Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/13/2020 4020200155 14. 08. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, právne zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., so sídlom Štefánikova 4, 949 01 Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100288082/2020 zo dňa 28.01.2020, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100288082/2020 zo dňa 28.01.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102315552/2019 zo dňa 08.10.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Správca dane rozhodnutím č. 102315552/2019 zo dňa 08.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018, keď nepriznal odpočítanie dane za deklarované dodanie tovarov – kuracieho a bravčového mäsa od dodávateľa MAPS s. r. o., Štefánikova 59 , 010 01 Žilina, IČO 44 348 550 (ďalej len MAPS s.r.o.). Správca dane v zásade dospel k záveru, že žalobca mal alebo musel mať vedomosť o tom, že svojimi zdaniteľnými plneniami sa zúčastňuje reťazca, ktorý je poznačený podvodom vo vzťahu k DPH. 2. Správca dane sa zaoberal podmienkami odmietnutia odpočítania dane z titulu účasti žalobcu na daňovom podvode (tzv. Axel – Kittel test), pričom identifikoval, že daňového úniku sa dopustil dodávateľ dodávateľa žalobcu - spoločnosť FROZER NR s.r.o.; tento daňový únik bol dôsledkom podvodného konania, pretože ak spoločnosť MAPS s.r.o. deklarovala prostredníctvom prijatých faktúr a vyjadrenia svedka, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť FROZER NR s.r.o., ktorá však nepriznala a neodviedla daň, ani nebolo možné zistiť, či v skutočnosti vystavila faktúry pre odberateľa MAPS, s.r.o., je možné toto konanie spoločnosti označiť za podvodné. Preverované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s daňovým únikom a podvodným konaním, keď tovar nakúpený od dodávateľa MAPS s.r.o. bol v zmysle vyjadrenia svedka p. A. (konateľa spoločnosti MAPS, s.r.o.) a ním predložených dokladov, účtovnej a daňovej evidencie nakúpený od spoločnosti FROZER NR s.r.o., a teda sa pohyboval v reťazci: FROZER NR s.r.o.----------------- MAPS, s.r.o. ------------------- > CORAL. spol. s. r. o.
3. V prípade preukazovania účasti žalobcu na daňovom podvode správca dane uviedol, že súbor základných otázok, ktoré si má podnikateľ položiť pred uzatvorením obchodu s novým dodávateľom/ odberateľom pri rizikovom obchode, by mal byť súčasťou „náležitej starostlivosti“, pričom ignorovanie disproporcií by mohlo viesť k objektivizovanému záveru, že „mal vedieť“, že s dodávkou niečo nie je v poriadku. Konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť MAPS, s.r.o. si preveril spôsobom, ktorý mu ukladá zákon a umožňuje realita. Overili si, že daná spoločnosť nefiguruje na zozname Finančnej správy SR medzi spoločnosťami, ktorým vznikol dôvod odobrať registráciu na DPH. S touto spoločnosťou nebol žalobca nijako majetkovo, ani štatutárne prepojený a ponúkaná cena za tovar, ktorý od spoločnosti MAPS, s.r.o. nakúpili, bola na trhu obvyklá, pričom konateľ podotkol, že toto bol jediný možný a reálny spôsob, ako sa dá preveriť obchodný partner. 4. Správca dane k uvedenému vyjadreniu zdôraznil, že prijaté opatrenie žalobcu považoval za správne, ale určite nie za dostatočné. Správca dane nepovažoval za obvyklé, ak si daňový subjekt preverí svojho dodávateľa len jedným opatrením, pričom v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia apríl 2018 celkové deklarované zdaniteľné plnenia medzi spoločnosťami MAPS, s.r.o. a žalobcom dosiahli celkovú sumu viac ako XXX.XXX,XX eur. Obchodnú spoluprácu, jednania a dohody medzi oboma spoločnosťami zabezpečovala osoba B. C. - štatutárny orgán spoločnosti Frozer s.r.o., Česká republika, ktorá bola konateľom viacerých dodávateľských spoločností, ktoré dodávali tovar žalobcovi aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, pričom táto osoba ukončila v oboch spoločnostiach funkciu konateľa a konateľmi sa stali občania Maďarskej republiky a sídlo spoločností bolo zmenené na adresy v Bratislave. Spoločnosti, rovnako tak aj ich konatelia, sa stali nekontaktnými, nespolupracujúcimi so správcom dane. Na základe týchto zistení, ktoré boli známe aj žalobcovi, mal správca dane za to, že žalobca musel vedieť, že sa spoluprácou s nedôveryhodnou osobou B. C., ktorý zastupoval dodávateľa MAPS, s.r.o. zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. 5. Správca dane poukázal na skutočnosti, ktoré preukazujú, že žalobca nekonal pri preverovaní svojho dodávateľa MAPS, s.r.o. s náležitou odbornou starostlivosťou a obvyklou obozretnosťou: žalobca si nepreveril históriu obchodného partnera, nemal žiadne pozitívne referencie; s konateľom jednal len telefonicky alebo prostredníctvom emailu, nedošlo k osobným stretnutiam a rokovaniam; neboli uzatvorené žiadne zmluvy; neuskutočnila sa obhliadka obchodných priestorov dodávateľa; na webovej stránke bol dodávateľ prezentovaný ako maklérska spoločnosť zaoberajúca sa poisťovníctvom a leasingom, v podstránke kontakt je uverejnená adresa sídla spoločnosti odlišná od adresy zapísanej vo Výpise z Obchodného registra Okresného súdu Žilina; dodávateľ mal zapísaný predmet činnosti „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“ vo Výpise z Obchodného registra Okresného súdu Žilina len od 06.03.2018; obchodoval značný objem tovaru vo vzťahu k zručnostiam a skúsenostiam dodávateľa. 6. Na základe objektívnych skutočností, ktoré zistil a vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach prijal správca dane záver, že žalobca bol v zdaňovacom období apríl 2018 súčasťou podvodného reťazca a vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 100288082/2020 zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. Odvolací orgán mal za to, že obchodná zmluva na dodávku tovaru, prác a služieb nemusí byť uzatvorená iba písomnou formou, avšak z dôvodu opatrnosti je viac ako dôležité, aby boli zmluvné podmienky dodávok, obzvlášť ak sa jedná o komoditu, ktorá súvisí s výživou obyvateľstva transparentne zmluvne vymedzené, bez ohľadu na to, akú formu dohody si obidve strany zvolili. V prípade, že sa jedná o obchodovanie s takou komoditu, akou je potravina živočíšneho pôvodu, je dôležité prihliadať na legislatívu, ktorou je zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej „zákon o veterinárnej starostlivosti“), zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej „zákon o potravinách“), Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 a Rady (ES) č. 178/2002 (ďalej „vykonávacie nariadenie EÚ“), ktoré vymedzuje požiadavky na vysledovateľnosť potravín na všetkých stupňoch. Vysledovateľnosť pritom znamená schopnosť nájsť a sledovať potraviny vo všetkých etapách výroby, spracovania a distribúcie.
9. Konštatovanie žalobcu, že vedomosť o dodávateľoch svojho dodávateľa je predmetom obchodného tajomstva a vyžadovanie tejto informácie je v podnikateľskom svete nereálne, je v plnom rozsahu v rozpore s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia EÚ. 10. Žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zák. o DPH“) a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi obchodnými transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu, ktoré však nevyužil. Ak by žalobca venoval výberu svojho obchodného partnera, od ktorého odoberal tovar, dostatočnú pozornosť, urobil by si tzv. zákaznícky audit, ktorý nie je v podnikateľskom svete aktivita neobvyklá. Na základe tohto by mal okrem iného podrobné informácie o tovare, ktorý on sám ďalej predáva, informácie o obchodných článkoch v reťazci, vedomosť či tieto dodržali všetky zákonné normy na skladovanie a distribúciu tovaru a zároveň by mal všetky informácie o kvalite tovaru, za ktorú on následne svojim odberateľom ručil. 11. K námietke žalobcu, že daň uvedenú na faktúre dodávateľom MAPS s. r. o. riadne zaplatil, žalovaný uviedol, že nepodaním daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017 a 2018, rovnako aj nepodávaním priznaní k dani z pridanej hodnoty od mesiaca december 2017, subdodávateľský subjekt FROZER NR s. r. o. jednoznačne deklaroval, že žiadne obchodné a účtovné transakcie neuskutočnil, to znamená ani tie, s ktorými súvisí nárok na odpočet dane. 12. Žalovaný zdôraznil, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. l zák. o DPH skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na skutočnosť, že dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Ak sa zistí, že právo nakladať s tovarom ako vlastník u dodávateľa a následný prevod vlastníckeho práva na iného platiteľa (v danom prípade žalobcu) v reťazci nie je možné preukázať, pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené a je na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti vyvrátil. Ak aj predložené doklady, ktoré sú jedným z obchodných dokumentov vystavených k dodávke, spĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti, nemusí to automaticky znamenať, že sa práce a dodávky na nich deklarované skutočne vykonali tak, ako to deklaruje daňový subjekt. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. 13. Vo vzťahu k bývalému konateľovi spoločnosti FROZER NR s. r. o. p. B. C. (konateľ do 04.01.2018) žalovaný uviedol, že jeho označeniu ako nedôveryhodnému predchádzala rozsiahla analýza jeho podnikateľských aktivít v minulosti, ktorou správca dane nadobudol tento názor. Preverením informácií na verejne dostupnom portáli Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené že 2 spoločnosti, v ktorých bola táto osoba konateľom boli vymazané ex offo a 5 spoločností je nekontaktných po tom, ako p. B. C. previedol svoju funkciu konateľa v prevažnej väčšine na občanov Maďarskej republiky. Pochybnosti správcu dane boli znásobené aj z výpovede svedka p. A., ktorý uviedol, že sa nikdy s p. C. osobne nestretol a sprostredkovateľskú zmluvu o dodávkach tovaru podpísal so spoločnosťou Frozer s. r. o. Praha, Česká republika, ktorú zastupoval práve p. B. C.. Napriek tomuto tvrdeniu a skúsenostiam s obchodovaním s mrazeným tovarom, ktoré p. C. má, obchodnú spoluprácu v súvislosti s dodaním tovaru zabezpečila spoločnosť FROZER NR s. r. o. ktorú zastupoval konateľ p. D., občan Maďarska, nekontaktná osoba, pretože p. C. nebol jej konateľom už viac ako 3 mesiace. 14. Žalovaný taktiež uviedol, že sekundárne dôkazné bremeno, ktoré spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom, znášal správca dane. Daňový subjekt v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená. Osoba, ktorá de jure nebola zodpovedná za spoločnosť FROZER NR s. r. o. formálne potvrdila dodanie tovaru svojmu dodávateľovi, svoje tvrdenie ale nedokázala iným spôsobom preukázať. O dôveryhodnosti formálnych dokumentov predložených ku kontrole správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti. Konateľ dodávateľskej spoločnosti MAPS s. r. o., nevedel, ako bol prepravovaný tovar slúžiaci k výžive
obyvateľstva, odkiaľ bol odoslaný, dokonca ani do ktorého skladu smeroval. Nový konateľ oprávnený konať v mene spoločnosti FROZER NR s. r. o. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje a doklady, dôkazy, či vyjadrenia neposkytuje. Žalovaný z informačného systému finančnej správy zistil, že v kontrolovanom období spoločnosť FROZER NR s. r. o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, a teda jedinou osobou ktorá mohla konať, uzatvárať a realizovať obchodné dohody a objednávky, zodpovedať za dodávky v dohodnutom množstve a kvalite, zabezpečiť fakturáciu a všetku dokumentáciu ohľadom dodávok tovaru bol nekontaktný p. E. D.. Záznamy, ktorých vedenie ukladá zák. o DPH a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady subdodávateľa FROZER NR s. r. o. nikdy neboli predložené. Bolo v záujme žalobcu a jeho obchodného partnera MAPS s. r. o. využiť všetky možnosti, aby k obchodnej spolupráci so spoločnosťou FROZER s. r. o., zabezpečili dôkazy, ktorými by oprávnené pochybnosti správcu dane o zrealizovaných obchodných transakciách vyvrátili. 15. Žalovaný uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal dostatočné dôkazy k uplatneniu práva na odpočítanie dane z dodávky tovaru, keď predložil iba formálne dokumenty, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov služieb. Daňovým subjekt nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou obozretnosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity, legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou. II. Podstatné argumenty žalobcu 16. Žalobou zo dňa 02.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 06.04.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a náhrady trov konania. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 17. Žalobca zdôraznil, že svojho dodávateľa si v zmysle zákonných ustanovení riadne preveril, pričom zistil, že nie je na zozname daňových subjektov, ktorým by bola registrácia na DPH zrušená, zmluvy možno uzatvárať aj neformálne, v čase dojednania obchodov mal dodávateľ predmet činnosti – kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), zapísanú v obchodnom registri, DPH účtovanú pri kúpe tovaru riadne zaplatil, skutočnosť, že DPH neodviedol jeho subdodávateľ mu nemôže byť na ťarchu. Žalobca preukázal v daňovom konaní materiálnu povahu realizovaných obchodných transakcií, čo nespochybnil ani správca dane. Žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky v zmysle zák. o DPH. Správca dane odmietol žalobcovi priznať odpočet DPH, pričom preukázateľne žalobca túto DPH v dodávateľských faktúrach uhradil, čím došlo k porušeniu základného princípu neutrality DPH, ktorý je konštantne judikovaný Najvyšším súdom SR aj Súdnym dvorom EÚ. Orgány finančnej správy si tak neoprávnene nárokujú od žalobcu DPH, ktorú preukázateľne zaplatil v dodávateľských faktúrach za účelom svojho podnikania, čo je v rozpore s § 49 a nasl. zákona o DPH. 18. Žalovaný aj správca dane sa zamerali pri výkone daňovej kontroly na daňové subjekty, s ktorými žalobca neobchodoval, pričom bolo poukazované na nedostatky v týchto spoločnostiach, prípadne na ich nekontaktnosť, na nesplnenie si daňových povinností. Všetky nedostatky sa vzťahujú na úplne iné daňové subjekty, s ktorými žalobca neobchodoval, tieto subjekty nepoznal, nemal o nich žiadnu vedomosť a napriek tejto právnej skutočnosti, nedostatky iných subjektov, boli ťaživo prenesené na žalobcu, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za konanie iných subjektov. 19. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy a ich hodnotenie jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s ktorými si logicky odporuje. Finančné orgány neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech žalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli, hoci sami potvrdili, že žalobca splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zák. o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia. Rozhodnutie neobsahuje ani jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného; rovnako Daňový úrad Nitra nepredložil nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenie vyplývajúce z obchodných prípadov deklarovaných prostredníctvom faktúry a iných poskytnutých dôkazov počas daňovej kontroly a následného daňového konania, nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté tak, ako to uviedol.
20. Žalovaný ani Daňový úrad Nitra nepredložili žiadny dôkaz o tom, že žalobca vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť o podvodnom konaní. Žalobca sa nedozvedel, aké iné opatrenia by mal prijať na to, aby sa jeho konanie nespájalo s podvodom, okrem tých, ktoré mu umožňuje legislatíva. Žalobca žiaden daňový podvod nespáchal a taktiež nevedel, ani nijako nemohol vedieť, že by sa svojím konaním mohol zúčastňovať na daňovom podvode, keďže nemal a nemohol mať vedomosť o dodávateľoch svojho dodávateľa, ani o odberateľoch svojich odberateľov, nemal zákonnú povinnosť ani možnosť tieto subjekty preverovať. Konštatovanie finančných orgánov, že žalobca vedel, mohol resp. mal vedieť, že je súčasťou podvodného daňového reťazca, nebolo nijako preukázané a takéto vyjadrenie nie je dôkazom. 21. Žalovaný a správca dane porušili princíp rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane pri výkone daňovej kontroly vyplývajúci z § 24 ods. 1,2 Daňového poriadku. V zmysle zákona možno ako dôkazný prostriedok použiť čokoľvek, čo má vypovedaciu schopnosť o objektívnej skutočnosti. Dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly žalobca zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a Daňový úrad Nitra získali vlastnou činnosťou, všetky svedčia o objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2020 v zásade zotrval na dôvodoch vydania napadnutého rozhodnutia ako aj na všetkých svojich vyjadreniach v ňom uvedených a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 23. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: NR-26S/13/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 24. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 14.08.2024 03.07.2024, keďže žalobca v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) požiadal o nariadenie pojednávania. Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom z účasti na pojednávaní sa ospravedlnil žalovaný. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP. 25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie jemu predchádzajúce, vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa (správcovi dane) na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 28. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 31. Podľa § 71 ods. 1 zák. o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, 32. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti vrátane presvedčivého odôvodnenia, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 33. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 34. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zák. o DPH rozumejú existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. V prípade, že čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. 35. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020). 36. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,ako aj zo dňa 21.12.2011, F. G., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 37. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty, keď správca dane, po konštatovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, po vyhodnotení tzv. Axel Kittel testu, dospel k záveru, že žalobca mal alebo musel mať vedomosť o tom, že svojimi zdaniteľnými plneniami sa zúčastňuje reťazca, ktorý je poznačený podvodom vo vzťahu k DPH. 38. Na druhej strane žalovaný uviedol, že je pochopiteľné, že žalobca svoj podiel a vedomosť o daňovom podvode odmieta priznať. Dokazovaním vedeným správcom dane bola vecná opodstatnenosť listinných dokladov predložených v daňovej kontrole spochybnená. Ak aj predložené doklady vystavené k dodávke spĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti, nemusí to automaticky znamenať, že sa práce a dodávky na nich deklarované skutočne vykonali tak ako to deklaruje daňový subjekt. Obchod o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Žalobca nepreukázal dostatočné dôkazy k uplatneniu práva na odpočítanie dane z dodávky tovaru, keď predložil iba formálne dokumenty, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov, a teda žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou obozretnosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity, legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou. 39. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aplikoval tzv. Axel Kittel test, pričom na jednotlivé otázky poskytol konkrétne odpovede (ktorých obsahom resp. správnosťou sa na tomto mieste správny súd nebude zaoberať), avšak žalovaný tento postup z prevažnej časti opomenul, keď v napadnutom rozhodnutí síce poukázal na pochybnosti, ktoré mali svedčiť vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (čiže vo vzťahu k 4. otázke Axel – Kittel testu), prípadne o nedostatočnosti opatrení žalobcu prijatých na zabránenie takejto účasti, príkladmo že: v prípade subdodávateľa FROZER NR sa jedná o obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom a jeho priamymi dodávateľmi, ktorých si daňový subjekt vybral sám a dobrovoľne, s vedomím, že práve s konaním obchodných partnerov zúčastnených v reťazci dodávateľov je úzko spojené jeho právo na odpočítanie dane (i), nedostatok vedomosti o dodávateľoch svojho dodávateľa je v plnom rozsahu v rozpore s obsahom vykonávacieho nariadenia EÚ, ktoré vymedzuje požiadavky na vysledovateľnosť potravín na všetkých stupňoch (ii), konateľ spoločnosti MAPS s. r .o. p. A., ktorý sa nezaujímal o svojich obchodných partnerov rovnako ako daňový subjekt ignoroval vykonávacie nariadenie EÚ (iii); sprostredkovateľ B. C. je nedôveryhodnou osobou, pričom tomuto označeniu predchádzala rozsiahla analýza jeho podnikateľských aktivít v minulosti, ktorou správca dane nadobudol tento názor (iv). Avšak následne sa žalovaný zameral na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom 40. V uvedených odôvodneniach správny súd identifikoval rozpor, keď správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočítania dane, na s. 4 prvostupňového rozhodnutia dokonca uviedol, že žalobca splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zák. o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, avšak žalovaný smeroval svoju argumentáciu k nepreukázaniu uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení, tak ako vyplývali zo žalobcom predložených dokladov, ktoré považoval len za doklady nevystihujúce realitu, ktoré okolnosti sú však predmetom posudzovania pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.
41. Otázky splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a kombinovať. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď špecifikujú pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne avizujú a umožnia mu predkladaním ďalších dôkazov tieto pochybnosti vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov). 42. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane však kumulujú dva vzájomne sa vylučujúce dôvody pre neuznanie uplatneného odpočítania dane zo sporných obchodov (nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok predmetného práva na jednej strane a daňový podvod pri splnení hmotnoprávnych podmienok predmetného práv na strane druhej). Finančné orgány za uvedeného skutkového stavu jednoznačne neustálili, či bolo žalobcovi odmietnuté odpočítanie dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo pre jeho účasť na daňovom podvode. Jednoznačné zodpovedanie tejto otázky pritom nepochybne malo dôsledky vo vzťahu k posudzovaniu nároku na odpočítanie dane ako aj vo vzťahu k dôkaznému bremenu. Pokiaľ by totiž bolo jednoznačne ustálené, že nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sporného tovaru, bol by skutočne daný dôvod na odopretie práva na odpočítanie dane. V prípade ustálenia existencie zdaniteľného plnenia by potom finančné orgány nemohli žalobcovi odmietnuť nárok na odpočítanie dane bez toho, aby zároveň preukázali jeho účasť na daňovom podvode alebo na zneužití práva (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk 15/2020 zo dňa 30.06.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod poradovým č. 23/2022). 43. Správca dane vychádzal z toho, že žalobca vedel alebo musel vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, tento záver však podľa správneho súdu neobstojí, keď správca dane pre vedomosť žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (odpoveď na 4. otázku z Axel Kittel testu) uviedol len všeobecné okolnosti týkajúce sa postupu obozretných podnikateľov pred/pri uzatváraní zmlúv, pričom opatrenia uvádzané žalobcom nepovažoval (bez uvedenia iných ním považovaných postačujúcich konkrétnych opatrení) za dostatočné. Zároveň mal žalobca na základe spolupráce s B. C. ako nedôveryhodnou osobou mať vedomosť o svojej účasti na daňovom podvode. 44. Správny súd uvádza, že pokiaľ až v následne vykonaných daňových kontrolách, týkajúcich sa dodávateľov resp. subdodávateľov žalobcu, nebolo priznané odpočítanie dane a konateľ týchto spoločností bol vyhodnotený ako nedôveryhodný, tieto skutočnosti samé osobe žiadnym spôsobom nepreukazujú, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal alebo mohol mať vedomosť nedôveryhodnosti B. C., a teda (v zmysle záverov správcu dane, ktorý ako hlavný dôkaz o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode označil práve účasť B. C., s. 12 a rovnako s. 9 prvostupňového rozhodnutia) o svojej účasti na daňovom podvode. Len skutočnosť, že 2 spoločnosti, v ktorých bol konateľom B. C., boli v minulosti vymazané z obchodného registra, sama osebe nesvedčí tomu, že žalobca mohol resp. mal vedieť, že B. C. bude následne vyhodnotený orgánmi správy daní ako nedôveryhodný a z tohto záveru vyvodiť, že kúpou tovaru sa stane (vedome alebo z nedbanlivosti) súčasťou reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH. 45. Pokiaľ aj žalovaný vo vzťahu k B. C. uvádzal, že vyhodnoteniu tejto osoby ako nedôveryhodnej predchádzala „rozsiahla analýza jeho podnikateľských aktivít“, správny súd zdôrazňuje, že ide o postup, ktorý pre bežného podnikateľa, akým je aj žalobca, nie je fakticky možný. Pri vyžadovaní a skúmaní primeranej obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/ subdodávateľov a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci F. H. I., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci J. Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). 46. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu o účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správca dane neuviedol žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala vedomosť žalobcu o jeho účasti na takomto obchodnom reťazci, okrem tvrdenej nedostatočnej primeranej obozretnosti.
47. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci F. H. Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). 48. Daňový subjekt je totiž povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci F. H. Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci J. Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol vedieť, že bude do takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci J. Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). 49. Pokiaľ správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca mal podrobne skúmať situáciu na strane subdodávateľov, nepochybne ho zaťažili takým zisťovaním, ktoré mu nepatrí a ktoré nemal ako uskutočniť. Správca dane, ani žalovaný neuviedli konkrétne opatrenia, typické pre bežný obchodný styk, ktorý sa vyznačuje značnou neformálnosťou pri uzatváraní obchodov, z ktorých by bolo možné vyvodiť, ako mal žalobca zisťovať pôvod tovaru v dodávateľskom reťazci, aké opatrenia mal prijať a zanedbal ich (správca dane len uviedol, že žalobcom uskutočnené overenie nepovažoval za dostatočné), prečo mu mal byť podozrivý pôvod tovaru dodávaný jeho dodávateľom a rovnako z akého dôvodu mal žalobca vyhodnotiť uvedený obchod ako „rizikový“ (ako to konštatoval správca dane na s. 8 prvostupňového rozhodnutia). 50. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno a nedokázal zistiť a pomenovať také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili splnenie materiálnych podmienok práva žalobcu na odpočítanie dane. Žalovaný v zásade vychádzal z nekontaktnosti nespolupracujúcej subdodávateľskej spoločnosti, z označenia B. C. ako nedôveryhodného, z nevedomosti konateľa spoločnosti MAPS s. r. o. o skutočnostiach ako bol prepravovaný tovar, odkiaľ bol odoslaný, do ktorého skladu smeroval a z toho, že subdodávateľ FROZER NR s. r. o. v danom období nezamestnával žiadnych zamestnancov, čo znamená, že jedinou osobou ktorá mohla konať, uzatvárať a realizovať obchodné dohody a objednávky, zodpovedať za dodávky v dohodnutom množstve a kvalite, zabezpečiť fakturáciu a všetku dokumentáciu ohľadom dodávok tovaru za spoločnosť bol nekontaktný p. E. D.. 51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na už ustálenú judikatúru kasačného súdu, z ktorej vyplýva, že pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30.06. 2022, už citovaný v bode 42 vyššie). 52. Na základe uvedeného súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 53. Finančné orgány budú po vrátení veci na ďalšie konanie povinné, aby relevantným a zákonu zodpovedajúcim spôsobom ustálili skutkový stav, a teda buď spochybnili rozhodujúce dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane alebo aby, súc zaťažené dôkazným bremenom, preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo uskutočňoval daňový podvod alebo vedel či mal vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Pri zisťovaní účasti žalobcu na daňovom úniku budú finančné orgány povinné
nielen poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale aj uniesť dôkazné bremeno, že žalobca vedel, resp. musel o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. 54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).