Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/36/2023 1023200542 01. 02. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200542.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Živnostenské spoločenstvo mesta Zvolen, so sídlom A. Hlinku 2568/33, Zvolen, IČO: 00 628 778, zastúpený advokátskou kanceláriou Petrasova Legal, s.r.o., so sídlom Kmeťovo námestie 2796/4, Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 5. apríla 2023 sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného, ktorá má spočívať v tom, že žalovaný postupoval v rozpore s § 20 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) a do dňa podania žaloby nerozhodol o administratívnej finančnej kontrole zo dňa 8. marca 2019. Žalobca zároveň zdôraznil, že ku žalobe nebolo možné podľa ustanovenia § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) pripojiť vybavenie sťažnosti, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) nie je možné podať sťažnosť podľa zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa § 242 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 246 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby; b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 246 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa § 99 písm. f) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 2 zákona o sťažnostiach, podanie sa posudzuje podľa obsahu. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. 2. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 3. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/36/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná a rozhoduje pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/36/2023. 4. Jednou z podmienok, ktoré Správny súdny poriadok ustanovuje v § 246 ods. 2 pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (žalobcom, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou podľa § 244 ods. 1 SSP), je predchádzajúce neúspešné podanie sťažnosti podľa § 5 a nasl. zákona o sťažnostiach alebo podnetu na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podmienka prechádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu totiž môže nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav v podobe nečinnosti nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy a to všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Navyše, sťažnosť (resp. upozornenie prokurátora podané na základe podnetu) adresovaná priamo orgánu verejnej správy môže byť účinným nástrojom pre bezprostredné a urýchlené odstránenie namietanej nečinnosti, čím dôjde k uspokojeniu účastníka administratívneho konania ešte pred podaním žaloby. 5. V sťažnosti alebo v podnete prokuratúre musí byť pritom výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Zákon o sťažnostiach totiž pripúšťa podať sťažnosť postupom podľa § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s § 5 aj voči konkrétnym nedostatkom, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy, avšak takáto sťažnosť (resp. jej vybavenie) je na účely odstraňovania nečinnosti ako aj na účely následného iniciovania žaloby na správnom súde neupotrebiteľná. 6. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (§ 20 zákona o sťažnostiach) alebo vybavenie podnetu prokurátorom (§ 35 zákona o prokuratúre) je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jej absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Splnenie tejto podmienky preto žalobca musí preukázať predložením uvedených písomností správnemu súdu ako príloh žaloby podľa § 246 ods. 2 SSP. 7. Ustanovenie § 244 ods. 1 SSP zároveň vyžaduje, aby žalobca, ktorý ako účastník administratívneho konania namieta nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpal podanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúru ešte pred podaním žaloby, pretože iba tak môže tvoriť jej obligatórnu prílohu. Nedodržanie postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. 8. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by žalobca s poukazom na namietanú nečinnosť žalovaného postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. zo žaloby nevyplýva, že by žalovanému podal sťažnosť proti nečinnosti v zmysle zákona o sťažnostiach, alebo podnet na príslušnú prokuratúru v zmysle zákona o prokuratúre. Zo žaloby naopak vyplýva výslovná argumentácia o nemožnosti pripojiť vybavenie sťažnosti s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach a preto žalobca žalovanému sťažnosť ani neadresoval. Inými slovami, žalobca zákonom vyžadované postupy nevyčerpal.
9. V tejto súvislosti má správny súd za potrebné ozrejmiť, že žalobca sa nemôže zbaviť povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, pretože Správny súdny poriadok pripúšťa ako alternatívu k preukázaniu vyčerpania osobitných postupov predloženie vybavenia podnetu prokurátorom. Navyše, ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach definuje, že sťažnosťou podľa tohto zákona nie je iba podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa zákona o finančnej kontrole. Pokiaľ sťažnosť smeruje proti nečinnosti (a teda nie záverom) v rámci kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie, tak sa za sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach považuje. 10. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z obsahu žaloby a s prihliadnutím na citované ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca neúspešne nevyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, ako osobitné postupy ktoré Správny súdny poriadok predpokladá pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V dôsledku uvedeného preto správnemu súdu nezostalo nič iné ako konanie postupom podľa § 99 písm. f) SSP zastaviť. 11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP za súčasnej aplikácie § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom (v dôsledku nedodržania zákonom vyžadovaných postupov pred podaním žaloby), ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Za súčasnej procesnej situácie, kedy sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe ani nedozvedel mu totiž reálne žiadne trovy konania resp. trovy právneho zastúpenia, nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.