{"guid": "77467705-efd2-4e6e-97a4-340f45bdaf6e:e8a044c7-dac9-4a53-ad96-cbd17aaec0dc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2", "spisova_znacka": "NR-15S/72/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/72/2020 z 17. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. decembra 2024, sp. zn. NR-15S/72/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2", "identifikacne_cislo": "4020200551", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-65.odsek-5", "nazov": "§ 65 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-65.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-65", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8a044c7-dac9-4a53-ad96-cbd17aaec0dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/72/2020\n4020200551\n17. 12. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:4020200551.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Phone trader\ns.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 045 822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš,\nso sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101574894/2020 zo dňa 13.10.2020 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017,\njúl 2017 a august 2017. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej\nkontroly č. 100405565/2020 zo dňa 11.02.2020 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol\nz daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý\nsa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 04.03.2020.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100708360/2020 zo dňa 20.03.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nurčil žalobcovi rozdiel dane v sume 180 836,43 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4,17 eura a vyrubil daň v sume 180 832,26 eura.\n3. Správca dane konštatoval, že kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca mal zaevidované\nprijaté faktúry od spoločností Yukatel GmbH, TelePart Discount Distribution GmbH, Eurostar Global\nElectronics Itd, Abacus Electric, s.r.o. a h-o-t-phone GmbH. za nákup mobilných telefónov v rámci\ntrojstranného obchodu v celkovej sume 899 620,32 eura. Na základe vykonaného dokazovania však\nsprávca dane dospel k záveru, že podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode podľa §\n45 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dani z pridanej hodnoty“) splnené neboli, pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo\nod prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a ani to, že druhý odberateľ bol osobou povinnou platiť\ndaň. Žalobca taktiež nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa\n\nskončila preprava tovaru. Druhý odberateľ nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu ostatne ani\nnepotvrdil, nepriznal v daňovom priznaní a daň neodviedol.\n4. Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň\nprideleným Slovenskou republikou. Tento tovar bol prepravovaný do Maďarska, kde si ho žalobca\nprevzal a následne mal predať spoločnosti UNITOTAL Kft. ako druhému odberateľovi. Na všetkých\ndodacích listoch od zahraničných dodávateľov a štítkoch od spoločnosti UPS Magyarország Kft. bola\nuvedená dodacia adresa žalobcu. Ani v jednom prípade nebola uvedená spoločnosť UNITOTAL Kft.\na ani adresy, ktoré A. B. uviedol vo svojom vyhlásení.\n5. Správca dane tiež konštatoval, že miesto nadobudnutia tovaru bolo v Maďarsku. Keďže tovar bol\nz iného členského štátu Európskej únie dodaný žalobcovi, ten mal povinnosť tovar zdaniť v Maďarsku.\nKonateľ žalobcu však uviedol, že žalobca nepožiadal v Maďarsku o registráciu pre daň, čiže daň\nneodviedol. Z § 17 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty potom vyplýva, že žalobca bol povinný\nzdaniť tovar v Slovenskej republike. Tovar si totiž objednal pod slovenským identifikačným číslom pre\ndaň a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Maďarsku, t.j. v štáte, kde preprava\nalebo odoslanie tovaru skončilo.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 101574894/2020 zo dňa 13.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n7. Žalovaný konštatoval, že deklarovaným druhým odberateľom bola spoločnosť UNITOTAL Kft., pričom\nzo zistení maďarskej daňovej správy bolo zrejmé, že jej konateľ nemal ani elementárne vedomosti\no jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom a osobou bez potrebných znalostí a zručností.\nZákladným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán\nobchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ\nnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.\nAk takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom\nprípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu.\n8. Žalovaný považoval za rozhodujúce zistenie, že žalobca tovar ako prvý odberateľ na území Maďarska\nprevzal od prepravnej spoločnosti, a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému\nodberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne s ním ďalej nakladal, pričom\npodmienky trojstranného obchodu splnené neboli, čo malo za následok vznik povinnosti žalobcu odviesť\ndaň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným\nčíslom pre daň.\nII.\nŽaloba\n9. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.12.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nzrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznania práva na náhradu\ntrov konania.\n10. Žalobca v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré bolo predmetom kontroly, ktorej výsledkom bolo\nvydanie napadnutého rozhodnutia, nadobudol tovar v celkovej hodnote 899 620,32 eura. Tento tovar\nmu dodali piati dodávatelia, a to spoločnosti Yukatel GmbH, Eurostar Global Electronics Itd, TelePart\nDiscount Distribution GmbH, Abacus Electric, s.r.o. a h-o-t-phone GmbH., ktorí ho aj žalobcovi\nvyfakturovali s tým, že tieto faktúry boli následne uhradené.\n11. Predmetný tovar bol priamo dodaný na územie Maďarska, kde bol od zásielkovej služby\nprebraný zástupcom žalobcu a následne predaný maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. za sumu\n1 146 396,93 eura. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru, bola spoločnosť\nUPS Magyarország Kft. Samotné prebratie a následné odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi\nsa realizovalo v Budapešti, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych\nmiestach a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL\nKft., potvrdilo vyhlásenie C. D. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Ak finančné orgány\npoukázali na to, že C. D. poprel, že bol v kontakte s vtedajším konateľom žalobcu A. B., mali tento rozpor\n\nodstrániť prípadnou konfrontáciou. K tomu však pred maďarským správnym orgánom, ktorý realizoval\ndožiadanie slovenského správneho orgánu, nedošlo.\n12. To, že tovar bol reálne dodaný spoločnosti UNITOTAL Kft. potvrdzovali aj bankové prevody\nv prospech žalobcu od uvedenej spoločnosti. Spoločnosť UNITOTAL Kft. navyše podala v súvislosti\ns prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, a ktoré by malo\nbyť súčasťou administratívneho spisu.\n13. V danom prípade sa jednoznačne jednalo o trojstranný obchod v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani\nz pridanej hodnoty spĺňajúci podmienky pre oslobodenie od dane, keďže boli splnené všetky zákonom\nstanovené podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení. Bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili tri\nosoby, ktorými boli vyššie uvedené dodávateľské spoločnosti, žalobca a spoločnosť UNITOTAL Kft., a\nže tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu\ndo druhého členského štátu. Zákon nevylučoval, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil\naj prvý odberateľ, ako tomu bolo aj v predmetnej právnej veci.\n14. Taktiež bolo preukázané, že subjekty, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie\nidentifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch, a že žalobca nebol identifikovaný pre daň v\nčlenskom štátne druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde sídlila spoločnosť UNITOTAL Kft. Ďalej\nbolo preukázané, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát\nidentifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo\nMaďarsko. Spoločnosť UNITOTAL Kft. použila identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v\nktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila. Napokon bolo preukázané aj to, že druhý odberateľ\nbol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň.\n15. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie\nkonateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar žalobca dodal a odberateľ prevzal,\na daňové priznanie odberateľa.\n16. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol\nspoľahlivo zistený skutkový stav. Finančné orgány spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí\ntovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti UNITOTAL Kft., čo však urobili bez toho, aby ho vypočuli\nosobne alebo zabezpečili jeho vypočutie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v Maďarsku.\nPokiaľ by finančné orgány takýto úkon urobili, teda vypočuli štatutárneho zástupcu spoločnosti\nUNITOTAL Kft., boli by povinné na toto vypočutie predvolať aj zástupcu žalobcu. Keďže tak finančné\norgány neurobili, ukrátili žalobcu na jeho procesných právach. Finančné orgány si nezabezpečili ani\npotrebné doklady z prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru. Tieto doklady\npritom mohli mať relevanciu pri posúdení otázky, či ide o trojstranný obchod v zmysle § 45 zákona o dani\nz pridanej hodnoty.\n17. Žalobca uzavrel, že neporušil žiadne povinnosti. Zároveň konštatoval, že tak prvostupňové\nrozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie boli nezákonné.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.04.2021 konštatujúc, že sa v náležitom rozsahu\na argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli podobné so\nžalobnými dôvodmi, a že dal relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky týkajúce\nsa zistenia skutkového stavu veci ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými\nobchodnými transakciami, deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. Žalobné dôvody preto boli\nneopodstatnené.\n19. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií\nbol v zásade rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov. Predmetný tovar bol\nprepravnou spoločnosťou prepravený na územie Maďarska, kde ho prevzal na rôznych miestach\nv Budapešti vtedajší konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL\nKft. Námietka žalobcu, že finančné orgány si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti\n\npreukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, nebola opodstatnená, keďže dokazovanie v tomto smere\nbolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa\npriamo k druhému odberateľovi, potvrdil aj samotný žalobca.\n20. Trojstranný obchod je osobitným druhom reťazových obchodov. Jeho podstata spočíva v uplatnení\nzjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú\nidentifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého\ntovaru. Pre tento druh obchodu platia osobitné pravidlá definované v § 45 zákona o dani z pridanej\nhodnoty. Osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nprvý odberateľ pritom nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň. Druhý odberateľ\npoužije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava\ntovaru skončí. Osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ. V rámci trojstranného obchodu sa tovar\nfyzicky odosiela alebo prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného\nčlenského štátu do iného členského štátu. Trojstranný obchod znamená, že na ten istý tovar sa vzťahujú\ndve „dodania tovaru“, pričom však len jedna z týchto dodávok je tzv. pohyblivá dodávka, ktorou je\ndodávka od prvého dodávateľa k prvému odberateľovi. Druhá z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá\ndodávka (vôľové odovzdanie a nadobudnutie tovaru), a tou je dodávka tovaru od prvého odberateľa\nk druhému odberateľovi.\n21. Zjednodušený postup pri trojstrannom obchode, samozrejme pri splnení zákonných podmienok,\nspočíva v tom, že umožňuje prvému odberateľovi to, že sa nemusí registrovať v členskom štáte, do\nktorého sa tovar prepravuje alebo odosiela, teda tam, kde tovar prvý odberateľ nadobúda (v štáte\ndruhého odberateľa). Z uvedeného vyplýva, že prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí\ntovaru v štáte druhého odberateľa a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\nK zdaneniu dodávky tovaru v rámci trojstranného obchodu dochádza len raz a osobou povinnou platiť\ndaň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu.\n22. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa k\nžalobcovi ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému\nodberateľovi, prima facie nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému\nodberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým\nodberateľom a spoločnosťou UNITOTAL Kft. ako druhým odberateľom v konaní pred finančnými\norgánmi nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom, t. j. žalobcom, druhému\nodberateľovi, t. j. spoločnosti UNITOTAL Kft., v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo\nk naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani\nz pridanej hodnoty. Za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel\ndane, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil.\n23. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od\n01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel\nod 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola\nvec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/72/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/72/2020.\n25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\n\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 17.12.2024.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod\nidentifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí\nodoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje\nčlenský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže,\nže toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo\npreprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.\n29. Podľa § 20 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.\n30. Podľa § 45 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, trojstranným obchodom sa rozumie obchod,\nak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch\nrôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého\nodberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre\ndaň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet\nz členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom\nsa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n31. Podľa § 45 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod\npodľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu\na nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n32. Podľa § 45 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví\npre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu\n„prenesenie daňovej povinnosti“.\n33. Podľa § 45 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty, zo záznamov vedených na určenie dane musí byť\nzrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené\nv tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa\ndruhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre\ndaň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n34. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov, a to\nnapadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými tie žalobcovi určili rozdiel na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, nepriznali nadmerný odpočet a vyrubili\ndaň. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri\nvydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Osobitnú pozornosť pritom správny súd\nvenoval otázke, či finančné orgány postupovali v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty pri\n\nposudzovaní splnenia podmienok trojstranného obchodu a či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo\nvzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu.\n35. Správny súd prvotne uvádza, že podstata trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o dani\nz pridanej hodnoty spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu\nmedzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom\nobchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou\n(tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka).\nPredpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného\npostupu zdaňovania pre prvého odberateľa je to, že dodanie tovaru (spolu s jeho prepravou alebo\nodoslaním) musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a\nprvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (výlučne pre zmluvné a fakturačné účely a nie faktickým\nnadobúdateľom) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol\ntovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ. Prvý odberateľ\nsa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre daň z pridanej\nhodnoty, keďže jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania\ntohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému\nodberateľovi (bez toho, aby prvý odberateľ skutočne nadobudol a prevzal predmetný tovar, pretože sa\njedná o nadobudnutie len pre zmluvné a fakturačné účely) z členského štátu dodania do členského štátu\nskončenia prepravy alebo odoslania tovaru (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sfk/99/2022 zo dňa 30.04.2024, ods. 37).\n36. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45\nzákona o dani z pridanej hodnoty) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní\ntoho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods.\n1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty]. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v\n§ 45 zákona o dani z pridanej hodnoty musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i\nlen jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom\nrežime (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/99/2020 zo dňa\n30.04.2024 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo\ndňa 30.03.2023).\n37. Správny súd mal po oboznámení sa s administratívnym spisom za preukázané, že z vykonaného\ndokazovania jednoznačne vyplynulo, že v prípade žalobcu nebola splnená primárna podmienka\ntrojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže tovar nebol\nprepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného\nčlenského štátu. Bolo preukázané, že to bol žalobca, ktorý opakovane prevzal tovar od prepravnej\nspoločnosti UPS Magyarország Kft. v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví\ndodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti neboli počas konania pred správcom dane sporné a\nnerozporoval ich ani žalobca. Ten však trojstranný obchod obhajoval tým, že § 45 zákona o dani\nz pridanej hodnoty nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.\n38. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal\nalebo prepravil (teda zabezpečoval jeho prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade žalobca, avšak\nvždy musí byť splnená zákonná podmienka, a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od\nprvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45\nods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo,\nkeď tovar smerujúci od prvého dodávateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Predmetný\ntovar bol prepravený k prvému odberateľovi (žalobcovi), ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a\nnásledne ho mal dodať druhému odberateľovi. Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to,\naby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne\nznamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre\ndanú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim správny súd vyjadroval.\n39. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských\nfaktúr žalobca v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného\nobchodu, ale nadobudol tovar s miestom skončenia prepravy v inom členskom štáte (Maďarsku) ako\nkonečný odberateľ (bez toho, aby bol tovar priamo od dodávateľa odovzdaný/prepravený druhému\n\nodberateľovi bez potreby dodania tovaru žalobcovi). Nedošlo tak k situácii, kedy by nadobudnutie\ntovaru bolo považované za zdanené s podmienkou následného dodania tovaru druhému odberateľovi,\npretože z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tovar nebol druhému odberateľovi dodaný, ale\nbol v Maďarsku dodaný práve žalobcovi (nebolo tak preukázané, že tovar bol reálne prepravený od\nprvého dodávateľa priamo druhému odberateľovi). Tento záver spolu so skutočnosťou, že žalobca si\nobjednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty prideleným\nv tuzemsku, má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, za\nnásledok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom\nčlenskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr. V prípade nesplnenia\nzákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty tak správcovi dane\nnezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi žalobcu\na žalobcom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že\nosobou oprávnenou disponovať s tovarom ako vlastník bol žalobca. Rovnako bolo preukázané, že\nžalobca si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty\nprideleným v tuzemsku.\n40. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom\ndospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach\nidentických účastníkov konania (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sfk/110/2022 zo dňa 26.10.2023, sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023 alebo sp. zn.\n1Sfk/99/2022 zo dňa 30.04.2024).\n41. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n43. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fef89664-87f2-4a2b-a302-1ee29a431085:5d8706cd-d392-486c-bd22-309e06d8c0f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200549.1", "spisova_znacka": "1Sfk/99/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/99/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200549.1"}, {"guid": "606f22db-ec4d-46b6-be07-517c465f9472:ec61d097-5e19-4a9a-8ee6-de3c1a3bae41", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200557.1", "spisova_znacka": "3Sfk/110/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/110/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200557.1"}], "citovane_v": []}