Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sa/3/2023 1023200269 26. 08. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200269.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., a. s., so sídlom D. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky žalovaného č. XXXXX/XXXX, z XX. XXXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania
nemá
právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16. februára 2023, sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie predsedníčky žalovaného č. XXXXX/XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 2. V žalobe žalobkyňa okrem iného poukázala, že o prerozdeľovaní preddavkov na poistné za obdobie február a marec 2021 konala v poslednom stupni predsedníčka žalovaného, pričom aj o návrhu na obnovu konaní konala predsedníčka žalovaného v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Podľa názoru žalobkyne predsedníčka žalovaného však nemá oprávnenie konať ako odvolací orgán a skúmať svoje vlastné rozhodnutia, ktoré vydala v pozícii prvostupňového orgánu. Preto podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu nie je (a nemôže byť) efektívnym opravným prostriedkom, keďže bez kompetencie predsedníčky žalovaného rozhodovať o svojich vlastných prvostupňových rozhodnutiach nemôže predsedníčka žalovaného rozhodnúť inak ako nulitne (resp. nezákonne). Na tom nič nemení podľa názoru žalobkyne ani skutočnosť, že v prípade preskúmania odvolania bude predsedníčka žalovaného konať na návrh svojej poradnej komisie, ktorej názorom nie je nijako viazaná. Žalobkyňa preto skonštatovala, že konanie o návrhu na obnovu konania sa stalo jednoinštančným a priamo preskúmateľným správnym súdom 3. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 4. Podľa § 63 ods. 5 správneho poriadku proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. 5. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie. 6. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave. 9. Správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Následne je možné správnu žalobu podať až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobkyňa nepovažovala za zákonné. 10. Správny súd tiež zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov. 11. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia predsedníčky žalovaného, ktorým nepovolila obnovu konania vedeného pod č. B. XXX/XXXXX/XXXX, č. spisu XXXXX/XXXX/ XXX, v ktorom bolo dňa XX. XXXXXX XXXX úradom, sekciou dohľadu nad zdravotným poistením vydané rozhodnutie č. XXXXX/XXXX o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné za kalendárny mesiac februára 2021 a ktoré v spojení s rozhodnutím predsedníčky úradu č. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, ako aj nepovolila obnovu konania vedeného pod č. B. XXX/XXXXX/XXXX, č. spisu XXXXX/XXXX/XXX, v ktorom bolo dňa XX. XXXX XXXX úradom, sekciou dohľadu nad zdravotným poistením vydané rozhodnutie č. XXXXX/ XXXX o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné za kalendárny mesiac marec 2021 a ktoré v spojení s rozhodnutím predsedníčky úradu č. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XXXXXXXXX XXXX. 12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo priložené k žalobe, správny súd zistil, že ide o prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné proti danému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. V ďalšej časti poučenia je síce uvedené, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom, ale k tomu je potrebné dodať, že až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a) SSP. Administratívne konanie je totiž ovládané princípom jednoty prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sa posudzujú ako jeden celok. Vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 3 SSP je preto možné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (pokiaľ by to žalobkyňa navrhla), avšak iba súčasne spolu s druhostupňovým rozhodnutím, voči ktorému by správna žaloba smerovala. Na druhej strane, samo
prvostupňové rozhodnutie (voči ktorému zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) možno podrobiť prieskumu iba v rámci administratívneho konania. 13. Správny súd ďalej konštatuje, že nie je možné prijať právny názor žalobkyne, že konanie o návrh na obnovu konania sa stalo jednoinštančným a priamo preskúmateľným správnym súdom. Správny poriadok v § 63 ods. 1 presne určuje orgán, ktorý rozhoduje v prvom stupni o obnove konania (a tým je orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, v danom prípade teda predsedníčka žalovaného). Následne v § 63 ods. 5 správny poriadok výslovne umožňuje proti rozhodnutiu o obnove konania podať odvolanie (rozklad), neupravujúc z tohto pravidla žiadne výnimky. Je teda zrejmé, že vo väčšine prípadov orgán, ktorý o obnove rozhoduje v prvom stupni, je spravidla práve pôvodný odvolací orgán, pričom správny poriadok v takých prípadoch vôbec nepredpokladá, že by konanie o obnove konania by malo už byť len jednoinštančné. Správny súd je preto s poukazom na § 63 ods. 5 správneho poriadku toho názoru, že odvolanie (rozklad) je prípustné vždy proti rozhodnutiu o obnove konania. Ktorý orgán je odvolací vyplýva buď z osobitných predpisov, alebo z § 58 správneho poriadku. V § 58 ods. 3 správneho poriadku je tiež ustanovené, že ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. 14. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že predsedníčka žalovaného nemôže uplatniť zostatkovú kompetenciu, z dôvodu jej vylúčenia v zmysle § 9 ods. 2 správneho poriadku, tak treba k tomu uviesť, že problematiku vylúčenia zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych orgánov upravuje § 9 až § 13 správneho poriadku, pričom tieto ustanovenia umožňujú vylúčenie len zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych orgánov. Podľa § 9 správneho poriadku môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, obdobne ako neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. 10Asan/25/2018) 15. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.) predseda úradu - rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie; - rozhoduje o ďalších veciach, ak nie sú zverené týmto zákonom do pôsobnosti iného orgánu úradu. 16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predsedníčka žalovaného ako štatutárny a výkonný orgán úradu (§22 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.) má a v čase vydávania rozhodnutia aj mala postavenie správneho orgánu a teda nevystupuje/nevystupovala v pozícií pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Správny súd preto uzatvára, že predsedníčka žalovaného má kompetenciu (na základe návrhu poradnej komisie) rozhodovať o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o obnove konania vydaného predsedníčkou úradu. 17. Na základe uvedených skutočností správny súd preto dospel k záveru, že neboli splnené procesné podmienky konania, lebo žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia predsedníčky žalovaného č. XXXXX/XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX (prvostupňového rozhodnutia), ktoré však nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 18. Pre úplnosť správny súd uvádza, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo predmetom aj odvolacieho správneho konania, pričom predsedníčka žalovaného rozhodnutím číslo XXXXX/XXXX z XX. XXXXX XXXX zamietla odvolanie žalobkyne a uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Druhostupňové rozhodnutie predsedníčky žalovaného napadla žalobkyňa správnou žalobou a tunajší súd vedie konanie o jeho preskúmanie pod sp. zn. 14Sa/22/2023. V uvedenom správnom súdnom konaní sa bude preskúmavať aj napadnuté prvostupňové rozhodnutie, keďže (ako už bolo spomínané vyššie) administratívne rozhodnutia oboch stupňov tvoria jeden celok. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.