{"guid": "14671409-245e-42eb-b617-75d627065969:e61f4c8e-39a3-4287-bcc2-84ebd2d83eff", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1", "spisova_znacka": "TT-44Sa/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-44Sa/5/2023 z 19. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. septembra 2024, sp. zn. TT-44Sa/5/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1", "identifikacne_cislo": "2019200107", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-493c", "nazov": "§ 493c zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-493c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-493c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-492", "nazov": "§ 492 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-492", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-493f", "nazov": "§ 493f zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-493f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-493f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-13", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-493c", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-492", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-493f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e61f4c8e-39a3-4287-bcc2-84ebd2d83eff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-44Sa/5/2023\n2019200107\n19. 09. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:2019200107.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Marián\nKropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18. februára 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 18. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila\nžalovaná výrok prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX z 12. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nároku na nemocenskú\ndávku podľa ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z. z.“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na materské v období od 22. októbra\n2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie tak, že slová „v období od 22. októbra 2018 do\nskončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 22. októbra 2018“,\na v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\n2. Žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých si žalobca uplatnil nárok na\nmaterské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 22. októbra\n2018 z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa F. G. G., A. (ďalej len „zamestnávateľ“). Na\nžiadosti o materské zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 22.\noktóbra 2018 a naposledy pracoval 19. októbra 2018.\n3. Podkladom napadnutého rozhodnutia boli:\n- rodný list dieťaťa;\n- dohodu otca s matkou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca od 22. októbra 2018;\n- čestné vyhlásenie k uplatnenému nároku na nemocenskú dávku – materské – iný poistenec datované\n22. októbra 2018, v ktorom žalobca čestne vyhlasuje, že matka dieťaťa nepoberá materské;\n- žiadosť matky dieťaťa z 22. októbra 2018 o odňatie rodičovského príspevku od 22. októbra 2018 ;\n- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. H./G.-X z 24. októbra 2018, ktorým bol\nmatke odňatý rodičovský príspevok od 1. novembra 2018;\n- pracovná zmluva uzatvorená dňa 30. apríla 2013 medzi žalobcom a zamestnávateľom s nástupom\ndo práce dňa 1. mája 2016, s pracovným pomerom na dobu určitú do 31. októbra 2013, podľa ktorej\nžalobca pracuje vo funkcii I. G. J., s miestom výkonu práce F. G. G., A., K. E. XXXX/XXX, H.;\n\n- dohoda o mzde z 30. apríla 2013, podľa ktorej je mesačná mzda žalobcu s platnosťou od 1. mája 2013\ndohodnutá vo výške 1000,- eur;\n- pracovná zmluva uzatvorená dňa 19. októbra 2018 medzi žalobcom a zamestnávateľom s nástupom\ndo práce dňa 22. októbra 2018, s pracovným pomerom na dobu určitú do 31. mája 2019, podľa ktorej\nžalobca pracuje vo funkcii I. G. J., s miestom výkonu práce F. G. G., A., K. E. XXXX/XXX, H.;\n- dohoda o mzde z 19. októbra 2018, podľa ktorej je mesačná mzda žalobcu s platnosťou od 22. októbra\n2018 dohodnutá vo výške 1714,98 eur;\n4. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej bol žalobca povinne nemocensky\npoistený ako zamestnanec u zamestnávateľa od 1. mája 2013 a súbežne bol povinne nemocensky\npoistený ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa od 22. októbra 2018. Zamestnávateľ dňa 19.\noktóbra 2018 informoval žalovanú o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 22. októbra\n2018 a zároveň o skutočnosti, že žalobcovi dňa 22. októbra 2018 vzniklo nové povinné nemocenské\npoistenie zamestnanca. Z informačného systému zároveň vyplynulo, že matka dieťaťa je od 17. februára\n2016 evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich\nrokov.\n5. Žalovaná vo vzťahu ku právnemu posúdeniu nároku na materské uviedla, že materské je\nnemocenskou dávkou ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti\na na zabezpečenie príjmu v dôsledku, o. i., materstva. Inými slovami, ide o kompenzovanie straty\npríjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v materstva. V tejto súvislosti odkázala na ustanovenie\n§ 30 a § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z ktorých vyplýva, že podmienkami nároku na\nmaterské je podmienka existencie poistenia resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu\nna poskytnutie materského, absencia príjmu v období starostlivosti o dieťa, prevzatie dieťaťa do\nstarostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom (vyžaduje sa dohoda s matkou dieťaťa), vek dieťaťa,\nnajmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov\nodo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.\n6. Žalovaná vo vzťahu k splneniu podmienok konštatovala, že nie je splnená podmienka prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti žalobcom. Na účely posudzovania splnenia podmienok prevzatia starostlivosti o\ndieťa nemožno použiť právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“) ktorý počíta so starostlivosťou\nposkytovanou inou fyzickou alebo právnickou osobou. Rodičovský príspevok je totižto štátnou sociálnou\ndávkou a nie nemocenskou dávkou. Jeho účel je teda odlišný ako aj podmienky na jeho priznanie.\n7. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti na účely\nnároku na materské je splnená, ak otec fakticky a nielen formálne prevezme dieťa do starostlivosti.\nSpravidla preto preruší pracovnú činnosť, aby sa o dieťa mohol starať (hoci zákon nevylučuje\nvykonávanie práce z iného pracovného vzťahu ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské\navšak iba za predpokladu splnenia podmienky súčasného poskytovania starostlivosti popri výkone\npracovnej činnosti). V takomto prípade je potom naplnený účel nemocenského poistenia podľa\nustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokiaľ sa naďalej o dieťa stará matka alebo iná osoba\na otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, rodičovská dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je\niba fiktívna.\n8. Žalovaná z prehľadu platieb a poistného žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa zistila, že za\nmesiace október 2018, december 2018 a január 2019 (t. j. za obdobie, v ktorom žalobca súčasne čerpal\nrodičovskú dovolenku z tohto zamestnávateľa) v priemere nedošlo k poklesu príjmu proti obdobiu pred\núdajným prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti, o čom svedčí skutočnosť, že za mesiac máj 2018 bol\njeho vymeriavací základ na platenie poistného 1683,44 eur, za mesiac jún 2018 bol vo výške 1724,32\neur, za mesiac júl 2018 bol vo výške 1884,36 eur, za mesiac august 2018 bol vo výške 1804,11 eur, za\nmesiac september 2018 bol vo výške 2173,69 eur, za mesiac október 2018 bol vo výške 2284,01 eur\n(1663,82 eur za obdobie od 1. októbra 2018 do 21. októbra 2018 a 620,19 eur od 22. októbra 2018 do\n31. októbra 2018), za mesiac november 2018 bol vo výške 3100,43 eur, za mesiac december 2018 bol\nvo výške 2096,06 eur a za mesiac január 2019 bol vo výške 2292,16 eur. Z predložených pracovných\nzmlúv ďalej vyplynulo, že žalobcov pracovný čas bol nezmenený v rozsahu 40 hodín týždenne a jeho\nnová mzda sa oproti pôvodnej mzde neznížila. Manželka žalobcu sa do pracovného procesu od 22.\noktóbra 2018 nevrátila.\n9. Z okolností prípadu žalovaná usúdila, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a teda\nnesplnil podmienku ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.. Naďalej totiž\nvykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u zamestnávateľa, u ktorého\nsúčasne čerpá rodičovskú dovolenku.\nII. Správna žaloba\n\n10. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.\n11. Žalobca namietal nesprávnosť záveru žalovanej, že mu nemožno priznať nárok na materské\nz dôvodu, že nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti (hoci s matkou dieťaťa uzavrel\ndohodu o prevzatí starostlivosti o dieťa a táto sa nevrátila do pracovného procesu) a to s poukazom na\nto, že naďalej vykonával pracovnú činnosť za ktorú dosahoval príjem v porovnateľnej výške a to bez\núpravy pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa.\n12. Podľa jeho názoru právne posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v § 49\nzákona č. 461/2003 Z. z.. Z tam uvedených podmienok nevyplýva, že by otec dieťaťa nemohol vykonávať\npracovnú činnosť.\n13. Žalobca ďalej dôvodil, že keďže pojem starostlivosti o dieťa nemá vlastnú definíciu v rámci zákona\nč. 461/2003 Z. z., je potrebné vychádzať z tej obsiahnutej v zákone č. 571/2009 Z. z.. Starostlivosť preto\nmožno poskytovať osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby či právnickej osoby. Takémuto výkladu\nsvedčí aj fakt, že s účinnosťou od 1. januára 2011 bola povinnosť osobnej starostlivosti ako podmienka\npriznania nároku na materské vypustená. Na tomto základe preto nie je nevyhnuté zanechať pracovnú\nčinnosť za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Účelom novely bolo umožniť rodičom,\naby aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského)\nprispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.\n14. Žalobca pritom vykonával starostlivosť o dieťa nad rámec zákona č. 461/2003 Z. z., pretože mal\nmožnosť práce z domu (formou home office) v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Poukázal\nna medializované informácie poskytované žalovanou, v zmysle ktorých je pohyblivý pracovný čas je\nv súlade s podmienkami na priznanie materskej otcom pracujúcim na plný úväzok, ktoré mohli mať\ncharakter verejného prísľubu.\n15. Žalobca poukázal za diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorá mala podľa jeho informácií\nzískaných zo sociálnych sietí priznať vysokému množstvu otcov materské a to aj popri práci na plný\núväzok.\n16. V neposlednom rade žalobca reagoval na výšku jeho príjmu simultánne s poberaním\nmaterskej a účelu nemocenskej dávky, pričom namietol, že žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí\nneargumentovala účelom nemocenskej dávky v dôsledku čoho nemal žalobca možnosť v odvolaní na\ntakúto argumentáciu reagovať. Zároveň argumentoval, že ako otec na materskej prišiel o možnosť\nomnoho vyššej mzdy, ako by si mohol nárokovať, pretože prišiel o možnosť práce na poobednú alebo\nnočnú smenu. Ďalej sa nezapájal do pracovných projektov, ktoré mu mohli priniesť dodatočné finančné\nbenefity.\nIII. Vyjadrenie ku správnej žalobe\n17. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú\nzamietnuť. Po úvodnej rekapitulácii skutkového stavu uviedla, že námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe\nsú totožné s tými, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V pracovnej\nzmluve zo dňa 19. októbra 2018, na základe ktorej navrhovateľovi vznikol pracovný pomer dňa 22.\noktóbra 2018 má navrhovateľ ako miesto výkonu práce uvedenú adresu zamestnávateľa, K. E. H..\nV predmetnej pracovnej zmluve nie je zmienka o možnosti práce z domu v kombinácii s flexibilným\npracovným časom a ani do odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu túto skutočnosť žalobca\nneuviedol, ako tvrdí v žalobe. Žalovaná má za to, že túto informáciu zapracoval do žaloby až na základe\ninformácií získaných na sociálnych sieťach, z ktorých vyplýva, že v obdobných prípadoch Sociálna\npoisťovňa nárok na materské iným poistencom priznala.\n18. Nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom\no sociálnom poistení. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z..\nMaterské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených citovaným zákonom poskytuje\nz nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat. Účelom\nmaterského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu\npracovať. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené\nv § 30 zákona č. 461/2003 Z. z.. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené\nv § 49 uvedeného zákona.\n19. Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ v pôvodnom pracovnom pomere aj v novom\npracovnom pomere mal rovnaký rozsah pracovného času a to 40 hodín týždenne. Z odborného\nstanoviska Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30. januára 2019, ktoré bolo\nzverejnené aj na webovej stránke vyplýva, že nevyhnutným prvkom pri rozhodovaní je samotný zmysel\na účel právneho predpisu. Je úplne prirodzené a žiaduce, aby príslušný orgán na toto bral ohľad, a to za\n\núčelom vydania rozhodnutia, ktoré bude v čo najväčšom rozsahu korešpondovať so zákonnou úpravou.\nÚčelom priznania materského z nemocenského poistenia je tak ako explicitne uvádza zákon o sociálnom\npoistení, kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže prísť v rôznych životných\nsituáciách. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia pobočka okrem iného uviedla aj to, že žalobca aj\nnaďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ\na to vo vyššej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil\nnárok na materské. Uvedenú skutočnosť treba chápať aj ako podporný argument k tomu, že v prípade\nžalobcu neprišlo k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, ako to deklaroval v dohode s matkou\ndieťaťa zo dňa 22. októbra 2018. O tom, že u žalobcu neprišlo k výraznému zníženiu príjmu zo zárobkovej\nčinnosti svedčia aj vymeriavacie základy, z ktorých platil poistné na nemocenské poistenie.\nIV. Ďalší priebeh konania\n20. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.\nk. 44Sa/8/2019-44 z 3. februára 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie ústredia žalovanej ako aj\nprvostupňové rozhodnutie jej pobočky Trnava zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd\nbol totiž toho názoru, že napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na všetky relevantné otázky\nsúvisiace s nárokom žalobcu na materské a je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\nv súvislosti s preferovaním nesprávneho zistenia a vykonaní práce v rovnakom rozsahu ako pred\nčerpaním rodičovskej dovolenky, bez zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu už\nv uvádzanej dobe a vychádza súčasne zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočne zistený.\n21. Žalovaná napadla uvedený rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dňa 30. júna 2021 rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/74/2020 tak, že ho zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval, že krajský súd vec nesprávne\nprávne posúdil, pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na materské\nv zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto žalovaná rozhodla správne.\n22. Krajský súd vec opätovne prejednal a rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k. 44Sa/17/2021-100\nz 21. októbra 2021 tak, že napadnuté rozhodnutie ústredia žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie jej\npobočky Trnava opätovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom nerešpektovania právneho\nnázoru kasačného súdu vo vzťahu k splneniu podmienok na materské uviedol, že v čase rozhodovania\nnastali nové skutočnosti, ktoré krajský súd zohľadnil a to, že žalovaná v prípade ďalšieho dieťaťa žalobcu\nmu materské priznala.\n23. Žalovaná napadla kasačnou sťažnosťou aj druhý rozsudok krajského súdu, ktorý Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky rozsudkom z dňa 29. marca 2023 sp. zn. 7Ssk/19/2022 zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd zdôraznil, že krajský súd musí rešpektovať ním\nvyslovený právny názor vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie materského žalobcovi.\nV. Relevantná právna úprava\nPodľa § 2 písm. a) zákona 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia (13. marca 2019) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako\npoistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v\ndôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\nPodľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\nPodľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý\nsa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti,\nje otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a\nmatka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n\nPodľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je\njeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a\nopätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n24. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň\nuvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských\nsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov,\na to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd\nv Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna\n2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n25. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 44Sa/8/2019, následne po vrátení veci\nz Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 44Sa/17/2021 a naposledy po vrátení veci\nz Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 44Sa/5/2023. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným\nvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou TT-44Sa/5/2023.\nPodľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára\n2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.\nPodľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Správny súd preto v konaní\npostupoval podľa SSP v znení účinnom do 30. júna 2023.\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,\nktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP)\ndospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n27. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 19. septembra 2024, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za\npotrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania\nbolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n28. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci nepriznania\nnároku na materské inému poistencovi – otcovi, v období od 22. októbra 2018. Dôvodom bolo\nneosvedčenie, že by žalobca ako otec dieťaťa, ho reálne prevzal do jeho osobnej starostlivosti tak, ako\nto predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu žalobca namietal,\nže žalovaná nesprávne právne posúdila podmienku osobnej starostlivosti o dieťa otcom pre priznanie\nnároku na materské.\n29. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobca dňa 25. októbra 2018 požiadal\no materské, ako iný poistenec – otec, z poistného vzťahu u jeho zamestnávateľa, Ku žiadosti pripojil\nrodný list maloletého dieťaťa, ktoré mal prevziať do osobnej starostlivosti a rodičovskú dohodu s matkou\nk výplate materského inému poistencovi. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany\nč. H./G.-X z 24. októbra 2018, vyplýva, že matke bol odňatý rodičovský príspevok od 1. novembra 2018.\nZ predložených pracovných zmlúv uzavretých so zamestnávateľom vyplynulo, že žalobca vykonával\nfunkciu „I. G. J.“ s miestom výkonu práce v sídle u zamestnávateľa, s pracovným časom 40 hodín\ntýždenne. Podľa dohody o mzde z 30. apríla 2013 jeho hrubá mzda od 01. mája 2013 bola dohodnutá\nvo výške 1 000,- €. Zamestnávateľ žalobcu dňa 19. októbra 2018 informoval žalovanú prostredníctvom\nregistračného listu fyzickej osoby – prihláška o skutočnosti, že žalobcovi dňa 22. októbra 2018 vzniklo\nnové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Dňa 22. októbra 2018 zamestnávateľ žalobcu\nžalovanej zaslal registračný list fyzickej osoby – zmena o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky\nžalobcom od 22. októbra 2018. Uvedené bolo doložené pracovnou zmluvou, ktorú uzavrel žalobca s tým\nistým zamestnávateľom dňa 19. októbra 2018, kde odvtedy pracoval vo funkcii „programmer specialist“,\ns miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa v Piešťanoch, na dobu určitú od 22. októbra 2018 do\n\n31. mája 2019, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Podľa dohody o mzde zo dňa 19. októbra\n2018, ktorá prislúchala k pracovnej zmluve zo dňa 19. októbra 2018, bola dohodnutá hrubá mesačná\nmzda 1 714,98 €.\n30. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade rozhoduje o žalobe žalobcu v poradí už tretíkrát,\nkeďže prvé dva rozsudky krajského súdu boli zo strany kasačného súdu zrušené, V oboch rozsudkoch,\ntak v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30. júna 2021 a v rozsudku sp. zn. 7Ssk/19/2022 z 29. marca\n2023, vyslovil kasačný súd právny názor, ktorým je správny súd podľa § 469 SSP v predmetnej\nveci viazaný. Čo sa týka právneho posúdenia veci, to bolo obsahom rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30. júna 2021, ktorý poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci\nsa podmienok vzniku nároku na materské inému poistencovi – otcovi, a ktorého časť odôvodnenia\nsprávny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa\nprípadnému skresleniu jeho záverov. Relevantnými sú predovšetkým body 23 až 29 a 36 až 40 tohto\nrozsudku podľa ktorých:\n„23. Medzi účastníkmi konania nie je sporná skutková okolnosť, že žalobca bol aj po prevzatí malol. J.\nB. do jeho starostlivosti odo dňa 22.10.2018 zamestnaný u svojho pôvodného zamestnávateľa F. G. G.,\nA., so sídlom v Piešťanoch. Čo sa týka jeho pracovného času, pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\nmal pracovný úväzok 40 hodín týždenne a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal pracovný úväzok\ntaktiež 40 hodín týždenne. Čo sa týka jeho platových pomerov, pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\nmal vymeriavacie základy na platenie poistného približne 1 800,- € mesačne a po prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti mal vymeriavacie základy mierne vyššie, keď v novembri mal vymeriavací základ 3\n100,- EUR, v decembri 2 096,- € a v januári 2019 – 2 292,- €. Z uvedeného vyplýva, že rozsah\npracovnej činnosti pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti je\ntotožný. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nemal úbytok na svojich príjmoch\nv dôsledku starostlivosti o dieťa, keďže tieto sú porovnateľné s príjmami pred prevzatím dieťaťa do\nstarostlivosti.\n24. Materské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom\npoistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá\nnahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca\ndieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného\npoistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu\nzo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ citovaného zákona). Účelom materského je\nteda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti\npoistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo\nzárobkovej činnosti. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o\ndieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok.\n25. Zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil\ns právnym názorom žalovanej, že osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti (v danom prípade otec),\nje pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie\n§ 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny\nzáver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n26. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným\nuzavretím dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 22.10.2018 nebola splnená podmienka\nstarostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa. Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa do\nstarostlivosti riadne pracoval v rovnakom rozsahu ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\na z tohto dôvodu nemal stratu alebo zníženie príjmu oproti jeho príjmom pred prevzatím dieťaťa, potom\nneboli splnené podmienky pre priznanie materského.\n27. V tomto ohľade nie je právne relevantné tvrdenie žalobcu v žalobe a na pojednávaní pred správnym\nsúdom, že u neho došlo k zníženiu príjmu, lebo sa nemohol zúčastňovať v práci na projektoch, za ktoré\nzamestnávateľ poskytoval bonusy, a tak došlo u neho k zníženiu príjmu. Z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplýva, že vymeriavacie základy pre platenie poisteného, teda hrubá mzda žalobcu, boli\npred prevzatím dieťaťa do starostlivosti porovnateľné, ba dokonca nižšie ako tomu bolo po prevzatí\ndieťaťa do starostlivosti. Relevantné je v zmysle § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení porovnanie\npríjmov pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a príjmov dosahovaných po tomto prevzatí. Len tak\nmožno zistiť stratu alebo zníženie súčasného príjmu iného poistenca. Nie je teda dôležité, či po prevzatí\ndieťaťa mohol dosiahnuť príjmy ešte vyššie, ako ich po prevzatí dieťaťa skutočne dosiahol.\n28. Tiež je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal možnosť\npráce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ\nbol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín, čo je neznížený pracovný úväzok zamestnanca (ktorý\n\nbol dohodnutý u žalobcu aj pred prevzatím dieťaťa), potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o\ndieťa právne irelevantné, či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v\njeho sídle. Výkonu práce musel sústredene venovať určitý čas, či už to bolo priamo na pracovisku alebo\nv domácom prostredí, pričom pri dohodnutom pracovnom úväzku to bolo 8 hodín denne. Nie je reálne\nuvažovať o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce,\nžalobca mohol v období od 22.10.2018 aj plnohodnotne starať o dieťa, ktoré v tom čase malo necelý\nrok. Preto podľa názoru kasačného súdu žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, keď na základe\ntýchto zistených skutkových okolností vyslovila právny názor, že u žalobcu nebola splnená podmienka\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti tak, ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nKasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu o tom, že nebol dostatočne zistený\nskutkový stav, že žalovaná nezabezpečila dôkazy v dostatočnej miere, ktoré by preukazovali, či žalobca\nskutočne prevzal malol. dcéru do svojej starostlivosti, napr. šetrením v predškolskom zariadení.\n29. Podľa názoru kasačného súdu v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom, ktoré si\nuplatňuje iný poistenec, je potrebné dokazovanie zamerať na zistenie zmeny statusu poistenca pred\nprevzatím dieťaťa do starostlivosti a po prevzatí, a to jednak z pohľadu, či po prevzatí dieťaťa skutočne\ndieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť on sám, čoho ukazovateľom je, či došlo k zmene jeho pracovnej\nčinnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež sa zamerať na zistenie, či došlo v príčinnej\nsúvislosti s touto starostlivosťou k strate alebo zníženiu jeho príjmu, teda či došlo k zmene jeho príjmu\nv porovnaní s príjmom dosahovaným pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti.\n...\n36. Kasačný súd uvádza, že z § 49 ods. 1 vyplývajú dve kumulatívne podmienky nároku na materské,\na to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa. Uvedené je vyjadrené v slovnom\nspojení „... ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“. Nepostačuje splnenie prvej\npodmienky, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ tohto ustanovenia.\nZákonodarca explicitne stanovil aj podmienku, že iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa\nmusí o toto dieťa starať. V rozpore s tým je potom aj právny názor správneho súdu, že z § 49 nevyplýva\npožiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Pokiaľ je potrebná osobná starostlivosť\npoistenca o dieťa, potom je potrebné vyhodnotiť konkrétne skutkové okolnosti, či je táto podmienka\nsplnená. Nie je potrebné v obsahu právnej normy explicitne reagovať na všetky životné situácie v\nsúvislosti s vyhodnotením starostlivosti iného poistenca o prevzaté dieťa.\n37. Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu\n19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe\nmedzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa\nzrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia\nopatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už\nv rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných\ndruhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto\notcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s\nnarodením na účely poskytovania starostlivosti.“\n38. Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v\ntom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o\ndieťa, čo je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prezentuje žalobca. Pokiaľ otec dieťaťa nezabezpečuje\nstarostlivosť o dieťa, o ktoré sa stará naďalej matka alebo stará matka, nie je zabezpečená možnosť\nmatky vrátiť sa do pracovného procesu (ako tomu bolo v danom prípade, keď sa matka do pracovného\nprocesu nevrátila), čo je zmyslom podpory otcov v čerpaní rodičovských dovoleniek a materských\ndávok. Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností súvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani\nk možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi.\n39. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu, ktorý ako dôvod diskriminácie žalobcu\nvidel aj tú skutočnosť, že matke dieťaťa, ktorá poberá materské, je umožnené počas poberania materskej\npracovať, resp. umiestniť dieťa do predškolského zariadenia, a preto tento istý princíp musí byť dodržaný\naj pri otcoch. Tento právny záver je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení.\nAj v prípade matky, pokiaľ poberá materské, sa totiž vyžaduje jej osobná starostlivosť o dieťa. Pokiaľ\nby sa o dieťa osobne nestarala, napr. preto, že by vykonávala zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom\nvzťahu, resp. že by umiestnila dieťa do predškolského zariadenia, uvedené by bolo dôvodom na\nprehodnotenie jej nároku na materské.\n40. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný a správnym súdom uznaný dôvod diskriminácie, ktorý mal spočívať\nv názorovej nejednotnosti Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní nárokov iných poistencov na materské,\nkasačný súd konštatuje, že pokiaľ došlo po novelizácii zákona o sociálnom poistení zákonom č. 543/2010\n\nZ. z. k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje\nstarostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na\nzáklade dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných\nustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení.\nAk následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj\nstarostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup\nnemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka\ntakéhoto právneho vzťahu. Kasačnému súdu neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej\nv právnych veciach iných účastníkov konania. Poukazuje však na to, že nemožno vylúčiť, že sa správny\norgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor,\nako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach v predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento\nodklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.\nPokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho\nnázoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a\nrovnosti účastníkov konania. “.\n31. Vychádzajúc z prezentovaných záverov, podľa názoru správneho súdu si žalobca ku dňu podania\nžiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol\noprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda, že by\nriadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa.\nAbsenciou prevzatia faktickej a osobnej starostlivosti o svojej maloleté dieťa preto nenaplnil podmienky\npredpokladané v ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Napokon, jeho námietky smerovali\nvýlučne ku nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nie ku nesprávne resp. nedostatočne zistenému\nskutkovému stavu zo strany žalovanej, v dôsledku čoho správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú\npostupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.\n32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}