Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/60/2022 2022200132 23. 01. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou SOPKO & Partners s. r. o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, 2/ F. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou I. J. a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, 3/ F. A. G., K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXXX/XX, XXX XX E., 4/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX E., 5/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, XXX XX E., 6/ Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, 7/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trnava ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. OSaŽP/948-772/2022/Tvš zo dňa 07.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil novostavbu „Rodinný dom“ na pozemkoch v katastrálnom území E. evidovaných ako parcela registra „P.“ J. Q. XXXX/XXX – rodinný dom, parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/ XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XXX – elektrická prípojka, parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/ XX – vodovodná prípojka, parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/ XXX – kanalizačná prípojka, parcela registra „P.“ J. Q. XXXX/XX – parkovacie miesta a parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX – dočasná príjazdová komunikácia a spevnená plocha (obratisko) (ďalej spolu len „stavba“) pre stavebníkov F. C. G. a F. H. G. (ďalej len „stavebníci“). 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže stavebný úrad
postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Žalovaný tiež poukázal na to, že stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránili záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov, boli kladné. 3. Povoľovaná stavba rodinného domu patrila medzi jednoduché stavby a bola navrhnutá ako samostatne stojaca stavba so zastavanou plochou XXX,XX m2 a výškou stavby od úrovne upraveného terénu maximálne X,X m, preto stavebný úrad postupoval správne, ak zlúčil územné konanie so stavebným konaním. Stavebný úrad správne spojil územné konanie spolu so stavebným konaním aj z dôvodu, že na základe platnej územno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov v zmysle stavebného zákona, ktoré mal spracované, mal za to, že podmienky umiestnenia stavby boli jednoznačné vzhľadom na pomery v území. 4. Prístup k stavebnému pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ KN č. 3481/157, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela Q. XXXX/XXX“), mali stavebníci mať po pozemku evidovanom ako parcela registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“), po ktorom mali právo chôdze a prejazdu motorovými vozidlami. Keďže prejazd motorovými vozidlami bol zadefinovaný všeobecne, platil aj pre iné mechanizmy, ktoré sa podieľali na realizácii stavby rodinného domu. 5. Pozemky evidované ako parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“, „parcela č. XXXX/XX“ a „parcela č. XXXX/XX“), boli podľa listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., vo vlastníctve stavebníkov. Tieto pozemky prevádzkovo aj funkčne nadväzovali na parcelu č. XXXX/XXX, na ktorom sa povoľovala stavba rodinného domu. Prístup z parciel č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX k parcele č. XXXX/XXX bol v zmysle výkresu situácie zabezpečený aj novonavrhovaným prístupovým chodníkom. Stavebníci teda mali zabezpečený peší prístup k stavebnému pozemku. Parkovanie pre povoľovanú stavbu rodinného domu bolo v súlade s územným plánom mesta Trnava, pretože bolo zabezpečené na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve stavebníkov. 6. Povoľovaná stavba rodinného domu, ako aj dočasná prístupová komunikácia a zriadenie spevnenej plochy (obratiska), boli posúdené z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorú vypracovala F. J. D., špecialistka požiarnej ochrany. 7. Pohoda bývania bola stavom individuálnym. Dotknuté pozemky a stavby sa nachádzali v zastavanom území obce, kde primárnu funkciu malo bývanie v rodinných domoch. Pohodu bývania bolo treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vnímali vlastníci nehnuteľností susediacich s budúcou stavbou rodinného domu z ich subjektívnych pocitov. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že budúca stavba mala zasiahnuť do ich pohody bývania, na nich spočívala dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by ich tvrdenie preukazovali. Pri výstavbe všetkých stavieb však muselo okolie strpieť stavebné práce. 8. Stavebníci k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie E. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXXX“), z ktorého vyplývalo, že boli vlastníkmi pozemku evidovaného ako parcela registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“) a parcely č. XXXX/XXX. Podľa tohto listu vlastníctva mali stavebníci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo chôdze a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky evidované ako parcely registra „C“ č. XXXX/X R. Q. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela č. XXXX/X“ a „parcela č. XXXX/XX“), ako aj cez parcelu XXXX/XX. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo zriadené na dobu určitú, a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na verejnú komunikáciu. Stavebníci teda mali k parcele č. XXXX/XX právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré ich oprávňovalo prechádzať cez túto parcelu pešo ako aj motorovými vozidlami. II. Žaloba
9. Žalobou zo dňa 06.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 09.06.2022, sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022 ako aj rozhodnutia stavebného úradu č. OSaŽP/948-772/2022/Tvš zo dňa 07.01.2022, pričom navrhli, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Žalobcovia namietali spojenie konania o vydanie stavebného povolenia s územným konaním o umiestnenie stavby. Túto námietku odôvodnili tým, že podmienky umiestnenia stavby neboli jednoznačné vzhľadom na pomery, keď v rámci navrhovanej F. I. neboli splnené podmienky pre umiestnenie stavieb. Nebola totiž dobudovaná infraštruktúra a nebol zabezpečený prístup k navrhovanej stavbe v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby v užívaní osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) z projektovanej komunikácie. Napojenie navrhovanej stavby na verejnú infraštruktúru bolo riešené nejednoznačne (alternatívne) a tieto skutočnosti malo Mesto Trnava ako stavebný úrad posúdiť v rámci samotného územného konania. Stavebný úrad bol povinný v územnom konaní skúmať navrhované umiestnenie stavby s ohľadom na zaťaženie susediacich pozemkov a stavieb počas realizácie navrhovanej stavby s cieľom zabezpečiť náležitú ochranu práv a oprávnených záujmov ostatných účastníkov konania a vlastníkov susediacich pozemkov. S týmito námietkami uvádzanými už v odvolaní žalobcov sa žalovaný ani stavebný úrad dostatočne nevysporiadali. Strohé odôvodnenie žalovaného, v zmysle ktorého bola navrhovaná stavba jednoduchou stavbou, nemohlo obstáť. Aj pri jednoduchej stavbe totiž musel byť splnený predpoklad, že podmienky jej umiestnenia sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Tento predpoklad však splnený nebol. Napadnuté rozhodnutie nespĺňalo základné požiadavky na rozsah odôvodnenia a na jeho preskúmateľnosť, keď len formálne a všeobecne konštatovalo, že na základe platnej územno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov boli údajne podmienky umiestnenia stavby jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Napadnuté rozhodnutie však žiadnym spôsobom nekonkretizovalo príslušné časti územno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, z ktorých by údajne mali byť podmienky umiestnenia stavby v území jednoznačné a z ktorých by bolo možné usudzovať o eventuálnej správnosti záverov žalovaného. 11. Žalobcovia tiež namietali, že prístup k navrhovanej stavbe bol zabezpečený len alternatívne, a to počas výstavby po parcele č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX vo vlastníctve spoločnosti TAVOS, a. s., pričom parcela č. XXXX/XX nebola podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“), komunikáciou. V dôsledku tejto skutočnosti nebol rešpektovaný § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Žalobcovia poukázali aj na zápis vecného bremena v časti „C“ listu vlastníctva č. XXXX spočívajúceho iba v práve chôdze a prejazdu motorovým vozidlom, ale nie prejazd pre vozidlá a iné mechanizmy podieľajúce sa na realizácii stavby tak, ako je uvedené v inom vecnom bremene zapísanom na tom istom liste vlastníctva. 12. Napojenie stavby na verejnú komunikáciu po jej dokončení bolo navrhnuté z ulice Jána Hajdóczyho prejazdom cez garáž jestvujúceho rodinného domu s. č. XXXX (teda priamo cez inú stavbu), čo bolo možné považovať minimálne za neštandardné riešenie, ktoré nemalo oporu v právnych predpisoch. Okrem toho, ak by bola garáž použitá ako prístup k novému rodinnému domu a nie na parkovanie, pôvodný rodinný dom s. č. XXXX by nespĺňal podmienky na zabezpečenie odstavných plôch. Zostávajúca časť pozemku pred rodinným domom s. č. XXXX by nespĺňala parametre na vybudovanie troch odstavných stojísk pre osobné motorové vozidlá pri dodržaní platných STN pojednávajúcich o minimálnych rozmeroch odstavnej plochy pre jedno osobné motorové vozidlo. Následne mal prístup k stavbe pokračovať cez parcelu č. XXXX/XX, ktorá bola vedená na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“), ako orná pôda. Takéto riešenie bolo v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy“). Taktiež „otoč“ bol navrhnutý na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola na liste vlastníctva č. XXXXX vedená ako orná pôda. Navrhovaná alternatívna prístupová cesta zrejme vyplývala aj zo skutočnosti, že táto tzv. prístupová cesta mala šírku len 3,00 m, čo bola šírka nedostatočná pre prístup pre vozidlá a stavebné mechanizmy počas výstavby. Uvedené mal stavebný úrad zohľadniť pri povoľovaní stavby.
13. Žalobcovia ďalej namietali, že jediná možná prístupová komunikácia počas výstavby bola dlhšia ako 50 m a navrhovala sa ako dočasná (t. j. slúžiaca iba počas výstavby). Táto komunikácia musela mať vybudovaný „otoč“. Tento „otoč“ podľa projektovej dokumentácie mohol, ale nemusel postačovať pre zasahujúcu hasičskú techniku s prihliadnutím na rôzne typy a rozmery používaných zásahových vozidiel. Podmienky pre možný zásah vozidiel požiarnej ochrany sa museli navrhovať na najnepriaznivejší možný vzniknutý stav. Skutočnosť uvedená v odbornom vyjadrení Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave č. ORHZ-TT1-2021/000072-003 zo dňa 13.10.2021 týkajúca sa preverenia splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby v kolaudačnom rozhodnutí bola sporná, nakoľko podľa § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi“), sa štátny požiarny dozor nevykonával na jednoduchých a drobných stavbách. To znamená, že vydaniu odborného vyjadrenia nepredchádzalo zisťovanie skutkového stavu. Keďže žalobcovia podali odôvodnenú námietku voči obsahu tohto odborného vyjadrenia, bolo povinnosťou žalovaného sa s ňou vysporiadať. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí k námietke voči odbornému vyjadreniu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave nevyjadril. Žalovaný iba odkázal na posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovanej F. J. D., ktoré sa však primárne týkalo skúmania tzv. požiarne nebezpečného priestoru vo vzťahu k okolitým pozemkom a stavbám, a nie splnenia technických podmienok pre zásah vozidiel hasičského a záchranného zboru. 14. Žalobcovia uviedli, že betónové panely umiestnené na pozemkoch spoločnosti TAVOS, a. s., cez ktoré bol navrhovaný prístup k stavbe, sa nachádzali len 0,60 m od ich oplotenia a len 2,00 m od obvodovej steny ich rodinného domu. Žalobcovia namietali, že povolením umiestnenia stavby by bola výrazne narušená kvalita ich bývania (hluk, otrasy, prašnosť). Rovnako bolo možné predpokladať, že by v dôsledku prejazdu ťažkej techniky počas výstavby mohlo dôjsť k narušeniu stavby žalobcov. Žalobcovia sa síce stotožnili s tým, že otázka zachovania pohody bývania bola stavom individuálnym, no nemohli súhlasiť s tým, že žalovaný sa ňou individuálnym posúdením skutkového stavu náležite nezaoberal. Stavebný úrad postupoval v rozpore s § 137 stavebného zákona, keď nevykonal žiadne kroky k dosiahnutiu dohody účastníkov o vznesenej námietke zásahu do pohody bývania, resp. konanie neprerušil a neodkázal žalobcov na podanie návrhu na súd, aby o námietke rozhodol. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2022 uviedol, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s § 3 správneho poriadku, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutočný stav veci zistil presne a úplne. 16. Z dôvodu, že povoľovaná stavba patrila medzi jednoduché stavby a bola navrhnutá ako samostatne stojaca stavba so zastavanou plochou XXX,XX A. a výškou stavby od úrovne upraveného terénu maximálne X,X m, stavebný úrad postupoval správne, ak zlúčil územné konanie so stavebným konaním. Stavebný úrad správne spojil územné konanie spolu so stavebným konaním aj z dôvodu, že na základe platnej územno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov v zmysle stavebného zákona, ktoré mal spracované, mal za to, že podmienky umiestnenia stavby boli jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Stavebný úrad posúdil súlad predmetnej stavby s územným plánom Mesta Trnava a v rozhodnutí stavbu umiestnil v súlade s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Umiestnenie stavby „Rodinný dom“ na parcelách č. XXXX/XX R. XXXX/XXX bolo v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Trnava. 17. Počas realizácie stavby, pri stavebných prácach bola v súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“), povolená zvýšená hladina hluku. Pri výstavbe všetkých stavieb muselo okolie strpieť stavebné práce. 18. Prístup k parcele č. XXXX/XXX, t. j. k stavebnému pozemku, mali mať stavebníci cez parcelu č. XXXX/XX, ku ktorej mali právo chôdze a prejazdu motorovými vozidlami. Motorovými vozidlami však
neboli len osobné motorové vozidlá. Prejazd motorovými vozidlami nebol definovaný konkrétne, ale bol zadefinovaný všeobecne, t. j. platil aj pre iné mechanizmy, ktoré sa podieľali na realizácii stavby rodinného domu. 19. Elektrická prípojka bola umiestnená na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola na liste vlastníctva č. XXXX vedená ako orná pôda. Umiestnenie tejto prípojky nebolo v rozpore so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, keďže uskutočnením stavby elektrickej prípojky nemalo dôjsť k zmene využívania pozemku. 20. Stavba „otoč“ bola umiestnená na parcele č. XXXX/XXX, ktorá bola na liste vlastníctva č. XXXXX vedená ako orná pôda. Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor vydal stanovisko k použitiu poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 17 ods. 3 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Stanovisko tohto správneho orgánu č. OU-TT-PLO-2020/013499-002 zo dňa 11.02.2020 sa stalo súčasťou spisu. 21. K umiestneniu parkovacích stojísk v počte 3ks na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola vo vlastníctve stavebníkov, sa vyjadril cestný správny orgán. Žalovaný preto nemal dôvod spochybňovať veľkosť parkovacích stojísk a ich umiestnenie. 22. Podľa žalovaného žalobcovia nesprávne informovali svojho zástupcu o postupe stavebného úradu pri podaných námietkach proti stanovisku cestného správneho orgánu o povolení vjazdu. Stavebný úrad v tejto veci postupoval v súlade s § 140 stavebného zákona. 23. Parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX boli podľa listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov. Uvedené pozemky prevádzkovo aj funkčne nadväzovali na parcelu č. XXXX/XXX, na ktorom sa povoľovala stavba rodinného domu. Prístup z uvedených pozemkov k parcele č. XXXX/ XXX bol v zmysle výkresu situácie zabezpečený aj novo-navrhovaným prístupovým chodníkom, pričom nadväzoval na existujúci rodinný dom so s. č. XXXX. Stavebníci teda mali zabezpečený prístup k stavebnému pozemku. Parkovanie pre povoľovanú stavbu rodinného domu bolo v súlade s územným plánom mesta Trnava, pretože bolo zabezpečené na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve stavebníkov. 24. Stavebný úrad žiadal od Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave metodickú pomoc k projektovej dokumentácii z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, a to vzhľadom na vznesené námietky účastníkov konania týkajúce sa ochrany pred požiarmi. Na túto žiadosť Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave reagovalo tak, že k stavbe bolo vypracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby špecialistom požiarnej ochrany F. J. D.. K tomuto riešeniu nemalo Okresného riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave pripomienky. 25. K pohode bývania žalovaný uviedol, že bol stavom individuálnym, a že dotknuté pozemky sa nachádzali v zastavanom území obce, kde primárnu funkciu malo bývanie v rodinných domoch. Tak stavebníci ako aj žalobcovia si mohli na svojich pozemkoch postaviť stavby rovnakého charakteru, t. j. rodinné domy. Tým, že sa pozemky mali využiť v zmysle ich primárnej funkcie (bývanie v rodinných domoch), nemohlo dôjsť k zníženiu pohody bývania na susedných pozemkoch a stavbách. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré boli nad rozsah uvedených požiadaviek a boli spravidla občianskoprávneho charakteru, napríklad narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu, bolo potrebné postupovať podľa § 137 stavebného zákona. 26. Ak výstavbou rodinného domu došlo k prípadnému poškodeniu rodinného domu vo vlastníctve žalobcov a nedošlo k dohode medzi nimi a stavebníkmi, bolo potrebné obrátiť sa na súd, ktorý bol kompetentný rozhodnúť o náhrade spôsobených škôd v občiansko-právnom konaní. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov k žalobe 27. Stavebníci ako ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 20.08.2022 konštatujúc, že podaná žaloba neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, bola zmätočná a nedôvodná.
28. Aj keď žalobcovia mali v danej veci žalobnú legitimáciu, pretože tvrdili, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, v podanej žalobe nešpecifikovali, konkrétne na akých právach alebo právom chránených záujmoch boli napadnutými administratívnymi rozhodnutiami poškodení. Iba v bode 8. podanej žaloby uviedli, že vplyvom prejazdu stavebných mechanizmov, zásobovacích vozidiel, resp. prístupu zásahových vozidiel Hasičského a záchranného zboru cez panelovú cestu, ktorá sa mala nachádzať iba 0,60 m od ich oplotenia a 2,00 m od ich rodinného domu, mala byť výrazne narušená kvalita ich bývania, a že mohlo dôjsť k poškodeniu ich stavby. Žalobcovia v tomto smere súd zavádzali, pretože uviedli nepravdivé údaje. Plot žalobcov bol v skutočnosti 1,00 m od panelovej cesty, ktorá bola príjazdovou cestou k povolenej stavbe budúceho rodinného domu stavebníkov a 3,00 m od stavby žalobcov. 29. Stavebníci tiež poukázali na to, že po predmetnej panelovej ceste viac rokov chodili ťažké mechanizmy vlastníka cesty, avšak doposiaľ nespôsobili na majetku žalobcov žiadnu škodu. Bolo preto vylúčené, aby prejazdom stavebných mechanizmov a motorových vozidiel so stavebným materiálom na pozemok stavebníkov za účelom výstavby rodinného domu bola spôsobená nejaká škoda na rodinnom dome žalobcov, resp. ich oplotení. 30. Stavebný úrad aj žalovaný so žalobcami ako účastníkmi konania v zmysel § 59 ods. 1 písm. a) stavebného zákona konali od začiatku stavebného konania, pričom žalobcovia všetky svoje práva využívali. To, že žalovaný posúdil ich odvolanie ako nedôvodné a predmetné rozhodnutie náležite odôvodnil, nemohlo byť posúdené ako porušenie ich práv alebo právom chránených záujmov. 31. Dôvodom prečo sa stavebníci rozhodli postaviť na svojom pozemku bezbariérový dom, napriek tomu, že už jeden dom vlastnia, bola skutočnosť, že F. H. G. je ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá trpí sklerózou multiplex. V. Replika žalobcov 32. Žalobcovia v replike zo dňa 10.10.2022 namietali, že nie je pravdou, že by neoznačili dôkazy, ktoré navrhli vykonať. Takisto sa žalobcovia nestotožnili s námietkou, že by bol navrhovaný výrok nezrozumiteľný. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie boli úplne špecifikované v žalobe a obom rozhodnutiam bola pridelená aj textová skratka pre ich ďalšie používanie v žalobe. Povinnosťou žalobcov bolo nezameniteľným spôsobom uviesť, čoho sa žalobou domáhali, a túto povinnosť si aj splnili. Žalobcovia sa nestotožnili ani s námietkou, že zo žaloby nebolo zrejmé, na akých právach boli ukrátení. Žalobcovia považovali za nepochybné, že boli ukrátení na svojom práve vlastniť majetok a byť chránený pred jeho poškodením, ako aj v práve nerušeného výkonu ich vlastníckych práv, ktorých súčasťou bolo aj právo na nerušené užívanie ich majetku. V súdnom konaní postačilo už len tvrdenie žalobcov o ukrátení na právach a právom chránených záujmoch. Pokiaľ by aj žaloba skutočne mala formálne nedostatky, bol by súd povinný žalobcov vyzvať na jej doplnenie alebo opravu podľa § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 33. Žalobcovia tiež namietali skutkové tvrdenia stavebníkov o tom, že po predmetnej dočasnej panelovej prístupovej ceste viac rokov chodili ťažké mechanizmy vlastníka cesty a že na majetku žalobcov nespôsobili žiadnu škodu. Žalobcovia si neboli vedomí toho, že by na tejto ceste chodili akékoľvek ťažké mechanizmy. Cestu využívali len mechanici spoločnosti TAVOS, a. s. pri vykonávaní opráv a údržby čerpacej stanice. Ak by sa aj na predmetnej ceste ťažké mechanizmy pohybovali, muselo by sa tak diať sporadicky, čo nemožno porovnávať s intenzitou a frekvenciou prejazdu ťažkých mechanizmov pri výstavbe rodinného domu stavebníkov. Už pri existujúcom sporadickom využívaní cesty technikmi spoločnosti TAVOS, a. s. vznikla na majetku žalobcov škoda v podobe praskania stien, ktorú navrhli preukázať príslušnými fotografiami. 34. Vzhľadom na obsah a rozsah podanej žaloby nepovažovali žalobcovia za potrebné osobitne sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.07.2022 a v celom rozsahu odkázali na podanú žalobu. Pre úplnosť žalobcovia dodali, že odkaz žalovaného na zmeny a doplnky územného plánu mesta č. 02/2012 nemohli obstáť, pretože z neho neboli zrejmé podmienky pre umiestnenie stavieb na jednotlivých parcelách a zároveň nebolo možné hovoriť ani o pomeroch v území, pretože tieto pomery zatiaľ
založeného neboli (v severnej časti lokality Rybník žiadna stavba postavená nebola). K poukazovaniu na urbanistickú štúdiu žalobcovia uviedli, že táto nie je záväznou, ak sa nestane súčasťou územného plánu. Územný plán zóny pre lokalitu Rybník spracovaný nebol. Pojem pomery v území nebolo možné stotožňovať s regulatívmi danými územným plánom. Jednoznačnosť pomerov v území bola zákonnou podmienkou spojenia územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, a to bez ohľadu na to, či bola samotná stavba súladná s územným plánom. Ak táto podmienka splnená nebola, malo štandardne prebiehať samotné územné konanie o umiestnení stavby a až po jeho právoplatnom skončení by mohlo nasledovať samotné stavebné konanie. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 35. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S/60/2022-63 zo dňa 06.09.2022 priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 36. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/60/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-14S/60/2022. 37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 23.01.2024. 38. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 39. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 42. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 43. Podľa § 4 ods. 1 stavebného zákona, urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických,
environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. 44. Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. 45. Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. 46. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 47. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. 48. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. 49. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. 50. Podľa § 139b ods.1 písm. c) stavebného zákona, jednoduchou stavbou sú prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15m. 51. Podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi, štátny požiarny dozor podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách. 52. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne účelové komunikácie. 53. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.
54. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. 55. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. 56. Podľa § 82 ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej len „vyhláška ustanovujúca technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť“), prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. 57. Podľa § 82 ods. 4 vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m. 58. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad povolil stavbu špecifikovanú vo výroku tohto rozhodnutia, a napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či stavebný úrad a žalovaný (ďalej spolu len „stavebné orgány“) postupovali pri vydaní týchto rozhodnutí ako aj v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 59. Správny súd s prihliadnutím k námietkam stavebníkov prvotne uvádza, že žalobcovia vymedzili predmet správneho súdneho prieskumu v žalobe dostatočne. V úvode žaloby totiž žalobcovia presne označili prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie (uvedením názvu orgánu verejnej správy, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, čísla a dátumu vydania predmetného rozhodnutia s tým, že pri napadnutom rozhodnutí žalobcovia uviedli, že ho vydal žalovaný, ktorým v zmysle titulnej strany žaloby bol Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky) a pre tieto rozhodnutia zaviedli skratky, ktoré následne v žalobe používali. Žalobcom nič nebránilo, aby tieto skratky použili aj v rámci konečného žalobného návrhu. Vychádzajúc z obsahu celej žaloby správnemu súdu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna rozumná pochybnosť o tom, aké rozhodnutia žalobcovia žiadali preskúmať a zrušiť. 60. Správny súd s prihliadnutím k námietkam stavebníkov ďalej uvádza, že označenie ďalších účastníkov je síce osobitnou náležitosťou žaloby, avšak absencia označenia ďalších účastníkov priamo v žalobe nie je takou skutočnosťou, ktorá by správnemu súdu bránila v tom, aby vo veci konal a rozhodol. V správnom súdnictve totiž platí, že okruh účastníkov konkrétneho konania je vopred normatívne daný, bez ohľadu na to, koho žalobca vo svojej žalobe označí za účastníkov konania (napr. S., C., T., A., U., A., T., R. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 239). V praxi to znamená, že samotný správny súd je povinný ustáliť si okruh účastníkov konania. Ak správny súd zistí, že v zmysle normatívneho vymedzenia účastníctva v správnom súdnom konaní je účastníkom konania aj ďalší subjekt, ktorého žalobca v správnej žalobe neoznačil ako účastníka konania, je povinný s týmto ďalším subjektom konať ako s účastníkom konania. Ak by správny súd od začatia konania s takýmto subjektom nekonal, a túto skutočnosť by zistil až následne, bol by povinný vydať uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania (§ 33 SSP). Explicitne ustanovená povinnosť správneho súdu pribrať do konania subjekt, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa koná, pokiaľ s ním súd od začatia konania nekonal, len potvrdzuje, že samotné opomenutie označenia určitého subjektu za účastníka konania v žalobe nijako nebráni správnemu súdu, aby vo veci konal a rozhodol. 61. Správny súd s prihliadnutím k námietkam stavebníkov tiež uvádza, že žalobcovia nesporne boli účastníkmi administratívneho konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. Podľa správneho súdu je nesporné aj to, že tieto rozhodnutia boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcov, a to napríklad do ich vlastníckeho práva. Žalobcovia v žalobe namietali, že realizovaním stavby povolenej právoplatným prvostupňovým rozhodnutím by mohlo dôjsť k poškodeniu ich stavby a k narušeniu kvality ich bývania. Námietky žalobcov ohľadom protipožiarneho zabezpečenia stavby povolenej právoplatným prvostupňovým rozhodnutím nepochybne smerovali k tomu, že táto
stavba môže predstavovať hrozbu pre ich stavbu v prípade jej požiaru, a teda prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie boli spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcov aj z tohto hľadiska. Žalobcovia preto nepochybne boli aktívne žalobne legitimovaní. 62. Po zistení, že žalobcovia v žalobe dostatočne vymedzili predmet správneho súdneho prieskumu, po ustálení okruhu účastníkov konania a prijatí záveru, že žalobcovia boli aktívne žalobne legitimovaní, správny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobných námietok. 63. Žalobcovia v žalobe vzniesli viaceré námietky, a to vrátane námietok týkajúcich sa protipožiarneho zabezpečenia stavby. Žalobcovia namietali, že obratisko jedinej možnej prístupovej komunikácie, dlhšej ako 50 m a navrhovanej ako dočasnej komunikácie, predpokladané v projektovej dokumentácii, mohlo, ale nemuselo postačovať pre zasahujúcu hasičskú techniku, a že podali odôvodnenú námietku voči obsahu odborného vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave č. ORHZ-TT1-2021/000072-003 zo dňa 13.10.2021 (ďalej len „odborné vyjadrenie“), s ktorou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí odkázal na posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracované špecialistom požiarnej ochrany F. J. D. (ďalej len „riešenie protipožiarnej bezpečnosti“), avšak táto dokumentácia sa podľa žalobcov netýkala splnenia technických podmienok pre zásah vozidiel hasičského a záchranného zboru. Inými slovami, žalobcovia namietali, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s ich námietkami, vznesenými v administratívnom konaní, týkajúcimi sa otázky splnenia technických podmienok pre potenciálny zásah vozidiel hasičského a záchranného zboru. Tieto námietky žalobcov v konečnom dôsledku smerovali k záveru, že zistenie skutkového stavu stavebnými orgánmi v administratívnom konaní bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci v načrtnutom smere, keďže stavebné orgány namiesto skúmania toho, či prístupová komunikácia k stavbe zodpovedala požiadavkám vyplývajúcim z vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, iba odkázali na odborné vyjadrenie a riešenie protipožiarnej bezpečnosti, a že je preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia už v rámci administratívneho konania (podanie žalobcov zo dňa 03.08.2021 označené ako „Námietky a pripomienky k doplneným podkladom pre rozhodnutie vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia“) ohľadom protipožiarnej bezpečnosti stavby vzniesli námietku, že trvale voľná šírka prístupovej komunikácie v celej dĺžke nebola minimálne 3,00 m a že vjazd z Hajdóczyho ulice na túto prístupovú komunikáciu nespĺňal minimálnu šírku 3,5 m. Žalobcovia v administratívnom konaní (podanie žalobcov zo dňa 12.11.2021 označené ako „Námietky účastníka konania v konaní vedenom pod spis. zn. OSaŽP/724-102019/2021/Tvš“) tiež namietali, že jediná možná prístupová cesta, dlhšia ako 50 m, musela mať vybudované obratisko s tým, že podľa projektovej dokumentácie navrhované obratisko s rozmermi 10,00 x 6,00 m mohlo, ale nemuselo postačovať pre zasahujúcu hasičskú techniku s prihliadnutím na rôzne typy a rozmery používaných zásahových vozidiel. 65. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad nezohľadnil námietky žalobcov ohľadom protipožiarneho zabezpečenia stavby, keďže stavba v zmysle predloženého projektu protipožiarnej bezpečnosti spĺňala požiadavky na jej protipožiarnu bezpečnosť. Ďalej stavebný úrad konštatoval, že z riešenia projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavby, technickej správy a výkresu č. 1 – Situácia vyplývalo, že na parcele č. XXXX/XX mala byť zriadená spevnená plocha ako obratisko pre vozidlá hasičského a záchranného zboru, a že trvale voľná šírka príjazdovej komunikácie bola v celom rozsahu 3,00 m. Stavebný úrad tiež poukázal na odborné vyjadrenie a na to, že v podmienke č. 36 prvostupňového rozhodnutia určil, že preverenie splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby malo byť posúdené v kolaudačnom konaní. 66. Žalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesli námietky proti záverom stavebného úradu týkajúcim sa protipožiarnej bezpečnosti stavby. Skutočnosť uvedenú v odbornom vyjadrení o preverení splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby v kolaudačnom konaní žalobcovia označili za spornú, keďže podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi štátny požiarny dozor sa nevykonával na jednoduchých a drobných stavbách. 67. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odvolacie námietky žalobcov ohľadom protipožiarneho zabezpečenia stavby nepovažoval za dôvodné. Žalovaný konštatoval, že povoľovaná
stavba rodinného domu ako aj dočasná prístupová komunikácia a zriadenie spevnenej plochy (obratiska) boli posudzované z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorú vypracovala F. J. D. ako špecialista požiarnej ochrany. Žalovaný tiež uviedol, že otázka postavenia stavby v súlade s predloženým riešením jej protipožiarnej bezpečnosti sa mala posúdiť v kolaudačnom konaní. 68. Z uvedeného je zrejmé, že stavebné orgány v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí reagovali na námietky žalobcov o nedostatočnom protipožiarnom zabezpečení stavby poukazom na riešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok k nemu a tiež na odborné vyjadrenie ako aj na bod 36 prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého preverenie splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby malo byť posúdené v kolaudačnom konaní. 69. V riešení protipožiarnej bezpečnosti sa ohľadom prístupu k stavbe uvádzalo, že k stavbe bol prístup po miestnej komunikácii a následne po prístupovej ceste, ktorá však musela spĺňať požiadavky na prístupové cesty podľa vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť a to (okrem iných) šírku minimálne 3,00 m. V riešení protipožiarnej bezpečnosti a dodatku k nemu sa nijako bližšie neuvádzalo, či vjazd na prístupovú komunikáciu mal šírku najmenej 3,5 m, ako to vyžadovala vyhláška ustanovujúca technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. 70. V odbornom vyjadrení Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave uviedlo, že mu bola doručená žiadosť stavebného úradu o metodickú pomoc k projektovej dokumentácii z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby. Metodickú pomoc stavebný úrad žiadal na účely stavebného konania, a to vzhľadom na vznesené námietky účastníkov konania týkajúce sa ochrany pred požiarmi. Jednotlivé námietky sa týkali navrhovania zariadení na zásah, konkrétne vybudovania prístupovej komunikácie k stavbe, jej dĺžky, šírky, únosnosti a vybudovania plochy umožňujúcej otáčanie vozidla hasičského a záchranného zboru. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave v odbornom vyjadrení konštatovalo, že k uvedenej stavbe bolo vypracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby špecialistom požiarnej ochrany F. J. D. (12/2019) s dodatkom (11/2020), v ktorom sa navrhovali zariadenia na zásah v zmysle vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. K predloženému riešeniu protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby nemalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave pripomienky. Preverenie splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa projektovej dokumentácie malo byť posúdené v kolaudačnom konaní. V súlade s odborným vyjadrením bolo v podmienke č. 36 stavebného povolenia určené, že splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa projektovej dokumentácie bude posúdené v kolaudačnom konaní. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave sa v odbornom vyjadrení nijako bližšie nevyjadrilo k otázke, či prístupová komunikácia k stavbe zodpovedala požiadavkám na prístupové komunikácie podľa vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. 71. Samotné riešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok k nemu nijako nezbavovali stavebné orgány povinnosti v nadväznosti na námietky žalobcov preveriť zabezpečenie prístupových komunikácií a nástupných plôch na zásah hasičskou jednotkou z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Odkaz žalovaného na riešenie protipožiarnej bezpečnosti nemožno považovať za riadne vysporiadanie sa s námietkou žalobcov týkajúcou sa protipožiarneho zabezpečenia stavby, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že z riešenia protipožiarnej bezpečnosti a dodatku k nemu nie je zrejmé, či vjazd na prístupovú komunikáciu mal šírku najmenej 3,5 m, ako to vyžadovala vyhláška ustanovujúca technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. O šírke vjazdu na prístupovú komunikáciu riešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok k nemu neobsahovali žiadnu zmienku, resp. informáciu. 72. Ani odkaz stavebného úradu na odborné vyjadrenie nemožno považovať za riadne vysporiadanie sa s námietkou žalobcov týkajúcou sa protipožiarneho zabezpečenia stavby, pretože odborné vyjadrenie nemalo charakter stanoviska, ktoré by bolo záväzným stanoviskom dotknutého orgánu podľa § 140b stavebného zákona. Správny súd dodáva, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave sa v odbornom vyjadrení ani nijako nevyjadrovalo k otázke, či prístupová cesta spĺňala požiadavky vyplývajúce z vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. 73. Úlohou stavebných orgánov v nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti stavby bolo preveriť (napríklad vykonaním miestnej obhliadky) zabezpečenie prístupovej
komunikácie k stavbe z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Poukaz stavebných orgánov na riešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok k nemu, či na odborné vyjadrenie z dôvodov už uvedených nebolo možné považovať za právne relevantné vysporiadanie sa s predmetnými námietkami žalobcov. Súčasťou administratívneho spisu síce je fotodokumentácia nasvedčujúca skúmaniu rozmerov prístupovej komunikácie k stavbe, avšak ani z tejto fotodokumentácie, na ktorú stavebné orgány v prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí vôbec nepoukázali, nie je zrejmé, či prístupová cesta spĺňala parametre v zmysle vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, najmä či vjazd na ňu mal šírku najmenej 3,5 m. Správnemu súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať, že zistenie skutkového stavu v administratívnom konaní zo strany stavebných orgánov ohľadom protipožiarneho zabezpečenia stavby bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, a že napadnuté rozhodnutie preto bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie bez ohľadu na to, či ostatné žalobné námietky boli dôvodné. 74. Pokiaľ stavebníci ako aj žalobcovia predložili v rámci správneho súdneho konania dôkazy týkajúce sa prístupovej komunikácie k stavbe z hľadiska jej rozmerov, správny súd zdôrazňuje, že správne súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania, jeho účelom nie je nahrádzať konanie orgánov verejnej správy, v danom prípade stavebných orgánov, a teda správnemu súdu neprináleží, aby v konaní o všeobecnej správnej žalobe, nad rámec dokazovania a zisťovania skutkového stavu v administratívnom konaní, dopĺňal dokazovanie a zisťoval skutkový stav veci tak, aby bolo možné vec riadne právne posúdiť, a to až v štádiu správneho súdneho konania. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ak by vykonané dokazovanie mohlo priamo ovplyvniť, respektíve zmeniť skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, samozrejme, okrem konaní, v ktorých zákon s uvedeným priamo počíta, správny súd by doplnenie dokazovania nad rámec zisteného skutkového stavu nemal vykonať a napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie by mal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť a vec vrátiť na účely doplnenia dokazovania žalovanému orgánu verejnej správy (porovnaj S., C., T., A., U., A., T., R. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava : C. H. Beck, 2017, s. 648-649). 75. Námietky žalobcov týkajúce sa spojenia územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania správny súd nepovažoval za dôvodné. 76. Správny súd poukazuje na § 39a ods. 4 stavebného zákona, ktorý umožňoval stavebnému úradu spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak boli podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. V preskúmavanej veci bola predmetom žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia stavba rodinného domu navrhnutého ako samostatne stojacej stavby zo zastavanou plochou XXX,XX m2 a výškou stavby od úrovne upraveného terénu maximálne 3,5 m. Takáto stavba bola podľa § 139b ods. 1 písm. c) stavebného zákona jednoduchou stavbou. Túto skutočnosť žalobcovia ani nespochybňovali. Žalobcovia namietali splnenie druhej podmienky spojenia územného konania o umiestnenie stavby a stavebného konania, a to jednoznačnosť podmienok umiestnenia stavby vzhľadom na pomery v území. S námietkami žalobcov týkajúcimi sa jednoznačnosti podmienok umiestnenia stavby sa stavebný úrad vysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, keď poukázal na územno-plánovaciu dokumentáciu a územnoplánovacie podklady a konštatoval, že vzhľadom na platnú územno-plánovaciu dokumentáciu a územno-plánovacie podklady mu boli dobre známe pomery v území. Stavebný úrad teda disponoval rozsiahlou dokumentáciou (napr. územný plán mesta Trnava, urbanistická štúdia „Obytná zóna Trnava – Rybník“) na posúdenie jednoznačnosti pomerov v území. Správny súd tak dospel k záveru, že stavebný úrad, ktorému boli podmienky umiestnenia stavby vzhľadom na pomery v území jednoznačné, bol oprávnený spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Námietky žalobcov, že v prvom rade mal stavebný úrad rozhodovať o umiestnení stavby a až následne by mohol rozhodovať o vydaní stavebného povolenia, preto neboli dôvodné. Pre úplnosť správny súd dodáva, že spojením územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním nebola žalobcom ako účastníkom konania odňatá možnosť vznášať námietky a pripomienky, čo aj využili, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu. 77. S argumentáciou žalobcov, že urbanistická štúdia nie je záväzná, a preto poukazom na urbanistickú štúdiu nebolo možné odôvodniť spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, sa správny súd nestotožnil. Urbanistická štúdia mohla v zmysle § 4 ods. 1 stavebného zákona územný plán meniť, dopĺňať, resp. riešiť špecifické problémy v území. V takomto prípade bola podkladom
územného rozhodnutia, a preto bolo nevyhnutné preskúmať súlad podmienok na umiestnenie stavby s urbanistickou štúdiou. Práve urbanistické štúdie garantovali zachovanie princípu proporcionality pri výkone stavebného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už ostatne konštatoval, že nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého urbanistická štúdia má len smerný charakter a nie je záväzná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/25/2011). 78. Žalobcovia tiež namietali, že nebol zabezpečený riadny prístup k stavbe z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie v zmysle stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (ďalej len „prístup k stavbe“). 79. V nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce sa prístupu k stavbe správny súd poukazuje na § 4 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého umiestnenie stavby podľa druhu a potreby muselo umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Toto ustanovenie vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nadväzovalo na § 47 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavba sa musela navrhovať tak, aby bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Z normatívneho textu citovaných ustanovení právnych predpisov pre stavebníka neplynula požiadavka bezprostrednej prístupnosti stavby z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie alebo požiadavka jej umiestnenia umožňujúceho jej bezprostredné napojenie na zariadenia verejného dopravného vybavenia územia. Na účely stavebného zákona postačovalo, ak sa v stavebnom konaní preukázalo, že miestne dopravné pomery fakticky, najmä z technického hľadiska (§ 7 ods. 1 až 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.), umožňovali riadny prístup (t. j. bez fyzických prekážok) a bezpečný prístup k stavbe z jej okolia a umožňovali aj obslužné činnosti (napr. prístup záchranárskej techniky, zber komunálneho odpadu). Podľa § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavba podľa druhu a účelu musela mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie, ktoré muselo svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Pripojenie stavby muselo podľa jej druhu a účelu spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky. 80. Správny súd v súvislosti s prístupom k stavbe tiež poukazuje na § 58 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebník musel preukázať svoje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku, ktoré ho oprávňovalo zriadiť na ňom stavbu. V systematike stavebného zákona (ale aj iných právnych predpisoch) však absentovala obdobná povinnosť stavebníka vo vzťahu k pozemkom alebo k na nich ležiacim pozemným komunikáciám, napájajúcim jeho stavbu na cestu, miestnu alebo účelovú komunikáciu. Skutočnosti, ktoré bol stavebný úrad povinný v stavebnom konaní preskúmať, boli uvedené v § 62 ods. 1 písm. a) až e) stavebného zákona. V intenciách § 62 ods. 1 písm. a) až e) stavebného zákona bol stavebný úrad povinný preskúmať súlad stavby s územným plánom, komplexnosť a plynulosť výstavby, uskutočňovanie stavby oprávnenou osobou, využitie vhodných stavebných konštrukcií stavby. Predmetom posudzovania v stavebnom konaní teda nebol vlastnícky právny režim prístupovej komunikácie, na ktorú sa mala stavba bezprostredne napájať, nakoľko takúto povinnosť posudzovania stavebný úrad (a tým ani žalovaný) nemal. 81. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prístup k stavbe mal byť zabezpečený cez parcely č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX a to titulom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že parcely č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX sú zaťažené vecným bremenom v prospech každodobého vlastníka parciel č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XXX. Obsahom vecného bremena je povinnosť vlastníka parciel č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX strpieť prechod a prejazd motorovými vozidlami cez tieto parcely, a to v prospech každodobého vlastníka parciel č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XXX. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pod motorovými vozidlami nemožno rozumieť len osobné motorové vozidlá, ale aj akékoľvek iné druhy motorových vozidiel. Správny súd pre úplnosť dodáva, že uvedené vecné bremeno síce bolo zriadené ako dočasné, avšak až do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na verejnú komunikáciu. Je tak zrejmé, že prístup k stavbe, aj keď cez pozemky v súkromnom vlastníctve, bol zabezpečený, a to až do času právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na verejnú komunikáciu. Inými slovami, bolo zabezpečené napojenie stavby na zariadenia verejného dopravného vybavenia územia, a to až do času právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na verejnú komunikáciu.
82. Pokiaľ žalobcovia namietali, že parcela č. XXXX/XX nie je podľa listu vlastníctva č. XXXX komunikáciou, a preto nie je zabezpečený riadny prístup k stavbe v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., správny súd poukazuje na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra nehnuteľností uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, a § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra nehnuteľností, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Z uvedeného je zrejmé, že právnymi predpismi vymedzené údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné iba do času, kým sa nepreukáže opak, a že spôsob využívania pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že na parcele č. XXXX/XX sa nachádza (podľa vyjadrenia samotných žalobcov z ich podania zo dňa 26.03.2021) panelová komunikácia. 83. Námietky žalobcov týkajúce sa navrhovaných parkovacích stojísk správny súd nepovažoval za dôvodné. 84. Podľa prvostupňového rozhodnutia navrhované novovzniknuté parkovacie stojiská (ďalej len „parkovacie stojiská“) mali byť umiestnené na parcele č. XXXX/XX ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby v zmysle overeného výkresu č. 1a – situácia z 10/2020, časť Architektúra a stavebné konštrukcie, s tým, že prístup na túto parcelu mal byť zabezpečený novonavrhovaným vjazdom z miestnej komunikácie, a to z Hajdóczyho ulice. 85. Je nesporné, že parcela č. XXXX/XX, na ktorej mali byť umiestnené parkovacie stojiská, nebola priľahlá k pozemku, na ktorom mala byť umiestnená stavba, t. j. k parcele č. XXXX/XXX. Takisto je ale nesporné aj to, že parcela č. XXXX/XX bola vo vlastníctve stavebníkov tak, ako boli vo vlastníctve stavebníkov aj parcely č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX. Správny súd nevzhliadol dôvod na to, aby sa odchýlil od záveru stavebných orgánov, že parcely č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX prevádzkovo i funkčne nadväzovali na parcelu č. XXXX/XXX, na ktorom mala byť umiestnená stavba. Všetky tieto pozemky boli vo vlastníctve stavebníkov a prístup k parcele č. XXXX/XXX z parciel č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX mal byť podľa výkresu situácie zabezpečený novonavrhovaným prístupovým chodníkom nadväzujúcim na už existujúci rodinný dom s. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX. Peší prístup k stavbe (na parcele č. XXXX/XXX) z parkovacích stojísk na parcele č. XXXX/ XX teda mal byť riadne zabezpečený. 86. Pri posudzovaní prevádzkovej a funkčnej väzby pozemkov podľa správneho súdu nemožno popri skutkovom stave opomínať právny stav, resp. nemožno ignorovať právny stav, a teda v danom prípade skutočnosť, že parkovacie stojiská mali byť umiestnené na pozemku vo vlastníctve stavebníkov, a že z tohto pozemku, resp. z parkovacích stojísk malo byť možné plynule prejsť cez pozemky vo vlastníctve stavebníkov k pozemku, na ktorom mala byť umiestnená stavba. Nevyhnutnosť prechodu cez existujúcu garáž nemohla predstavovať skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo potrebné mať za to, že nie je daná prevádzková a funkčná väzba predmetných pozemkov. Garáž, cez ktorú by totiž bolo potrebné prechádzať, bola vlastníctvom stavebníkov. Inými slovami, samotná garáž (vo vlastníctve stavebníkov) nepredstavovala prekážku, ktorá by stavebníkom bránila v prechode z parcely č. XXXX/XX k stavbe (na parcele č. XXXX/XXX). 87. Pokiaľ žalobcovia k posudzovaniu prevádzkovej a funkčnej väzby predmetných pozemkov uviedli, že parcely č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX sú ako celok oplotené, a teda len ony tvoria funkčný celok, a že parcela č. XXXX/XXX bude mať samostatné oplotenie a bude na ňom umiestnená odlišná stavba, správny súd je nútený konštatovať, že zmienka žalobcov o budúcom samostatnom oplotení parcely č. XXXX/XXX predstavuje len ich domnienku, ktorá nemohla mať relevanciu vo vzťahu k rozhodovaniu stavebných orgánov. 88. Námietky žalobcov, že parcela č. XXXX/XX nemala slúžiť pre potreby stavby (na parcele č. XXXX/ XX), ale pre potreby iného, už existujúceho rodinného domu s. č. XXXX, neboli dôvodné. Už stavebný úrad konštatoval, že na parcele č. XXXX/XX bol priestor pre 3 parkovacie miesta a v garáži existujúceho
rodinného domu so s. č. XXXX bol priestor pre 2 parkovacie miesta. Rodinný dom so s. č. XXXX mal teda zabezpečené parkovacie miesta v priľahlej garáži. To znamená, že parcela č. XXXX/XX mohla slúžiť na účely umiestnenia parkovacích stojísk pre potreby stavby (na parcele č. XXXX/XX). 89. Je pravdou, že stavebný úrad sa v prvostupňovom rozhodnutí zmienil o záväznom stanovisku Mesta Trnava, odboru dopravy č. OD/267-84563/2021/Seč zo dňa 09.07.2021, avšak zároveň je zrejmé, že svoj záver o neopodstatnenosti námietok žalobcov týkajúcich sa parkovacích stojísk nezaložil len na poukaze na toto záväzné stanovisko Mesta Trnava. Stavebný úrad (okrem iných) poukázal na zakreslenie parkovacích stojísk v predloženej dokumentácii, na vlastnícke vzťahy k parcele č. XXXX/XX, Q. XXXX/ XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XXX R. Q. XXXX/XX, na naplnenie požiadaviek vyplývajúcich z STN 73 6056 a tiež na záväznú časť územného plánu Mesta Trnava. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí v nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce sa parkovacích stojísk uviedol skutkové zistenia a tiež právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Zo záverom stavebných orgánov o neopodstatnenosti námietok žalobcov týkajúcich sa parkovacích stojísk sa správny súd z už uvedených dôvodov stotožnil. 90. Námietky žalobcov o zásahu do pohody ich bývania správny súd taktiež nepovažoval za dôvodné. 91. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (jeho obsah), ako rozhodnutie o odvolaní, je potrebné vnímať v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, t. j. stavebným povolením (jeho obsahom). K pohode bývania žalobcov sa vyjadrili tak stavebný úrad ako aj žalovaný. V súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ako na to poukázal žalovaný, je pri stavebných prácach povolená zvýšená hladina hluku. Správny súd, tak ako aj žalovaný, uvádza, že počas výstavby všetkých stavieb musí okolie strpieť stavebné práce. 92. Správny súd zdôrazňuje, že pohoda bývania je neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť má už vo svojej podstate negatívny dopad na pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania by sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Už zo samotného pojmu „bývanie“ je zrejmé, že sa tento primárne týka užívania stavieb slúžiacich ako obydlie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/37/2019 zo dňa 02.02.2022). 93. Bolo vecou žalobcov, aby presne vymedzili, akým spôsobom má dôjsť k zásahu do pohody ich bývania realizovaním stavby podľa stavebného povolenia. Žalobcovia v žalobe zásah do pohody ich bývania realizovaním stavby podľa stavebného povolenia vymedzili tak, že spočíva v dôsledkoch využívania parcely č. XXXX/XX na prejazd motorových vozidiel v súvislosti s výstavbou. Tatko formulovanú námietku zásahu do pohody bývania správny súd nepovažoval za dôvodnú. Správny súd poukazuje na podmienku 5 stavebného povolenia, podľa ktorej realizáciou stavby nesmie prísť k ohrozovaniu a nadmernému obťažovaniu okolia, osobitne hlukom, prachom a podobne, nesmie byť ohrozovaná bezpečnosť prevádzky na pozemných komunikáciách, nesmú byť znečisťované pozemné komunikácie, ovzdušie a vody, a tiež nesmie byť obmedzený prístup k priľahlej stavbe alebo pozemku. Správny súd zároveň poukazuje aj na podmienku 6 stavebného povolenia, podľa ktorej realizáciu stavby je potrebné zabezpečovať prevažne so stavebnými strojmi a vozidlami s obmedzenou hmotnosťou do 3,5 t úžitkovej hmotnosti. Popri týchto podmienkach určených v stavebnom povolení možno poukázať aj na všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“). 94. Pokiaľ žalobcovia poukázali na hrozbu vzniku škody na ich majetku, správny súd uvádza, že ak v súvislosti s výkonom vlastníckeho práva (napr. realizáciou stavby) dôjde zanedbaním prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka) k poškodeniu majetku, túto škodu si je možné uplatniť v rámci občianskeho súdneho konania. 95. Dôvodnou nebola ani námietka porušenia § 137 stavebného zákona zo strany stavebného úradu, keď ten podľa žalobcov nevykonal žiadne kroky k dosiahnutiu dohody účastníkov o vznesenej námietke
zásahu do pohody bývania, resp. konanie neprerušil a neodkázal žalobcov na podanie návrhu na súd, aby o tejto námietke rozhodol. 96. Posudzovanie pohody bývania bolo zverené orgánom verejnej správy na úseku výstavby a bytovej politiky. To znamená, že aj posudzovanie námietok týkajúcich sa zásahu do pohody bývania patrí do právomoci orgánov verejnej správy na úseku výstavby a bytovej politiky. Ohľadom takýchto námietok teda nie je dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona. 97. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. 98. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože zistenie skutkového stavu vo vzťahu k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti ohľadom prístupu k stavbe, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci , a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 99. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou doplniť dokazovanie tak, aby skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci s prihliadnutím na námietky, ktoré boli vznesené účastníkmi administratívneho konania. 100. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 101. Správny súd vychádzajúc z § 169 SSP ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im mohli vzniknúť trovy, a súčasne ďalší účastníci návrh na priznanie práva na náhradu trov konania nepodali. 102. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.