Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/18/2019 4018200342 21. 02. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3
Uznesenie 9 NR-15S/18/2019 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EDYMAX POLSKA sp. z o.o., IČO: 366101619, NIP: 634-288-20-41, so sídlom Misjonarzy Oblátow MN Nr. 11, 40-129 Katowice, Poľská republika, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, za ktorého koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. INA-18-50-2.4/P-A24,28-18 zo dňa 13. marca 2018 v znení jeho Dodatku č. INA-18-50-2.4/D-A24,28-18 zo dňa 22. marca 2018, takto rozhodol: 9 NR-15S/18/2019 I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 8 NR-15S/18/2019
I. Priebeh administratívneho konania 1. U žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce v dňoch 14.12.2017, 09.01.2018, 16.01.2018, 20.02.2018 a 13.03.2018. Výkon inšpekcie práce bol u žalobcu zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, zákazu prijatia práce alebo služby podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2015 Z.z.“). Žalobca je usadený v Poľskej republike a vysiela svojich zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služby z územia Poľskej republiky na územie Slovenskej republiky na základe zmluvy o cezhraničnom vyslaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb zabezpečených poskytovateľom služieb z členského štátu Európskej únie, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou MATADOR Automotive Vráble, a.s. (ďalej len „zmluva o cezhraničnom vyslaní“). 2. Dňa 07.11.2017 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra v spolupráci s Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nitra (ďalej len „OCP PZ Nitra“) kontrolu zameranú na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého protokolu (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) v kontrolovanom subjekte MATADOR Automotive Vráble, a.s. Počas kontroly boli overené dve osoby ukrajinskej štátnej príslušnosti, ktoré boli prítomné na pracovisku vo výrobných priestoroch kontrolovanej spoločnosti a vykonávali prácu v lisovni, výrobu plechových výliskov. Tieto zamestnankyne sa na pracovisku nachádzali na základe zmluvy o cezhraničnom vyslaní. Zamestnankyne boli po vykonanej kontrole dňa 07.11.2017 predvedené na OCP PZ Nitra, kde bolo zistené, že tieto zamestnankyne na území Slovenskej republiky vykonávajú inú činnosť, než na akú im bolo vydané vízum, a preto bolo voči nim začaté konanie vo veci ich administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Tieto zamestnankyne boli podľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého protokolu, ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) vyhostené na územie Ukrajiny. 3. Žalobou napadnutým protokolom Inšpektorátu práce Nitra č. INA-18-50-2.4/P-A24,28-18, č. úlohy: 18 117 zo dňa 13.03.2018 v znení jeho dodatku č. INA-18-50-2.4/D-A24,28-18, č. úlohy 18 117 zo dňa 22.03.2018 bolo u žalobcu zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 07.11.2017 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, žena, trvale bytom C. D. E. X, F., G., a H. C., nar. XX.XX.XXXX, žena, trvale bytom I. J. X, K., Ukrajina – štátnych príslušníkov tretej krajiny (ďalej len „zamestnankyne“), ktoré pre zamestnávateľa vykonávali prácu v lisovni, výrobu plechových výliskov na pracovisku kontrolovaného subjektu, v spoločnosti MATADOR Automotive Vráble, a.s. Tieto osoby sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z.z. Uvedeným konaním bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. 4. Inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého protokolu (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) nariadil odstrániť zistený nedostatok - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou (10.05.2018) v znení opravy žalobného návrhu zo dňa 24.10.2018 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného Protokolu č. INA-18-50-2.4/P-A24,28-18 zo dňa 13.03.2018 v znení jeho Dodatku č. INA-18-50-2.4/D-A24,28-18 zo dňa 22.03.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobou v pôvodnom znení sa domáhal určenia nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy, konkrétne určenia nezákonnosti postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z. 6. Uviedol, že výsledky inšpekcie práce uvedené v protokole a jeho dodatku sú nezrozumiteľné, nejasné a neurčité s ohľadom na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. Žalobca sa domnieva, že sa nedopustil porušenia predmetných ustanovení zákona, pričom žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže vychádzal výlučne z informácií (stanovísk) zo dňa 30.01.2018 a 12.02.2018 zaslaných Prezídiom Policajného zboru, Úradu hraničnej cudzineckej polície, oddelením cudzineckej polície PZ Nitra (informácie o administratívnom vyhostení zamestnankýň) bez skúmania obsahu rozhodnutí o administratívnom vyhostení zamestnankýň a vysporiadaním sa s dôvodmi administratívneho vyhostenia a ich dopadu na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. 7. Žalobca ďalej poukázal na podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú obsahom príslušných právnych predpisov a ktoré žalovaný podľa žalobcu pri výkone inšpekcie práce nezohľadnil. Žalobca poukázal na § 23 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., § 23a ods. 1 písm. w/ a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“), čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie
o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Žalobca tiež uviedol, že podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/850 zo 17. mája 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ukrajina) sa odkaz na Ukrajinu presunul z prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001 do jeho prílohy II, pričom uvedené oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje len na držiteľov biometrických pasov vydaných Ukrajinou v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). 8. Žalobca poukázal na to, že uvedené právne predpisy predstavujú výnimky, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s pobytom a výkonom práce štátnych príslušníkov tretích krajín na území SR. Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený bez získania povolenia na prechodný pobyt na účely zamestnania, resp. bez potreby získania povolenia na zamestnanie vykonávať v rámci 90 dní od začiatku pobytu na území SR prácu na území SR, pokiaľ rovnako spĺňa podmienky podľa Kódexu Schengenských hraníc, splnil si povinnosť do troch pracovných dní od vstupu nahlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, a ide o situáciu, ktorá je uvedená v § 23 ods. 6 písm. a/ až h/ zákona č. 404/2011 Z.z. 9. Podľa názoru žalobcu žalovaný mal v rámci výkonu inšpekcie práce za preukázané, že žalobca cezhranične vyslal zamestnankyne v rámci poskytovania služieb na výkon prác na území SR, pričom šlo o poskytnutie obchodnej služby spoločnosti MATADOR Automotive Vráble, a.s. Žalovaný rovnako konštatoval, že žalobca zaslal písomnú informáciu o vyslaní Národnému inšpektorátu práce. Ďalej mal žalovaný za preukázané, že zamestnankyne uzatvorili pracovnoprávne vzťahy so žalobcom podľa právneho poriadku Poľskej republiky; doba vyslania na územie SR nepresiahla a ani nemala presiahnuť obdobie 90 dní. 10. Žalobca mal za to, že zamestnankyne v plnom rozsahu spĺňali podmienky na pobyt podľa Kódexu Schengenských hraníc, keď disponovali platným biometrickým cestovým pasom, pre potreby prechodu vonkajších hraníc členských štátov EÚ nepotrebovali víza, účel pobytu na území SR bol odôvodnený a nešlo o osoby, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d/ a e/ Kódexu Schengenských hraníc. Za vyššie uvedených okolností boli zamestnankyne oprávnené vykonávať prácu na území SR bez príslušného povolenia na prechodný pobyt a povolenia na zamestnanie. 11. Žalobca poukázal na to, že napriek bezvízovému styku s Ukrajinou, ktorý sa vzťahuje najviac na 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, mali zamestnankyne vydané národné MULT víza typu „D“ s platnosťou pre územie Poľskej republiky, a to na účely zákonnej možnosti ich zamestnania na území Poľskej republiky v súlade s právnymi predpismi Poľskej republiky, teda disponovali príslušným povolením na pobyt na území členského štátu EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 265/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa v článku 18 ods. 1 mení a dopĺňa Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o pohyb osôb s dlhodobými vízami a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 265/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa v článku 21 ods. 1 a ods. 2 a mení a dopĺňa Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o pohyb osôb s dlhodobými vízami. 12. Z predmetných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že víza, ktoré sú udelené členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnym právom alebo právom EÚ, oprávňujú štátneho príslušníka tretej krajiny voľne sa pohybovať na území ostatných členských štátov po dobu až troch mesiacov počas akéhokoľvek šesťmesačného obdobia. Týmto je len zvýraznené oprávnenie zamestnankýň legálne vykonávať prácu na území SR počas doby vyslania a o zneužití udelených víz zo strany zamestnankýň nemožno hovoriť, keďže by sa tým spochybňovala oprávnenosť pobytu zamestnankýň na území Poľskej republiky. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že národné víza ako oprávnenie na pobyt boli vydané v súlade s vnútroštátnym právom Poľskej republiky, pričom členský štát EÚ nemá oprávnenie spochybňovať vnútroštátne predpisy iného členského štátu. Žalobca uviedol, že obsah rozhodnutia o administratívnom vyhostení zamestnankýň nepozná a nemal možnosť sa proti nemu zákonným spôsobom brániť. Ak by aj existoval dôvod na administratívne vyhostenie zamestnankýň, tento dôvod musí byť podľa žalobcu posudzovaný izolovane od dôvodov nelegálneho zamestnávania a nemožno ich spájať. Žalovaný tak podľa žalobcu nemôže vziať do úvahy len informácie o administratívnom vyhostení zamestnankýň od príslušného policajného útvaru, ale musí sa zaoberať skutočným naplnením dôvodov na konštatovanie porušenia na strane žalobcu, a teda naplnením znakov skutkovej podstaty správneho
deliktu nelegálneho zamestnávania. Keďže žalovaný bližšie neodôvodnil svoje kontrolné zistenie, len uviedol, že zamestnankyne boli administratívne vyhostené podľa informácie od príslušného policajného útvaru bez toho, aby bližšie poznal obsah týchto rozhodnutí, žalobca nemal možnosť sa k nemu pre jeho nepreskúmateľnosť ďalej vyjadriť. 13. Žalovaný sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami a napriek tomu konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Zistenie žalovaného o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom preto žalobca považuje v celom rozsahu za vecne nesprávne a ústavne nekonformné. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa zistení a odôvodnenia v protokole v znení jeho dodatku a uviedol, že v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu. Osobitným predpisom je zákon č. 404/2011 Z.z. Kontrolu dodržiavania zákona č. 404/2011 Z.z. vykonáva príslušný policajný útvar, preto sa žalovaný pri výkone inšpekcie práce vo vzťahu k dodržiavaniu tohto zákona, pri konštatovaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania opieral o stanovisko príslušného policajného útvaru. Listom zo dňa 30.01.2018 a zo dňa 12.02.2018 oznámilo OCP PZ Nitra žalovanému, že zamestnankyne boli vyhostené podľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Ukrajiny. Dôvodom vyhostenia boli zistenia, že zamestnankyne vykonávali na území Slovenskej republiky inú činnosť, než na akú im bolo vydané vízum. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o záveroch príslušného policajného útvaru, navyše žalovaný nie je oprávnený zaoberať sa zákonnosťou rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré vydal príslušný policajný útvar. 15. Žalovaný ďalej poukázal na § 20, § 21, § 23 zákona č. 404/2011 Z.z., z ktorých vyvodil záver, že prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území SR, ak štátny príslušník tretej krajiny kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky: 1/ podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, 2/ splnenie si povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., 3/ niektorú z podmienok upravených v písm. a/ až h/ § 23 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. V prejednávanom prípade nie je podľa žalovaného možno aplikovať žiadnu z podmienok uvedených v písm. a/ až h/ § 23 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. Ani podmienku uvedenú v písm. b/ § 23 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z., t.j. vyslanie, na ktorú sa odvoláva žalobca, nie je možné v tomto prípade na daný skutkový stav aplikovať. 16. Podľa žalovaného z vyššie uvedených ustanovení tiež vyplýva, že prechodný pobyt na účel zamestnania by sa v tomto prípade u zamestnankýň nevyžadoval, ak by tieto boli vyslané zamestnávateľom so sídlom v členskom štáte Európskej únie na územie Slovenskej republiky v rámci poskytovania služieb. Na to, aby bola naplnená zákonná podmienka vyslania, musí byť naplnená zákonná definícia vyslania. Táto podmienka je uvedená v § 5 ods. 6 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je vyslaným zamestnancom hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie, v tomto prípade v Poľskej republike, keďže zamestnávateľom zamestnankýň je žalobca. 17. Žalovaný poukázal na to, že listom zo dňa 27.08.2018 vyžiadal od oddelenia cudzineckej polície PZ Nitra zápisnice o poskytnutí informácií, ktoré zamestnankyne uviedli dňa 07.11.2017. V liste zo dňa 28.08.2018 sú uvedené presné odpovede zamestnankýň ohľadom ich zamestnávania, vykonávania práce a miesta vykonávania práce. Na základe toho bolo zistené, že zamestnankyne nemali vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, pracovné víza si vybavovali v meste Ľvov za účelom práce v Poľsku na základe pozvania od poľskej agentúry. Ich cieľom bolo nájsť si prácu v Európskej únii, konkrétne v Poľsku. Zamestnankyniam bolo udelené poľské vízum platné v období od 03.08.2017 do 30.07.2018, typ D, MULT, cieľ vydania 05, 180 dní. Zamestnankyne ďalej uviedli, že na Slovensko vstúpili dňa 26.08.2017 cez hraničný prechod Veľké Slemence a účelom cesty na Slovensko bola návšteva, keďže z práce v Poľsku, ktorú mali vybavenú a kvôli ktorej si vybavili víza, nič nebolo a v Poľsku na tieto víza nepracovali. Po dohode so žalobcom vycestovali do Poľska, kde podpísali pracovné zmluvy s touto pracovnou agentúrou, ktorá sa zaoberá požičiavaním zamestnancov. V zmluve bolo uvedené, že
prácu budú vykonávať na Slovensku v meste Vráble, pričom pre žalobcu v Poľsku nevykonávali žiadnu prácu. Žalovaný z týchto poskytnutých informácií vyvodil záver, že zamestnankyne bežne nepracovali v Poľskej republike, pričom pracovnú zmluvu podpísali so žalobcom, so sídlom v Poľskej republike, ktorý ich zamestnával, avšak v Poľsku nevykonávali žiadnu prácu pre žalobcu a na uvedené pracovné víza v Poľsku nepracovali. V tomto prípade tak nešlo o vyslaných zamestnancov, a teda nebola naplnená jedna z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z § 23 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Ak chceli zamestnankyne vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky, mali mať vydané povolenia na prechodné pobyty na účel zamestnania v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Na základe národných víz MULT, typu D, cieľ vydania 05, platných pre územie Poľskej republiky boli zamestnankyne oprávnené pracovať v Poľskej republike (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 10Sa/18/2017 zo dňa 12.12.2017). Zamestnankyne sa mohli na území SR nachádzať napríklad len za účelom turistiky po dobu 90 dní, avšak nie na účely práce. OCP PZ Nitra po vykonaní potrebných úkonov zamestnankyne administratívne vyhostilo podľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Ukrajiny, keďže vykonávali na území SR inú činnosť, než na akú im bolo udelené vízum. Zamestnankyne, ktoré vykonávali závislú prácu dňa 07.11.2017 pre žalobcu v spoločnosti MATADOR Automotive Vráble, a.s. sa zdržiavali na území SR v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z.z. Uvedená skutočnosť je v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálnym zamestnávaním, a preto žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom protokole v znení jeho dodatku. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že žalovaný nemôže vziať do úvahy len informácie o administratívnom vyhostení zamestnankýň od príslušného policajného útvaru, ale musí sa zaoberať skutočným naplnením dôvodov na konštatovanie porušenia na strane žalobcu, a teda naplnením znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. 19. Zdôraznil, že na identifikáciu vyslania sa musí vykonať celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom možno vychádzať najmä zo skutočností, ktoré sú upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a v zákone č. 351/2015 Z.z., najmä v § 3 ods. 2, ods. 3 a čl. IV. ods. 4 vyššie uvedenej smernice. Žalovaný nevykonal identifikáciu vyslania v zmysle uvedených ustanovení a napriek tomu dospel k záveru, že v tomto prípade nejde o vyslanie. Podľa žalobcu nie je vylúčené, aby boli zamestnanci zamestnaní na účel vyslania do iného členského štátu EÚ pri poskytovaní služieb pre iný subjekt. Nevylučuje to ani Sociálna poisťovňa, keď rozhoduje o vydaní formulára PD A1, ktorá obdobne posudzuje znaky vyslania na účely sociálneho zabezpečenia. Zákon č. 351/2015 Z.z. neukladá povinnosť identifikovať vyslanie zo strany zamestnávateľa, ale táto povinnosť je prenesená na Národný inšpektorát práce a príslušné inšpektoráty práce. Protokol v znení jeho dodatku a ani vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu zdôvodnenie a celkovú identifikáciu vyslania podľa žalobcu neobsahuje, a preto len skutočnosť, že zamestnankyne nevykonávali žiadnu prácu v Poľskej republike, v zmysle článku IV. ods. 4 vyššie uvedenej smernice neznamená, že o vyslanie nejde. 20. Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený bez získania povolenia na prechodný pobyt na účely zamestnania, resp. bez potreby získania povolenia na zamestnanie vykonávať v rámci 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky prácu na území Slovenskej republiky, pokiaľ rovnako spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitných predpisov, splnil si povinnosť do troch pracovných dní od vstupu nahlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, a ide o situáciu, ktorá je uvedená v § 23 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. (tzn. vyslanie). Keďže boli podľa žalobcu splnené všetky podmienky na výkon práce zamestnankýň na území SR, žalobca sa nemohol dopustiť porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. 21. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. V. Relevantné právne predpisy
22. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 25. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 27. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. VI. Posúdenie veci správnym súdom 28. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/18/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/18/2019. 29. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. 30. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 31. Predmetom tohto súdneho prieskumu je protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorým boli žalobcovi uložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. a bolo mu nariadené odstrániť zistený nedostatok ohľadom porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zamestnankýň z Ukrajiny. 32. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť, je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. V súlade s § 2 ods. 2 SSP a § 3 ods. 1 písm. c/ SSP možno o obsahu protokolu z inšpekcie práce uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Opatrenia ukladané v protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c/ SSP výslovne vyžaduje, že takéto opatrenie musí byť spôsobilé dotýkať sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto
práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí bezprostredne týkať konkrétneho práva alebo povinnosti práve danej osoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Pri pojme „právom chránené záujmy“ nepôjde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu vo vzťahu k určitej osobe ako nositeľke takéhoto záujmu, hoci právom chránený záujem nemusí mať nevyhnutne charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe. 33. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a v ňom uvedené opatrenie predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Takéto všeobecné opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. žalobcovi neodoberá žiadne právo. 34. Správny súd sa následne zaoberal tým, či konkrétne opatrenia uložené žalobou napadnutým protokolom nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. Žalobcovi bolo uložené opatrenie odstrániť zistený nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Opatrenie, ktoré bolo žalobcovi uložené žalobou napadnutým protokolom, bolo formulované všeobecne a žalobcovi ukladalo formálne odstrániť zistené nedostatky. Nijak sa tým nemení žalobcovo právne postavenie a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. Zamestnankyniam boli dňa 07.11.2017 odovzdané rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Ukrajiny, takže žalobca už nemal ako inak odstrániť zistený nedostatok, keďže sa tieto zamestnankyne už na území Slovenskej republiky v čase vydania protokolu z inšpekcie nenachádzali. 35. Podľa § 7 písm. e/ SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. K uvedenému záveru dospel aj veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, v zmysle ktorého „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20.júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú“. Správny súd po vyhodnotení uložených opatrení v napadnutom protokole postupoval podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR a žalobu odmietol ako neprípustnú.
36. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti napadnutého protokolu, pretože tieto je možné preskúmať len, keby bol protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, prípadne až v neskorších štádiách procesu vyvodzovania deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi, čo sa bude bezprostredne dotýkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností. 37. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné podmienky na preskúmanie napadnutého protokolu, keďže nejde o spôsobilý predmet prieskumu v konaní pred správnym súdom, a teda nemohol mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy; preto správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. e/ SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP keďže žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 2 NR-15S/18/2019 Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).