{"guid": "24b254e3-331f-4aa2-a4c9-85817dd5394d:dbd8c5c7-e7bb-416b-8f38-13abd093180e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4", "spisova_znacka": "TT-14S/60/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/60/2022 z 23. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2024, sp. zn. TT-14S/60/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4", "identifikacne_cislo": "2022200132", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532", "nazov": "vyhláška č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/532-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/94", "nazov": "vyhláška č. 94/2004 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/94", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/94-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbd8c5c7-e7bb-416b-8f38-13abd093180e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/60/2022\n2022200132\n23. 01. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:2022200132.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. A., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,\nXXX XX E., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou SOPKO & Partners s. r. o., so sídlom\nPaulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby\na bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.\nr. o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, 2/ F. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.\nD. XX, XXX XX E., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou I. J. a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130,\n921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, 3/ F. A. G., K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXXX/XX, XXX\nXX E., 4/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX E., 5/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nO. X, XXX XX E., 6/ Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany,\nIČO: 36 252 484, 7/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa\n14.04.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nIII. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mesto Trnava ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. OSaŽP/948-772/2022/Tvš\nzo dňa 07.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v spojenom územnom a stavebnom konaní\npovolil novostavbu „Rodinný dom“ na pozemkoch v katastrálnom území E. evidovaných ako parcela\nregistra „P.“ J. Q. XXXX/XXX – rodinný dom, parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/\nXX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XXX – elektrická prípojka, parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/\nXX – vodovodná prípojka, parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/\nXXX – kanalizačná prípojka, parcela registra „P.“ J. Q. XXXX/XX – parkovacie miesta a parcely registra\n„P.“ J.\nQ. XXXX/XX, Q. XXXX/XX – dočasná príjazdová komunikácia a spevnená plocha\n(obratisko) (ďalej spolu len „stavba“) pre stavebníkov F. C. G. a F. H. G. (ďalej len „stavebníci“).\n2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže stavebný úrad\n\npostupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„stavebný zákon“), zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie\núčastníkov konania a ich námietky. Žalovaný tiež poukázal na to, že stanoviská dotknutých orgánov,\nktoré chránili záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov, boli kladné.\n3. Povoľovaná stavba rodinného domu patrila medzi jednoduché stavby a bola navrhnutá ako\nsamostatne stojaca stavba so zastavanou plochou XXX,XX m2 a výškou stavby od úrovne upraveného\nterénu maximálne X,X m, preto stavebný úrad postupoval správne, ak zlúčil územné konanie so\nstavebným konaním. Stavebný úrad správne spojil územné konanie spolu so stavebným konaním aj\nz dôvodu, že na základe platnej územno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov\nv zmysle stavebného zákona, ktoré mal spracované, mal za to, že podmienky umiestnenia stavby boli\njednoznačné vzhľadom na pomery v území.\n4. Prístup k stavebnému pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ KN č. 3481/157, katastrálne\núzemie E. (ďalej len „parcela Q. XXXX/XXX“), mali stavebníci mať po pozemku evidovanom ako parcela\nregistra „P.“ J. Q. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“), po ktorom mali\nprávo chôdze a prejazdu motorovými vozidlami. Keďže prejazd motorovými vozidlami bol zadefinovaný\nvšeobecne, platil aj pre iné mechanizmy, ktoré sa podieľali na realizácii stavby rodinného domu.\n5. Pozemky evidované ako parcely registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX, katastrálne\núzemie E. (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“, „parcela č. XXXX/XX“ a „parcela č. XXXX/XX“), boli podľa\nlistu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., vo vlastníctve stavebníkov. Tieto pozemky prevádzkovo\naj funkčne nadväzovali na parcelu č. XXXX/XXX, na ktorom sa povoľovala stavba rodinného domu.\nPrístup z parciel č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX k parcele č. XXXX/XXX bol v zmysle výkresu\nsituácie zabezpečený aj novonavrhovaným prístupovým chodníkom. Stavebníci teda mali zabezpečený\npeší prístup k stavebnému pozemku. Parkovanie pre povoľovanú stavbu rodinného domu bolo v súlade\ns územným plánom mesta Trnava, pretože bolo zabezpečené na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve\nstavebníkov.\n6. Povoľovaná stavba rodinného domu, ako aj dočasná prístupová komunikácia a zriadenie spevnenej\nplochy (obratiska), boli posúdené z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorú vypracovala F. J.\nD., špecialistka požiarnej ochrany.\n7. Pohoda bývania bola stavom individuálnym. Dotknuté pozemky a stavby sa nachádzali v zastavanom\núzemí obce, kde primárnu funkciu malo bývanie v rodinných domoch. Pohodu bývania bolo treba\nposudzovať ako skutočnosť, ktorú vnímali vlastníci nehnuteľností susediacich s budúcou stavbou\nrodinného domu z ich subjektívnych pocitov. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že budúca stavba mala\nzasiahnuť do ich pohody bývania, na nich spočívala dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce\nz objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by ich tvrdenie preukazovali. Pri výstavbe všetkých\nstavieb však muselo okolie strpieť stavebné práce.\n8. Stavebníci k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXXX,\nkatastrálne územie E. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXXX“), z ktorého vyplývalo, že boli vlastníkmi\npozemku evidovaného ako parcela registra „P.“ J. Q. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len\n„parcela č. XXXX/XX“) a parcely č. XXXX/XXX. Podľa tohto listu vlastníctva mali stavebníci právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo chôdze a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky\nevidované ako parcely registra „C“ č. XXXX/X R. Q. XXXX/XX, katastrálne územie E. (ďalej len „parcela\nč. XXXX/X“ a „parcela č. XXXX/XX“), ako aj cez parcelu XXXX/XX. Právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu bolo zriadené na dobu určitú, a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného\nrozhodnutia na verejnú komunikáciu. Stavebníci teda mali k parcele č. XXXX/XX právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, ktoré ich oprávňovalo prechádzať cez túto parcelu pešo ako aj motorovými\nvozidlami.\nII.\nŽaloba\n\n9. Žalobou zo dňa 06.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 09.06.2022, sa žalobcovia\ndomáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/012449-002 zo dňa 14.04.2022\nako aj rozhodnutia stavebného úradu č. OSaŽP/948-772/2022/Tvš zo dňa 07.01.2022, pričom navrhli,\naby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n10. Žalobcovia namietali spojenie konania o vydanie stavebného povolenia s územným konaním\no umiestnenie stavby. Túto námietku odôvodnili tým, že podmienky umiestnenia stavby neboli\njednoznačné vzhľadom na pomery, keď v rámci navrhovanej F. I. neboli splnené podmienky pre\numiestnenie stavieb. Nebola totiž dobudovaná infraštruktúra a nebol zabezpečený prístup k navrhovanej\nstavbe v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných\ntechnických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby v užívaní\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) z projektovanej komunikácie. Napojenie navrhovanej stavby na verejnú\ninfraštruktúru bolo riešené nejednoznačne (alternatívne) a tieto skutočnosti malo Mesto Trnava ako\nstavebný úrad posúdiť v rámci samotného územného konania. Stavebný úrad bol povinný v územnom\nkonaní skúmať navrhované umiestnenie stavby s ohľadom na zaťaženie susediacich pozemkov\na stavieb počas realizácie navrhovanej stavby s cieľom zabezpečiť náležitú ochranu práv a oprávnených\nzáujmov ostatných účastníkov konania a vlastníkov susediacich pozemkov. S týmito námietkami\nuvádzanými už v odvolaní žalobcov sa žalovaný ani stavebný úrad dostatočne nevysporiadali. Strohé\nodôvodnenie žalovaného, v zmysle ktorého bola navrhovaná stavba jednoduchou stavbou, nemohlo\nobstáť. Aj pri jednoduchej stavbe totiž musel byť splnený predpoklad, že podmienky jej umiestnenia\nsú jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Tento predpoklad však splnený nebol. Napadnuté\nrozhodnutie nespĺňalo základné požiadavky na rozsah odôvodnenia a na jeho preskúmateľnosť, keď\nlen formálne a všeobecne konštatovalo, že na základe platnej územno-plánovacej dokumentácie\na územnoplánovacích podkladov boli údajne podmienky umiestnenia stavby jednoznačné vzhľadom\nna pomery v území. Napadnuté rozhodnutie však žiadnym spôsobom nekonkretizovalo príslušné časti\núzemno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, z ktorých by údajne mali byť\npodmienky umiestnenia stavby v území jednoznačné a z ktorých by bolo možné usudzovať o eventuálnej\nsprávnosti záverov žalovaného.\n11. Žalobcovia tiež namietali, že prístup k navrhovanej stavbe bol zabezpečený len alternatívne, a to\npočas výstavby po parcele č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX vo vlastníctve spoločnosti TAVOS, a. s., pričom\nparcela č. XXXX/XX nebola podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. (ďalej len\n„list vlastníctva č. XXXX“), komunikáciou. V dôsledku tejto skutočnosti nebol rešpektovaný § 7 ods. 1\nvyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce\npripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Žalobcovia poukázali aj na zápis\nvecného bremena v časti „C“ listu vlastníctva č. XXXX spočívajúceho iba v práve chôdze a prejazdu\nmotorovým vozidlom, ale nie prejazd pre vozidlá a iné mechanizmy podieľajúce sa na realizácii stavby\ntak, ako je uvedené v inom vecnom bremene zapísanom na tom istom liste vlastníctva.\n12. Napojenie stavby na verejnú komunikáciu po jej dokončení bolo navrhnuté z ulice Jána Hajdóczyho\nprejazdom cez garáž jestvujúceho rodinného domu s. č. XXXX (teda priamo cez inú stavbu), čo bolo\nmožné považovať minimálne za neštandardné riešenie, ktoré nemalo oporu v právnych predpisoch.\nOkrem toho, ak by bola garáž použitá ako prístup k novému rodinnému domu a nie na parkovanie,\npôvodný rodinný dom s. č. XXXX by nespĺňal podmienky na zabezpečenie odstavných plôch.\nZostávajúca časť pozemku pred rodinným domom s. č. XXXX by nespĺňala parametre na vybudovanie\ntroch odstavných stojísk pre osobné motorové vozidlá pri dodržaní platných STN pojednávajúcich\no minimálnych rozmeroch odstavnej plochy pre jedno osobné motorové vozidlo. Následne mal prístup\nk stavbe pokračovať cez parcelu č. XXXX/XX, ktorá bola vedená na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne\núzemie E. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“), ako orná pôda. Takéto riešenie bolo v rozpore s § 17\nods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona\nč. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane a využívaní\npoľnohospodárskej pôdy“). Taktiež „otoč“ bol navrhnutý na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola na liste\nvlastníctva č. XXXXX vedená ako orná pôda. Navrhovaná alternatívna prístupová cesta zrejme vyplývala\naj zo skutočnosti, že táto tzv. prístupová cesta mala šírku len 3,00 m, čo bola šírka nedostatočná pre\nprístup pre vozidlá a stavebné mechanizmy počas výstavby. Uvedené mal stavebný úrad zohľadniť pri\npovoľovaní stavby.\n\n13. Žalobcovia ďalej namietali, že jediná možná prístupová komunikácia počas výstavby bola dlhšia ako\n50 m a navrhovala sa ako dočasná (t. j. slúžiaca iba počas výstavby). Táto komunikácia musela mať\nvybudovaný „otoč“. Tento „otoč“ podľa projektovej dokumentácie mohol, ale nemusel postačovať pre\nzasahujúcu hasičskú techniku s prihliadnutím na rôzne typy a rozmery používaných zásahových vozidiel.\nPodmienky pre možný zásah vozidiel požiarnej ochrany sa museli navrhovať na najnepriaznivejší\nmožný vzniknutý stav. Skutočnosť uvedená v odbornom vyjadrení Okresného riaditeľstva Hasičského\na záchranného zboru v Trnave č. ORHZ-TT1-2021/000072-003 zo dňa 13.10.2021 týkajúca sa\npreverenia splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby v kolaudačnom rozhodnutí bola\nsporná, nakoľko podľa § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi“), sa štátny požiarny dozor nevykonával na\njednoduchých a drobných stavbách. To znamená, že vydaniu odborného vyjadrenia nepredchádzalo\nzisťovanie skutkového stavu. Keďže žalobcovia podali odôvodnenú námietku voči obsahu tohto\nodborného vyjadrenia, bolo povinnosťou žalovaného sa s ňou vysporiadať. Žalovaný sa však\nv napadnutom rozhodnutí k námietke voči odbornému vyjadreniu Okresného riaditeľstva Hasičského\na záchranného zboru v Trnave nevyjadril. Žalovaný iba odkázal na posúdenie protipožiarnej bezpečnosti\nstavby vypracovanej F. J. D., ktoré sa však primárne týkalo skúmania tzv. požiarne nebezpečného\npriestoru vo vzťahu k okolitým pozemkom a stavbám, a nie splnenia technických podmienok pre zásah\nvozidiel hasičského a záchranného zboru.\n14. Žalobcovia uviedli, že betónové panely umiestnené na pozemkoch spoločnosti TAVOS, a. s., cez\nktoré bol navrhovaný prístup k stavbe, sa nachádzali len 0,60 m od ich oplotenia a len 2,00 m od\nobvodovej steny ich rodinného domu. Žalobcovia namietali, že povolením umiestnenia stavby by bola\nvýrazne narušená kvalita ich bývania (hluk, otrasy, prašnosť). Rovnako bolo možné predpokladať, že\nby v dôsledku prejazdu ťažkej techniky počas výstavby mohlo dôjsť k narušeniu stavby žalobcov.\nŽalobcovia sa síce stotožnili s tým, že otázka zachovania pohody bývania bola stavom individuálnym,\nno nemohli súhlasiť s tým, že žalovaný sa ňou individuálnym posúdením skutkového stavu náležite\nnezaoberal. Stavebný úrad postupoval v rozpore s § 137 stavebného zákona, keď nevykonal žiadne\nkroky k dosiahnutiu dohody účastníkov o vznesenej námietke zásahu do pohody bývania, resp. konanie\nneprerušil a neodkázal žalobcov na podanie návrhu na súd, aby o námietke rozhodol.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2022 uviedol, že v odvolacom konaní postupoval\nv súlade s § 3 správneho poriadku, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola\npredmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutočný stav veci zistil presne\na úplne.\n16. Z dôvodu, že povoľovaná stavba patrila medzi jednoduché stavby a bola navrhnutá ako samostatne\nstojaca stavba so zastavanou plochou XXX,XX A. a výškou stavby od úrovne upraveného terénu\nmaximálne X,X m, stavebný úrad postupoval správne, ak zlúčil územné konanie so stavebným konaním.\nStavebný úrad správne spojil územné konanie spolu so stavebným konaním aj z dôvodu, že na základe\nplatnej územno-plánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov v zmysle stavebného\nzákona, ktoré mal spracované, mal za to, že podmienky umiestnenia stavby boli jednoznačné vzhľadom\nna pomery v území. Stavebný úrad posúdil súlad predmetnej stavby s územným plánom Mesta Trnava\na v rozhodnutí stavbu umiestnil v súlade s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Umiestnenie stavby „Rodinný\ndom“ na parcelách č. XXXX/XX R. XXXX/XXX bolo v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta\nTrnava.\n17. Počas realizácie stavby, pri stavebných prácach bola v súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na\nobjektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 549/2007 Z. z.“), povolená zvýšená hladina hluku. Pri výstavbe všetkých stavieb muselo\nokolie strpieť stavebné práce.\n18. Prístup k parcele č. XXXX/XXX, t. j. k stavebnému pozemku, mali mať stavebníci cez parcelu č.\nXXXX/XX, ku ktorej mali právo chôdze a prejazdu motorovými vozidlami. Motorovými vozidlami však\n\nneboli len osobné motorové vozidlá. Prejazd motorovými vozidlami nebol definovaný konkrétne, ale\nbol zadefinovaný všeobecne, t. j. platil aj pre iné mechanizmy, ktoré sa podieľali na realizácii stavby\nrodinného domu.\n19. Elektrická prípojka bola umiestnená na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola na liste vlastníctva č.\nXXXX vedená ako orná pôda. Umiestnenie tejto prípojky nebolo v rozpore so zákonom o ochrane\na využívaní poľnohospodárskej pôdy, keďže uskutočnením stavby elektrickej prípojky nemalo dôjsť\nk zmene využívania pozemku.\n20. Stavba „otoč“ bola umiestnená na parcele č. XXXX/XXX, ktorá bola na liste vlastníctva č. XXXXX\nvedená ako orná pôda. Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor vydal stanovisko k použitiu\npoľnohospodárskej pôdy v zmysle § 17 ods. 3 zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej\npôdy. Stanovisko tohto správneho orgánu č. OU-TT-PLO-2020/013499-002 zo dňa 11.02.2020 sa stalo\nsúčasťou spisu.\n21. K umiestneniu parkovacích stojísk v počte 3ks na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola vo vlastníctve\nstavebníkov, sa vyjadril cestný správny orgán. Žalovaný preto nemal dôvod spochybňovať veľkosť\nparkovacích stojísk a ich umiestnenie.\n22. Podľa žalovaného žalobcovia nesprávne informovali svojho zástupcu o postupe stavebného úradu\npri podaných námietkach proti stanovisku cestného správneho orgánu o povolení vjazdu. Stavebný úrad\nv tejto veci postupoval v súlade s § 140 stavebného zákona.\n23. Parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX boli podľa listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve\nstavebníkov. Uvedené pozemky prevádzkovo aj funkčne nadväzovali na parcelu č. XXXX/XXX, na\nktorom sa povoľovala stavba rodinného domu. Prístup z uvedených pozemkov k parcele č. XXXX/\nXXX bol v zmysle výkresu situácie zabezpečený aj novo-navrhovaným prístupovým chodníkom, pričom\nnadväzoval na existujúci rodinný dom so s. č. XXXX. Stavebníci teda mali zabezpečený prístup\nk stavebnému pozemku. Parkovanie pre povoľovanú stavbu rodinného domu bolo v súlade s územným\nplánom mesta Trnava, pretože bolo zabezpečené na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve stavebníkov.\n24. Stavebný úrad žiadal od Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave\nmetodickú pomoc k projektovej dokumentácii z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, a to\nvzhľadom na vznesené námietky účastníkov konania týkajúce sa ochrany pred požiarmi. Na túto\nžiadosť Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave reagovalo tak, že k stavbe\nbolo vypracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby špecialistom požiarnej ochrany F. J.\nD.. K tomuto riešeniu nemalo Okresného riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave\npripomienky.\n25. K pohode bývania žalovaný uviedol, že bol stavom individuálnym, a že dotknuté pozemky sa\nnachádzali v zastavanom území obce, kde primárnu funkciu malo bývanie v rodinných domoch. Tak\nstavebníci ako aj žalobcovia si mohli na svojich pozemkoch postaviť stavby rovnakého charakteru, t.\nj. rodinné domy. Tým, že sa pozemky mali využiť v zmysle ich primárnej funkcie (bývanie v rodinných\ndomoch), nemohlo dôjsť k zníženiu pohody bývania na susedných pozemkoch a stavbách. Pri\nposudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré boli nad rozsah uvedených požiadaviek a boli\nspravidla občianskoprávneho charakteru, napríklad narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie\nvýhľadu, bolo potrebné postupovať podľa § 137 stavebného zákona.\n26. Ak výstavbou rodinného domu došlo k prípadnému poškodeniu rodinného domu vo vlastníctve\nžalobcov a nedošlo k dohode medzi nimi a stavebníkmi, bolo potrebné obrátiť sa na súd, ktorý bol\nkompetentný rozhodnúť o náhrade spôsobených škôd v občiansko-právnom konaní.\nIV.\nVyjadrenie ďalších účastníkov k žalobe\n27. Stavebníci ako ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 20.08.2022 konštatujúc, že\npodaná žaloba neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, bola zmätočná a nedôvodná.\n\n28. Aj keď žalobcovia mali v danej veci žalobnú legitimáciu, pretože tvrdili, že ako účastníci\nadministratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátení na svojich právach alebo\nprávom chránených záujmoch, v podanej žalobe nešpecifikovali, konkrétne na akých právach alebo\nprávom chránených záujmoch boli napadnutými administratívnymi rozhodnutiami poškodení. Iba v bode\n8. podanej žaloby uviedli, že vplyvom prejazdu stavebných mechanizmov, zásobovacích vozidiel, resp.\nprístupu zásahových vozidiel Hasičského a záchranného zboru cez panelovú cestu, ktorá sa mala\nnachádzať iba 0,60 m od ich oplotenia a 2,00 m od ich rodinného domu, mala byť výrazne narušená\nkvalita ich bývania, a že mohlo dôjsť k poškodeniu ich stavby. Žalobcovia v tomto smere súd zavádzali,\npretože uviedli nepravdivé údaje. Plot žalobcov bol v skutočnosti 1,00 m od panelovej cesty, ktorá\nbola príjazdovou cestou k povolenej stavbe budúceho rodinného domu stavebníkov a 3,00 m od stavby\nžalobcov.\n29. Stavebníci tiež poukázali na to, že po predmetnej panelovej ceste viac rokov chodili ťažké\nmechanizmy vlastníka cesty, avšak doposiaľ nespôsobili na majetku žalobcov žiadnu škodu. Bolo preto\nvylúčené, aby prejazdom stavebných mechanizmov a motorových vozidiel so stavebným materiálom na\npozemok stavebníkov za účelom výstavby rodinného domu bola spôsobená nejaká škoda na rodinnom\ndome žalobcov, resp. ich oplotení.\n30. Stavebný úrad aj žalovaný so žalobcami ako účastníkmi konania v zmysel § 59 ods. 1 písm.\na) stavebného zákona konali od začiatku stavebného konania, pričom žalobcovia všetky svoje práva\nvyužívali. To, že žalovaný posúdil ich odvolanie ako nedôvodné a predmetné rozhodnutie náležite\nodôvodnil, nemohlo byť posúdené ako porušenie ich práv alebo právom chránených záujmov.\n31. Dôvodom prečo sa stavebníci rozhodli postaviť na svojom pozemku bezbariérový dom, napriek tomu,\nže už jeden dom vlastnia, bola skutočnosť, že F. H. G. je ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá trpí\nsklerózou multiplex.\nV.\nReplika žalobcov\n32. Žalobcovia v replike zo dňa 10.10.2022 namietali, že nie je pravdou, že by neoznačili dôkazy,\nktoré navrhli vykonať. Takisto sa žalobcovia nestotožnili s námietkou, že by bol navrhovaný výrok\nnezrozumiteľný. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie boli úplne špecifikované v žalobe a obom\nrozhodnutiam bola pridelená aj textová skratka pre ich ďalšie používanie v žalobe. Povinnosťou žalobcov\nbolo nezameniteľným spôsobom uviesť, čoho sa žalobou domáhali, a túto povinnosť si aj splnili.\nŽalobcovia sa nestotožnili ani s námietkou, že zo žaloby nebolo zrejmé, na akých právach boli ukrátení.\nŽalobcovia považovali za nepochybné, že boli ukrátení na svojom práve vlastniť majetok a byť chránený\npred jeho poškodením, ako aj v práve nerušeného výkonu ich vlastníckych práv, ktorých súčasťou bolo aj\nprávo na nerušené užívanie ich majetku. V súdnom konaní postačilo už len tvrdenie žalobcov o ukrátení\nna právach a právom chránených záujmoch. Pokiaľ by aj žaloba skutočne mala formálne nedostatky,\nbol by súd povinný žalobcov vyzvať na jej doplnenie alebo opravu podľa § 59 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\n33. Žalobcovia tiež namietali skutkové tvrdenia stavebníkov o tom, že po predmetnej dočasnej panelovej\nprístupovej ceste viac rokov chodili ťažké mechanizmy vlastníka cesty a že na majetku žalobcov\nnespôsobili žiadnu škodu. Žalobcovia si neboli vedomí toho, že by na tejto ceste chodili akékoľvek ťažké\nmechanizmy. Cestu využívali len mechanici spoločnosti TAVOS, a. s. pri vykonávaní opráv a údržby\nčerpacej stanice. Ak by sa aj na predmetnej ceste ťažké mechanizmy pohybovali, muselo by sa tak\ndiať sporadicky, čo nemožno porovnávať s intenzitou a frekvenciou prejazdu ťažkých mechanizmov\npri výstavbe rodinného domu stavebníkov. Už pri existujúcom sporadickom využívaní cesty technikmi\nspoločnosti TAVOS, a. s. vznikla na majetku žalobcov škoda v podobe praskania stien, ktorú navrhli\npreukázať príslušnými fotografiami.\n34. Vzhľadom na obsah a rozsah podanej žaloby nepovažovali žalobcovia za potrebné osobitne sa\nvyjadriť k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.07.2022 a v celom rozsahu odkázali na podanú žalobu. Pre\núplnosť žalobcovia dodali, že odkaz žalovaného na zmeny a doplnky územného plánu mesta č. 02/2012\nnemohli obstáť, pretože z neho neboli zrejmé podmienky pre umiestnenie stavieb na jednotlivých\nparcelách a zároveň nebolo možné hovoriť ani o pomeroch v území, pretože tieto pomery zatiaľ\n\nzaloženého neboli (v severnej časti lokality Rybník žiadna stavba postavená nebola). K poukazovaniu\nna urbanistickú štúdiu žalobcovia uviedli, že táto nie je záväznou, ak sa nestane súčasťou územného\nplánu. Územný plán zóny pre lokalitu Rybník spracovaný nebol. Pojem pomery v území nebolo možné\nstotožňovať s regulatívmi danými územným plánom. Jednoznačnosť pomerov v území bola zákonnou\npodmienkou spojenia územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, a to bez ohľadu\nna to, či bola samotná stavba súladná s územným plánom. Ak táto podmienka splnená nebola, malo\nštandardne prebiehať samotné územné konanie o umiestnení stavby a až po jeho právoplatnom\nskončení by mohlo nasledovať samotné stavebné konanie.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n35. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S/60/2022-63 zo dňa 06.09.2022 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\n36. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\nzačal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Trnave na Správny\nsúd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec\nvedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/60/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku\nč. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je\nvedená pod sp. zn. TT-14S/60/2022.\n37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych\nsúdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nz dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd žalobu prejednal\na rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 23.01.2024.\n38. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do\n30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n39. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je\npovinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.\n42. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n43. Podľa § 4 ods. 1 stavebného zákona, urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území.\nSpracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného\nvyužívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch\núzemného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických,\n\nenvironmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné\nrozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.\n44. Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové\nusporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,\nživotné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného\nvyužívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,\npre obce a časti obce.\n45. Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä\na) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti\nna okolité územie,\nb) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,\nc) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby\nkrajiny vrátane plôch zelene,\nd) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a\nvýznamných krajinných prvkov,\ne) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len\n„zastavané územie“) a ostatným územím obce,\nf) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,\ng) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.\n46. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení\nstavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú\npodmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za\npredpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.\n47. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas\nživotnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli\nzhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej\nkomunikácie alebo z účelovej komunikácie.\n48. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,\nsa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych\nalebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo\nspolupôsobiacich orgánov štátnej moci.\n49. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke\npodľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie\nalebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad\nnavrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a\nkonanie preruší.\n50. Podľa § 139b ods.1 písm. c) stavebného zákona, jednoduchou stavbou sú prízemné stavby a stavby\nzariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15m.\n51. Podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi, štátny požiarny dozor podľa odseku 1 písm. b)\na c) sa nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách.\n52. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne\nvyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne účelové komunikácie.\n53. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi\nrozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby\na bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a\núčelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie\npožiarnej techniky.\n\n54. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do\nzačatia užívania stavby.\n55. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím\nstojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo\numiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.\n56. Podľa § 82 ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na\nprotipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej len „vyhláška ustanovujúca technické\npožiadavky na protipožiarnu bezpečnosť“), prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku\nnajmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale\nvoľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh.\n57. Podľa § 82 ods. 4 vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, vjazdy\nna prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m.\n58. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo prvostupňové rozhodnutie, ktorým\nstavebný úrad povolil stavbu špecifikovanú vo výroku tohto rozhodnutia, a napadnuté rozhodnutie,\nktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných\nnámietok posúdiť, či stavebný úrad a žalovaný (ďalej spolu len „stavebné orgány“) postupovali pri vydaní\ntýchto rozhodnutí ako aj v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou.\n59. Správny súd s prihliadnutím k námietkam stavebníkov prvotne uvádza, že žalobcovia vymedzili\npredmet správneho súdneho prieskumu v žalobe dostatočne. V úvode žaloby totiž žalobcovia presne\noznačili prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie (uvedením názvu orgánu verejnej\nsprávy, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, čísla a dátumu vydania predmetného rozhodnutia s tým,\nže pri napadnutom rozhodnutí žalobcovia uviedli, že ho vydal žalovaný, ktorým v zmysle titulnej strany\nžaloby bol Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky) a pre tieto rozhodnutia zaviedli\nskratky, ktoré následne v žalobe používali. Žalobcom nič nebránilo, aby tieto skratky použili aj v rámci\nkonečného žalobného návrhu. Vychádzajúc z obsahu celej žaloby správnemu súdu nevznikla a ani\nnemohla vzniknúť žiadna rozumná pochybnosť o tom, aké rozhodnutia žalobcovia žiadali preskúmať\na zrušiť.\n60. Správny súd s prihliadnutím k námietkam stavebníkov ďalej uvádza, že označenie ďalších účastníkov\nje síce osobitnou náležitosťou žaloby, avšak absencia označenia ďalších účastníkov priamo v žalobe\nnie je takou skutočnosťou, ktorá by správnemu súdu bránila v tom, aby vo veci konal a rozhodol.\nV správnom súdnictve totiž platí, že okruh účastníkov konkrétneho konania je vopred normatívne daný,\nbez ohľadu na to, koho žalobca vo svojej žalobe označí za účastníkov konania (napr. S., C., T., A., U.,\nA., T., R. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 239). V praxi to\nznamená, že samotný správny súd je povinný ustáliť si okruh účastníkov konania. Ak správny súd zistí,\nže v zmysle normatívneho vymedzenia účastníctva v správnom súdnom konaní je účastníkom konania\naj ďalší subjekt, ktorého žalobca v správnej žalobe neoznačil ako účastníka konania, je povinný s týmto\nďalším subjektom konať ako s účastníkom konania. Ak by správny súd od začatia konania s takýmto\nsubjektom nekonal, a túto skutočnosť by zistil až následne, bol by povinný vydať uznesenie, ktorým ho\npriberie do konania ako účastníka konania (§ 33 SSP). Explicitne ustanovená povinnosť správneho súdu\npribrať do konania subjekt, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa\nkoná, pokiaľ s ním súd od začatia konania nekonal, len potvrdzuje, že samotné opomenutie označenia\nurčitého subjektu za účastníka konania v žalobe nijako nebráni správnemu súdu, aby vo veci konal\na rozhodol.\n61. Správny súd s prihliadnutím k námietkam stavebníkov tiež uvádza, že žalobcovia nesporne boli\núčastníkmi administratívneho konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a napadnuté\nrozhodnutie. Podľa správneho súdu je nesporné aj to, že tieto rozhodnutia boli spôsobilé zasiahnuť do\nsubjektívnych práv žalobcov, a to napríklad do ich vlastníckeho práva. Žalobcovia v žalobe namietali, že\nrealizovaním stavby povolenej právoplatným prvostupňovým rozhodnutím by mohlo dôjsť k poškodeniu\nich stavby a k narušeniu kvality ich bývania. Námietky žalobcov ohľadom protipožiarneho zabezpečenia\nstavby povolenej právoplatným prvostupňovým rozhodnutím nepochybne smerovali k tomu, že táto\n\nstavba môže predstavovať hrozbu pre ich stavbu v prípade jej požiaru, a teda prvostupňové rozhodnutie\na napadnuté rozhodnutie boli spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcov aj z tohto hľadiska.\nŽalobcovia preto nepochybne boli aktívne žalobne legitimovaní.\n62. Po zistení, že žalobcovia v žalobe dostatočne vymedzili predmet správneho súdneho prieskumu,\npo ustálení okruhu účastníkov konania a prijatí záveru, že žalobcovia boli aktívne žalobne legitimovaní,\nsprávny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobných námietok.\n63. Žalobcovia v žalobe vzniesli viaceré námietky, a to vrátane námietok týkajúcich sa protipožiarneho\nzabezpečenia stavby. Žalobcovia namietali, že obratisko jedinej možnej prístupovej komunikácie, dlhšej\nako 50 m a navrhovanej ako dočasnej komunikácie, predpokladané v projektovej dokumentácii, mohlo,\nale nemuselo postačovať pre zasahujúcu hasičskú techniku, a že podali odôvodnenú námietku voči\nobsahu odborného vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave č.\nORHZ-TT1-2021/000072-003 zo dňa 13.10.2021 (ďalej len „odborné vyjadrenie“), s ktorou sa žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí odkázal na posúdenie\nprotipožiarnej bezpečnosti stavby vypracované špecialistom požiarnej ochrany F. J. D. (ďalej len\n„riešenie protipožiarnej bezpečnosti“), avšak táto dokumentácia sa podľa žalobcov netýkala splnenia\ntechnických podmienok pre zásah vozidiel hasičského a záchranného zboru. Inými slovami, žalobcovia\nnamietali, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s ich námietkami, vznesenými v administratívnom\nkonaní, týkajúcimi sa otázky splnenia technických podmienok pre potenciálny zásah vozidiel hasičského\na záchranného zboru. Tieto námietky žalobcov v konečnom dôsledku smerovali k záveru, že zistenie\nskutkového stavu stavebnými orgánmi v administratívnom konaní bolo nedostatočné pre riadne\nposúdenie veci v načrtnutom smere, keďže stavebné orgány namiesto skúmania toho, či prístupová\nkomunikácia k stavbe zodpovedala požiadavkám vyplývajúcim z vyhlášky ustanovujúcej technické\npožiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, iba odkázali na odborné vyjadrenie a riešenie protipožiarnej\nbezpečnosti, a že je preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.\n64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia už v rámci administratívneho konania\n(podanie žalobcov zo dňa 03.08.2021 označené ako „Námietky a pripomienky k doplneným podkladom\npre rozhodnutie vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia“) ohľadom protipožiarnej bezpečnosti\nstavby vzniesli námietku, že trvale voľná šírka prístupovej komunikácie v celej dĺžke nebola minimálne\n3,00 m a že vjazd z Hajdóczyho ulice na túto prístupovú komunikáciu nespĺňal minimálnu šírku 3,5 m.\nŽalobcovia v administratívnom konaní (podanie žalobcov zo dňa 12.11.2021 označené ako „Námietky\núčastníka konania v konaní vedenom pod spis. zn. OSaŽP/724-102019/2021/Tvš“) tiež namietali, že\njediná možná prístupová cesta, dlhšia ako 50 m, musela mať vybudované obratisko s tým, že podľa\nprojektovej dokumentácie navrhované obratisko s rozmermi 10,00 x 6,00 m mohlo, ale nemuselo\npostačovať pre zasahujúcu hasičskú techniku s prihliadnutím na rôzne typy a rozmery používaných\nzásahových vozidiel.\n65. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad nezohľadnil námietky žalobcov ohľadom\nprotipožiarneho zabezpečenia stavby, keďže stavba v zmysle predloženého projektu protipožiarnej\nbezpečnosti spĺňala požiadavky na jej protipožiarnu bezpečnosť. Ďalej stavebný úrad konštatoval, že\nz riešenia projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavby, technickej správy a výkresu č. 1\n– Situácia vyplývalo, že na parcele č. XXXX/XX mala byť zriadená spevnená plocha ako obratisko pre\nvozidlá hasičského a záchranného zboru, a že trvale voľná šírka príjazdovej komunikácie bola v celom\nrozsahu 3,00 m. Stavebný úrad tiež poukázal na odborné vyjadrenie a na to, že v podmienke č. 36\nprvostupňového rozhodnutia určil, že preverenie splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby\nmalo byť posúdené v kolaudačnom konaní.\n66. Žalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesli námietky proti záverom stavebného\núradu týkajúcim sa protipožiarnej bezpečnosti stavby. Skutočnosť uvedenú v odbornom vyjadrení\no preverení splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby v kolaudačnom konaní žalobcovia\noznačili za spornú, keďže podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi štátny požiarny dozor sa\nnevykonával na jednoduchých a drobných stavbách.\n67. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odvolacie námietky žalobcov ohľadom\nprotipožiarneho zabezpečenia stavby nepovažoval za dôvodné. Žalovaný konštatoval, že povoľovaná\n\nstavba rodinného domu ako aj dočasná prístupová komunikácia a zriadenie spevnenej plochy (obratiska)\nboli posudzované z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorú vypracovala F. J. D. ako špecialista\npožiarnej ochrany. Žalovaný tiež uviedol, že otázka postavenia stavby v súlade s predloženým riešením\njej protipožiarnej bezpečnosti sa mala posúdiť v kolaudačnom konaní.\n68. Z uvedeného je zrejmé, že stavebné orgány v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí\nreagovali na námietky žalobcov o nedostatočnom protipožiarnom zabezpečení stavby poukazom na\nriešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok k nemu a tiež na odborné vyjadrenie ako aj na bod 36\nprvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého preverenie splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti\nstavby malo byť posúdené v kolaudačnom konaní.\n69. V riešení protipožiarnej bezpečnosti sa ohľadom prístupu k stavbe uvádzalo, že k stavbe bol prístup\npo miestnej komunikácii a následne po prístupovej ceste, ktorá však musela spĺňať požiadavky na\nprístupové cesty podľa vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť a to\n(okrem iných) šírku minimálne 3,00 m. V riešení protipožiarnej bezpečnosti a dodatku k nemu sa nijako\nbližšie neuvádzalo, či vjazd na prístupovú komunikáciu mal šírku najmenej 3,5 m, ako to vyžadovala\nvyhláška ustanovujúca technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť.\n70. V odbornom vyjadrení Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave uviedlo, že\nmu bola doručená žiadosť stavebného úradu o metodickú pomoc k projektovej dokumentácii z hľadiska\nprotipožiarnej bezpečnosti stavby. Metodickú pomoc stavebný úrad žiadal na účely stavebného\nkonania, a to vzhľadom na vznesené námietky účastníkov konania týkajúce sa ochrany pred požiarmi.\nJednotlivé námietky sa týkali navrhovania zariadení na zásah, konkrétne vybudovania prístupovej\nkomunikácie k stavbe, jej dĺžky, šírky, únosnosti a vybudovania plochy umožňujúcej otáčanie vozidla\nhasičského a záchranného zboru. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave\nv odbornom vyjadrení konštatovalo, že k uvedenej stavbe bolo vypracované riešenie protipožiarnej\nbezpečnosti stavby špecialistom požiarnej ochrany F. J. D. (12/2019) s dodatkom (11/2020), v ktorom sa\nnavrhovali zariadenia na zásah v zmysle vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu\nbezpečnosť. K predloženému riešeniu protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii\nstavby nemalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trnave pripomienky. Preverenie\nsplnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa projektovej dokumentácie malo byť posúdené\nv kolaudačnom konaní. V súlade s odborným vyjadrením bolo v podmienke č. 36 stavebného povolenia\nurčené, že splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa projektovej dokumentácie\nbude posúdené v kolaudačnom konaní. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru\nv Trnave sa v odbornom vyjadrení nijako bližšie nevyjadrilo k otázke, či prístupová komunikácia k\nstavbe zodpovedala požiadavkám na prístupové komunikácie podľa vyhlášky ustanovujúcej technické\npožiadavky na protipožiarnu bezpečnosť.\n71. Samotné riešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok k nemu nijako nezbavovali stavebné\norgány povinnosti v nadväznosti na námietky žalobcov preveriť zabezpečenie prístupových komunikácií\na nástupných plôch na zásah hasičskou jednotkou z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z vyhlášky\nustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Odkaz žalovaného na riešenie\nprotipožiarnej bezpečnosti nemožno považovať za riadne vysporiadanie sa s námietkou žalobcov\ntýkajúcou sa protipožiarneho zabezpečenia stavby, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že z riešenia\nprotipožiarnej bezpečnosti a dodatku k nemu nie je zrejmé, či vjazd na prístupovú komunikáciu mal\nšírku najmenej 3,5 m, ako to vyžadovala vyhláška ustanovujúca technické požiadavky na protipožiarnu\nbezpečnosť. O šírke vjazdu na prístupovú komunikáciu riešenie protipožiarnej bezpečnosti a dodatok\nk nemu neobsahovali žiadnu zmienku, resp. informáciu.\n72. Ani odkaz stavebného úradu na odborné vyjadrenie nemožno považovať za riadne vysporiadanie sa\ns námietkou žalobcov týkajúcou sa protipožiarneho zabezpečenia stavby, pretože odborné vyjadrenie\nnemalo charakter stanoviska, ktoré by bolo záväzným stanoviskom dotknutého orgánu podľa § 140b\nstavebného zákona. Správny súd dodáva, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru\nv Trnave sa v odbornom vyjadrení ani nijako nevyjadrovalo k otázke, či prístupová cesta spĺňala\npožiadavky vyplývajúce z vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť.\n73. Úlohou stavebných orgánov v nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce sa protipožiarnej\nbezpečnosti stavby bolo preveriť (napríklad vykonaním miestnej obhliadky) zabezpečenie prístupovej\n\nkomunikácie k stavbe z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z vyhlášky ustanovujúcej technické\npožiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Poukaz stavebných orgánov na riešenie protipožiarnej\nbezpečnosti a dodatok k nemu, či na odborné vyjadrenie z dôvodov už uvedených nebolo možné\npovažovať za právne relevantné vysporiadanie sa s predmetnými námietkami žalobcov. Súčasťou\nadministratívneho spisu síce je fotodokumentácia nasvedčujúca skúmaniu rozmerov prístupovej\nkomunikácie k stavbe, avšak ani z tejto fotodokumentácie, na ktorú stavebné orgány v prvostupňovom\nrozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí vôbec nepoukázali, nie je zrejmé, či prístupová cesta spĺňala\nparametre v zmysle vyhlášky ustanovujúcej technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, najmä či\nvjazd na ňu mal šírku najmenej 3,5 m. Správnemu súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať, že zistenie\nskutkového stavu v administratívnom konaní zo strany stavebných orgánov ohľadom protipožiarneho\nzabezpečenia stavby bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, a že napadnuté rozhodnutie preto\nbolo potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie bez ohľadu na to, či ostatné žalobné\nnámietky boli dôvodné.\n74. Pokiaľ stavebníci ako aj žalobcovia predložili v rámci správneho súdneho konania dôkazy týkajúce\nsa prístupovej komunikácie k stavbe z hľadiska jej rozmerov, správny súd zdôrazňuje, že správne\nsúdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania, jeho účelom nie je nahrádzať konanie\norgánov verejnej správy, v danom prípade stavebných orgánov, a teda správnemu súdu neprináleží,\naby v konaní o všeobecnej správnej žalobe, nad rámec dokazovania a zisťovania skutkového stavu\nv administratívnom konaní, dopĺňal dokazovanie a zisťoval skutkový stav veci tak, aby bolo možné\nvec riadne právne posúdiť, a to až v štádiu správneho súdneho konania. Správny súd tiež poukazuje\nna skutočnosť, že ak by vykonané dokazovanie mohlo priamo ovplyvniť, respektíve zmeniť skutkový\nstav zistený orgánom verejnej správy, samozrejme, okrem konaní, v ktorých zákon s uvedeným priamo\npočíta, správny súd by doplnenie dokazovania nad rámec zisteného skutkového stavu nemal vykonať\na napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie by mal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť a vec\nvrátiť na účely doplnenia dokazovania žalovanému orgánu verejnej správy (porovnaj S., C., T., A., U.,\nA., T., R. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava : C. H. Beck, 2017, s. 648-649).\n75. Námietky žalobcov týkajúce sa spojenia územného konania o umiestnení stavby a stavebného\nkonania správny súd nepovažoval za dôvodné.\n76. Správny súd poukazuje na § 39a ods. 4 stavebného zákona, ktorý umožňoval stavebnému úradu\nspojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo\njej prístavbe a nadstavbe, ak boli podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území.\nV preskúmavanej veci bola predmetom žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia stavba\nrodinného domu navrhnutého ako samostatne stojacej stavby zo zastavanou plochou XXX,XX m2\na výškou stavby od úrovne upraveného terénu maximálne 3,5 m. Takáto stavba bola podľa § 139b ods.\n1 písm. c) stavebného zákona jednoduchou stavbou. Túto skutočnosť žalobcovia ani nespochybňovali.\nŽalobcovia namietali splnenie druhej podmienky spojenia územného konania o umiestnenie stavby\na stavebného konania, a to jednoznačnosť podmienok umiestnenia stavby vzhľadom na pomery v území.\nS námietkami žalobcov týkajúcimi sa jednoznačnosti podmienok umiestnenia stavby sa stavebný\núrad vysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, keď poukázal na územno-plánovaciu\ndokumentáciu a územnoplánovacie podklady a konštatoval, že vzhľadom na platnú územno-plánovaciu\ndokumentáciu a územno-plánovacie podklady mu boli dobre známe pomery v území. Stavebný úrad teda\ndisponoval rozsiahlou dokumentáciou (napr. územný plán mesta Trnava, urbanistická štúdia „Obytná\nzóna Trnava – Rybník“) na posúdenie jednoznačnosti pomerov v území. Správny súd tak dospel\nk záveru, že stavebný úrad, ktorému boli podmienky umiestnenia stavby vzhľadom na pomery v území\njednoznačné, bol oprávnený spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním.\nNámietky žalobcov, že v prvom rade mal stavebný úrad rozhodovať o umiestnení stavby a až následne\nby mohol rozhodovať o vydaní stavebného povolenia, preto neboli dôvodné. Pre úplnosť správny súd\ndodáva, že spojením územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním nebola žalobcom\nako účastníkom konania odňatá možnosť vznášať námietky a pripomienky, čo aj využili, ako to vyplýva\nz obsahu administratívneho spisu.\n77. S argumentáciou žalobcov, že urbanistická štúdia nie je záväzná, a preto poukazom na urbanistickú\nštúdiu nebolo možné odôvodniť spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným\nkonaním, sa správny súd nestotožnil. Urbanistická štúdia mohla v zmysle § 4 ods. 1 stavebného zákona\núzemný plán meniť, dopĺňať, resp. riešiť špecifické problémy v území. V takomto prípade bola podkladom\n\núzemného rozhodnutia, a preto bolo nevyhnutné preskúmať súlad podmienok na umiestnenie stavby\ns urbanistickou štúdiou. Práve urbanistické štúdie garantovali zachovanie princípu proporcionality pri\nvýkone stavebného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už ostatne konštatoval, že nemožno\nsúhlasiť s názorom, podľa ktorého urbanistická štúdia má len smerný charakter a nie je záväzná (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/25/2011).\n78. Žalobcovia tiež namietali, že nebol zabezpečený riadny prístup k stavbe z cesty, miestnej\nkomunikácie alebo z účelovej komunikácie v zmysle stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z.\nz. (ďalej len „prístup k stavbe“).\n79. V nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce sa prístupu k stavbe správny súd poukazuje na §\n4 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého umiestnenie stavby podľa druhu a potreby muselo\numožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.\nToto ustanovenie vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nadväzovalo na § 47 písm. b) stavebného zákona, podľa\nktorého stavba sa musela navrhovať tak, aby bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo\núčelovej komunikácie. Z normatívneho textu citovaných ustanovení právnych predpisov pre stavebníka\nneplynula požiadavka bezprostrednej prístupnosti stavby z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej\nkomunikácie alebo požiadavka jej umiestnenia umožňujúceho jej bezprostredné napojenie na zariadenia\nverejného dopravného vybavenia územia. Na účely stavebného zákona postačovalo, ak sa v stavebnom\nkonaní preukázalo, že miestne dopravné pomery fakticky, najmä z technického hľadiska (§ 7 ods. 1\naž 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.), umožňovali riadny prístup (t. j. bez fyzických prekážok) a bezpečný\nprístup k stavbe z jej okolia a umožňovali aj obslužné činnosti (napr. prístup záchranárskej techniky,\nzber komunálneho odpadu). Podľa § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavba podľa druhu a účelu musela\nmať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie, ktoré\nmuselo svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného\nužívania a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Pripojenie stavby\nmuselo podľa jej druhu a účelu spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie\npožiarnej techniky.\n80. Správny súd v súvislosti s prístupom k stavbe tiež poukazuje na § 58 ods. 2 stavebného\nzákona, podľa ktorého stavebník musel preukázať svoje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku, ktoré\nho oprávňovalo zriadiť na ňom stavbu. V systematike stavebného zákona (ale aj iných právnych\npredpisoch) však absentovala obdobná povinnosť stavebníka vo vzťahu k pozemkom alebo k na\nnich ležiacim pozemným komunikáciám, napájajúcim jeho stavbu na cestu, miestnu alebo účelovú\nkomunikáciu. Skutočnosti, ktoré bol stavebný úrad povinný v stavebnom konaní preskúmať, boli\nuvedené v § 62 ods. 1 písm. a) až e) stavebného zákona. V intenciách § 62 ods. 1 písm. a)\naž e) stavebného zákona bol stavebný úrad povinný preskúmať súlad stavby s územným plánom,\nkomplexnosť a plynulosť výstavby, uskutočňovanie stavby oprávnenou osobou, využitie vhodných\nstavebných konštrukcií stavby. Predmetom posudzovania v stavebnom konaní teda nebol vlastnícky\nprávny režim prístupovej komunikácie, na ktorú sa mala stavba bezprostredne napájať, nakoľko takúto\npovinnosť posudzovania stavebný úrad (a tým ani žalovaný) nemal.\n81. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prístup k stavbe mal byť zabezpečený cez parcely č.\nXXXX/XX R. Q. XXXX/XX a to titulom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z listu vlastníctva č.\nXXXXX vyplýva, že parcely č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX sú zaťažené vecným bremenom v prospech\nkaždodobého vlastníka parciel č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XXX. Obsahom vecného bremena je povinnosť\nvlastníka parciel č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX strpieť prechod a prejazd motorovými vozidlami cez tieto\nparcely, a to v prospech každodobého vlastníka parciel č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XXX. Správny súd sa\nstotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pod motorovými vozidlami nemožno rozumieť len osobné\nmotorové vozidlá, ale aj akékoľvek iné druhy motorových vozidiel. Správny súd pre úplnosť dodáva, že\nuvedené vecné bremeno síce bolo zriadené ako dočasné, avšak až do doby nadobudnutia právoplatnosti\nkolaudačného rozhodnutia na verejnú komunikáciu. Je tak zrejmé, že prístup k stavbe, aj keď cez\npozemky v súkromnom vlastníctve, bol zabezpečený, a to až do času právoplatnosti kolaudačného\nrozhodnutia na verejnú komunikáciu. Inými slovami, bolo zabezpečené napojenie stavby na zariadenia\nverejného dopravného vybavenia územia, a to až do času právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na\nverejnú komunikáciu.\n\n82. Pokiaľ žalobcovia namietali, že parcela č. XXXX/XX nie je podľa listu vlastníctva č. XXXX\nkomunikáciou, a preto nie je zabezpečený riadny prístup k stavbe v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z., správny súd poukazuje na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa\nktorého údaje katastra nehnuteľností uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, a\n§\n70 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra nehnuteľností, a to údaje o právach\nk nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické\nurčenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej\njednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných\na podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované\ngeografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Z uvedeného je zrejmé, že\nprávnymi predpismi vymedzené údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné iba do času, kým sa\nnepreukáže opak, a že spôsob využívania pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností.\nZ obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že na parcele č. XXXX/XX\nsa nachádza (podľa vyjadrenia samotných žalobcov z ich podania zo dňa 26.03.2021) panelová\nkomunikácia.\n83. Námietky žalobcov týkajúce sa navrhovaných parkovacích stojísk správny súd nepovažoval za\ndôvodné.\n84. Podľa prvostupňového rozhodnutia navrhované novovzniknuté parkovacie stojiská (ďalej len\n„parkovacie stojiská“) mali byť umiestnené na parcele č. XXXX/XX ako prevádzkovo neoddeliteľná\nčasť stavby v zmysle overeného výkresu č. 1a – situácia z 10/2020, časť Architektúra a stavebné\nkonštrukcie, s tým, že prístup na túto parcelu mal byť zabezpečený novonavrhovaným vjazdom\nz miestnej komunikácie, a to z Hajdóczyho ulice.\n85. Je nesporné, že parcela č. XXXX/XX, na ktorej mali byť umiestnené parkovacie stojiská, nebola\npriľahlá k pozemku, na ktorom mala byť umiestnená stavba, t. j. k parcele č. XXXX/XXX. Takisto je\nale nesporné aj to, že parcela č. XXXX/XX bola vo vlastníctve stavebníkov tak, ako boli vo vlastníctve\nstavebníkov aj parcely č. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX. Správny súd nevzhliadol dôvod na to, aby\nsa odchýlil od záveru stavebných orgánov, že parcely č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX\nprevádzkovo i funkčne nadväzovali na parcelu č. XXXX/XXX, na ktorom mala byť umiestnená stavba.\nVšetky tieto pozemky boli vo vlastníctve stavebníkov a prístup k parcele č. XXXX/XXX z parciel č.\nXXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX mal byť podľa výkresu situácie zabezpečený novonavrhovaným\nprístupovým chodníkom nadväzujúcim na už existujúci rodinný dom s. č. XXXX, postavený na parcele\nč. XXXX/XX. Peší prístup k stavbe (na parcele č. XXXX/XXX) z parkovacích stojísk na parcele č. XXXX/\nXX teda mal byť riadne zabezpečený.\n86. Pri posudzovaní prevádzkovej a funkčnej väzby pozemkov podľa správneho súdu nemožno popri\nskutkovom stave opomínať právny stav, resp. nemožno ignorovať právny stav, a teda v danom prípade\nskutočnosť, že parkovacie stojiská mali byť umiestnené na pozemku vo vlastníctve stavebníkov, a že\nz tohto pozemku, resp. z parkovacích stojísk malo byť možné plynule prejsť cez pozemky vo vlastníctve\nstavebníkov k pozemku, na ktorom mala byť umiestnená stavba. Nevyhnutnosť prechodu cez existujúcu\ngaráž nemohla predstavovať skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo potrebné mať za to, že nie je\ndaná prevádzková a funkčná väzba predmetných pozemkov. Garáž, cez ktorú by totiž bolo potrebné\nprechádzať, bola vlastníctvom stavebníkov. Inými slovami, samotná garáž (vo vlastníctve stavebníkov)\nnepredstavovala prekážku, ktorá by stavebníkom bránila v prechode z parcely č. XXXX/XX k stavbe (na\nparcele č. XXXX/XXX).\n87. Pokiaľ žalobcovia k posudzovaniu prevádzkovej a funkčnej väzby predmetných pozemkov uviedli,\nže parcely č. XXXX/XX, Q. XXXX/XX R. Q. XXXX/XX sú ako celok oplotené, a teda len ony tvoria\nfunkčný celok, a že parcela č. XXXX/XXX bude mať samostatné oplotenie a bude na ňom umiestnená\nodlišná stavba, správny súd je nútený konštatovať, že zmienka žalobcov o budúcom samostatnom\noplotení parcely č. XXXX/XXX predstavuje len ich domnienku, ktorá nemohla mať relevanciu vo vzťahu\nk rozhodovaniu stavebných orgánov.\n88. Námietky žalobcov, že parcela č. XXXX/XX nemala slúžiť pre potreby stavby (na parcele č. XXXX/\nXX), ale pre potreby iného, už existujúceho rodinného domu s. č. XXXX, neboli dôvodné. Už stavebný\núrad konštatoval, že na parcele č. XXXX/XX bol priestor pre 3 parkovacie miesta a v garáži existujúceho\n\nrodinného domu so s. č. XXXX bol priestor pre 2 parkovacie miesta. Rodinný dom so s. č. XXXX mal\nteda zabezpečené parkovacie miesta v priľahlej garáži. To znamená, že parcela č. XXXX/XX mohla\nslúžiť na účely umiestnenia parkovacích stojísk pre potreby stavby (na parcele č. XXXX/XX).\n89. Je pravdou, že stavebný úrad sa v prvostupňovom rozhodnutí zmienil o záväznom stanovisku Mesta\nTrnava, odboru dopravy č. OD/267-84563/2021/Seč zo dňa 09.07.2021, avšak zároveň je zrejmé, že svoj\nzáver o neopodstatnenosti námietok žalobcov týkajúcich sa parkovacích stojísk nezaložil len na poukaze\nna toto záväzné stanovisko Mesta Trnava. Stavebný úrad (okrem iných) poukázal na zakreslenie\nparkovacích stojísk v predloženej dokumentácii, na vlastnícke vzťahy k parcele č. XXXX/XX, Q. XXXX/\nXX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XXX R. Q. XXXX/XX, na naplnenie požiadaviek vyplývajúcich z STN 73\n6056 a tiež na záväznú časť územného plánu Mesta Trnava. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí\nv nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce sa parkovacích stojísk uviedol skutkové zistenia a tiež\nprávne posúdenie zisteného skutkového stavu. Zo záverom stavebných orgánov o neopodstatnenosti\nnámietok žalobcov týkajúcich sa parkovacích stojísk sa správny súd z už uvedených dôvodov stotožnil.\n90. Námietky žalobcov o zásahu do pohody ich bývania správny súd taktiež nepovažoval za dôvodné.\n91. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (jeho obsah), ako rozhodnutie o odvolaní, je potrebné vnímať\nv spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, t. j. stavebným povolením (jeho obsahom). K pohode bývania\nžalobcov sa vyjadrili tak stavebný úrad ako aj žalovaný. V súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na\nobjektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ako na to poukázal žalovaný, je pri\nstavebných prácach povolená zvýšená hladina hluku. Správny súd, tak ako aj žalovaný, uvádza, že\npočas výstavby všetkých stavieb musí okolie strpieť stavebné práce.\n92. Správny súd zdôrazňuje, že pohoda bývania je neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od\nkonkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny\nprvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa\ntoto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro\nkaždá takáto činnosť má už vo svojej podstate negatívny dopad na pohodu bývania. Z toho vyplýva,\nže pohoda bývania by sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritéria\nvymedzené v § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Už zo samotného pojmu „bývanie“\nje zrejmé, že sa tento primárne týka užívania stavieb slúžiacich ako obydlie (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/37/2019 zo dňa 02.02.2022).\n93. Bolo vecou žalobcov, aby presne vymedzili, akým spôsobom má dôjsť k zásahu do pohody ich\nbývania realizovaním stavby podľa stavebného povolenia. Žalobcovia v žalobe zásah do pohody ich\nbývania realizovaním stavby podľa stavebného povolenia vymedzili tak, že spočíva v dôsledkoch\nvyužívania parcely č. XXXX/XX na prejazd motorových vozidiel v súvislosti s výstavbou. Tatko\nformulovanú námietku zásahu do pohody bývania správny súd nepovažoval za dôvodnú. Správny\nsúd poukazuje na podmienku 5 stavebného povolenia, podľa ktorej realizáciou stavby nesmie prísť\nk ohrozovaniu a nadmernému obťažovaniu okolia, osobitne hlukom, prachom a podobne, nesmie byť\nohrozovaná bezpečnosť prevádzky na pozemných komunikáciách, nesmú byť znečisťované pozemné\nkomunikácie, ovzdušie a vody, a tiež nesmie byť obmedzený prístup k priľahlej stavbe alebo pozemku.\nSprávny súd zároveň poukazuje aj na podmienku 6 stavebného povolenia, podľa ktorej realizáciu stavby\nje potrebné zabezpečovať prevažne so stavebnými strojmi a vozidlami s obmedzenou hmotnosťou do\n3,5 t úžitkovej hmotnosti. Popri týchto podmienkach určených v stavebnom povolení možno poukázať\naj na všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“).\n94. Pokiaľ žalobcovia poukázali na hrozbu vzniku škody na ich majetku, správny súd uvádza, že ak\nv súvislosti s výkonom vlastníckeho práva (napr. realizáciou stavby) dôjde zanedbaním prevenčnej\npovinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka) k poškodeniu majetku, túto škodu si je možné uplatniť v rámci\nobčianskeho súdneho konania.\n95. Dôvodnou nebola ani námietka porušenia § 137 stavebného zákona zo strany stavebného úradu,\nkeď ten podľa žalobcov nevykonal žiadne kroky k dosiahnutiu dohody účastníkov o vznesenej námietke\n\nzásahu do pohody bývania, resp. konanie neprerušil a neodkázal žalobcov na podanie návrhu na súd,\naby o tejto námietke rozhodol.\n96. Posudzovanie pohody bývania bolo zverené orgánom verejnej správy na úseku výstavby a bytovej\npolitiky. To znamená, že aj posudzovanie námietok týkajúcich sa zásahu do pohody bývania patrí do\nprávomoci orgánov verejnej správy na úseku výstavby a bytovej politiky. Ohľadom takýchto námietok\nteda nie je dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona.\n97. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich\nnepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno\nvyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z\núčastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS\n56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999\ntýkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa\nsťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti\nč. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa\nštandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia\nv dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie\nnemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom.\n98. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože zistenie\nskutkového stavu vo vzťahu k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti ohľadom prístupu k stavbe, bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci , a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n99. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou doplniť dokazovanie tak, aby skutkový stav zistil\nv rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci s prihliadnutím na námietky, ktoré boli vznesené\núčastníkmi administratívneho konania.\n100. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešným žalobcom priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n101. Správny súd vychádzajúc z § 169 SSP ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal,\nkeďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im mohli vzniknúť trovy, a súčasne\nďalší účastníci návrh na priznanie práva na náhradu trov konania nepodali.\n102. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\n\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}