Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-22Sa/24/2022 1022201510 17. 10. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, C., zastúpená Odborovým zväzom KOVO, so sídlom Bajkalská 16025/29A, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26. augusta 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/ XXXX-XX z 26. augusta 2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 30. mája 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-X z 30. mája 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná priznala žalobkyni podľa ustanovení § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) nárok na úrazovú rentu od 13. decembra 2017 do 31. decembra 2017 v alikvotnej sume 334,1% eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 540,10 eur. V zmysle príslušných valorizačných ustanovení jej bola suma úrazovej renty postupne zvýšená až na sumu 608,eur mesačne od 1. januára 2022. 2. Žalovaná rozhodla na základe podkladov, ktorými bola žiadosť o priznanie úrazovej renty doručená 16. októbra 2018, oznámenie poistnej udalosti zo 6. septembra 2018, výpis z informačného systému žalovanej o sume denného vymeriavacieho základu, hlásenie choroby z povolania z 13. júla 2018, lekársky posudok z 13. júna 2018, záznam Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracovisku z roku 2018, pracovná zmluva z 20. júla 2006, dohoda o skončení pracovného pomeru zo 14. novembra 2017, potvrdenie pracovnej anamnéze z 20. novembra 2018, rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. decembra 2021, lekárska správa zo 17. mája 2022. 3. Žalovaná ďalej zistila, že žalobkyňa dňa 16. októbra 2018 požiadala o priznanie úrazovej renty, na čo vydala dňa 3. januára 2019 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX o priznaní nároku na úrazovú rentu, pričom toto rozhodnutie bolo po podanom odvolaní potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo 16. mája 2019 č. XXXXX-X/XXXX-XX. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. decembra 2021 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom bola zmätočnosť a nekonzistentnosť záverov lekárskeho posudku z 27. marca 2019 ako aj nesprávne odčlenenie pracovného úkonu spočívajúceho v obsluhe zváračky od hlavného úkonu, ktorým bolo zváranie, čo malo za následok určenie nesprávnej miery poklesu pracovnej schopnosti. Generálny riaditeľ žalovanej po vrátení veci následne zrušil
rozhodnutie žalovanej z 3. januára 2019 č. XXXXX-X/XXXX-XX a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty. 4. Posudkový lekár žalovanej, v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, vypracoval dňa 17. mája 2022 lekársky posudok v ktorom konštatoval, že žalobkyňa má v dôsledku choroby z povolania mieru poklesu doterajšej pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %. U zamestnávateľa (u ktorého došlo ku vzniku choroby z povolania) D. E., E. pracovala od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2017 ako výrobný pracovník. Dňa 13. decembra 2017 jej bola RTG vyšetrením zistená artróza palca ľavej ruky II. – III. stupňa (z možných štyroch stupňov). Z hygienického prieskumu vyplýva, že jej práca bola prevažne dynamicko – statická a len pri práci s bodovačkou bol prekročený limit pohybov, pri ktorých boli zaťažené malé svalové skupiny predlaktia pravej hornej končatiny za minútu na zváracom aparáte, pričom nebol prekročený celozmenový priemerný počet pohybov. Z časovej snímky vyplynulo, že takéto pohyby vykonávala 3 hod. a 15 min. z celkovej pracovnej doby. Ku tejto pracovnej činnosti bolo potrebné v zmysle právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pripočítať aj medzičas a to uchopenie a odloženie bodovačky (obsluha zváračky) v trvaní 1 hod. a 9 min., pretože sa nejedná o samostatný pracovný úkon. Pri prepočte časovej snímky, kedy žalobkyňa vykonávala uvedené činnosti 4 hod. a 24 min. sa jedná o 58,66 % pracovného času. Posudkový lekár teda určil mieru poklesu pracovnej schopnosti po zaokrúhlení na 60 %. Ostatné pracovné činnosti nespôsobovali dlhodobé nadmerné a jednostranné zaťaženie. 5. Vo vzťahu k poklesu pracovnej schopnosti žalovaná poukázala na všeobecné východiská určovania miery poklesu pracovnej schopnosti a dôvodila, že postup pri jej určení zákon neupravuje a posudkoví lekári sú vedení metodickými predpismi žalovanej. Je teda na odbornom zhodnotení posudkového lekára, akú mieru poklesu určí, no mal by vychádzať zo zdravotnej dokumentácie pozostávajúcej z odborných nálezov, vyšetrení a hospitalizácií ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného ktoré vykoná priamo posudkový lekár za súčasného zohľadnenia stupňa funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pracovnej náplne (profesiogram) a kvality pracovného prostredia v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, percenta pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím ďalej vykonávať a ktoré ďalej vykonávať nemôže, skutočnosti, či bol poškodený pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania preradený na inú prácu alebo s ním bol pracovný pomer ukončený, či môže vykonávať inú prácu ako tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a pracovnej rekomandácie. 6. Žalovaná zdôraznila, že ak vzhľadom na priame následky choroby alebo úrazu z povolania je pôvodné miesto výkonu práce pre poškodeného nevhodné, nemá to automaticky za následok určenie 100 % miery poklesu. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré môže poškodený na pôvodnom pracovisku vykonávať a ostatných skutočnostiach vymenovaných vyššie. 7. Následne žalovaná popísala spôsob výpočtu sumy úrazovej renty (543,40 eur), ktorá bola určená ako súčin 30,4167 - násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jej denného vymeriavacieho základu, ktorá je 36,5960 eur a koeficientu 0,60 určeného ako podiel čísla 60 zodpovedajúceho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. 8. Prílohou prvostupňového rozhodnutia je aj lekársky posudok zo 17. mája 2022, v ktorom posudkový lekár popísal spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti ako prepočet časovej snímky, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa vykonávala zváranie rátane manipulácie so zváračkou v trvaní 4 hod. a 24 min., čo predstavuje 58,66 % jej pracovného času, čo po zaokrúhlení má za následok určenie 60 % miery poklesu doterajšej pracovnej schopnosti žalobkyne. Ostatné pracovné činnosti nespôsobovali dlhodobé nadmerné a jednostranné zaťaženie a hygienický prieskum ich hodnotil ako dynamicko-statické a preto nie je možné určiť vyššie % miery poklesu pracovnej schopnosti. 9. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej nevysporiadanie sa s tretím pracovným úkonom, ktorý žalobkyňa v rámci jej pracovného zaradenia vykonávala, ktorým bolo nakladanie, od čoho sa odvíjalo nesprávne určenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ktorá mala byť v rozsahu 100 %, bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom, ktorý v lekárskej správe z 18. augusta 2022 skonštatoval, že sa stotožnil s určenou mierou poklesu doterajšej pracovnej schopnosti v rozsahu 60 % s dátumom vzniku dňa 13. decembra 2017. Lekársky posudok bol podkladom rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26. augusta 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil ako vecne správne. 10. Generálny riaditeľ dôvodil, že posudzovanie zdravotného stavu je vždy medicínska záležitosť a určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti preto patrí výlučne do kompetencie
posudkových lekárov. Zdôraznil, že spôsob jej určenia neurčuje žiaden zákon a zopakoval východiská, z ktorých posudkoví lekári pri určovaní miery vychádzajú. 11. Vo vzťahu ku námietke žalobkyne uviedol, že posudkoví lekári pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti vychádzali z profesiogramu predloženého zamestnávateľom, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa v období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2017 pracovala na pozícii výrobný pracovník, pričom táto pracovná pozícia zahŕňala tri pracovné činnosti, z toho nakladanie v rozsahu 3 hod. a 6 min, bodové zváranie manuálnymi kliešťami v rozsahu 3 hod. a 15 min. a medzičas pri manipulovaní s bodovačkou v rozsahu 1 hod. a 9 min. z celkového pracovného času 7,5 hod. Posudkový lekár konštatoval, že nakladanie nemalo charakter dlhodobo nadmerného jednostranného zaťaženia a túto činnosť nemožno považovať za tú, ktorá spôsobila chorobu z povolania a nemohla by ju žalobkyňa vykonávať v inom pracovnom zaradení. Tento záver považovala žalovaná za súladný s rozsudkom kasačného súdu, ktorý nezohľadnenie úkonu nakladanie žalovanej nevyčítal. 12. Vo vzťahu k určeniu 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti uviedol, že hoci žalobkyňa nemôže vykonávať doterajšiu prácu ako celok, nemá to automaticky za následok určenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti, pretože relevantné je iba to, do akej miery je neschopnosť vykonávať pôvodnú prácu zapríčinená chorobou z povolania. 13. Prílohou napadnutého rozhodnutia je aj lekársky posudok z 18. augusta 2022, ktorý je v zásade totožný s lekárskym posudkom s a obsahuje prepočet miery poklesu pracovnej schopnosti s ohľadom na profesiogram predložený zamestnávateľom. Nad rámec uvedeného posudkový lekár dodal, že podľa zamestnávateľa - nakladanie nemá charakter dlhodobo nadmerného zaťaženia, jedná sa o bežný úkon a nespôsobuje chorobu z povolania. Nevidel preto dôvod na určenie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %. II. Správna žaloba 14. Správnou žalobou podanou z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože nesúhlasí s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti. Dôvodila, že v priebehu administratívneho konania viackrát namietala, že podkladom pre rozhodovanie a posudzovanie jej zdravotného stavu pre účely určenia mierny poklesu pracovnej schopnosti bol výlučne profesiogram predložený zamestnávateľom, čo považuje za nedostatočné. Sám generálny riaditeľ žalovanej totiž konštatoval, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti je potrebné skúmať a zohľadniť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania , percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ale okrem toho ak skutočnosť, či bola poškodená preradená na inú prácu, resp. či bol v dôsledku choroby z povolania so žalobkyňou ukončený pracovný pomer. Napriek uvedenému v naznačených intenciách zdravotný stav žalobkyne posúdený nebol. 15. Posudkoví lekári iba mechanicky vypočítali mieru poklesu pracovnej schopnosti tak, že skúmali koľko percent pracovného času žalobkyňa vykonávala činnosť, ktorá mala vplyv na nadmerné jednostranné zaťaženie hornej končatiny a nezaoberali sa žiadnymi inými skutočnosťami resp. ostatnou zdravotnou dokumentáciou. Z hygienického prieskumu vyplynulo, že zaťaženie hornej končatiny bolo spôsobené výkonom práce na zváracom aparáte po dobu 3 hodín a 15 minút z denného pracovného času, čo predstavuje 43,33 % pracovného času, a teda miera poklesu bola určená po zaokrúhlení na 45 %. Po zrušujúcom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky však bola miera poklesu pracovnej schopnosti určená v rozsahu 60 %, pretože od činnosti zvárania nebolo možné odčleniť ako samostatný úkon uchopenie a odloženie zváračky. Posudkoví lekári však nezohľadnili tretí pracovný úkon, ktorým je nakladanie a toto podobne ako uchopenie a odloženie nemožno oddeliť od hlavného pracovného úkonu, ktorým je zváranie. Všetky tri pracovné úkony boli bezprostredne späté. Posudkoví lekári napokon nevzali do úvahy ani skutočnosť, že so žalobkyňou bol pracovný pomer skončený úplne a zárobok stratila. 16. Žalobkyňa napokon dodala, že jej zdravotný stav bolesti horných končatín, ktoré pociťuje napriek viacnásobnej operácii, jej znemožňuje úplne vykonávať dovtedy vykonávanú prácu a miera poklesu schopnosti jej mala byť uznaná v rozsahu 100%. III. Vyjadrenie k žalobe a replika žalobkyne 17. Na výzvu krajského súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ku námietke nezohľadnenia tretieho úkonu „nakladanie“ na účely určenia miery poklesu pracovnej schopnosti zopakovala zásady z ktorých posudkoví lekári pri jej určovaní vychádzajú a poukázala na záver posudkového lekára obsiahnutý v lekárskom posudku z 18. augusta 2022, ktorý uviedol, že hygienický prieskum predložený zamestnávateľom neoznačil tento úkon ako taký, ktorý by mal charakter dlhodobo nadmerného jednostranného zaťaženia a jednalo sa o bežné práce nespôsobujúce chorobu z povolania. Nebolo ho možné preto započítať do času výkonu práce, ktoré by žalobkyňa nemohla vykonávať v inom pracovnom
zaradení. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená vo vzťahu k ostatným dvom pracovným činnostiam dokopy v rozsahu 264 minút z celkových 450 minút, čo činí 58,66 %, po zaokrúhlení 60 % pracovného času. Miera poklesu pracovnej činnosti bola preto určená v rozsahu 60 %. 18. Vo vzťahu k námietke, že žalobkyni mala byť určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % a to pre skončenie pracovného pomeru práve v dôsledku choroby z povolania, uviedla, že hoci nie je zaradenie osoby poškodenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania na pôvodné miesto výkonu práce možné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery. Rovnaký názor zaujal aj kasačný súd v rozsudku v bode 36. 19. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa krajskému súdu repliku, v ktorej zopakovala, že hoci žalovaná poukazuje na zásady určovania miery poklesu pracovnej schopnosti posudkovými lekármi, tieto neboli aplikované a posudkoví lekári vychádzali výlučne z profesiogramu predloženého zamestnávateľom žalobkyne. Zopakovala, že ani tretí úkon v podobe nakladania nemožno odčleniť od hlavného úkonu, ktorým je zváranie a podobne ako manipuláciu so zváračkou ho treba zohľadniť pri určení celkovej miery poklesu pracovnej schopnosti pretože je s týmito úkonmi bezprostredne spätý. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 20. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 21. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 22Sa/24/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-22Sa/24/2022. Na tomto mieste správny súd poukazuje na ustanovenie § 493e SSP podľa ktorého konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 17. októbra 2024, za účasti žalobkyne, ktorá v celosti zotrvala na podanej správnej žalobe. 23. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci priznania nároku na úrazovú rentu ako následku choroby z povolania zistenej dňa 13. decembra 2017, ktorú žalobkyňa utrpela u zamestnávateľa D. E., E. 24. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa utrpela chorobu z povolania ani kedy došlo ku jej vzniku. Sporným však zostalo posúdenie otázky o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %, pokiaľ podľa námietky žalobkyne posudkoví lekári ako aj žalovaná vychádzali výlučne z profesiogramu predloženého bývalým zamestnávateľom žalobkyne. Nad rámec uvedeného namietla, že hoci žalovaná vyhovela právnemu názoru kasačného súdu, že vo vzťahu k hlavnému úkonu bodového zvárania nemožno úkon uchopenia a odloženia bodovačky považovať za samostatný, vôbec sa nevysporiadala s tretím úkonom uvedeným v profesiograme, ktorým je nakladanie. Žalobkyňa namietala, že miera poklesu pracovnej schopnosti jej mala byť určená v rozsahu 100 %, pretože pracovný pomer u zamestnávateľa skončil úplne. 25. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, podľa záverov ktorej sa pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie
nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. 26. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pre samotné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné vziať do úvahy, do akej miery poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu účinnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. 27. Správny súd konštatuje, že veľkú mieru z uvedených všeobecných východísk obsiahla v odôvodnení oboch rozhodnutí aj žalovaná resp. jej generálny riaditeľ. Napriek tomu musí správny súd prisvedčiť námietke žalobkyne, že z oboch lekárskych posudkov (ktoré sa následne preniesli aj do odôvodnenia oboch rozhodnutí) sa javí, že posudkoví lekári určili mieru poklesu pracovnej schopnosti naozaj iba vychádzajúc z predloženého profesiogramu od bývalého zamestnávateľa žalobkyne a to mechanickým prepočtom čistého času pracovných činností, ktoré mohli mať za následok vznik choroby z povolania vo vzťahu k celkovému pracovnému času. V záveroch posudku však úplne chýbajú vlastné úvahy posudkového lekára, ktorý má pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti využiť predovšetkým všetky svoje profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe a dať do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a preskúmal aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa resp. na trhu práce. Inými slovami, v posudku sa do značnej miery nachádza iba prefarafrázovanie podkladov predložených zamestnávateľom, ktoré sú len konštatovaniami a úplne absentujú vlastné úvahy posudkového lekára v podobe medicínskeho pohľadu ozrejmujúceho a vyhodnocujúceho, prečo ochorenie ktorým žalobkyňa trpí spôsobuje zníženie alebo úplnú stratu doterajších pracovných zručností s ohľadom na pracovné činnosti, ktoré vykonávala a od týchto konštatovaní sa následne odvíjalo určenie percentuálnej miery poklesu doterajšej pracovnej schopnosti. 28. Správny súd zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu profesiogramu, ktorý predložil bývalý zamestnávateľ žalobkyne konštatuje, že pre žalovanú resp. posudkových lekárov je síce rozhodujúcim podkladom, avšak zdravotnú nevhodnosť prác, ktoré podľa neho žalobkyňa vykonávala, je potrebné posúdiť v spojitosti so zdravotnými obmedzeniami vyplývajúcimi z jej diagnózy. 29. Správny súd je toho názoru, že komplexnejšie a rozsiahlejšie opísanie funkčného postihnutia organizmu a ako má priamy vplyv na pokles pracovnej schopnosti predovšetkým z tej medicínskej stránky nie je samoúčelné. Zdravotný stav poškodeného zapríčinený chorobou z povolania sa totiž môže v priebehu času meniť. To predpokladá aj ustanovenie § 88 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré ustanovuje, že ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Náročné by bolo odôvodniť zmenu poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku zmeny zdravotného stavu v novom posudku oproti tomu pôvodnému, pokiaľ by sa v tom pôvodnom nenachádzalo vyhodnotenie zdravotného stavu poškodenej osoby a ako v tom čase priamo vplývalo na rozsah pracovných zručností, ktoré poškodený mohol ďalej vykonávať, iba obmedzene alebo už vôbec.
30. Už iba na základe uvedeného, v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktoré vychádza z nedostatočne odôvodnených záverov posudkových lekárov obsiahnutých v lekárskych správach zo 17. mája 2022 ako aj z 18. augusta 2022 vo vzťahu k určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 31. V novom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, sa posudkový lekári ako aj žalovaná zamerajú na riadne odôvodnenie záverov o určenej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne a to nie iba vychádzajúc z profesiogramu, ale riadení právnym názorom správneho súdu a napokon aj vlastnými argumentami, v ktorých poukázali na všeobecné východiská jej určenia. Ich zohľadnenie a ako sa odrazili na určenej miere poklesu doterajšej pracovnej schopnosti v novom lekárskom posudku a rozhodnutí riadne zachytia. Zároveň bude potrebné zaujať aj odôvodnené medicínske stanovisko k tretiemu pracovnému úkonu v podobe „nakladania“ a či ide o taký konkrétny úkon, ktorý žalobkyňa s ohľadom na jej diagnózu nemôže ďalej vykonávať. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní ich náhradu priznal voči žalovanej v celom rozsahu. 33. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.