Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/5/2023 2019200107 19. 09. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18. februára 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila žalovaná výrok prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX z 12. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nároku na nemocenskú dávku podľa ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na materské v období od 22. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie tak, že slová „v období od 22. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 22. októbra 2018“, a v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 2. Žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých si žalobca uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 22. októbra 2018 z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa F. G. G., A. (ďalej len „zamestnávateľ“). Na žiadosti o materské zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 22. októbra 2018 a naposledy pracoval 19. októbra 2018. 3. Podkladom napadnutého rozhodnutia boli: - rodný list dieťaťa; - dohodu otca s matkou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca od 22. októbra 2018; - čestné vyhlásenie k uplatnenému nároku na nemocenskú dávku – materské – iný poistenec datované 22. októbra 2018, v ktorom žalobca čestne vyhlasuje, že matka dieťaťa nepoberá materské; - žiadosť matky dieťaťa z 22. októbra 2018 o odňatie rodičovského príspevku od 22. októbra 2018 ; - rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. H./G.-X z 24. októbra 2018, ktorým bol matke odňatý rodičovský príspevok od 1. novembra 2018; - pracovná zmluva uzatvorená dňa 30. apríla 2013 medzi žalobcom a zamestnávateľom s nástupom do práce dňa 1. mája 2016, s pracovným pomerom na dobu určitú do 31. októbra 2013, podľa ktorej žalobca pracuje vo funkcii I. G. J., s miestom výkonu práce F. G. G., A., K. E. XXXX/XXX, H.;
- dohoda o mzde z 30. apríla 2013, podľa ktorej je mesačná mzda žalobcu s platnosťou od 1. mája 2013 dohodnutá vo výške 1000,- eur; - pracovná zmluva uzatvorená dňa 19. októbra 2018 medzi žalobcom a zamestnávateľom s nástupom do práce dňa 22. októbra 2018, s pracovným pomerom na dobu určitú do 31. mája 2019, podľa ktorej žalobca pracuje vo funkcii I. G. J., s miestom výkonu práce F. G. G., A., K. E. XXXX/XXX, H.; - dohoda o mzde z 19. októbra 2018, podľa ktorej je mesačná mzda žalobcu s platnosťou od 22. októbra 2018 dohodnutá vo výške 1714,98 eur; 4. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa od 1. mája 2013 a súbežne bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa od 22. októbra 2018. Zamestnávateľ dňa 19. októbra 2018 informoval žalovanú o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 22. októbra 2018 a zároveň o skutočnosti, že žalobcovi dňa 22. októbra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Z informačného systému zároveň vyplynulo, že matka dieťaťa je od 17. februára 2016 evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov. 5. Žalovaná vo vzťahu ku právnemu posúdeniu nároku na materské uviedla, že materské je nemocenskou dávkou ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku, o. i., materstva. Inými slovami, ide o kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v materstva. V tejto súvislosti odkázala na ustanovenie § 30 a § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z ktorých vyplýva, že podmienkami nároku na materské je podmienka existencie poistenia resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského, absencia príjmu v období starostlivosti o dieťa, prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom (vyžaduje sa dohoda s matkou dieťaťa), vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. 6. Žalovaná vo vzťahu k splneniu podmienok konštatovala, že nie je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcom. Na účely posudzovania splnenia podmienok prevzatia starostlivosti o dieťa nemožno použiť právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“) ktorý počíta so starostlivosťou poskytovanou inou fyzickou alebo právnickou osobou. Rodičovský príspevok je totižto štátnou sociálnou dávkou a nie nemocenskou dávkou. Jeho účel je teda odlišný ako aj podmienky na jeho priznanie. 7. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti na účely nároku na materské je splnená, ak otec fakticky a nielen formálne prevezme dieťa do starostlivosti. Spravidla preto preruší pracovnú činnosť, aby sa o dieťa mohol starať (hoci zákon nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovného vzťahu ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské avšak iba za predpokladu splnenia podmienky súčasného poskytovania starostlivosti popri výkone pracovnej činnosti). V takomto prípade je potom naplnený účel nemocenského poistenia podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokiaľ sa naďalej o dieťa stará matka alebo iná osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, rodičovská dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je iba fiktívna. 8. Žalovaná z prehľadu platieb a poistného žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa zistila, že za mesiace október 2018, december 2018 a január 2019 (t. j. za obdobie, v ktorom žalobca súčasne čerpal rodičovskú dovolenku z tohto zamestnávateľa) v priemere nedošlo k poklesu príjmu proti obdobiu pred údajným prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti, o čom svedčí skutočnosť, že za mesiac máj 2018 bol jeho vymeriavací základ na platenie poistného 1683,44 eur, za mesiac jún 2018 bol vo výške 1724,32 eur, za mesiac júl 2018 bol vo výške 1884,36 eur, za mesiac august 2018 bol vo výške 1804,11 eur, za mesiac september 2018 bol vo výške 2173,69 eur, za mesiac október 2018 bol vo výške 2284,01 eur (1663,82 eur za obdobie od 1. októbra 2018 do 21. októbra 2018 a 620,19 eur od 22. októbra 2018 do 31. októbra 2018), za mesiac november 2018 bol vo výške 3100,43 eur, za mesiac december 2018 bol vo výške 2096,06 eur a za mesiac január 2019 bol vo výške 2292,16 eur. Z predložených pracovných zmlúv ďalej vyplynulo, že žalobcov pracovný čas bol nezmenený v rozsahu 40 hodín týždenne a jeho nová mzda sa oproti pôvodnej mzde neznížila. Manželka žalobcu sa do pracovného procesu od 22. októbra 2018 nevrátila. 9. Z okolností prípadu žalovaná usúdila, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a teda nesplnil podmienku ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.. Naďalej totiž vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u zamestnávateľa, u ktorého súčasne čerpá rodičovskú dovolenku. II. Správna žaloba
10. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 11. Žalobca namietal nesprávnosť záveru žalovanej, že mu nemožno priznať nárok na materské z dôvodu, že nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti (hoci s matkou dieťaťa uzavrel dohodu o prevzatí starostlivosti o dieťa a táto sa nevrátila do pracovného procesu) a to s poukazom na to, že naďalej vykonával pracovnú činnosť za ktorú dosahoval príjem v porovnateľnej výške a to bez úpravy pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. 12. Podľa jeho názoru právne posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v § 49 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z tam uvedených podmienok nevyplýva, že by otec dieťaťa nemohol vykonávať pracovnú činnosť. 13. Žalobca ďalej dôvodil, že keďže pojem starostlivosti o dieťa nemá vlastnú definíciu v rámci zákona č. 461/2003 Z. z., je potrebné vychádzať z tej obsiahnutej v zákone č. 571/2009 Z. z.. Starostlivosť preto možno poskytovať osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby či právnickej osoby. Takémuto výkladu svedčí aj fakt, že s účinnosťou od 1. januára 2011 bola povinnosť osobnej starostlivosti ako podmienka priznania nároku na materské vypustená. Na tomto základe preto nie je nevyhnuté zanechať pracovnú činnosť za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Účelom novely bolo umožniť rodičom, aby aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. 14. Žalobca pritom vykonával starostlivosť o dieťa nad rámec zákona č. 461/2003 Z. z., pretože mal možnosť práce z domu (formou home office) v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Poukázal na medializované informácie poskytované žalovanou, v zmysle ktorých je pohyblivý pracovný čas je v súlade s podmienkami na priznanie materskej otcom pracujúcim na plný úväzok, ktoré mohli mať charakter verejného prísľubu. 15. Žalobca poukázal za diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorá mala podľa jeho informácií získaných zo sociálnych sietí priznať vysokému množstvu otcov materské a to aj popri práci na plný úväzok. 16. V neposlednom rade žalobca reagoval na výšku jeho príjmu simultánne s poberaním materskej a účelu nemocenskej dávky, pričom namietol, že žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí neargumentovala účelom nemocenskej dávky v dôsledku čoho nemal žalobca možnosť v odvolaní na takúto argumentáciu reagovať. Zároveň argumentoval, že ako otec na materskej prišiel o možnosť omnoho vyššej mzdy, ako by si mohol nárokovať, pretože prišiel o možnosť práce na poobednú alebo nočnú smenu. Ďalej sa nezapájal do pracovných projektov, ktoré mu mohli priniesť dodatočné finančné benefity. III. Vyjadrenie ku správnej žalobe 17. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Po úvodnej rekapitulácii skutkového stavu uviedla, že námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe sú totožné s tými, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V pracovnej zmluve zo dňa 19. októbra 2018, na základe ktorej navrhovateľovi vznikol pracovný pomer dňa 22. októbra 2018 má navrhovateľ ako miesto výkonu práce uvedenú adresu zamestnávateľa, K. E. H.. V predmetnej pracovnej zmluve nie je zmienka o možnosti práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom a ani do odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu túto skutočnosť žalobca neuviedol, ako tvrdí v žalobe. Žalovaná má za to, že túto informáciu zapracoval do žaloby až na základe informácií získaných na sociálnych sieťach, z ktorých vyplýva, že v obdobných prípadoch Sociálna poisťovňa nárok na materské iným poistencom priznala. 18. Nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom o sociálnom poistení. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených citovaným zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona č. 461/2003 Z. z.. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 uvedeného zákona. 19. Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ v pôvodnom pracovnom pomere aj v novom pracovnom pomere mal rovnaký rozsah pracovného času a to 40 hodín týždenne. Z odborného stanoviska Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30. januára 2019, ktoré bolo zverejnené aj na webovej stránke vyplýva, že nevyhnutným prvkom pri rozhodovaní je samotný zmysel a účel právneho predpisu. Je úplne prirodzené a žiaduce, aby príslušný orgán na toto bral ohľad, a to za
účelom vydania rozhodnutia, ktoré bude v čo najväčšom rozsahu korešpondovať so zákonnou úpravou. Účelom priznania materského z nemocenského poistenia je tak ako explicitne uvádza zákon o sociálnom poistení, kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže prísť v rôznych životných situáciách. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia pobočka okrem iného uviedla aj to, že žalobca aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to vo vyššej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Uvedenú skutočnosť treba chápať aj ako podporný argument k tomu, že v prípade žalobcu neprišlo k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, ako to deklaroval v dohode s matkou dieťaťa zo dňa 22. októbra 2018. O tom, že u žalobcu neprišlo k výraznému zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti svedčia aj vymeriavacie základy, z ktorých platil poistné na nemocenské poistenie. IV. Ďalší priebeh konania 20. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 44Sa/8/2019-44 z 3. februára 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie ústredia žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie jej pobočky Trnava zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd bol totiž toho názoru, že napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu na materské a je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v súvislosti s preferovaním nesprávneho zistenia a vykonaní práce v rovnakom rozsahu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky, bez zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu už v uvádzanej dobe a vychádza súčasne zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočne zistený. 21. Žalovaná napadla uvedený rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 30. júna 2021 rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/74/2020 tak, že ho zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na materské v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto žalovaná rozhodla správne. 22. Krajský súd vec opätovne prejednal a rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k. 44Sa/17/2021-100 z 21. októbra 2021 tak, že napadnuté rozhodnutie ústredia žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie jej pobočky Trnava opätovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom nerešpektovania právneho názoru kasačného súdu vo vzťahu k splneniu podmienok na materské uviedol, že v čase rozhodovania nastali nové skutočnosti, ktoré krajský súd zohľadnil a to, že žalovaná v prípade ďalšieho dieťaťa žalobcu mu materské priznala. 23. Žalovaná napadla kasačnou sťažnosťou aj druhý rozsudok krajského súdu, ktorý Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom z dňa 29. marca 2023 sp. zn. 7Ssk/19/2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd zdôraznil, že krajský súd musí rešpektovať ním vyslovený právny názor vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie materského žalobcovi. V. Relevantná právna úprava Podľa § 2 písm. a) zákona 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (13. marca 2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 25. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 44Sa/8/2019, následne po vrátení veci z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 44Sa/17/2021 a naposledy po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 44Sa/5/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-44Sa/5/2023. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Správny súd preto v konaní postupoval podľa SSP v znení účinnom do 30. júna 2023. 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 27. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 19. septembra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 28. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci nepriznania nároku na materské inému poistencovi – otcovi, v období od 22. októbra 2018. Dôvodom bolo neosvedčenie, že by žalobca ako otec dieťaťa, ho reálne prevzal do jeho osobnej starostlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu žalobca namietal, že žalovaná nesprávne právne posúdila podmienku osobnej starostlivosti o dieťa otcom pre priznanie nároku na materské. 29. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobca dňa 25. októbra 2018 požiadal o materské, ako iný poistenec – otec, z poistného vzťahu u jeho zamestnávateľa, Ku žiadosti pripojil rodný list maloletého dieťaťa, ktoré mal prevziať do osobnej starostlivosti a rodičovskú dohodu s matkou k výplate materského inému poistencovi. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. H./G.-X z 24. októbra 2018, vyplýva, že matke bol odňatý rodičovský príspevok od 1. novembra 2018. Z predložených pracovných zmlúv uzavretých so zamestnávateľom vyplynulo, že žalobca vykonával funkciu „I. G. J.“ s miestom výkonu práce v sídle u zamestnávateľa, s pracovným časom 40 hodín týždenne. Podľa dohody o mzde z 30. apríla 2013 jeho hrubá mzda od 01. mája 2013 bola dohodnutá vo výške 1 000,- €. Zamestnávateľ žalobcu dňa 19. októbra 2018 informoval žalovanú prostredníctvom registračného listu fyzickej osoby – prihláška o skutočnosti, že žalobcovi dňa 22. októbra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Dňa 22. októbra 2018 zamestnávateľ žalobcu žalovanej zaslal registračný list fyzickej osoby – zmena o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 22. októbra 2018. Uvedené bolo doložené pracovnou zmluvou, ktorú uzavrel žalobca s tým istým zamestnávateľom dňa 19. októbra 2018, kde odvtedy pracoval vo funkcii „programmer specialist“, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa v Piešťanoch, na dobu určitú od 22. októbra 2018 do
31. mája 2019, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Podľa dohody o mzde zo dňa 19. októbra 2018, ktorá prislúchala k pracovnej zmluve zo dňa 19. októbra 2018, bola dohodnutá hrubá mesačná mzda 1 714,98 €. 30. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade rozhoduje o žalobe žalobcu v poradí už tretíkrát, keďže prvé dva rozsudky krajského súdu boli zo strany kasačného súdu zrušené, V oboch rozsudkoch, tak v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30. júna 2021 a v rozsudku sp. zn. 7Ssk/19/2022 z 29. marca 2023, vyslovil kasačný súd právny názor, ktorým je správny súd podľa § 469 SSP v predmetnej veci viazaný. Čo sa týka právneho posúdenia veci, to bolo obsahom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30. júna 2021, ktorý poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa podmienok vzniku nároku na materské inému poistencovi – otcovi, a ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov. Relevantnými sú predovšetkým body 23 až 29 a 36 až 40 tohto rozsudku podľa ktorých: „23. Medzi účastníkmi konania nie je sporná skutková okolnosť, že žalobca bol aj po prevzatí malol. J. B. do jeho starostlivosti odo dňa 22.10.2018 zamestnaný u svojho pôvodného zamestnávateľa F. G. G., A., so sídlom v Piešťanoch. Čo sa týka jeho pracovného času, pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti mal pracovný úväzok 40 hodín týždenne a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal pracovný úväzok taktiež 40 hodín týždenne. Čo sa týka jeho platových pomerov, pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti mal vymeriavacie základy na platenie poistného približne 1 800,- € mesačne a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal vymeriavacie základy mierne vyššie, keď v novembri mal vymeriavací základ 3 100,- EUR, v decembri 2 096,- € a v januári 2019 – 2 292,- €. Z uvedeného vyplýva, že rozsah pracovnej činnosti pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti je totožný. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nemal úbytok na svojich príjmoch v dôsledku starostlivosti o dieťa, keďže tieto sú porovnateľné s príjmami pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. 24. Materské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ citovaného zákona). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. 25. Zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, že osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti (v danom prípade otec), je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať. 26. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 22.10.2018 nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa do starostlivosti riadne pracoval v rovnakom rozsahu ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a z tohto dôvodu nemal stratu alebo zníženie príjmu oproti jeho príjmom pred prevzatím dieťaťa, potom neboli splnené podmienky pre priznanie materského. 27. V tomto ohľade nie je právne relevantné tvrdenie žalobcu v žalobe a na pojednávaní pred správnym súdom, že u neho došlo k zníženiu príjmu, lebo sa nemohol zúčastňovať v práci na projektoch, za ktoré zamestnávateľ poskytoval bonusy, a tak došlo u neho k zníženiu príjmu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že vymeriavacie základy pre platenie poisteného, teda hrubá mzda žalobcu, boli pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti porovnateľné, ba dokonca nižšie ako tomu bolo po prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Relevantné je v zmysle § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení porovnanie príjmov pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a príjmov dosahovaných po tomto prevzatí. Len tak možno zistiť stratu alebo zníženie súčasného príjmu iného poistenca. Nie je teda dôležité, či po prevzatí dieťaťa mohol dosiahnuť príjmy ešte vyššie, ako ich po prevzatí dieťaťa skutočne dosiahol. 28. Tiež je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal možnosť práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín, čo je neznížený pracovný úväzok zamestnanca (ktorý
bol dohodnutý u žalobcu aj pred prevzatím dieťaťa), potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne irelevantné, či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle. Výkonu práce musel sústredene venovať určitý čas, či už to bolo priamo na pracovisku alebo v domácom prostredí, pričom pri dohodnutom pracovnom úväzku to bolo 8 hodín denne. Nie je reálne uvažovať o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce, žalobca mohol v období od 22.10.2018 aj plnohodnotne starať o dieťa, ktoré v tom čase malo necelý rok. Preto podľa názoru kasačného súdu žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, keď na základe týchto zistených skutkových okolností vyslovila právny názor, že u žalobcu nebola splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti tak, ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu o tom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že žalovaná nezabezpečila dôkazy v dostatočnej miere, ktoré by preukazovali, či žalobca skutočne prevzal malol. dcéru do svojej starostlivosti, napr. šetrením v predškolskom zariadení. 29. Podľa názoru kasačného súdu v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom, ktoré si uplatňuje iný poistenec, je potrebné dokazovanie zamerať na zistenie zmeny statusu poistenca pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí, a to jednak z pohľadu, či po prevzatí dieťaťa skutočne dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť on sám, čoho ukazovateľom je, či došlo k zmene jeho pracovnej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež sa zamerať na zistenie, či došlo v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou k strate alebo zníženiu jeho príjmu, teda či došlo k zmene jeho príjmu v porovnaní s príjmom dosahovaným pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti. ... 36. Kasačný súd uvádza, že z § 49 ods. 1 vyplývajú dve kumulatívne podmienky nároku na materské, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa. Uvedené je vyjadrené v slovnom spojení „... ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“. Nepostačuje splnenie prvej podmienky, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ tohto ustanovenia. Zákonodarca explicitne stanovil aj podmienku, že iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa musí o toto dieťa starať. V rozpore s tým je potom aj právny názor správneho súdu, že z § 49 nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Pokiaľ je potrebná osobná starostlivosť poistenca o dieťa, potom je potrebné vyhodnotiť konkrétne skutkové okolnosti, či je táto podmienka splnená. Nie je potrebné v obsahu právnej normy explicitne reagovať na všetky životné situácie v súvislosti s vyhodnotením starostlivosti iného poistenca o prevzaté dieťa. 37. Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“ 38. Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o dieťa, čo je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prezentuje žalobca. Pokiaľ otec dieťaťa nezabezpečuje starostlivosť o dieťa, o ktoré sa stará naďalej matka alebo stará matka, nie je zabezpečená možnosť matky vrátiť sa do pracovného procesu (ako tomu bolo v danom prípade, keď sa matka do pracovného procesu nevrátila), čo je zmyslom podpory otcov v čerpaní rodičovských dovoleniek a materských dávok. Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností súvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi. 39. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu, ktorý ako dôvod diskriminácie žalobcu videl aj tú skutočnosť, že matke dieťaťa, ktorá poberá materské, je umožnené počas poberania materskej pracovať, resp. umiestniť dieťa do predškolského zariadenia, a preto tento istý princíp musí byť dodržaný aj pri otcoch. Tento právny záver je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Aj v prípade matky, pokiaľ poberá materské, sa totiž vyžaduje jej osobná starostlivosť o dieťa. Pokiaľ by sa o dieťa osobne nestarala, napr. preto, že by vykonávala zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, resp. že by umiestnila dieťa do predškolského zariadenia, uvedené by bolo dôvodom na prehodnotenie jej nároku na materské. 40. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný a správnym súdom uznaný dôvod diskriminácie, ktorý mal spočívať v názorovej nejednotnosti Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní nárokov iných poistencov na materské, kasačný súd konštatuje, že pokiaľ došlo po novelizácii zákona o sociálnom poistení zákonom č. 543/2010
Z. z. k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje starostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných ustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu. Kasačnému súdu neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej v právnych veciach iných účastníkov konania. Poukazuje však na to, že nemožno vylúčiť, že sa správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, ako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach v predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. “. 31. Vychádzajúc z prezentovaných záverov, podľa názoru správneho súdu si žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda, že by riadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. Absenciou prevzatia faktickej a osobnej starostlivosti o svojej maloleté dieťa preto nenaplnil podmienky predpokladané v ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Napokon, jeho námietky smerovali výlučne ku nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nie ku nesprávne resp. nedostatočne zistenému skutkovému stavu zo strany žalovanej, v dôsledku čoho správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.