{"guid": "76f6f475-1533-455e-b81e-b54dd9e63158:f4821935-4b6e-4c58-990a-36ffb0c750af", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4", "spisova_znacka": "NR-14Sa/11/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-14Sa/11/2023 z 31. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. októbra 2024, sp. zn. NR-14Sa/11/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4", "identifikacne_cislo": "1023200327", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "nazov": "§ 493c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4821935-4b6e-4c58-990a-36ffb0c750af", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-14Sa/11/2023\n1023200327\n31. 10. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1023200327.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, zastúpený Odborovým zväzom KOVO, so sídlom\nBajkalská 16025/29A, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 9. decembra 2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/\nXXXX-XX z 9. decembra 2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXXXX-X/XXXX-XX\nz 26. júla 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26. júla 2022 žalovaná priznala žalobcovi postupom podľa §\n88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č 461/2003 Z. z.“) a po zvýšení\npriznanej sumy úrazovej renty o 2,3 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona\nč. 266/2017 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 6. decembra 2021 do 31. decembra 2021 v alikvotnej sume\n476,60 eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 568,20 eur. Zároveň mu v zmysle §\n89 ods. 8 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. suma úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2022 o 1,6 % na\ncelkovú sumu 577,30 eur.\n2. Žalovaná pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzala zo žiadosti o priznanie úrazovej renty\ndoručenej dňa 6. júna 2022, oznámenia poistnej udalosti zo dňa 7. júna 2022, výpisu z informačného\nsystému žalovanej o sume denného vymeriavacieho základu, hlásenia choroby z povolania zo dňa 25.\napríla 2022, popisu pracovnej činnosti v pozícii operátor výroby, záznamu Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva v Nitre pri príležitosti šetrenia podozrenia na chorobu z povolania z 31. októbra 2021,\npotvrdenia zamestnávateľa žalobcu o pracovnej anamnéze žalobcu ako zamestnanca, snímky dňa,\npracovnej náplne zamestnanca z 8. júna 2022 a lekárskej správy z 20. júla 2022.\n3. Následne, v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., pristúpil posudkový\nlekár vykonávajúci posudkovú činnosť k určeniu percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti\nžalobcu, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Žalovaná zároveň podrobne rozpísala, čo sa\npri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti zohľadňuje a zdôraznila, že posudkový\nlekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré\nby mohol potenciálne vykonávať, ale iba voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom\npracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli. V predmetnom prípade bol podľa lekárskej správy\n\nvystavanej posudkovým lekárom dňa 20. júla 2022 (ktorá je prílohou prvostupňového rozhodnutia)\nzistený pokles pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania v rozsahu 50 %.\n4. Žalovaná konštatovala, že žalobca u zamestnávateľa (u ktorého mu choroba z povolania vznikla)\npracoval od 12. februára 2018 ako operátor výroby. Dva roky pracoval na prevádzke montáž a neskôr na\nprevádzke karosáreň. Dňa 23. júna 2021 bol žalobca hospitalizovaný pre bolesti ramien, lakťov, predlaktí\na horných končatín a tŕpnutie prstov. Kompletným vyšetrením bol zistený syndróm karpálneho tunela\nobojstranne v dôsledku čoho podstúpil operačná zákrok. Zároveň bola zistená mediálna epikondylitída\nramennej kosti obojstranne. Na tomto základe bola žalobcovi dňa 25. apríla 2022 uznaná choroba\nz povolania s dátumom zistenia od 12. februára 2021. Podľa profesiogramu vykonával žalobca prácu\nako operátor výroby – montáž strešných okien, prenášal manipulátorom rolety na strešné okná, čo bolo\nnáročné na úchopové pohyby rúk. Od mesiaca február 2020 bol preradený na prevádzku karosáreň.\nPočas práce pri montovaní strešných okien z dennej pracovnej doby 46 % vykonával túto činnosť,\npričom zvyšnú pracovnú dobu tvorili prestoje a presuny. Trvalé poškodenie zdravia bolo vyhodnotené\nako stredne ťažkého stupňa a aj vzhľadom k tomu bola určená miera pokles pracovnej schopnosti\nv dôsledku choroby z povolania v rozsahu 50 % od 6. decembra 2021. Žalovaná v prvostupňovom\nrozhodnutí následne podrobne rozpísala spôsob výpočtu sumy úrazovej renty.\n5. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %,\nrozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 9. decembra 2022 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňového rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdil.\n6. Generálny riaditeľ žalovanej zrekapituloval skutkový stav predchádzajúci vydaniu prvostupňového\nrozhodnutia a zdôraznil, že jeho podkladom je aj dokument zamestnávateľa žalobcu „Potvrdenie\nzamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca snímka dňa“ z 8. júna 2022 (ďalej len\n„profesiogram“), v ktorom zamestnávateľ uviedol popis pracovných činností, spolu s jednotlivými krokmi\npracovných operácií, ktoré žalobca v rámci svojho pracovného zaradenia „operátor výroby“ vykonával.\nZ uvedeného profesiogramu generálny riaditeľ vyňal presne tú časť, z ktorej vyplýva, akú časť pracovnej\nsmeny vykonával žalobca pracovnú činnosť (montáž a osádzanie strešnej rolety, ktoré sa vykonávali na\nlinke X D.), ktorá mohla mať vplyv na určenie resp. priznanie choroby povolania a túto v napadnutom\nrozhodnutí podrobne rozpísal. Z celkového pracovného času 465 minút vykonával takúto činnosť 215\nminút.\n7. V nadväznosti na podané odvolanie bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým\nlekárom ústredia, ktorý v lekárskej správe z 21. novembra 2022 nad rámec už skôr skonštatovaných\nzáverov uviedol, že žalobca v dôsledku choroby z povolania nemôže pre oslabenú silu úchopu viac\nvpravo vykonávať montáž strešných okien, pričom montáž a osádzanie strešnej rolety nebolo súčasťou\nkaždého automobilu. Táto činnosť podľa profesiogramu tvorila takmer polovicu pracovnej činnosti, t. j.\n215 minút, vrátane dotiahnutia skrutiek, montáže akumulátorovými uťahovačkami, momentovým kľúčom\na nitovanie. Limitované je prenášanie ťažších bremien. Posudkový lekár zároveň dospel k záveru, že\nžalobca môže vykonávať brúsenie oceľových dielov vzduchovou brúskou, aplikovať roztok na karosériu\nnavlhčenou handričkou na zvýraznenie miesta s deformáciou, inšpekciu chýb, opravy deformácie na\ndverách, brúsenie deformácie, preznačenie deformácie, zápis do počítača a skenovanie. Posudkový\nlekár preto skonštatoval, že celkový čas práce v podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných\npolohách je počas pracovnej zmeny nie dlhší ako polovica osemhodinovej pracovnej zmeny. V lekárskom\nposudku preto určil pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 50 %.\n8. Generálny riaditeľ žalovanej zdôraznil, že účelom úrazovej renty je kompenzovať osobe poškodenej\npracovným úrazom finančnú ujmu spôsobenú tým, že už nemôže vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť\nv takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred vznikom a následne ozrejmil že posudzovanie zdravotného\nstavu je medicínska záležitosť, ktorú vykonávajú posudkoví lekári. Tí pri posudzovaní poklesu pracovnej\nschopnosti vrátane určovania percentuálnej miery zohľadňujú stupeň funkčného postihnutia organizmu\nz dôvodu choroby z povolania a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže\npoškodený naďalej vykonávať. V tomto smere bol zdravotný stav žalobcu v odvolacom konaní opätovne\nprehodnotený posudkovým lekárom, ktorý vypracoval dňa 21. novembra 2022 lekársku správu, v ktorej\nboli nad rámec už skôr zhodnotených lekárskych vyšetrení a nálezov, zhodnotená aj lekárska správa\nz mimoriadnej kontrolnej prehliadky po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z 8. júla 2022.\n9. Práve táto lekárska správa z mimoriadnej kontrolnej prehliadky po skončení dočasnej pracovnej\nneschopnosti z 8. júla 2022 preukazuje nedôvodnosť argumentácie žalobcu, že jeho zdravotný stav mu\nneumožňuje vykonávanie pracovnej činnosti na doterajšom pracovnom zaradení, pretože v lekárskej\nspráve sa uvádza, že na horných končatinách je hodnotená hybnosť kĺbov zachovaná, bez opuchu a tak\nisto aj hybnosť chrbtice.\n\n10. Ku námietke žalobcu, ktorý požadoval určenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti\npoukázal na lekársku správu z mimoriadnej kontrolnej prehliadky po skončení dočasnej pracovnej\nneschopnosti z 8. júla 2022 a profesiogram, ktorý obsahuje výpočet vykonaný zamestnávateľom žalobcu\nz ktorého je zrejmé, že žalobca z celkového pracovného času 465 minút vykonával 215 minút čistej\npracovnej činnosti a to montáž strešných okien vrátane dotiahnutia skrutiek, montáže akumulátorovými\nuťahovačkami, momentovým kľúčom, nitovanie, limitované prenášanie bremien. Obaja posudkoví lekári\nzhodne konštatovali, že na základe zdravotného postihnutia a vychádzajúc z profesiogramu, žalobca\nnemôže pre oslabenú silu úchopu vykonávať uvedené úkony, čo predstavuje 215 minút čistej pracovnej\nčinnosti. Posudkový lekár v poslednom lekárskom posudku zároveň uviedol, aké ďalšie úkony môže\nžalobca vykonávať aj naďalej (v rozsahu 220 minút), čím odstránil diskrepancie ohľadom námietky, že\nzvyšok pracovnej duby žalobcu tvorili prestoje a presuny.\n11. Generálny riaditeľ žalovanej záverom dodal, že nezľahčuje závažnosť zdravotného stavu žalobcu,\navšak zo zdravotnej dokumentácie, profesiogramu a dvoch zhodných stanovísk posudkových lekárov\nžalovanej bola miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % určená správne. Závery\nposudkových lekárov označil za dostatočne odôvodnené, logické a založené na konkrétnych dôkazoch.\nZároveň podotkol, že počas konania žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by odôvodňoval vyššie\npercento miery\nII. Správna žaloba\n12. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci žalovanou, navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.\n13. Žalobca úvodom zopakoval, že u bývalého zamestnávateľa bol najprv zaradený na prevádzke\nmontáž, kde vykonával montáž strešných okien a permanentne mal ruky nad hlavou. Následne bol\npreradený na prevádzku karosáreň, kde pracoval od februára 2020 najmä s vibračnými brúskami,\ns uťahovačkou a nitovačkou, ručne skrutkoval komponenty a prenášal diely v debničkách.\n14. Žalobca namietal, že posudkoví lekári stanovili mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %\niba formálne a výlučne vychádzajúc z časovej snímky z profesiogramu zamestnávateľa. Keďže žalobca\nz celkového pracovného času 435 minút vykonával 215 minút činnosť, ktorú pre oslabenú silu úchopu\nnemôže vykonávať (montáž strešných okien vrátane dotiahnutia skrutiek, montáže akumulátorovými\nuťahovačkami, momentovým kľúčom, nitovanie, limitované prenášanie bremien), čo predstavuje 49,43\n% pracovného času, po zaokrúhlení ustanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.\nS takouto mierou sa však žalobca nestotožnil. Posudkové lekárky totiž pri prepočte časovej snímky\numelo rozšírili okruh posudzovaných pracovných činností v rámci jednej pracovnej zmeny, čo malo za\nnásledok nesprávny výpočet prepočtu časovej snímky. V lekárskom posudku z 21. novembra 2022\ntotiž posudkový lekár ústredia uviedol pracovné činnosti ktoré žalobca vykonával na prevádzke montáž,\nkarosáreň a cladding, avšak na každej z nich pôsobil žalobca postupne a samostatne, nikdy nie v rámci\njednej pracovnej zmeny. Tieto činnosti súčasne v rámci jednej zmeny jediným zamestnancom ani nie\nje objektívne možné vykonávať.\n15. Okrem uvedeného, generálny riaditeľ sa v napadnutom rozhodnutí opera iba o (nesprávne) závery\nposudkových lekárov a zdravotnú dokumentáciu, ktorú bližšie nešpecifikuje. V odôvodnení rozhodnutia\nsám poukazuje na to, čo majú posudkoví lekári pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej\nschopnosti zohľadňovať a ako majú posúdiť zdravotný stav poškodeného tak, aby nepochybili\nv medicínskej zložke a na druhej strane vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré vychádza z posudku, ktorý\nním popísané aspekty nezohľadňuje.\n16. Podľa názoru žalobcu je potrebné pre určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti skúmať\nviacero faktorov ako stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania,\npercento pracovných úkonov popisovaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným\npostihnutím vykonávať, skutočnosť, či bol poškodený preradený na inú vhodnú prácu alebo či bol\ns ním úplne skončený pracovný pomer. Posudkoví lekári stupeň funkčného postihnutia organizmu\nani neskúmali, nezohľadnili ani skutočnosť, že žalobcovi bolo sťaženie spoločenského uplatnenia\nohodnotené na 800 bodov a napokon ani to, že žalobca ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer, čím\nstratil príjem úplne.\nIII. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu\n17. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá po zrekapitulovaní skutkového\nstavu k jednotlivým námietkam žalobcu uviedla, že skončenie pracovného pomeru v dôsledku choroby\nz povolania, majúce za následok stratu príjmu, nemá automaticky za následok stanovenie 100% miery\npoklesu pracovnej schopnosti, čo potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 4Sa/13/2016 z 19. januára 2017. Ak by aj žalobca u zamestnávateľa skončil pracovný pomer,\n\nnie je to jedinou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie miery poklesu pracovnej schopnosti. Tá je totiž\nna odbornom zhodnotení posudkových lekárov žalovanej. Spôsob jej určenia neurčuje žiaden zákon,\npričom posudkový lekár vychádza z náplne práce poškodeného (profesiogramu) využívajúc všetky\nprofesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dávajúc do súvislosti vplyv následkov\npoškodenia zdravia chorobou z povolania na výkon doterajšej činnosti poškodeného a skúma možnosť\nuplatnenia na trhu práce. Činnosti ktoré poškodený nemôže vykonávať sa vyjadria v percentách\nzodpovedajúcich podielu času, počas ktorého poškodený tieto činnosti vykonával v rámci jednej\npracovnej zmeny na celkovom pracovnom čase.\n18. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti, keď mal generálny riaditeľ žalovanej iba všeobecne\nodkázať na zdravotnú dokumentáciu žalovaná uviedla, že v napadnutom rozhodnutí sú špecifikované\nlekárske správy, z ktorých posudkový lekár vychádzal pri vyhotovení lekárskej správy z 21. novembra\n2022. Taktiež nesúhlasila s námietkou, že zdravotný stav žalobcu mu úplne znemožňuje vykonávať\npracovnú činnosť v dôsledku choroby z povolania, keďže v zmienenej lekárskej správe sa uvádza, ktoré\nčinnosti môže žalobca naďalej vykonávať, konkrétne brúsenie oceľových dielov vzduchovou brúskou,\naplikácia roztoku na karosériu navlhčenou handričkou na zvýraznenie miesta s deformáciou, inšpekciu\nchýb, opravu, brúsenie a preznačenie deformácií, zápis do počítača a skenovanie.\n19. Vo vzťahu k námietke, že posudkové lekárky rozšírili okruh posudzovaných pracovných činností\nv rámci jednej pracovnej zmeny uviedla, že sám zamestnávateľ v predloženom profesiograme uviedol,\nže žalobca pracoval v dvojzmennej prevádzke na rôznych pozíciách a uviedol aj tú, na ktorej\npôsobil najdlhšie. Meraním bolo preukázané, ktorá pracovná činnosť mala vplyv na priznanie choroby\nz povolania a to montáž a osádzanie strešnej rolety linke 2 D.. Tu žalobca vykonával pracovnú\nčinnosť v rozsahu 215 minút z celkovo 465 minút pracovnej duby, čo predstavuje 50 %. Žalobca\nnavyše nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia a spochybnili správnosť záverov\nuvedených v profesiograme.\n20. Čo sa týka bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, to považuje žalovaná na\núčely určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu za irelevantné, pretože sa jedná\no iný nárok a hodnotia sa iné aspekty.\n21. V replike k vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že hoci skončenie pracovného\npomeru v dôsledku choroby z povolania nemá automaticky za následok stanovenie 100 % miery poklesu\npracovnej schopnosti, je posudkový lekár túto skutočnosť povinný brať do úvahy, pričom tak neučinil.\nTo vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15.\ndecembra 2021.\n22. Vo vzťahu k rozsahu pracovných činností vyplývajúcich z profesiogramu, na základe ktorých\nposudkový lekár vykonal prepočet časovej snímky a určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu\nzotrval na pôvodnej argumentácii, že tieto nemožno kumulovať, keďže jeden zamestnanec nemôže\nv rámci jednej prevádzky vykonávať všetky činnosti súčasne. V ostatnom zotrval na skôr prezentovaných\nnámietkach týkajúcich sa nezohľadnenia aspektov pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej\nschopnosti posudkovým lekárom žalovanej a že prepočet časovej snímky je matematický a čisto\nformálny.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“)\nsa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n24. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 14Sa/11/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie\nv tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do\noddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-14Sa/11/2023.\nPodľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára\n2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.\n25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie\n\ngenerálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,\nktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP)\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n26. O žalobe rozhodol dňa 31. októbra 2024 verejným vyhlásením rozsudku, ktoré sa uskutočnilo po\npojednávaní nariadenom na dňa 17. októbra 2024, ktorého sa zúčastnil žalobca, zotrvávajúci na podanej\nsprávnej žalobe a uvádzajúc, že určená miera poklesu pracovnej schopnosti nie je správna. Žalovaná\nneprihliadla na dôvod skončenia pracovného pomeru, ktorým bola choroba z povolania. Profesiogram\nod zamestnávateľa bol posúdený a vyhodnotený nesprávne, navyše choroba z povolania vznikla na inej\nlinke a to na linke cladding. Žalobca poukázal na rozpor pracovnej rekomandácie v prvom a druhom\nlekárskom posudku. Na pojednávaní žalobca predložil nové dôkazy a to záznam z 26. októbra 2021\npri príležitosti šetrenia podozrenia na chorobu z povolania u žalobcu, lekársky posudok zdravotnej\nspôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti z 8. júla 2022 a lekársku správu z kontrolného vyšetrenia na\nKlinike pracovného lekárstva a toxikológie zo 14. februára 2024. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia\nrozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo okrem oznámenia prítomným účastníkom na\npojednávaní a zaslania žalovanej na vedomie, zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna webovom sídle správneho súdu.\n27. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej\nvo veci priznania nároku na úrazovú rentu ako následok choroby z povolania, ktorú žalobca utrpel\nu zamestnávateľa A. E. F. D., D., so zistením dňa 12. februára 2021.\n28. V konaní nebolo sporným, že žalobca chorobu z povolania utrpel ani kedy došlo ku jej vzniku.\nSporným však zostalo posúdenie otázky o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %,\npokiaľ podľa námietky žalobcu posudkoví lekári ako aj žalovaná mechanicky vychádzali z profesiogramu\npredloženého bývalým zamestnávateľom žalobcu. Ten navyše nesprávne vyhodnotili, pretože žalobca\npostupne pracoval na troch samostatných prevádzkach avšak nikdy nie v rámci jednej zmeny. Žalobca\ntaktiež namietal, že pred zistením choroby z povolania nevykonával prácu na prevádzke montáž\nktorá bola posudzovaná v rámci profesiogramu. Bezprostredne predtým bol priradený na prevádzku\nkarosáreň, najprv na linku opráv a následne na linku cladding, kde bola zvýšená expozícia vibráciám\nv dôsledku práce so vzduchovou brúskou a akumulátorovými skrutkovačkami. Žalobca súčasne\nnamietal, že miera poklesu pracovnej schopnosti mu mala byť určená v rozsahu 100 %, pretože pracovný\npomer u zamestnávateľa skončil úplne, pričom žalovaný na túto skutočnosť neprihliadol.\n29. Z lekárskeho posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie o uznaní choroby z povolania\na ohrozenia chorobou z povolania z 25. apríla 2022, ktorá sa nachádza v administratívnom spise\nžalovanej vyplýva, že žalobcovi bola uznaná choroba z povolania s dátumom prvého zistenia dňa\n12. februára 2021. V administratívnom spise sa nachádza prepúšťacia správa Kliniky pracovného\nlekárstva a toxikológie z hospitalizácie žalobcu v dňoch 23. júna 2021 až 29. júna 2021 zo záveru ktorej\nvyplýva SKT bilat., st. po operácii vpravo 2/2021, mediálna epikondylitída humeru bilat s rekomandáciou\n(zistený syndróm karpálneho tunela obojstranne v dôsledku čoho podstúpil operačná zákrok, zároveň\nbola zistená mediálna epikondylitída ramennej kosti obojstranne), že žalobca nie je vhodný na prácu\ns nadmerným preťažovaním horných končatín a chrbtice, s expozíciou vibráciám, v nevyrovnaných\nklimatických podmienkach. V spise sa ďalej nachádza záznam napísaný dňa 31. októbra 2021\npri príležitosti šetrenia podozrenia na chorobu z povolania v spoločnosti A. E. F. D., potvrdenie\nzamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca – snímka dňa z 8. júna 2022 a Protokol z merania\nč. XXX_XXXX_XX_XXX polohová fyzická záťaž pre pracoviská montáž a karosáreň.\n30. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali\nzáver, či poškodeným vznikol alebo nevznikol nárok na úrazovú rentu, ani odborný záver o tom, aká\nje percentuálna výška poklesu schopnosti vykonávať ich doterajšiu činnosť, nevyslovujú ani odborný\nzáver ohľadom medicínskych otázok. To je plne v kompetencii posudkových lekárov. Posudzovanie\nzdravotného stavu fyzickej osoby je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá\npotrebné odborné znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť\nobčanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone úrazového\npoistenia [§ 153 ods. 1 písm. c) v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že\nkonkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 uvedeného zákona). Závery posudkového lekára sú\nzachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,\nv ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil\nk prijatiu konkrétneho záveru. Správne súdy však skúmajú, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku\nna úrazovú rentu sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi\n\nodborných lekárskych vyšetrení. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov\nposudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej.\n31. V intenciách námietok žalobcu dospel správny súd k záveru, že lekársky posudok z 21. novembra\n2022, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, kritérium presvedčivosti a logickosti nespĺňa a je\nzmätočný, pretože na jednej strane sa odvoláva na prepúšťaciu správu z Kliniky pracovného lekárstva\na toxikológie, kde bol žalobca hospitalizovaný v období od 23. júna 2021 do 29. júna 2021 a v závere\nktorej sa uvádza, že žalobca nie je vhodný na prácu s nadmerným preťažovaním horných končatín\na chrbtice a zároveň, že nie je vhodný na práce s expozíciou vibráciám. Na tieto závery však posudkový\nlekár žalovanej v posudku vôbec nereflektoval a v rámci ďalšieho pracovného zaradenia dokonca\nkonštatoval, že žalobca môže aj naďalej vykonávať brúsenie oceľových dielov vzduchovou brúskou,\nktoré vykonával na prevádzke v karosárni na linke opráv. V rámci pracovnej rekomandácie vyhýbanie sa\nvibráciám taktiež absentuje. Je pritom všeobecne známe, že pri brúsení dochádza k vibráciám, a takúto\npracovnú činnosť by pre jeho diagnózu vykonávať nemal. Posudkový lekár neozrejmil svoje úvahy, prečo\nmá za to, že žalobca je na uvedenú pracovnú činnosť naďalej spôsobilý.\n32. Z predloženého profesiogramu bývalého zamestnávateľa žalobcu ako aj lekárskeho posudku\nposudkového lekára žalovanej, ústredia z 21. novembra 2022 vyplýva, že percentuálna miera poklesu\npracovnej schopnosti bola určená prepočtom času iba jednej pracovnej činnosti a to montáže strešných\nokien, ktorú žalobca vykonával v rámci prevádzky montáž v rokoch 2018 až 2020. Námietky žalobcu,\nže žalovaná umelo rozšírila okruh posudzovaných pracovných činností na všetky tri prevádzky (montáž,\nkarosáreň a cladding) ktoré mal vykonávať v rámci jednej zmeny preto nie sú náležité. Podľa názoru\nsprávneho súdu však práve takto mala žalovaná postupovať, keďže podľa rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2021, sp. zn. 7Sk/6/2021: „pri určovaní\npercentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca\nprihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých\nčasových úsekov v rámci pracovnej doby“. Rovnako z citácie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. vyplýva, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa posudzuje vo vzťahu k doterajšej činnosti\nzamestnanca. V profesiograme je síce uvedené, že choroba z povolania vznikla na prevádzke montáž\npri montáži a osádzaní strešnej rolety, na ktorej bol žalobca zaradený iba prvé dva roky jeho práce,\na posudzovaná bola preto, že na nej pracoval najdlhšie, no nie je vysvetlené, prečo neboli posudzované\naj ostatné prevádzky a v rámci nich vykonávané pracovné činnosti na linke opráv a cladding, ktoré\nvykonával v období bližšom pred zistením choroby z povolania a teda, či tieto činnosti môže pre jeho\ndiagnózu ďalej vykonávať. Podstatné je, že pracovné činnosti vykonávané u zamestnávateľa nemôže\nďalej vykonávať v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.\n33. Podľa názoru správneho súdu je potrebné spomedzi pracovných činností, ktoré žalobca pred\nzistením choroby z povolania vykonával, rozlišovať tie, ktoré mohli zapríčiniť vznik choroby z povolania\na pracovné činnosti, ktoré síce jej vznik nezapríčinili, avšak ich už v dôsledku choroby z povolania u\nzamestnávateľa nemôže vykonávať vôbec alebo ich vykonáva len s ťažkosťami za cenu zvýšeného\núsilia, v bolestiach, so zvýšeným rizikom alebo s menším výkonom v porovnaní so stavom pred touto\nchorobou. Správny súd hodnotí uvedené rozpory ako zásadné, keďže vymedzenie úkonov, ktoré žalobca\nďalej môže (z pôvodného rozsahu všetkých pracovných činností vykonávaných u zamestnávateľa pred\nvznikom choroby z povolania) vykonávať, ovplyvňujú určenie miery poklesu pracovnej schopnosti zo\nstrany posudkového lekára.\n34. Správny súd zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu profesiogramu, ktorý predložil bývalý zamestnávateľ\nžalobcu konštatuje, že pre žalovanú je síce rozhodujúcim podkladom, avšak zdravotnú nevhodnosť prác,\nktoré podľa neho žalobca vykonával, je potrebné posúdiť v spojitosti so zdravotnými obmedzeniami\nvyplývajúcimi z jeho diagnózy. Je preto potrebné, aby posudkový lekár vyhodnocoval profesiogram\nza využitia všetkých profesionálnych skúseností z medicínskej aj posudkovej praxe, dal do súvislosti\ndôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a preskúmal\naj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa resp. na trhu práce a to práve s ohľadom na\ndiagnózu, ktorá mu bola zistená.\n35. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že z oboch lekárskych posudkov (ktoré sa následne\npreniesli aj do odôvodnenia oboch rozhodnutí žalovanej) sa javí, že posudkoví lekári určili mieru\npoklesu pracovnej schopnosti naozaj iba vychádzajúc z predloženého profesiogramu od bývalého\nzamestnávateľa žalobcu a to mechanickým prepočtom čistého času pracovných činností, ktoré mohli\nmať za následok vznik choroby z povolania vo vzťahu k celkovému pracovnému času. V záveroch\nposudku však úplne chýbajú vlastné úvahy posudkového lekára, ktorý má pri určovaní miery poklesu\n\npracovnej schopnosti využiť predovšetkým všetky svoje profesionálne skúsenosti z medicínskej aj\nposudkovej praxe a dať do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti\npoškodeného ako zamestnanca a preskúmal aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa\nresp. na trhu práce. Inými slovami, v posudku sa do značnej miery nachádza iba prefarafrázovanie\npodkladov predložených zamestnávateľom, ktoré sú len konštatovaniami a úplne absentujú vlastné\núvahy posudkového lekára v podobe medicínskeho pohľadu ozrejmujúceho a vyhodnocujúceho, prečo\nochorenie ktorým žalobca trpí spôsobuje zníženie alebo úplnú stratu doterajších pracovných zručností\ns ohľadom na pracovné činnosti, ktoré vykonával a od týchto konštatovaní sa následne odvíjalo určenie\npercentuálnej miery poklesu doterajšej pracovnej schopnosti.\n36. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že by mu mala byť určená miera poklesu pracovnej schopnosti\nv rozsahu 100 %, pretože zárobok stratil úplne v dôsledku skončenia pracovného pomeru so\nzamestnávateľom tu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.\nmája 2018, sp. zn. 9So/133/2016, podľa ktorého: „Účelom úrazovej renty (rovnako ako náhrady za\nstratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa predchádzajúcich predpisov) je nahradiť,\nresp. zmierniť pokles zárobku poistenca, ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti\nvykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom choroby z povolania alebo pred\npracovným úrazom. (...) Na rozdiel od nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti (§ 195 zákona č. 65/19656 Zb. Zákonník práce) podmieneného aj poklesom zárobku,\npredpokladom vzniku nároku na úrazovú rentu pokles zárobku nie je. Nárok na úrazovú rentu je\npodľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený len viac ako 40-percentným poklesom\nschopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku choroby z povolania, nedovŕšením\ndôchodkového veku, resp. nepriznaním predčasného starobného dôchodku.“. Je pravdou, že posudkový\nlekár ako aj žalovaná v procese určovania percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti na\ntúto skutočnosť prihliada, avšak strata zárobku v dôsledku skončenia pracovného pomeru žalobcu u\nzamestnávateľa pre vznik choroby z povolania je v tomto prípade irelevantná.\n37. Už iba na základe nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktoré\nvychádza z nedostatočne odôvodnených záverov posudkových lekárov obsiahnutých v lekárskych\nsprávach z 20. júla 2022 a 21. novembra 2022 vo vzťahu k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti\nžalobcu a v zmätočnosti záverov o pracovnej rekomandácii, správny súd napadnuté rozhodnutie spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec\nvrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n38. V novom konaní sa posudkový lekár ako aj žalovaná zamerajú na riadne odôvodnenie záverov\no určenej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu a to nielen vychádzajúc\nz profesiogramu, ale riadení právnym názorom správneho súdu a napokon aj vlastnými argumentami,\nv ktorých poukázali na všeobecné východiská jej určenia.\n39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní ich náhradu\npriznal voči žalovanej v celom rozsahu.\n40. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}