Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-14Sa/11/2023 1023200327 31. 10. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, zastúpený Odborovým zväzom KOVO, so sídlom Bajkalská 16025/29A, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 9. decembra 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/ XXXX-XX z 9. decembra 2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26. júla 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26. júla 2022 žalovaná priznala žalobcovi postupom podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č 461/2003 Z. z.“) a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2,3 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 6. decembra 2021 do 31. decembra 2021 v alikvotnej sume 476,60 eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 568,20 eur. Zároveň mu v zmysle § 89 ods. 8 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. suma úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2022 o 1,6 % na celkovú sumu 577,30 eur. 2. Žalovaná pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzala zo žiadosti o priznanie úrazovej renty doručenej dňa 6. júna 2022, oznámenia poistnej udalosti zo dňa 7. júna 2022, výpisu z informačného systému žalovanej o sume denného vymeriavacieho základu, hlásenia choroby z povolania zo dňa 25. apríla 2022, popisu pracovnej činnosti v pozícii operátor výroby, záznamu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre pri príležitosti šetrenia podozrenia na chorobu z povolania z 31. októbra 2021, potvrdenia zamestnávateľa žalobcu o pracovnej anamnéze žalobcu ako zamestnanca, snímky dňa, pracovnej náplne zamestnanca z 8. júna 2022 a lekárskej správy z 20. júla 2022. 3. Následne, v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., pristúpil posudkový lekár vykonávajúci posudkovú činnosť k určeniu percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Žalovaná zároveň podrobne rozpísala, čo sa pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti zohľadňuje a zdôraznila, že posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale iba voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli. V predmetnom prípade bol podľa lekárskej správy
vystavanej posudkovým lekárom dňa 20. júla 2022 (ktorá je prílohou prvostupňového rozhodnutia) zistený pokles pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania v rozsahu 50 %. 4. Žalovaná konštatovala, že žalobca u zamestnávateľa (u ktorého mu choroba z povolania vznikla) pracoval od 12. februára 2018 ako operátor výroby. Dva roky pracoval na prevádzke montáž a neskôr na prevádzke karosáreň. Dňa 23. júna 2021 bol žalobca hospitalizovaný pre bolesti ramien, lakťov, predlaktí a horných končatín a tŕpnutie prstov. Kompletným vyšetrením bol zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne v dôsledku čoho podstúpil operačná zákrok. Zároveň bola zistená mediálna epikondylitída ramennej kosti obojstranne. Na tomto základe bola žalobcovi dňa 25. apríla 2022 uznaná choroba z povolania s dátumom zistenia od 12. februára 2021. Podľa profesiogramu vykonával žalobca prácu ako operátor výroby – montáž strešných okien, prenášal manipulátorom rolety na strešné okná, čo bolo náročné na úchopové pohyby rúk. Od mesiaca február 2020 bol preradený na prevádzku karosáreň. Počas práce pri montovaní strešných okien z dennej pracovnej doby 46 % vykonával túto činnosť, pričom zvyšnú pracovnú dobu tvorili prestoje a presuny. Trvalé poškodenie zdravia bolo vyhodnotené ako stredne ťažkého stupňa a aj vzhľadom k tomu bola určená miera pokles pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania v rozsahu 50 % od 6. decembra 2021. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí následne podrobne rozpísala spôsob výpočtu sumy úrazovej renty. 5. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %, rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 9. decembra 2022 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňového rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. 6. Generálny riaditeľ žalovanej zrekapituloval skutkový stav predchádzajúci vydaniu prvostupňového rozhodnutia a zdôraznil, že jeho podkladom je aj dokument zamestnávateľa žalobcu „Potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca snímka dňa“ z 8. júna 2022 (ďalej len „profesiogram“), v ktorom zamestnávateľ uviedol popis pracovných činností, spolu s jednotlivými krokmi pracovných operácií, ktoré žalobca v rámci svojho pracovného zaradenia „operátor výroby“ vykonával. Z uvedeného profesiogramu generálny riaditeľ vyňal presne tú časť, z ktorej vyplýva, akú časť pracovnej smeny vykonával žalobca pracovnú činnosť (montáž a osádzanie strešnej rolety, ktoré sa vykonávali na linke X D.), ktorá mohla mať vplyv na určenie resp. priznanie choroby povolania a túto v napadnutom rozhodnutí podrobne rozpísal. Z celkového pracovného času 465 minút vykonával takúto činnosť 215 minút. 7. V nadväznosti na podané odvolanie bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom ústredia, ktorý v lekárskej správe z 21. novembra 2022 nad rámec už skôr skonštatovaných záverov uviedol, že žalobca v dôsledku choroby z povolania nemôže pre oslabenú silu úchopu viac vpravo vykonávať montáž strešných okien, pričom montáž a osádzanie strešnej rolety nebolo súčasťou každého automobilu. Táto činnosť podľa profesiogramu tvorila takmer polovicu pracovnej činnosti, t. j. 215 minút, vrátane dotiahnutia skrutiek, montáže akumulátorovými uťahovačkami, momentovým kľúčom a nitovanie. Limitované je prenášanie ťažších bremien. Posudkový lekár zároveň dospel k záveru, že žalobca môže vykonávať brúsenie oceľových dielov vzduchovou brúskou, aplikovať roztok na karosériu navlhčenou handričkou na zvýraznenie miesta s deformáciou, inšpekciu chýb, opravy deformácie na dverách, brúsenie deformácie, preznačenie deformácie, zápis do počítača a skenovanie. Posudkový lekár preto skonštatoval, že celkový čas práce v podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných polohách je počas pracovnej zmeny nie dlhší ako polovica osemhodinovej pracovnej zmeny. V lekárskom posudku preto určil pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 50 %. 8. Generálny riaditeľ žalovanej zdôraznil, že účelom úrazovej renty je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom finančnú ujmu spôsobenú tým, že už nemôže vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred vznikom a následne ozrejmil že posudzovanie zdravotného stavu je medicínska záležitosť, ktorú vykonávajú posudkoví lekári. Tí pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti vrátane určovania percentuálnej miery zohľadňujú stupeň funkčného postihnutia organizmu z dôvodu choroby z povolania a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený naďalej vykonávať. V tomto smere bol zdravotný stav žalobcu v odvolacom konaní opätovne prehodnotený posudkovým lekárom, ktorý vypracoval dňa 21. novembra 2022 lekársku správu, v ktorej boli nad rámec už skôr zhodnotených lekárskych vyšetrení a nálezov, zhodnotená aj lekárska správa z mimoriadnej kontrolnej prehliadky po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z 8. júla 2022. 9. Práve táto lekárska správa z mimoriadnej kontrolnej prehliadky po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z 8. júla 2022 preukazuje nedôvodnosť argumentácie žalobcu, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávanie pracovnej činnosti na doterajšom pracovnom zaradení, pretože v lekárskej správe sa uvádza, že na horných končatinách je hodnotená hybnosť kĺbov zachovaná, bez opuchu a tak isto aj hybnosť chrbtice.
10. Ku námietke žalobcu, ktorý požadoval určenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti poukázal na lekársku správu z mimoriadnej kontrolnej prehliadky po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z 8. júla 2022 a profesiogram, ktorý obsahuje výpočet vykonaný zamestnávateľom žalobcu z ktorého je zrejmé, že žalobca z celkového pracovného času 465 minút vykonával 215 minút čistej pracovnej činnosti a to montáž strešných okien vrátane dotiahnutia skrutiek, montáže akumulátorovými uťahovačkami, momentovým kľúčom, nitovanie, limitované prenášanie bremien. Obaja posudkoví lekári zhodne konštatovali, že na základe zdravotného postihnutia a vychádzajúc z profesiogramu, žalobca nemôže pre oslabenú silu úchopu vykonávať uvedené úkony, čo predstavuje 215 minút čistej pracovnej činnosti. Posudkový lekár v poslednom lekárskom posudku zároveň uviedol, aké ďalšie úkony môže žalobca vykonávať aj naďalej (v rozsahu 220 minút), čím odstránil diskrepancie ohľadom námietky, že zvyšok pracovnej duby žalobcu tvorili prestoje a presuny. 11. Generálny riaditeľ žalovanej záverom dodal, že nezľahčuje závažnosť zdravotného stavu žalobcu, avšak zo zdravotnej dokumentácie, profesiogramu a dvoch zhodných stanovísk posudkových lekárov žalovanej bola miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % určená správne. Závery posudkových lekárov označil za dostatočne odôvodnené, logické a založené na konkrétnych dôkazoch. Zároveň podotkol, že počas konania žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by odôvodňoval vyššie percento miery II. Správna žaloba 12. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovanou, navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 13. Žalobca úvodom zopakoval, že u bývalého zamestnávateľa bol najprv zaradený na prevádzke montáž, kde vykonával montáž strešných okien a permanentne mal ruky nad hlavou. Následne bol preradený na prevádzku karosáreň, kde pracoval od februára 2020 najmä s vibračnými brúskami, s uťahovačkou a nitovačkou, ručne skrutkoval komponenty a prenášal diely v debničkách. 14. Žalobca namietal, že posudkoví lekári stanovili mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % iba formálne a výlučne vychádzajúc z časovej snímky z profesiogramu zamestnávateľa. Keďže žalobca z celkového pracovného času 435 minút vykonával 215 minút činnosť, ktorú pre oslabenú silu úchopu nemôže vykonávať (montáž strešných okien vrátane dotiahnutia skrutiek, montáže akumulátorovými uťahovačkami, momentovým kľúčom, nitovanie, limitované prenášanie bremien), čo predstavuje 49,43 % pracovného času, po zaokrúhlení ustanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %. S takouto mierou sa však žalobca nestotožnil. Posudkové lekárky totiž pri prepočte časovej snímky umelo rozšírili okruh posudzovaných pracovných činností v rámci jednej pracovnej zmeny, čo malo za následok nesprávny výpočet prepočtu časovej snímky. V lekárskom posudku z 21. novembra 2022 totiž posudkový lekár ústredia uviedol pracovné činnosti ktoré žalobca vykonával na prevádzke montáž, karosáreň a cladding, avšak na každej z nich pôsobil žalobca postupne a samostatne, nikdy nie v rámci jednej pracovnej zmeny. Tieto činnosti súčasne v rámci jednej zmeny jediným zamestnancom ani nie je objektívne možné vykonávať. 15. Okrem uvedeného, generálny riaditeľ sa v napadnutom rozhodnutí opera iba o (nesprávne) závery posudkových lekárov a zdravotnú dokumentáciu, ktorú bližšie nešpecifikuje. V odôvodnení rozhodnutia sám poukazuje na to, čo majú posudkoví lekári pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti zohľadňovať a ako majú posúdiť zdravotný stav poškodeného tak, aby nepochybili v medicínskej zložke a na druhej strane vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré vychádza z posudku, ktorý ním popísané aspekty nezohľadňuje. 16. Podľa názoru žalobcu je potrebné pre určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti skúmať viacero faktorov ako stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania, percento pracovných úkonov popisovaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať, skutočnosť, či bol poškodený preradený na inú vhodnú prácu alebo či bol s ním úplne skončený pracovný pomer. Posudkoví lekári stupeň funkčného postihnutia organizmu ani neskúmali, nezohľadnili ani skutočnosť, že žalobcovi bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 800 bodov a napokon ani to, že žalobca ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer, čím stratil príjem úplne. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 17. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá po zrekapitulovaní skutkového stavu k jednotlivým námietkam žalobcu uviedla, že skončenie pracovného pomeru v dôsledku choroby z povolania, majúce za následok stratu príjmu, nemá automaticky za následok stanovenie 100% miery poklesu pracovnej schopnosti, čo potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/13/2016 z 19. januára 2017. Ak by aj žalobca u zamestnávateľa skončil pracovný pomer,
nie je to jedinou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie miery poklesu pracovnej schopnosti. Tá je totiž na odbornom zhodnotení posudkových lekárov žalovanej. Spôsob jej určenia neurčuje žiaden zákon, pričom posudkový lekár vychádza z náplne práce poškodeného (profesiogramu) využívajúc všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dávajúc do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia chorobou z povolania na výkon doterajšej činnosti poškodeného a skúma možnosť uplatnenia na trhu práce. Činnosti ktoré poškodený nemôže vykonávať sa vyjadria v percentách zodpovedajúcich podielu času, počas ktorého poškodený tieto činnosti vykonával v rámci jednej pracovnej zmeny na celkovom pracovnom čase. 18. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti, keď mal generálny riaditeľ žalovanej iba všeobecne odkázať na zdravotnú dokumentáciu žalovaná uviedla, že v napadnutom rozhodnutí sú špecifikované lekárske správy, z ktorých posudkový lekár vychádzal pri vyhotovení lekárskej správy z 21. novembra 2022. Taktiež nesúhlasila s námietkou, že zdravotný stav žalobcu mu úplne znemožňuje vykonávať pracovnú činnosť v dôsledku choroby z povolania, keďže v zmienenej lekárskej správe sa uvádza, ktoré činnosti môže žalobca naďalej vykonávať, konkrétne brúsenie oceľových dielov vzduchovou brúskou, aplikácia roztoku na karosériu navlhčenou handričkou na zvýraznenie miesta s deformáciou, inšpekciu chýb, opravu, brúsenie a preznačenie deformácií, zápis do počítača a skenovanie. 19. Vo vzťahu k námietke, že posudkové lekárky rozšírili okruh posudzovaných pracovných činností v rámci jednej pracovnej zmeny uviedla, že sám zamestnávateľ v predloženom profesiograme uviedol, že žalobca pracoval v dvojzmennej prevádzke na rôznych pozíciách a uviedol aj tú, na ktorej pôsobil najdlhšie. Meraním bolo preukázané, ktorá pracovná činnosť mala vplyv na priznanie choroby z povolania a to montáž a osádzanie strešnej rolety linke 2 D.. Tu žalobca vykonával pracovnú činnosť v rozsahu 215 minút z celkovo 465 minút pracovnej duby, čo predstavuje 50 %. Žalobca navyše nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia a spochybnili správnosť záverov uvedených v profesiograme. 20. Čo sa týka bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, to považuje žalovaná na účely určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu za irelevantné, pretože sa jedná o iný nárok a hodnotia sa iné aspekty. 21. V replike k vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že hoci skončenie pracovného pomeru v dôsledku choroby z povolania nemá automaticky za následok stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti, je posudkový lekár túto skutočnosť povinný brať do úvahy, pričom tak neučinil. To vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. decembra 2021. 22. Vo vzťahu k rozsahu pracovných činností vyplývajúcich z profesiogramu, na základe ktorých posudkový lekár vykonal prepočet časovej snímky a určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu zotrval na pôvodnej argumentácii, že tieto nemožno kumulovať, keďže jeden zamestnanec nemôže v rámci jednej prevádzky vykonávať všetky činnosti súčasne. V ostatnom zotrval na skôr prezentovaných námietkach týkajúcich sa nezohľadnenia aspektov pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti posudkovým lekárom žalovanej a že prepočet časovej snímky je matematický a čisto formálny. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 24. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 14Sa/11/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-14Sa/11/2023. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 26. O žalobe rozhodol dňa 31. októbra 2024 verejným vyhlásením rozsudku, ktoré sa uskutočnilo po pojednávaní nariadenom na dňa 17. októbra 2024, ktorého sa zúčastnil žalobca, zotrvávajúci na podanej správnej žalobe a uvádzajúc, že určená miera poklesu pracovnej schopnosti nie je správna. Žalovaná neprihliadla na dôvod skončenia pracovného pomeru, ktorým bola choroba z povolania. Profesiogram od zamestnávateľa bol posúdený a vyhodnotený nesprávne, navyše choroba z povolania vznikla na inej linke a to na linke cladding. Žalobca poukázal na rozpor pracovnej rekomandácie v prvom a druhom lekárskom posudku. Na pojednávaní žalobca predložil nové dôkazy a to záznam z 26. októbra 2021 pri príležitosti šetrenia podozrenia na chorobu z povolania u žalobcu, lekársky posudok zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti z 8. júla 2022 a lekársku správu z kontrolného vyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie zo 14. februára 2024. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo okrem oznámenia prítomným účastníkom na pojednávaní a zaslania žalovanej na vedomie, zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 27. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci priznania nároku na úrazovú rentu ako následok choroby z povolania, ktorú žalobca utrpel u zamestnávateľa A. E. F. D., D., so zistením dňa 12. februára 2021. 28. V konaní nebolo sporným, že žalobca chorobu z povolania utrpel ani kedy došlo ku jej vzniku. Sporným však zostalo posúdenie otázky o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %, pokiaľ podľa námietky žalobcu posudkoví lekári ako aj žalovaná mechanicky vychádzali z profesiogramu predloženého bývalým zamestnávateľom žalobcu. Ten navyše nesprávne vyhodnotili, pretože žalobca postupne pracoval na troch samostatných prevádzkach avšak nikdy nie v rámci jednej zmeny. Žalobca taktiež namietal, že pred zistením choroby z povolania nevykonával prácu na prevádzke montáž ktorá bola posudzovaná v rámci profesiogramu. Bezprostredne predtým bol priradený na prevádzku karosáreň, najprv na linku opráv a následne na linku cladding, kde bola zvýšená expozícia vibráciám v dôsledku práce so vzduchovou brúskou a akumulátorovými skrutkovačkami. Žalobca súčasne namietal, že miera poklesu pracovnej schopnosti mu mala byť určená v rozsahu 100 %, pretože pracovný pomer u zamestnávateľa skončil úplne, pričom žalovaný na túto skutočnosť neprihliadol. 29. Z lekárskeho posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania z 25. apríla 2022, ktorá sa nachádza v administratívnom spise žalovanej vyplýva, že žalobcovi bola uznaná choroba z povolania s dátumom prvého zistenia dňa 12. februára 2021. V administratívnom spise sa nachádza prepúšťacia správa Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie z hospitalizácie žalobcu v dňoch 23. júna 2021 až 29. júna 2021 zo záveru ktorej vyplýva SKT bilat., st. po operácii vpravo 2/2021, mediálna epikondylitída humeru bilat s rekomandáciou (zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne v dôsledku čoho podstúpil operačná zákrok, zároveň bola zistená mediálna epikondylitída ramennej kosti obojstranne), že žalobca nie je vhodný na prácu s nadmerným preťažovaním horných končatín a chrbtice, s expozíciou vibráciám, v nevyrovnaných klimatických podmienkach. V spise sa ďalej nachádza záznam napísaný dňa 31. októbra 2021 pri príležitosti šetrenia podozrenia na chorobu z povolania v spoločnosti A. E. F. D., potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca – snímka dňa z 8. júna 2022 a Protokol z merania č. XXX_XXXX_XX_XXX polohová fyzická záťaž pre pracoviská montáž a karosáreň. 30. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver, či poškodeným vznikol alebo nevznikol nárok na úrazovú rentu, ani odborný záver o tom, aká je percentuálna výška poklesu schopnosti vykonávať ich doterajšiu činnosť, nevyslovujú ani odborný záver ohľadom medicínskych otázok. To je plne v kompetencii posudkových lekárov. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone úrazového poistenia [§ 153 ods. 1 písm. c) v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 uvedeného zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Správne súdy však skúmajú, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi
odborných lekárskych vyšetrení. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. 31. V intenciách námietok žalobcu dospel správny súd k záveru, že lekársky posudok z 21. novembra 2022, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, kritérium presvedčivosti a logickosti nespĺňa a je zmätočný, pretože na jednej strane sa odvoláva na prepúšťaciu správu z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, kde bol žalobca hospitalizovaný v období od 23. júna 2021 do 29. júna 2021 a v závere ktorej sa uvádza, že žalobca nie je vhodný na prácu s nadmerným preťažovaním horných končatín a chrbtice a zároveň, že nie je vhodný na práce s expozíciou vibráciám. Na tieto závery však posudkový lekár žalovanej v posudku vôbec nereflektoval a v rámci ďalšieho pracovného zaradenia dokonca konštatoval, že žalobca môže aj naďalej vykonávať brúsenie oceľových dielov vzduchovou brúskou, ktoré vykonával na prevádzke v karosárni na linke opráv. V rámci pracovnej rekomandácie vyhýbanie sa vibráciám taktiež absentuje. Je pritom všeobecne známe, že pri brúsení dochádza k vibráciám, a takúto pracovnú činnosť by pre jeho diagnózu vykonávať nemal. Posudkový lekár neozrejmil svoje úvahy, prečo má za to, že žalobca je na uvedenú pracovnú činnosť naďalej spôsobilý. 32. Z predloženého profesiogramu bývalého zamestnávateľa žalobcu ako aj lekárskeho posudku posudkového lekára žalovanej, ústredia z 21. novembra 2022 vyplýva, že percentuálna miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená prepočtom času iba jednej pracovnej činnosti a to montáže strešných okien, ktorú žalobca vykonával v rámci prevádzky montáž v rokoch 2018 až 2020. Námietky žalobcu, že žalovaná umelo rozšírila okruh posudzovaných pracovných činností na všetky tri prevádzky (montáž, karosáreň a cladding) ktoré mal vykonávať v rámci jednej zmeny preto nie sú náležité. Podľa názoru správneho súdu však práve takto mala žalovaná postupovať, keďže podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2021, sp. zn. 7Sk/6/2021: „pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby“. Rovnako z citácie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa posudzuje vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca. V profesiograme je síce uvedené, že choroba z povolania vznikla na prevádzke montáž pri montáži a osádzaní strešnej rolety, na ktorej bol žalobca zaradený iba prvé dva roky jeho práce, a posudzovaná bola preto, že na nej pracoval najdlhšie, no nie je vysvetlené, prečo neboli posudzované aj ostatné prevádzky a v rámci nich vykonávané pracovné činnosti na linke opráv a cladding, ktoré vykonával v období bližšom pred zistením choroby z povolania a teda, či tieto činnosti môže pre jeho diagnózu ďalej vykonávať. Podstatné je, že pracovné činnosti vykonávané u zamestnávateľa nemôže ďalej vykonávať v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. 33. Podľa názoru správneho súdu je potrebné spomedzi pracovných činností, ktoré žalobca pred zistením choroby z povolania vykonával, rozlišovať tie, ktoré mohli zapríčiniť vznik choroby z povolania a pracovné činnosti, ktoré síce jej vznik nezapríčinili, avšak ich už v dôsledku choroby z povolania u zamestnávateľa nemôže vykonávať vôbec alebo ich vykonáva len s ťažkosťami za cenu zvýšeného úsilia, v bolestiach, so zvýšeným rizikom alebo s menším výkonom v porovnaní so stavom pred touto chorobou. Správny súd hodnotí uvedené rozpory ako zásadné, keďže vymedzenie úkonov, ktoré žalobca ďalej môže (z pôvodného rozsahu všetkých pracovných činností vykonávaných u zamestnávateľa pred vznikom choroby z povolania) vykonávať, ovplyvňujú určenie miery poklesu pracovnej schopnosti zo strany posudkového lekára. 34. Správny súd zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu profesiogramu, ktorý predložil bývalý zamestnávateľ žalobcu konštatuje, že pre žalovanú je síce rozhodujúcim podkladom, avšak zdravotnú nevhodnosť prác, ktoré podľa neho žalobca vykonával, je potrebné posúdiť v spojitosti so zdravotnými obmedzeniami vyplývajúcimi z jeho diagnózy. Je preto potrebné, aby posudkový lekár vyhodnocoval profesiogram za využitia všetkých profesionálnych skúseností z medicínskej aj posudkovej praxe, dal do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a preskúmal aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa resp. na trhu práce a to práve s ohľadom na diagnózu, ktorá mu bola zistená. 35. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že z oboch lekárskych posudkov (ktoré sa následne preniesli aj do odôvodnenia oboch rozhodnutí žalovanej) sa javí, že posudkoví lekári určili mieru poklesu pracovnej schopnosti naozaj iba vychádzajúc z predloženého profesiogramu od bývalého zamestnávateľa žalobcu a to mechanickým prepočtom čistého času pracovných činností, ktoré mohli mať za následok vznik choroby z povolania vo vzťahu k celkovému pracovnému času. V záveroch posudku však úplne chýbajú vlastné úvahy posudkového lekára, ktorý má pri určovaní miery poklesu
pracovnej schopnosti využiť predovšetkým všetky svoje profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe a dať do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a preskúmal aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa resp. na trhu práce. Inými slovami, v posudku sa do značnej miery nachádza iba prefarafrázovanie podkladov predložených zamestnávateľom, ktoré sú len konštatovaniami a úplne absentujú vlastné úvahy posudkového lekára v podobe medicínskeho pohľadu ozrejmujúceho a vyhodnocujúceho, prečo ochorenie ktorým žalobca trpí spôsobuje zníženie alebo úplnú stratu doterajších pracovných zručností s ohľadom na pracovné činnosti, ktoré vykonával a od týchto konštatovaní sa následne odvíjalo určenie percentuálnej miery poklesu doterajšej pracovnej schopnosti. 36. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že by mu mala byť určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %, pretože zárobok stratil úplne v dôsledku skončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom tu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. 9So/133/2016, podľa ktorého: „Účelom úrazovej renty (rovnako ako náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa predchádzajúcich predpisov) je nahradiť, resp. zmierniť pokles zárobku poistenca, ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom choroby z povolania alebo pred pracovným úrazom. (...) Na rozdiel od nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 195 zákona č. 65/19656 Zb. Zákonník práce) podmieneného aj poklesom zárobku, predpokladom vzniku nároku na úrazovú rentu pokles zárobku nie je. Nárok na úrazovú rentu je podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený len viac ako 40-percentným poklesom schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku choroby z povolania, nedovŕšením dôchodkového veku, resp. nepriznaním predčasného starobného dôchodku.“. Je pravdou, že posudkový lekár ako aj žalovaná v procese určovania percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti na túto skutočnosť prihliada, avšak strata zárobku v dôsledku skončenia pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa pre vznik choroby z povolania je v tomto prípade irelevantná. 37. Už iba na základe nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktoré vychádza z nedostatočne odôvodnených záverov posudkových lekárov obsiahnutých v lekárskych správach z 20. júla 2022 a 21. novembra 2022 vo vzťahu k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu a v zmätočnosti záverov o pracovnej rekomandácii, správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 38. V novom konaní sa posudkový lekár ako aj žalovaná zamerajú na riadne odôvodnenie záverov o určenej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu a to nielen vychádzajúc z profesiogramu, ale riadení právnym názorom správneho súdu a napokon aj vlastnými argumentami, v ktorých poukázali na všeobecné východiská jej určenia. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní ich náhradu priznal voči žalovanej v celom rozsahu. 40. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.