{"guid": "6aea8c3c-ac00-4632-97f4-7cacf048ea86:c8f34aee-587d-4765-be29-7ba6ea2d30be", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3", "spisova_znacka": "NR-26S/13/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/13/2020 z 14. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2024, sp. zn. NR-26S/13/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3", "identifikacne_cislo": "4020200155", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/39", "nazov": "zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8f34aee-587d-4765-be29-7ba6ea2d30be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-26S/13/2020\n4020200155\n14. 08. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:4020200155.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., so\nsídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, právne zastúpený: JUDr. Svetlana\nKšiňanová, PhD., so sídlom Štefánikova 4, 949 01 Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100288082/2020 zo dňa 28.01.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100288082/2020\nzo dňa 28.01.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102315552/2019 zo dňa 08.10.2019 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Správca dane rozhodnutím č. 102315552/2019 zo dňa 08.10.2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie apríl 2018, keď nepriznal odpočítanie dane za deklarované dodanie tovarov –\nkuracieho a bravčového mäsa od dodávateľa MAPS s. r. o., Štefánikova 59 , 010 01 Žilina, IČO 44\n348 550 (ďalej len MAPS s.r.o.). Správca dane v zásade dospel k záveru, že žalobca mal alebo musel\nmať vedomosť o tom, že svojimi zdaniteľnými plneniami sa zúčastňuje reťazca, ktorý je poznačený\npodvodom vo vzťahu k DPH.\n2. Správca dane sa zaoberal podmienkami odmietnutia odpočítania dane z titulu účasti žalobcu na\ndaňovom podvode (tzv. Axel – Kittel test), pričom identifikoval, že daňového úniku sa dopustil dodávateľ\ndodávateľa žalobcu - spoločnosť FROZER NR s.r.o.; tento daňový únik bol dôsledkom podvodného\nkonania, pretože ak spoločnosť MAPS s.r.o. deklarovala prostredníctvom prijatých faktúr a vyjadrenia\nsvedka, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť FROZER NR s.r.o., ktorá však nepriznala a neodviedla\ndaň, ani nebolo možné zistiť, či v skutočnosti vystavila faktúry pre odberateľa MAPS, s.r.o., je možné\ntoto konanie spoločnosti označiť za podvodné. Preverované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s\ndaňovým únikom a podvodným konaním, keď tovar nakúpený od dodávateľa MAPS s.r.o. bol v zmysle\nvyjadrenia svedka p. A. (konateľa spoločnosti MAPS, s.r.o.) a ním predložených dokladov, účtovnej a\ndaňovej evidencie nakúpený od spoločnosti FROZER NR s.r.o., a teda sa pohyboval v reťazci:\nFROZER NR s.r.o.----------------- MAPS, s.r.o. ------------------- > CORAL. spol. s. r. o.\n\n3. V prípade preukazovania účasti žalobcu na daňovom podvode správca dane uviedol, že súbor\nzákladných otázok, ktoré si má podnikateľ položiť pred uzatvorením obchodu s novým dodávateľom/\nodberateľom pri rizikovom obchode, by mal byť súčasťou „náležitej starostlivosti“, pričom ignorovanie\ndisproporcií by mohlo viesť k objektivizovanému záveru, že „mal vedieť“, že s dodávkou niečo nie je v\nporiadku. Konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť MAPS, s.r.o. si preveril spôsobom, ktorý mu ukladá\nzákon a umožňuje realita. Overili si, že daná spoločnosť nefiguruje na zozname Finančnej správy SR\nmedzi spoločnosťami, ktorým vznikol dôvod odobrať registráciu na DPH. S touto spoločnosťou nebol\nžalobca nijako majetkovo, ani štatutárne prepojený a ponúkaná cena za tovar, ktorý od spoločnosti\nMAPS, s.r.o. nakúpili, bola na trhu obvyklá, pričom konateľ podotkol, že toto bol jediný možný a reálny\nspôsob, ako sa dá preveriť obchodný partner.\n4. Správca dane k uvedenému vyjadreniu zdôraznil, že prijaté opatrenie žalobcu považoval za správne,\nale určite nie za dostatočné. Správca dane nepovažoval za obvyklé, ak si daňový subjekt preverí\nsvojho dodávateľa len jedným opatrením, pričom v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia apríl\n2018 celkové deklarované zdaniteľné plnenia medzi spoločnosťami MAPS, s.r.o. a žalobcom dosiahli\ncelkovú sumu viac ako XXX.XXX,XX eur. Obchodnú spoluprácu, jednania a dohody medzi oboma\nspoločnosťami zabezpečovala osoba B. C. - štatutárny orgán spoločnosti Frozer s.r.o., Česká republika,\nktorá bola konateľom viacerých dodávateľských spoločností, ktoré dodávali tovar žalobcovi aj v iných\nkontrolovaných zdaňovacích obdobiach, pričom táto osoba ukončila v oboch spoločnostiach funkciu\nkonateľa a konateľmi sa stali občania Maďarskej republiky a sídlo spoločností bolo zmenené na adresy\nv Bratislave. Spoločnosti, rovnako tak aj ich konatelia, sa stali nekontaktnými, nespolupracujúcimi so\nsprávcom dane. Na základe týchto zistení, ktoré boli známe aj žalobcovi, mal správca dane za to, že\nžalobca musel vedieť, že sa spoluprácou s nedôveryhodnou osobou B. C., ktorý zastupoval dodávateľa\nMAPS, s.r.o. zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.\n5. Správca dane poukázal na skutočnosti, ktoré preukazujú, že žalobca nekonal pri preverovaní svojho\ndodávateľa MAPS, s.r.o. s náležitou odbornou starostlivosťou a obvyklou obozretnosťou: žalobca\nsi nepreveril históriu obchodného partnera, nemal žiadne pozitívne referencie; s konateľom jednal\nlen telefonicky alebo prostredníctvom emailu, nedošlo k osobným stretnutiam a rokovaniam; neboli\nuzatvorené žiadne zmluvy;\nneuskutočnila sa obhliadka obchodných priestorov dodávateľa; na webovej stránke bol dodávateľ\nprezentovaný ako maklérska spoločnosť zaoberajúca sa poisťovníctvom a leasingom, v podstránke\nkontakt je uverejnená adresa sídla spoločnosti odlišná od adresy zapísanej vo Výpise z Obchodného\nregistra Okresného súdu Žilina; dodávateľ mal zapísaný predmet činnosti „Kúpa tovaru na účely jeho\npredaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“\nvo Výpise z Obchodného registra Okresného súdu Žilina len od 06.03.2018; obchodoval značný objem\ntovaru vo vzťahu k zručnostiam a skúsenostiam dodávateľa.\n6. Na základe objektívnych skutočností, ktoré zistil a vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných\nsúvislostiach prijal správca dane záver, že žalobca bol v zdaňovacom období apríl 2018 súčasťou\npodvodného reťazca a vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na\nplnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 100288082/2020 zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n8. Odvolací orgán mal za to, že obchodná zmluva na dodávku tovaru, prác a služieb nemusí byť\nuzatvorená iba písomnou formou, avšak z dôvodu opatrnosti je viac ako dôležité, aby boli zmluvné\npodmienky dodávok, obzvlášť ak sa jedná o komoditu, ktorá súvisí s výživou obyvateľstva transparentne\nzmluvne vymedzené, bez ohľadu na to, akú formu dohody si obidve strany zvolili. V prípade, že sa\njedná o obchodovanie s takou komoditu, akou je potravina živočíšneho pôvodu, je dôležité prihliadať na\nlegislatívu, ktorou je zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom\nobdobí (ďalej „zákon o veterinárnej starostlivosti“), zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom\nv rozhodnom období (ďalej „zákon o potravinách“), Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011\nz 19. septembra 2011 a Rady (ES) č. 178/2002 (ďalej „vykonávacie nariadenie EÚ“), ktoré vymedzuje\npožiadavky na vysledovateľnosť potravín na všetkých stupňoch. Vysledovateľnosť pritom znamená\nschopnosť nájsť a sledovať potraviny vo všetkých etapách výroby, spracovania a distribúcie.\n\n9. Konštatovanie žalobcu, že vedomosť o dodávateľoch svojho dodávateľa je predmetom obchodného\ntajomstva a vyžadovanie tejto informácie je v podnikateľskom svete nereálne, je v plnom rozsahu v\nrozpore s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia EÚ.\n10. Žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri\nodpočítaní dane je v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len zák. o DPH“) a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa\nuistil, že svojimi obchodnými transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového\npodvodu, ktoré však nevyužil. Ak by žalobca venoval výberu svojho obchodného partnera, od ktorého\nodoberal tovar, dostatočnú pozornosť, urobil by si tzv. zákaznícky audit, ktorý nie je v podnikateľskom\nsvete aktivita neobvyklá. Na základe tohto by mal okrem iného podrobné informácie o tovare, ktorý\non sám ďalej predáva, informácie o obchodných článkoch v reťazci, vedomosť či tieto dodržali všetky\nzákonné normy na skladovanie a distribúciu tovaru a zároveň by mal všetky informácie o kvalite tovaru,\nza ktorú on následne svojim odberateľom ručil.\n11. K námietke žalobcu, že daň uvedenú na faktúre dodávateľom MAPS s. r. o. riadne zaplatil,\nžalovaný uviedol, že nepodaním daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017\na 2018, rovnako aj nepodávaním priznaní k dani z pridanej hodnoty od mesiaca december 2017,\nsubdodávateľský subjekt FROZER NR s. r. o. jednoznačne deklaroval, že žiadne obchodné a účtovné\ntransakcie neuskutočnil, to znamená ani tie, s ktorými súvisí nárok na odpočet dane.\n12. Žalovaný zdôraznil, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru\nalebo služby je podľa § 49 ods. l zák. o DPH skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi\ntovaru alebo služby. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na skutočnosť,\nže dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že\ndisponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu\nsvojej obchodnej transakcie. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na\nodpočet dane. Ak sa zistí, že právo nakladať s tovarom ako vlastník u dodávateľa a následný prevod\nvlastníckeho práva na iného platiteľa (v danom prípade žalobcu) v reťazci nie je možné preukázať,\npochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené a je na daňovom subjekte, aby tieto\npochybnosti vyvrátil. Ak aj predložené doklady, ktoré sú jedným z obchodných dokumentov vystavených\nk dodávke, spĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti, nemusí to\nautomaticky znamenať, že sa práce a dodávky na nich deklarované skutočne vykonali tak, ako to\ndeklaruje daňový subjekt. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje\nreálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.\n13. Vo vzťahu k bývalému konateľovi spoločnosti FROZER NR s. r. o. p. B. C. (konateľ do 04.01.2018)\nžalovaný uviedol, že jeho označeniu ako nedôveryhodnému predchádzala rozsiahla analýza jeho\npodnikateľských aktivít v minulosti, ktorou správca dane nadobudol tento názor. Preverením informácií\nna verejne dostupnom portáli Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené že 2 spoločnosti,\nv ktorých bola táto osoba konateľom boli vymazané ex offo a 5 spoločností je nekontaktných po tom,\nako p. B. C. previedol svoju funkciu konateľa v prevažnej väčšine na občanov Maďarskej republiky.\nPochybnosti správcu dane boli znásobené aj z výpovede svedka p. A., ktorý uviedol, že sa nikdy s p. C.\nosobne nestretol a sprostredkovateľskú zmluvu o dodávkach tovaru podpísal so spoločnosťou Frozer s.\nr. o. Praha, Česká republika, ktorú zastupoval práve p. B. C.. Napriek tomuto tvrdeniu a skúsenostiam\ns obchodovaním s mrazeným tovarom, ktoré p. C. má, obchodnú spoluprácu v súvislosti s dodaním\ntovaru zabezpečila spoločnosť FROZER NR s. r. o. ktorú zastupoval konateľ p. D., občan Maďarska,\nnekontaktná osoba, pretože p. C. nebol jej konateľom už viac ako 3 mesiace.\n14. Žalovaný taktiež uviedol, že sekundárne dôkazné bremeno, ktoré spočíva vo verifikácii tvrdení\na dôkazov predkladaných žalobcom, znášal správca dane. Daňový subjekt v rámci daňovej kontroly\nposkytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním\nvedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená.\nOsoba, ktorá de jure nebola zodpovedná za spoločnosť FROZER NR s. r. o. formálne potvrdila dodanie\ntovaru svojmu dodávateľovi, svoje tvrdenie ale nedokázala iným spôsobom preukázať. O dôveryhodnosti\nformálnych dokumentov predložených ku kontrole správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti.\nKonateľ dodávateľskej spoločnosti MAPS s. r. o., nevedel, ako bol prepravovaný tovar slúžiaci k výžive\n\nobyvateľstva, odkiaľ bol odoslaný, dokonca ani do ktorého skladu smeroval. Nový konateľ oprávnený\nkonať v mene spoločnosti FROZER NR s. r. o. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje a\ndoklady, dôkazy, či vyjadrenia neposkytuje. Žalovaný z informačného systému finančnej správy zistil,\nže v kontrolovanom období spoločnosť FROZER NR s. r. o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov,\na teda jedinou osobou ktorá mohla konať, uzatvárať a realizovať obchodné dohody a objednávky,\nzodpovedať za dodávky v dohodnutom množstve a kvalite, zabezpečiť fakturáciu a všetku dokumentáciu\nohľadom dodávok tovaru bol nekontaktný p. E. D.. Záznamy, ktorých vedenie ukladá zák. o DPH a iné\ndoklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady subdodávateľa FROZER NR s. r. o.\nnikdy neboli predložené. Bolo v záujme žalobcu a jeho obchodného partnera MAPS s. r. o. využiť všetky\nmožnosti, aby k obchodnej spolupráci so spoločnosťou FROZER s. r. o., zabezpečili dôkazy, ktorými by\noprávnené pochybnosti správcu dane o zrealizovaných obchodných transakciách vyvrátili.\n15. Žalovaný uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal dostatočné dôkazy k uplatneniu práva na\nodpočítanie dane z dodávky tovaru, keď predložil iba formálne dokumenty, ktoré nemohli byť použité\nz dôvodu pochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov služieb.\nDaňovým subjekt nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou obozretnosťou, keď ignorujúc citlivosť\ndanej komodity, legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa\njeho účasť v danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou.\nII. Podstatné argumenty žalobcu\n16. Žalobou zo dňa 02.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 06.04.2020 sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane a náhrady trov konania. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za\nnezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov, pričom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n17. Žalobca zdôraznil, že svojho dodávateľa si v zmysle zákonných ustanovení riadne preveril, pričom\nzistil, že nie je na zozname daňových subjektov, ktorým by bola registrácia na DPH zrušená, zmluvy\nmožno uzatvárať aj neformálne, v čase dojednania obchodov mal dodávateľ predmet činnosti – kúpa\ntovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom\nživnosti (veľkoobchod), zapísanú v obchodnom registri, DPH účtovanú pri kúpe tovaru riadne zaplatil,\nskutočnosť, že DPH neodviedol jeho subdodávateľ mu nemôže byť na ťarchu. Žalobca preukázal v\ndaňovom konaní materiálnu povahu realizovaných obchodných transakcií, čo nespochybnil ani správca\ndane. Žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky v zmysle zák. o DPH. Správca dane odmietol\nžalobcovi priznať odpočet DPH, pričom preukázateľne žalobca túto DPH v dodávateľských faktúrach\nuhradil, čím došlo k porušeniu základného princípu neutrality DPH, ktorý je konštantne judikovaný\nNajvyšším súdom SR aj Súdnym dvorom EÚ. Orgány finančnej správy si tak neoprávnene nárokujú od\nžalobcu DPH, ktorú preukázateľne zaplatil v dodávateľských faktúrach za účelom svojho podnikania, čo\nje v rozpore s § 49 a nasl. zákona o DPH.\n18. Žalovaný aj správca dane sa zamerali pri výkone daňovej kontroly na daňové subjekty, s ktorými\nžalobca neobchodoval, pričom bolo poukazované na nedostatky v týchto spoločnostiach, prípadne na\nich nekontaktnosť, na nesplnenie si daňových povinností. Všetky nedostatky sa vzťahujú na úplne\niné daňové subjekty, s ktorými žalobca neobchodoval, tieto subjekty nepoznal, nemal o nich žiadnu\nvedomosť a napriek tejto právnej skutočnosti, nedostatky iných subjektov, boli ťaživo prenesené na\nžalobcu, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za konanie iných subjektov.\n19. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy\na ich hodnotenie jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s ktorými si logicky odporuje. Finančné orgány\nneodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech\nžalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli, hoci sami potvrdili, že žalobca\nsplnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zák. o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia.\nRozhodnutie neobsahuje ani jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného; rovnako\nDaňový úrad Nitra nepredložil nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenie vyplývajúce z obchodných\nprípadov deklarovaných prostredníctvom faktúry a iných poskytnutých dôkazov počas daňovej kontroly a\nnásledného daňového konania, nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté tak, ako to uviedol.\n\n20. Žalovaný ani Daňový úrad Nitra nepredložili žiadny dôkaz o tom, že žalobca vedel, mohol vedieť\nalebo musel vedieť o podvodnom konaní. Žalobca sa nedozvedel, aké iné opatrenia by mal prijať na\nto, aby sa jeho konanie nespájalo s podvodom, okrem tých, ktoré mu umožňuje legislatíva. Žalobca\nžiaden daňový podvod nespáchal a taktiež nevedel, ani nijako nemohol vedieť, že by sa svojím konaním\nmohol zúčastňovať na daňovom podvode, keďže nemal a nemohol mať vedomosť o dodávateľoch\nsvojho dodávateľa, ani o odberateľoch svojich odberateľov, nemal zákonnú povinnosť ani možnosť tieto\nsubjekty preverovať. Konštatovanie finančných orgánov, že žalobca vedel, mohol resp. mal vedieť, že je\nsúčasťou podvodného daňového reťazca, nebolo nijako preukázané a takéto vyjadrenie nie je dôkazom.\n21. Žalovaný a správca dane porušili princíp rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a\nsprávcu dane pri výkone daňovej kontroly vyplývajúci z § 24 ods. 1,2 Daňového poriadku. V zmysle\nzákona možno ako dôkazný prostriedok použiť čokoľvek, čo má vypovedaciu schopnosť o objektívnej\nskutočnosti. Dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly žalobca zabezpečil, ako\naj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a Daňový úrad Nitra získali vlastnou činnosťou, všetky svedčia\no objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2020 v zásade zotrval na dôvodoch vydania\nnapadnutého rozhodnutia ako aj na všetkých svojich vyjadreniach v ňom uvedených a navrhol žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n23. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú\nsvoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:\nNR-26S/13/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia\nTóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n24. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 14.08.2024 03.07.2024,\nkeďže žalobca v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\nv znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) požiadal o nariadenie pojednávania. Účastníci konania\nboli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom z účasti na\npojednávaní sa ospravedlnil žalovaný. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.\n25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie jemu predchádzajúce, vrátane postupu správnych orgánov\nv administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k\nzáveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy\nprvého stupňa (správcovi dane) na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n28. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n31. Podľa § 71 ods. 1 zák. o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie,\nktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného\nv inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry,\n32. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134\nods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.\n2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti vrátane presvedčivého odôvodnenia, teda či\nrozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n33. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020\nzo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať\nmedzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu\nDPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie\nuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží\ndôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri\npreukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n34. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zák. o DPH\nrozumejú existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie\ndane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. V prípade, že čo i len\njedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je\nsplnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie\ndane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n35. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania\ndane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky\nštyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom\npodvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol\nz posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom\npodvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované\n\nzdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné\nobchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?\nSkutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd\n(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).\n36. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho\nmožno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na\ndaňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto\nSupermarkt, bod 24,ako aj zo dňa 21.12.2011, F. G., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych\nskutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel\nalebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k\nDPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane\n(rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).\n37. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel na dani z pridanej hodnoty, keď správca dane, po konštatovaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok, po vyhodnotení tzv. Axel Kittel testu, dospel k záveru, že žalobca mal alebo musel mať\nvedomosť o tom, že svojimi zdaniteľnými plneniami sa zúčastňuje reťazca, ktorý je poznačený podvodom\nvo vzťahu k DPH.\n38. Na druhej strane žalovaný uviedol, že je pochopiteľné, že žalobca svoj podiel a vedomosť o daňovom\npodvode odmieta priznať. Dokazovaním vedeným správcom dane bola vecná opodstatnenosť listinných\ndokladov predložených v daňovej kontrole spochybnená. Ak aj predložené doklady vystavené k dodávke\nspĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti, nemusí to automaticky\nznamenať, že sa práce a dodávky na nich deklarované skutočne vykonali tak ako to deklaruje daňový\nsubjekt. Obchod o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a\nekonomický účel podnikania. Žalobca nepreukázal dostatočné dôkazy k uplatneniu práva na odpočítanie\ndane z dodávky tovaru, keď predložil iba formálne dokumenty, ktoré nemohli byť použité z dôvodu\npochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k reťazcu dodávateľov, a teda žalobca\nnepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou obozretnosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity,\nlegislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v\ndanom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s dobrou vierou.\n39. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aplikoval tzv. Axel Kittel test, pričom na jednotlivé\notázky poskytol konkrétne odpovede (ktorých obsahom resp. správnosťou sa na tomto mieste správny\nsúd nebude zaoberať), avšak žalovaný tento postup z prevažnej časti opomenul, keď v napadnutom\nrozhodnutí síce poukázal na pochybnosti, ktoré mali svedčiť vedomosti žalobcu o jeho účasti na\ndaňovom podvode (čiže vo vzťahu k 4. otázke Axel – Kittel testu), prípadne o nedostatočnosti opatrení\nžalobcu prijatých na zabránenie takejto účasti, príkladmo že: v prípade subdodávateľa FROZER NR sa\njedná o obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom a jeho priamymi dodávateľmi, ktorých si daňový\nsubjekt vybral sám a dobrovoľne, s vedomím, že práve s konaním obchodných partnerov zúčastnených\nv reťazci dodávateľov je úzko spojené jeho právo na odpočítanie dane (i), nedostatok vedomosti o\ndodávateľoch svojho dodávateľa je v plnom rozsahu v rozpore s obsahom vykonávacieho nariadenia\nEÚ, ktoré vymedzuje požiadavky na vysledovateľnosť potravín na všetkých stupňoch (ii), konateľ\nspoločnosti MAPS s. r .o. p. A., ktorý sa nezaujímal o svojich obchodných partnerov rovnako ako daňový\nsubjekt ignoroval vykonávacie nariadenie EÚ (iii); sprostredkovateľ B. C. je nedôveryhodnou osobou,\npričom tomuto označeniu predchádzala rozsiahla analýza jeho podnikateľských aktivít v minulosti,\nktorou správca dane nadobudol tento názor (iv). Avšak následne sa žalovaný zameral na nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom\n40. V uvedených odôvodneniach správny súd identifikoval rozpor, keď správca dane žiadnym\nspôsobom nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočítania dane, na s.\n4 prvostupňového rozhodnutia dokonca uviedol, že žalobca splnil všetky bezprostredné podmienky\nuvedené v zák. o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, avšak žalovaný smeroval svoju\nargumentáciu k nepreukázaniu uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení, tak ako vyplývali zo\nžalobcom predložených dokladov, ktoré považoval len za doklady nevystihujúce realitu, ktoré okolnosti\nsú však predmetom posudzovania pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie\ndane.\n\n41. Otázky splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH a účasť na daňovom podvode\npredstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a kombinovať. Finančné orgány\nteda na základe daňovej kontroly buď špecifikujú pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych\nalebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne avizujú a umožnia mu\npredkladaním ďalších dôkazov tieto pochybnosti vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu), alebo\nkonštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho\nparticipácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).\n42. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane však kumulujú dva vzájomne sa vylučujúce dôvody\npre neuznanie uplatneného odpočítania dane zo sporných obchodov (nepreukázanie hmotnoprávnych\npodmienok predmetného práva na jednej strane a daňový podvod pri splnení hmotnoprávnych\npodmienok predmetného práv na strane druhej). Finančné orgány za uvedeného skutkového stavu\njednoznačne neustálili, či bolo žalobcovi odmietnuté odpočítanie dane pre nesplnenie hmotnoprávnych\npodmienok alebo pre jeho účasť na daňovom podvode. Jednoznačné zodpovedanie tejto otázky pritom\nnepochybne malo dôsledky vo vzťahu k posudzovaniu nároku na odpočítanie dane ako aj vo vzťahu\nk dôkaznému bremenu. Pokiaľ by totiž bolo jednoznačne ustálené, že nebola preukázaná existencia\nzdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sporného tovaru, bol by skutočne daný dôvod na odopretie práva\nna odpočítanie dane. V prípade ustálenia existencie zdaniteľného plnenia by potom finančné orgány\nnemohli žalobcovi odmietnuť nárok na odpočítanie dane bez toho, aby zároveň preukázali jeho účasť\nna daňovom podvode alebo na zneužití práva (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžfk 15/2020 zo dňa 30.06.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod poradovým č. 23/2022).\n43. Správca dane vychádzal z toho, že žalobca vedel alebo musel vedieť, že sa zúčastňuje na\nobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, tento záver však podľa správneho súdu\nneobstojí, keď správca dane pre vedomosť žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (odpoveď na 4.\notázku z Axel Kittel testu) uviedol len všeobecné okolnosti týkajúce sa postupu obozretných podnikateľov\npred/pri uzatváraní zmlúv, pričom opatrenia uvádzané žalobcom nepovažoval (bez uvedenia iných ním\npovažovaných postačujúcich konkrétnych opatrení) za dostatočné. Zároveň mal žalobca na základe\nspolupráce s B. C. ako nedôveryhodnou osobou mať vedomosť o svojej účasti na daňovom podvode.\n44. Správny súd uvádza, že pokiaľ až v následne vykonaných daňových kontrolách, týkajúcich\nsa dodávateľov resp. subdodávateľov žalobcu, nebolo priznané odpočítanie dane a konateľ týchto\nspoločností bol vyhodnotený ako nedôveryhodný, tieto skutočnosti samé osobe žiadnym spôsobom\nnepreukazujú, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal alebo mohol mať vedomosť\nnedôveryhodnosti B. C., a teda (v zmysle záverov správcu dane, ktorý ako hlavný dôkaz o vedomosti\nžalobcu o účasti na daňovom podvode označil práve účasť B. C., s. 12 a rovnako s. 9 prvostupňového\nrozhodnutia) o svojej účasti na daňovom podvode. Len skutočnosť, že 2 spoločnosti, v ktorých bol\nkonateľom B. C., boli v minulosti vymazané z obchodného registra, sama osebe nesvedčí tomu,\nže žalobca mohol resp. mal vedieť, že B. C. bude následne vyhodnotený orgánmi správy daní ako\nnedôveryhodný a z tohto záveru vyvodiť, že kúpou tovaru sa stane (vedome alebo z nedbanlivosti)\nsúčasťou reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH.\n45. Pokiaľ aj žalovaný vo vzťahu k B. C. uvádzal, že vyhodnoteniu tejto osoby ako nedôveryhodnej\npredchádzala „rozsiahla analýza jeho podnikateľských aktivít“, správny súd zdôrazňuje, že ide o postup,\nktorý pre bežného podnikateľa, akým je aj žalobca, nie je fakticky možný. Pri vyžadovaní a skúmaní\nprimeranej obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de\nfacto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/\nsubdodávateľov a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to\nvybavenému príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper\nConsult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci F. H. I., C-610/19 zo dňa 3. septembra\n2020, bod 56; vo veci J. Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).\n46. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu\no účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správca dane neuviedol žiaden\ndôkaz, z ktorého by vyplývala vedomosť žalobcu o jeho účasti na takomto obchodnom reťazci, okrem\ntvrdenej nedostatočnej primeranej obozretnosti.\n\n47. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k\npožiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode\nje typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo\nmohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci F. H. Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).\n48. Daňový subjekt je totiž povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo)\npožadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra\n2017, bod 52; vo veci F. H. Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci J. Kft, C-80/11\na C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do\nobchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol\nvedieť, že bude do takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je\nmožné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho\nprípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci J. Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna\n2012, bod 59).\n49. Pokiaľ správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca mal podrobne skúmať situáciu na\nstrane subdodávateľov, nepochybne ho zaťažili takým zisťovaním, ktoré mu nepatrí a ktoré nemal ako\nuskutočniť. Správca dane, ani žalovaný neuviedli konkrétne opatrenia, typické pre bežný obchodný styk,\nktorý sa vyznačuje značnou neformálnosťou pri uzatváraní obchodov, z ktorých by bolo možné vyvodiť,\nako mal žalobca zisťovať pôvod tovaru v dodávateľskom reťazci, aké opatrenia mal prijať a zanedbal\nich (správca dane len uviedol, že žalobcom uskutočnené overenie nepovažoval za dostatočné), prečo\nmu mal byť podozrivý pôvod tovaru dodávaný jeho dodávateľom a rovnako z akého dôvodu mal žalobca\nvyhodnotiť uvedený obchod ako „rizikový“ (ako to konštatoval správca dane na s. 8 prvostupňového\nrozhodnutia).\n50. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, žalovaný neuniesol\nsvoje dôkazné bremeno a nedokázal zistiť a pomenovať také relevantné skutočnosti, ktoré by\nspochybnili splnenie materiálnych podmienok práva žalobcu na odpočítanie dane. Žalovaný v zásade\nvychádzal z nekontaktnosti nespolupracujúcej subdodávateľskej spoločnosti, z označenia B. C. ako\nnedôveryhodného, z nevedomosti konateľa spoločnosti MAPS s. r. o. o skutočnostiach ako bol\nprepravovaný tovar, odkiaľ bol odoslaný, do ktorého skladu smeroval a z toho, že subdodávateľ FROZER\nNR s. r. o. v danom období nezamestnával žiadnych zamestnancov, čo znamená, že jedinou osobou\nktorá mohla konať, uzatvárať a realizovať obchodné dohody a objednávky, zodpovedať za dodávky v\ndohodnutom množstve a kvalite, zabezpečiť fakturáciu a všetku dokumentáciu ohľadom dodávok tovaru\nza spoločnosť bol nekontaktný p. E. D..\n51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na už ustálenú judikatúru kasačného súdu, z ktorej vyplýva,\nže pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového\nsubjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na\nzabezpečenie fakturovaného plnenia (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk\n15/2020 z 30.06. 2022, už citovaný v bode 42 vyššie).\n52. Na základe uvedeného súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie postupom podľa §\n191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n53. Finančné orgány budú po vrátení veci na ďalšie konanie povinné, aby relevantným a zákonu\nzodpovedajúcim spôsobom ustálili skutkový stav, a teda buď spochybnili rozhodujúce dôkazy\npreukazujúce splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane\nalebo aby, súc zaťažené dôkazným bremenom, preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych/\nmateriálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom\nna skutočnosť, že žalobca buď priamo uskutočňoval daňový podvod alebo vedel či mal vedieť, že\nk daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého\nbol súčasťou. Pri zisťovaní účasti žalobcu na daňovom úniku budú finančné orgány povinné\n\nnielen poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca subjektov\nparticipujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale aj uniesť dôkazné bremeno, že žalobca vedel, resp.\nmusel o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných\nstykov vedieť.\n54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§\n439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}