. 11. Predmetný tovar bol priamo dodaný na územie Maďarska, kde bol od zásielkovej služby prebraný zástupcom žalobcu a následne predaný maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. za sumu 1 146 396,93 eura. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru, bola spoločnosť UPS Magyarország Kft. Samotné prebratie a následné odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v Budapešti, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft., potvrdilo vyhlásenie C. D. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Ak finančné orgány poukázali na to, že C. D. poprel, že bol v kontakte s vtedajším konateľom žalobcu A. B., mali tento rozpor
odstrániť prípadnou konfrontáciou. K tomu však pred maďarským správnym orgánom, ktorý realizoval dožiadanie slovenského správneho orgánu, nedošlo. 12. To, že tovar bol reálne dodaný spoločnosti UNITOTAL Kft. potvrdzovali aj bankové prevody v prospech žalobcu od uvedenej spoločnosti. Spoločnosť UNITOTAL Kft. navyše podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, a ktoré by malo byť súčasťou administratívneho spisu. 13. V danom prípade sa jednoznačne jednalo o trojstranný obchod v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty spĺňajúci podmienky pre oslobodenie od dane, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení. Bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili tri osoby, ktorými boli vyššie uvedené dodávateľské spoločnosti, žalobca a spoločnosť UNITOTAL Kft., a že tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Zákon nevylučoval, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, ako tomu bolo aj v predmetnej právnej veci. 14. Taktiež bolo preukázané, že subjekty, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch, a že žalobca nebol identifikovaný pre daň v členskom štátne druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde sídlila spoločnosť UNITOTAL Kft. Ďalej bolo preukázané, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko. Spoločnosť UNITOTAL Kft. použila identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila. Napokon bolo preukázané aj to, že druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň. 15. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar žalobca dodal a odberateľ prevzal, a daňové priznanie odberateľa. 16. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Finančné orgány spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti UNITOTAL Kft., čo však urobili bez toho, aby ho vypočuli osobne alebo zabezpečili jeho vypočutie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v Maďarsku. Pokiaľ by finančné orgány takýto úkon urobili, teda vypočuli štatutárneho zástupcu spoločnosti UNITOTAL Kft., boli by povinné na toto vypočutie predvolať aj zástupcu žalobcu. Keďže tak finančné orgány neurobili, ukrátili žalobcu na jeho procesných právach. Finančné orgány si nezabezpečili ani potrebné doklady z prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru. Tieto doklady pritom mohli mať relevanciu pri posúdení otázky, či ide o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty. 17. Žalobca uzavrel, že neporušil žiadne povinnosti. Zároveň konštatoval, že tak prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie boli nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.04.2021 konštatujúc, že sa v náležitom rozsahu a argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli podobné so žalobnými dôvodmi, a že dal relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami, deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. Žalobné dôvody preto boli neopodstatnené. 19. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov. Predmetný tovar bol prepravnou spoločnosťou prepravený na územie Maďarska, kde ho prevzal na rôznych miestach v Budapešti vtedajší konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. Námietka žalobcu, že finančné orgány si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti
preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, nebola opodstatnená, keďže dokazovanie v tomto smere bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa priamo k druhému odberateľovi, potvrdil aj samotný žalobca. 20. Trojstranný obchod je osobitným druhom reťazových obchodov. Jeho podstata spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Pre tento druh obchodu platia osobitné pravidlá definované v § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty. Osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, prvý odberateľ pritom nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň. Druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí. Osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ. V rámci trojstranného obchodu sa tovar fyzicky odosiela alebo prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Trojstranný obchod znamená, že na ten istý tovar sa vzťahujú dve „dodania tovaru“, pričom však len jedna z týchto dodávok je tzv. pohyblivá dodávka, ktorou je dodávka od prvého dodávateľa k prvému odberateľovi. Druhá z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka (vôľové odovzdanie a nadobudnutie tovaru), a tou je dodávka tovaru od prvého odberateľa k druhému odberateľovi. 21. Zjednodušený postup pri trojstrannom obchode, samozrejme pri splnení zákonných podmienok, spočíva v tom, že umožňuje prvému odberateľovi to, že sa nemusí registrovať v členskom štáte, do ktorého sa tovar prepravuje alebo odosiela, teda tam, kde tovar prvý odberateľ nadobúda (v štáte druhého odberateľa). Z uvedeného vyplýva, že prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru v štáte druhého odberateľa a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. K zdaneniu dodávky tovaru v rámci trojstranného obchodu dochádza len raz a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu. 22. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa k žalobcovi ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, prima facie nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a spoločnosťou UNITOTAL Kft. ako druhým odberateľom v konaní pred finančnými orgánmi nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom, t. j. žalobcom, druhému odberateľovi, t. j. spoločnosti UNITOTAL Kft., v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel dane, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil. 23. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/72/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/72/2020. 25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 17.12.2024. V. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. 29. Podľa § 20 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. 30. Podľa § 45 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. 31. Podľa § 45 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. 32. Podľa § 45 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. 33. Podľa § 45 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty, zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 34. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov, a to napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými tie žalobcovi určili rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, nepriznali nadmerný odpočet a vyrubili daň. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Osobitnú pozornosť pritom správny súd venoval otázke, či finančné orgány postupovali v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty pri
posudzovaní splnenia podmienok trojstranného obchodu a či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu. 35. Správny súd prvotne uvádza, že podstata trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa je to, že dodanie tovaru (spolu s jeho prepravou alebo odoslaním) musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (výlučne pre zmluvné a fakturačné účely a nie faktickým nadobúdateľom) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ. Prvý odberateľ sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre daň z pridanej hodnoty, keďže jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (bez toho, aby prvý odberateľ skutočne nadobudol a prevzal predmetný tovar, pretože sa jedná o nadobudnutie len pre zmluvné a fakturačné účely) z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/99/2022 zo dňa 30.04.2024, ods. 37). 36. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o dani z pridanej hodnoty) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty]. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/99/2020 zo dňa 30.04.2024 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023). 37. Správny súd mal po oboznámení sa s administratívnym spisom za preukázané, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v prípade žalobcu nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol žalobca, ktorý opakovane prevzal tovar od prepravnej spoločnosti UPS Magyarország Kft. v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti neboli počas konania pred správcom dane sporné a nerozporoval ich ani žalobca. Ten však trojstranný obchod obhajoval tým, že § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave. 38. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval jeho prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade žalobca, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka, a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého dodávateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Predmetný tovar bol prepravený k prvému odberateľovi (žalobcovi), ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi. Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim správny súd vyjadroval. 39. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr žalobca v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom skončenia prepravy v inom členskom štáte (Maďarsku) ako konečný odberateľ (bez toho, aby bol tovar priamo od dodávateľa odovzdaný/prepravený druhému
odberateľovi bez potreby dodania tovaru žalobcovi). Nedošlo tak k situácii, kedy by nadobudnutie tovaru bolo považované za zdanené s podmienkou následného dodania tovaru druhému odberateľovi, pretože z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tovar nebol druhému odberateľovi dodaný, ale bol v Maďarsku dodaný práve žalobcovi (nebolo tak preukázané, že tovar bol reálne prepravený od prvého dodávateľa priamo druhému odberateľovi). Tento záver spolu so skutočnosťou, že žalobca si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty prideleným v tuzemsku, má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr. V prípade nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty tak správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi žalobcu a žalobcom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou oprávnenou disponovať s tovarom ako vlastník bol žalobca. Rovnako bolo preukázané, že žalobca si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty prideleným v tuzemsku. 40. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach identických účastníkov konania (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/110/2022 zo dňa 26.10.2023, sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023 alebo sp. zn. 1Sfk/99/2022 zo dňa 30.04.2024). 41. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 43. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.