{"guid": "c7472beb-d4d1-4a56-a1b0-0d4746eaf6eb:1c03b461-3442-4c3f-8034-c16cbe38cff6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3", "spisova_znacka": "NR-15S/18/2019", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/18/2019 z 21. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 21. februára 2024, sp. zn. NR-15S/18/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3", "identifikacne_cislo": "4018200342", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2024-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/351", "nazov": "predpis č. 351/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c03b461-3442-4c3f-8034-c16cbe38cff6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/18/2019\n4018200342\n21. 02. 2024\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2024:4018200342.3\n\nUznesenie\n9 NR-15S/18/2019\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EDYMAX POLSKA sp. z o.o., IČO: 366101619,\nNIP: 634-288-20-41, so sídlom Misjonarzy Oblátow MN Nr. 11, 40-129 Katowice, Poľská republika,\nzastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Apollo\nBusiness Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, za ktorého koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský,\nproti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti\nprotokolu žalovaného č. INA-18-50-2.4/P-A24,28-18 zo dňa 13. marca 2018 v znení jeho Dodatku\nč. INA-18-50-2.4/D-A24,28-18 zo dňa 22. marca 2018, takto\nrozhodol:\n9 NR-15S/18/2019\nI. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n8 NR-15S/18/2019\n\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. U žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce v dňoch 14.12.2017, 09.01.2018, 16.01.2018, 20.02.2018\na 13.03.2018. Výkon inšpekcie práce bol u žalobcu zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu\nnelegálneho zamestnávania, zákazu prijatia práce alebo služby podľa ustanovení zákona č. 82/2005\nZ.z. a zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác\npri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 351/2015 Z.z.“). Žalobca je usadený v Poľskej republike a vysiela svojich zamestnancov\nna výkon prác pri poskytovaní služby z územia Poľskej republiky na územie Slovenskej republiky na\nzáklade zmluvy o cezhraničnom vyslaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb zabezpečených\nposkytovateľom služieb z členského štátu Európskej únie, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom\na spoločnosťou MATADOR Automotive Vráble, a.s. (ďalej len „zmluva o cezhraničnom vyslaní“).\n2. Dňa 07.11.2017 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra v spolupráci s Oddelením\ncudzineckej polície Policajného zboru Nitra (ďalej len „OCP PZ Nitra“) kontrolu zameranú\nna dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005\n\nZ.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom ku dňu vydania napadnutého protokolu (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) v kontrolovanom\nsubjekte MATADOR Automotive Vráble, a.s. Počas kontroly boli overené dve osoby ukrajinskej štátnej\npríslušnosti, ktoré boli prítomné na pracovisku vo výrobných priestoroch kontrolovanej spoločnosti\na vykonávali prácu v lisovni, výrobu plechových výliskov. Tieto zamestnankyne sa na pracovisku\nnachádzali na základe zmluvy o cezhraničnom vyslaní. Zamestnankyne boli po vykonanej kontrole dňa\n07.11.2017 predvedené na OCP PZ Nitra, kde bolo zistené, že tieto zamestnankyne na území Slovenskej\nrepubliky vykonávajú inú činnosť, než na akú im bolo vydané vízum, a preto bolo voči nim začaté konanie\nvo veci ich administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Tieto zamestnankyne boli podľa\n§ 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom ku dňu vydania napadnutého protokolu, ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) vyhostené\nna územie Ukrajiny.\n3. Žalobou napadnutým protokolom Inšpektorátu práce Nitra č. INA-18-50-2.4/P-A24,28-18, č. úlohy:\n18 117 zo dňa 13.03.2018 v znení jeho dodatku č. INA-18-50-2.4/D-A24,28-18, č. úlohy 18 117 zo\ndňa 22.03.2018 bolo u žalobcu zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa\n07.11.2017 využíval závislú prácu fyzických osôb A. B., nar. XX.XX.XXXX, žena, trvale bytom C. D.\nE. X, F., G., a H. C., nar. XX.XX.XXXX, žena, trvale bytom I. J. X, K., Ukrajina – štátnych príslušníkov\ntretej krajiny (ďalej len „zamestnankyne“), ktoré pre zamestnávateľa vykonávali prácu v lisovni, výrobu\nplechových výliskov na pracovisku kontrolovaného subjektu, v spoločnosti MATADOR Automotive\nVráble, a.s. Tieto osoby sa zdržiavali na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011\nZ.z. Uvedeným konaním bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona\nč. 82/2005 Z.z.\n4. Inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene\na doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého protokolu (ďalej len „zákon č.\n125/2006 Z.z.“) nariadil odstrániť zistený nedostatok - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.\nInšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia\nna odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu\no prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.\nII. Žaloba\n5. Žalobca sa včas podanou žalobou (10.05.2018) v znení opravy žalobného návrhu zo dňa 24.10.2018\ndomáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného Protokolu č. INA-18-50-2.4/P-A24,28-18 zo\ndňa 13.03.2018 v znení jeho Dodatku č. INA-18-50-2.4/D-A24,28-18 zo dňa 22.03.2018, jeho zrušenia\na vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\nŽalobou v pôvodnom znení sa domáhal určenia nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy,\nkonkrétne určenia nezákonnosti postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce podľa zákona č.\n125/2006 Z.z.\n6. Uviedol, že výsledky inšpekcie práce uvedené v protokole a jeho dodatku sú nezrozumiteľné,\nnejasné a neurčité s ohľadom na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa\n§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. Žalobca sa domnieva, že sa\nnedopustil porušenia predmetných ustanovení zákona, pričom žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, keďže vychádzal výlučne z informácií (stanovísk) zo dňa 30.01.2018\na 12.02.2018 zaslaných Prezídiom Policajného zboru, Úradu hraničnej cudzineckej polície, oddelením\ncudzineckej polície PZ Nitra (informácie o administratívnom vyhostení zamestnankýň) bez skúmania\nobsahu rozhodnutí o administratívnom vyhostení zamestnankýň a vysporiadaním sa s dôvodmi\nadministratívneho vyhostenia a ich dopadu na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.\n7. Žalobca ďalej poukázal na podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré\nsú obsahom príslušných právnych predpisov a ktoré žalovaný podľa žalobcu pri výkone inšpekcie\npráce nezohľadnil. Žalobca poukázal na § 23 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., § 23a ods. 1\npísm. w/ a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“), čl. 6 ods. 1 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie\n\no pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Žalobca tiež uviedol,\nže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/850 zo 17. mája 2017, ktorým sa mení\nnariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza\npri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od\ntejto povinnosti (Ukrajina) sa odkaz na Ukrajinu presunul z prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001 do jeho\nprílohy II, pričom uvedené oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje len na držiteľov biometrických\npasov vydaných Ukrajinou v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).\n8. Žalobca poukázal na to, že uvedené právne predpisy predstavujú výnimky, ktoré sa uplatňujú\nv súvislosti s pobytom a výkonom práce štátnych príslušníkov tretích krajín na území SR. Štátny\npríslušník tretej krajiny je oprávnený bez získania povolenia na prechodný pobyt na účely zamestnania,\nresp. bez potreby získania povolenia na zamestnanie vykonávať v rámci 90 dní od začiatku pobytu na\núzemí SR prácu na území SR, pokiaľ rovnako spĺňa podmienky podľa Kódexu Schengenských hraníc,\nsplnil si povinnosť do troch pracovných dní od vstupu nahlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a\npredpokladanú dĺžku pobytu, a ide o situáciu, ktorá je uvedená v § 23 ods. 6 písm. a/ až h/ zákona č.\n404/2011 Z.z.\n9. Podľa názoru žalobcu žalovaný mal v rámci výkonu inšpekcie práce za preukázané, že žalobca\ncezhranične vyslal zamestnankyne v rámci poskytovania služieb na výkon prác na území SR, pričom\nšlo o poskytnutie obchodnej služby spoločnosti MATADOR Automotive Vráble, a.s. Žalovaný rovnako\nkonštatoval, že žalobca zaslal písomnú informáciu o vyslaní Národnému inšpektorátu práce. Ďalej\nmal žalovaný za preukázané, že zamestnankyne uzatvorili pracovnoprávne vzťahy so žalobcom podľa\nprávneho poriadku Poľskej republiky; doba vyslania na územie SR nepresiahla a ani nemala presiahnuť\nobdobie 90 dní.\n10. Žalobca mal za to, že zamestnankyne v plnom rozsahu spĺňali podmienky na pobyt podľa Kódexu\nSchengenských hraníc, keď disponovali platným biometrickým cestovým pasom, pre potreby prechodu\nvonkajších hraníc členských štátov EÚ nepotrebovali víza, účel pobytu na území SR bol odôvodnený a\nnešlo o osoby, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d/ a e/ Kódexu Schengenských hraníc. Za vyššie\nuvedených okolností boli zamestnankyne oprávnené vykonávať prácu na území SR bez príslušného\npovolenia na prechodný pobyt a povolenia na zamestnanie.\n11. Žalobca poukázal na to, že napriek bezvízovému styku s Ukrajinou, ktorý sa vzťahuje najviac na\n90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, mali zamestnankyne vydané národné MULT víza\ntypu „D“ s platnosťou pre územie Poľskej republiky, a to na účely zákonnej možnosti ich zamestnania na\núzemí Poľskej republiky v súlade s právnymi predpismi Poľskej republiky, teda disponovali príslušným\npovolením na pobyt na území členského štátu EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 265/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa v článku 18 ods. 1 mení\na dopĺňa Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ\nide o pohyb osôb s dlhodobými vízami a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 265/2010\nz 25. marca 2010, ktorým sa v článku 21 ods. 1 a ods. 2 a mení a dopĺňa Dohovor, ktorým sa vykonáva\nSchengenská dohoda, a nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o pohyb osôb s dlhodobými vízami.\n12. Z predmetných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že víza, ktoré sú udelené členským štátom v\nsúlade s jeho vnútroštátnym právom alebo právom EÚ, oprávňujú štátneho príslušníka tretej krajiny\nvoľne sa pohybovať na území ostatných členských štátov po dobu až troch mesiacov počas akéhokoľvek\nšesťmesačného obdobia. Týmto je len zvýraznené oprávnenie zamestnankýň legálne vykonávať prácu\nna území SR počas doby vyslania a o zneužití udelených víz zo strany zamestnankýň nemožno hovoriť,\nkeďže by sa tým spochybňovala oprávnenosť pobytu zamestnankýň na území Poľskej republiky. Na\ntomto mieste je potrebné konštatovať, že národné víza ako oprávnenie na pobyt boli vydané v súlade\ns vnútroštátnym právom Poľskej republiky, pričom členský štát EÚ nemá oprávnenie spochybňovať\nvnútroštátne predpisy iného členského štátu. Žalobca uviedol, že obsah rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení zamestnankýň nepozná a nemal možnosť sa proti nemu zákonným spôsobom brániť. Ak\nby aj existoval dôvod na administratívne vyhostenie zamestnankýň, tento dôvod musí byť podľa\nžalobcu posudzovaný izolovane od dôvodov nelegálneho zamestnávania a nemožno ich spájať.\nŽalovaný tak podľa žalobcu nemôže vziať do úvahy len informácie o administratívnom vyhostení\nzamestnankýň od príslušného policajného útvaru, ale musí sa zaoberať skutočným naplnením dôvodov\nna konštatovanie porušenia na strane žalobcu, a teda naplnením znakov skutkovej podstaty správneho\n\ndeliktu nelegálneho zamestnávania. Keďže žalovaný bližšie neodôvodnil svoje kontrolné zistenie, len\nuviedol, že zamestnankyne boli administratívne vyhostené podľa informácie od príslušného policajného\nútvaru bez toho, aby bližšie poznal obsah týchto rozhodnutí, žalobca nemal možnosť sa k nemu pre\njeho nepreskúmateľnosť ďalej vyjadriť.\n13. Žalovaný sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami a napriek\ntomu konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Zistenie žalovaného\no porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom preto žalobca považuje v celom rozsahu za\nvecne nesprávne a ústavne nekonformné.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa zistení\na odôvodnenia v protokole v znení jeho dodatku a uviedol, že v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na\n§ 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie aj zamestnávanie štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý\nvykonáva závislú prácu. Osobitným predpisom je zákon č. 404/2011 Z.z. Kontrolu dodržiavania zákona\nč. 404/2011 Z.z. vykonáva príslušný policajný útvar, preto sa žalovaný pri výkone inšpekcie práce vo\nvzťahu k dodržiavaniu tohto zákona, pri konštatovaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania\nopieral o stanovisko príslušného policajného útvaru. Listom zo dňa 30.01.2018 a zo dňa 12.02.2018\noznámilo OCP PZ Nitra žalovanému, že zamestnankyne boli vyhostené podľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona\nč. 404/2011 Z.z. na územie Ukrajiny. Dôvodom vyhostenia boli zistenia, že zamestnankyne vykonávali\nna území Slovenskej republiky inú činnosť, než na akú im bolo vydané vízum. Žalovaný nemal dôvod\npochybovať o záveroch príslušného policajného útvaru, navyše žalovaný nie je oprávnený zaoberať sa\nzákonnosťou rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré vydal príslušný policajný útvar.\n15. Žalovaný ďalej poukázal na § 20, § 21, § 23 zákona č. 404/2011 Z.z., z ktorých vyvodil záver, že\nprechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území SR, ak\nštátny príslušník tretej krajiny kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky: 1/ podmienky na pobyt podľa\nosobitného predpisu, 2/ splnenie si povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., 3/\nniektorú z podmienok upravených v písm. a/ až h/ § 23\nods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z.\nV prejednávanom prípade nie je podľa žalovaného možno aplikovať žiadnu z podmienok uvedených\nv písm. a/ až h/ § 23 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. Ani podmienku uvedenú v písm. b/ § 23 ods. 6\nzákona č. 404/2011 Z.z., t.j. vyslanie, na ktorú sa odvoláva žalobca, nie je možné v tomto prípade na\ndaný skutkový stav aplikovať.\n16. Podľa žalovaného z vyššie uvedených ustanovení tiež vyplýva, že prechodný pobyt na účel\nzamestnania by sa v tomto prípade u zamestnankýň nevyžadoval, ak by tieto boli vyslané\nzamestnávateľom so sídlom v členskom štáte Európskej únie na územie Slovenskej republiky v rámci\nposkytovania služieb. Na to, aby bola naplnená zákonná podmienka vyslania, musí byť naplnená\nzákonná definícia vyslania. Táto podmienka je uvedená v § 5 ods. 6 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z.z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je vyslaným zamestnancom hosťujúci\nzamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike\npri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie, v tomto prípade\nv Poľskej republike, keďže zamestnávateľom zamestnankýň je žalobca.\n17. Žalovaný poukázal na to, že listom zo dňa 27.08.2018 vyžiadal od oddelenia cudzineckej polície\nPZ Nitra zápisnice o poskytnutí informácií, ktoré zamestnankyne uviedli dňa 07.11.2017. V liste zo dňa\n28.08.2018 sú uvedené presné odpovede zamestnankýň ohľadom ich zamestnávania, vykonávania\npráce a miesta vykonávania práce. Na základe toho bolo zistené, že zamestnankyne nemali vydané\nosvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, pracovné víza si vybavovali v meste Ľvov za účelom práce\nv Poľsku na základe pozvania od poľskej agentúry. Ich cieľom bolo nájsť si prácu v Európskej únii,\nkonkrétne v Poľsku. Zamestnankyniam bolo udelené poľské vízum platné v období od 03.08.2017 do\n30.07.2018, typ D, MULT, cieľ vydania 05, 180 dní. Zamestnankyne ďalej uviedli, že na Slovensko vstúpili\ndňa 26.08.2017 cez hraničný prechod Veľké Slemence a účelom cesty na Slovensko bola návšteva,\nkeďže z práce v Poľsku, ktorú mali vybavenú a kvôli ktorej si vybavili víza, nič nebolo a v Poľsku na\ntieto víza nepracovali. Po dohode so žalobcom vycestovali do Poľska, kde podpísali pracovné zmluvy\ns touto pracovnou agentúrou, ktorá sa zaoberá požičiavaním zamestnancov. V zmluve bolo uvedené, že\n\nprácu budú vykonávať na Slovensku v meste Vráble, pričom pre žalobcu v Poľsku nevykonávali žiadnu\nprácu. Žalovaný z týchto poskytnutých informácií vyvodil záver, že zamestnankyne bežne nepracovali\nv Poľskej republike, pričom pracovnú zmluvu podpísali so žalobcom, so sídlom v Poľskej republike, ktorý\nich zamestnával, avšak v Poľsku nevykonávali žiadnu prácu pre žalobcu a na uvedené pracovné víza\nv Poľsku nepracovali. V tomto prípade tak nešlo o vyslaných zamestnancov, a teda nebola naplnená\njedna z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z § 23 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Ak\nchceli zamestnankyne vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky, mali mať vydané\npovolenia na prechodné pobyty na účel zamestnania v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z.\nNa základe národných víz MULT, typu D, cieľ vydania 05, platných pre územie Poľskej republiky\nboli zamestnankyne oprávnené pracovať v Poľskej republike (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp.zn. 10Sa/18/2017 zo dňa 12.12.2017). Zamestnankyne sa mohli na\núzemí SR nachádzať napríklad len za účelom turistiky po dobu 90 dní, avšak nie na účely práce. OCP\nPZ Nitra po vykonaní potrebných úkonov zamestnankyne administratívne vyhostilo podľa § 82 ods.\n2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Ukrajiny, keďže vykonávali na území SR inú činnosť,\nnež na akú im bolo udelené vízum. Zamestnankyne, ktoré vykonávali závislú prácu dňa 07.11.2017\npre žalobcu v spoločnosti MATADOR Automotive Vráble, a.s. sa zdržiavali na území SR v rozpore so\nzákonom č. 404/2011 Z.z. Uvedená skutočnosť je v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálnym\nzamestnávaním, a preto žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom protokole v znení\njeho dodatku.\nIV. Replika žalobcu\n18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že žalovaný nemôže\nvziať do úvahy len informácie o administratívnom vyhostení zamestnankýň od príslušného policajného\nútvaru, ale musí sa zaoberať skutočným naplnením dôvodov na konštatovanie porušenia na strane\nžalobcu, a teda naplnením znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.\n19. Zdôraznil, že na identifikáciu vyslania sa musí vykonať celkové posúdenie skutkových okolností,\nktoré sa považujú za potrebné, pričom možno vychádzať najmä zo skutočností, ktoré sú upravené v\nsmernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/\nES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012\no administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a v zákone č.\n351/2015 Z.z., najmä v § 3 ods. 2, ods. 3 a čl. IV. ods. 4 vyššie uvedenej smernice. Žalovaný nevykonal\nidentifikáciu vyslania v zmysle uvedených ustanovení a napriek tomu dospel k záveru, že v tomto\nprípade nejde o vyslanie. Podľa žalobcu nie je vylúčené, aby boli zamestnanci zamestnaní na účel\nvyslania do iného členského štátu EÚ pri poskytovaní služieb pre iný subjekt. Nevylučuje to ani Sociálna\npoisťovňa, keď rozhoduje o vydaní formulára PD A1, ktorá obdobne posudzuje znaky vyslania na účely\nsociálneho zabezpečenia. Zákon č. 351/2015 Z.z. neukladá povinnosť identifikovať vyslanie zo strany\nzamestnávateľa, ale táto povinnosť je prenesená na Národný inšpektorát práce a príslušné inšpektoráty\npráce. Protokol v znení jeho dodatku a ani vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu zdôvodnenie a\ncelkovú identifikáciu vyslania podľa žalobcu neobsahuje, a preto len skutočnosť, že zamestnankyne\nnevykonávali žiadnu prácu v Poľskej republike, v zmysle článku IV. ods. 4 vyššie uvedenej smernice\nneznamená, že o vyslanie nejde.\n20. Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený bez získania povolenia na prechodný pobyt na účely\nzamestnania, resp. bez potreby získania povolenia na zamestnanie vykonávať v rámci 90 dní od začiatku\npobytu na území Slovenskej republiky prácu na území Slovenskej republiky, pokiaľ rovnako spĺňa\npodmienky na pobyt podľa osobitných predpisov, splnil si povinnosť do troch pracovných dní od vstupu\nnahlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, a ide o situáciu, ktorá je\nuvedená v § 23 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. (tzn. vyslanie). Keďže boli podľa žalobcu splnené\nvšetky podmienky na výkon práce zamestnankýň na území SR, žalobca sa nemohol dopustiť porušenia\nzákazu nelegálneho zamestnávania.\n21. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\nV. Relevantné právne predpisy\n\n22. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo\ndotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu\nverejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n25. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy\na opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať\nza následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n27. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce\na podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených\nnedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n28. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu\nje spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/18/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nNR-15S/18/2019.\n29. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne\npatrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré\nzasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo\ndotýka.\n30. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej\nklauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia\noprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,\nktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).\n31. Predmetom tohto súdneho prieskumu je protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorým boli žalobcovi\nuložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. a bolo mu nariadené odstrániť\nzistený nedostatok ohľadom porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zamestnankýň z Ukrajiny.\n32. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť, je spôsobilým predmetom\nprieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho\nvymedzenia predmetu tohto prieskumu. V súlade s § 2 ods. 2 SSP a § 3 ods. 1 písm. c/ SSP možno\no obsahu protokolu z inšpekcie práce uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Opatrenia\nukladané v protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy. Ustanovenie\n§ 3 ods. 1 písm. c/ SSP výslovne vyžaduje, že takéto opatrenie musí byť spôsobilé dotýkať sa práv,\nprávom chránených záujmov alebo povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť\npráva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto\n\npráva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto\ndotyku znamená, že sa musí bezprostredne týkať konkrétneho práva alebo povinnosti práve danej\nosoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa\nakt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení\nmožnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Pri pojme „právom chránené záujmy“\nnepôjde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu\nvo vzťahu k určitej osobe ako nositeľke takéhoto záujmu, hoci právom chránený záujem nemusí mať\nnevyhnutne charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe.\n33. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov\ninšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. sú súčasťou protokolu z inšpekcie\npráce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa\nSprávneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá\nna presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia,\nexekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uvedie zistené porušenia\npredpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 125/2006 Z.z. zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ\nz protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je\nobsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy\na záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych\nzmlúv. Protokol a v ňom uvedené opatrenie predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát\npráce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., samy osebe však\nspravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného\nzáujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Takéto všeobecné opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 125/2006 Z.z. žalobcovi neodoberá žiadne právo.\n34. Správny súd sa následne zaoberal tým, či konkrétne opatrenia uložené žalobou napadnutým\nprotokolom nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu.\nŽalobcovi bolo uložené opatrenie odstrániť zistený nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho\nzamestnávania. Opatrenie, ktoré bolo žalobcovi uložené žalobou napadnutým protokolom, bolo\nformulované všeobecne a žalobcovi ukladalo formálne odstrániť zistené nedostatky. Nijak sa tým nemení\nžalobcovo právne postavenie a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených\nzáujmov. Zamestnankyniam boli dňa 07.11.2017 odovzdané rozhodnutia o administratívnom vyhostení\npodľa § 82 ods. 2 písm. j/ zákona č. 404/2011 Z.z. na územie Ukrajiny, takže žalobca už nemal ako inak\nodstrániť zistený nedostatok, keďže sa tieto zamestnankyne už na území Slovenskej republiky v čase\nvydania protokolu z inšpekcie nenachádzali.\n35. Podľa § 7 písm. e/ SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia\na opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať\nza následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní\npodmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu\nverejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé,\nže takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý\ndo tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a\nsprávna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. K uvedenému záveru dospel aj veľký senát\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023,\nv zmysle ktorého „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa\nkontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v\nznení účinnom do 20.júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do\npráv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a\npreto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho\nsúdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej\nveci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré\ntakýto zásah predstavujú“. Správny súd po vyhodnotení uložených opatrení v napadnutom protokole\npostupoval podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR a žalobu odmietol ako\nneprípustnú.\n\n36. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti\nnapadnutého protokolu, pretože tieto je možné preskúmať len, keby bol protokol spôsobilým\npredmetom súdneho prieskumu, prípadne až v neskorších štádiách procesu vyvodzovania deliktuálnej\nzodpovednosti voči žalobcovi, čo sa bude bezprostredne dotýkať jeho práv, právom chránených záujmov\nalebo povinností.\n37. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné\npodmienky na preskúmanie napadnutého protokolu, keďže nejde o spôsobilý predmet prieskumu\nv konaní pred správnym súdom, a teda nemohol mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy; preto správny\nsúd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. e/ SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.\n38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP keďže žalobca procesne zavinil\nodmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože\nnezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n2 NR-15S/18/2019\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "71309068-3b55-4cf7-bc93-e49b27f0ac91:4610d99b-d76d-46d5-8277-c2358058f954", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200733.2", "spisova_znacka": "10Sa/18/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/18/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200733.2"}], "citovane_v": []}