{"guid": "210258b2-f231-4a59-941f-7687c6e5efe1:b3afe9cb-6360-4b4e-bd33-38191ab9c620", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3", "spisova_znacka": "NR-22Sa/24/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-22Sa/24/2022 z 17. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. októbra 2024, sp. zn. NR-22Sa/24/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3", "identifikacne_cislo": "1022201510", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2024-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "nazov": "§ 493f SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493f", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3afe9cb-6360-4b4e-bd33-38191ab9c620", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-22Sa/24/2022\n1022201510\n17. 10. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1022201510.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobkyne: A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, C., zastúpená Odborovým\nzväzom KOVO, so sídlom Bajkalská 16025/29A, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26.\naugusta 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/\nXXXX-XX z 26. augusta 2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXXXX-XX/XXXX-XX\nz 30. mája 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-X z 30. mája 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná\npriznala žalobkyni podľa ustanovení § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z. z.“) nárok na úrazovú rentu od 13. decembra 2017 do 31. decembra 2017\nv alikvotnej sume 334,1% eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 540,10 eur. V zmysle\npríslušných valorizačných ustanovení jej bola suma úrazovej renty postupne zvýšená až na sumu 608,eur mesačne od 1. januára 2022.\n2. Žalovaná rozhodla na základe podkladov, ktorými bola žiadosť o priznanie úrazovej renty doručená\n16. októbra 2018, oznámenie poistnej udalosti zo 6. septembra 2018, výpis z informačného systému\nžalovanej o sume denného vymeriavacieho základu, hlásenie choroby z povolania z 13. júla 2018,\nlekársky posudok z 13. júna 2018, záznam Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z výkonu\nštátneho zdravotného dozoru na pracovisku z roku 2018, pracovná zmluva z 20. júla 2006, dohoda\no skončení pracovného pomeru zo 14. novembra 2017, potvrdenie pracovnej anamnéze z 20. novembra\n2018, rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. decembra 2021, lekárska správa zo 17. mája 2022.\n3. Žalovaná ďalej zistila, že žalobkyňa dňa 16. októbra 2018 požiadala o priznanie úrazovej renty,\nna čo vydala dňa 3. januára 2019 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX o priznaní nároku na úrazovú\nrentu, pričom toto rozhodnutie bolo po podanom odvolaní potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa\nžalovanej zo 16. mája 2019 č. XXXXX-X/XXXX-XX. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. decembra 2021 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej\na vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom bola zmätočnosť a nekonzistentnosť záverov\nlekárskeho posudku z 27. marca 2019 ako aj nesprávne odčlenenie pracovného úkonu spočívajúceho\nv obsluhe zváračky od hlavného úkonu, ktorým bolo zváranie, čo malo za následok určenie nesprávnej\nmiery poklesu pracovnej schopnosti. Generálny riaditeľ žalovanej po vrátení veci následne zrušil\n\nrozhodnutie žalovanej z 3. januára 2019 č. XXXXX-X/XXXX-XX a vec jej vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty.\n4. Posudkový lekár žalovanej, v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, vypracoval dňa 17. mája 2022 lekársky posudok v ktorom konštatoval, že žalobkyňa má\nv dôsledku choroby z povolania mieru poklesu doterajšej pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %.\nU zamestnávateľa (u ktorého došlo ku vzniku choroby z povolania) D. E., E. pracovala od 1. augusta\n2006 do 30. novembra 2017 ako výrobný pracovník. Dňa 13. decembra 2017 jej bola RTG vyšetrením\nzistená artróza palca ľavej ruky II. – III. stupňa (z možných štyroch stupňov). Z hygienického prieskumu\nvyplýva, že jej práca bola prevažne dynamicko – statická a len pri práci s bodovačkou bol prekročený limit\npohybov, pri ktorých boli zaťažené malé svalové skupiny predlaktia pravej hornej končatiny za minútu na\nzváracom aparáte, pričom nebol prekročený celozmenový priemerný počet pohybov. Z časovej snímky\nvyplynulo, že takéto pohyby vykonávala 3 hod. a 15 min. z celkovej pracovnej doby. Ku tejto pracovnej\nčinnosti bolo potrebné v zmysle právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\npripočítať aj medzičas a to uchopenie a odloženie bodovačky (obsluha zváračky) v trvaní 1 hod. a 9\nmin., pretože sa nejedná o samostatný pracovný úkon. Pri prepočte časovej snímky, kedy žalobkyňa\nvykonávala uvedené činnosti 4 hod. a 24 min. sa jedná o 58,66 % pracovného času. Posudkový lekár\nteda určil mieru poklesu pracovnej schopnosti po zaokrúhlení na 60 %. Ostatné pracovné činnosti\nnespôsobovali dlhodobé nadmerné a jednostranné zaťaženie.\n5. Vo vzťahu k poklesu pracovnej schopnosti žalovaná poukázala na všeobecné východiská určovania\nmiery poklesu pracovnej schopnosti a dôvodila, že postup pri jej určení zákon neupravuje a posudkoví\nlekári sú vedení metodickými predpismi žalovanej. Je teda na odbornom zhodnotení posudkového\nlekára, akú mieru poklesu určí, no mal by vychádzať zo zdravotnej dokumentácie pozostávajúcej\nz odborných nálezov, vyšetrení a hospitalizácií ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného ktoré\nvykoná priamo posudkový lekár za súčasného zohľadnenia stupňa funkčného postihnutia organizmu\nnásledkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pracovnej náplne (profesiogram) a kvality\npracovného prostredia v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, percenta pracovných úkonov\npopísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím ďalej vykonávať\na ktoré ďalej vykonávať nemôže, skutočnosti, či bol poškodený pre pracovný úraz alebo chorobu z\npovolania preradený na inú prácu alebo s ním bol pracovný pomer ukončený, či môže vykonávať\ninú prácu ako tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a pracovnej\nrekomandácie.\n6. Žalovaná zdôraznila, že ak vzhľadom na priame následky choroby alebo úrazu z povolania je pôvodné\nmiesto výkonu práce pre poškodeného nevhodné, nemá to automaticky za následok určenie 100 %\nmiery poklesu. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti sa môže primerane znížiť zohľadnením\nstupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré môže poškodený\nna pôvodnom pracovisku vykonávať a ostatných skutočnostiach vymenovaných vyššie.\n7. Následne žalovaná popísala spôsob výpočtu sumy úrazovej renty (543,40 eur), ktorá bola určená\nako súčin 30,4167 - násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jej denného vymeriavacieho základu,\nktorá je 36,5960 eur a koeficientu 0,60 určeného ako podiel čísla 60 zodpovedajúceho zistenému\npercentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.\n8. Prílohou prvostupňového rozhodnutia je aj lekársky posudok zo 17. mája 2022, v ktorom posudkový\nlekár popísal spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti ako prepočet časovej snímky, z ktorej\nvyplýva, že žalobkyňa vykonávala zváranie rátane manipulácie so zváračkou v trvaní 4 hod. a 24 min.,\nčo predstavuje 58,66 % jej pracovného času, čo po zaokrúhlení má za následok určenie 60 % miery\npoklesu doterajšej pracovnej schopnosti žalobkyne. Ostatné pracovné činnosti nespôsobovali dlhodobé\nnadmerné a jednostranné zaťaženie a hygienický prieskum ich hodnotil ako dynamicko-statické a preto\nnie je možné určiť vyššie % miery poklesu pracovnej schopnosti.\n9. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej nevysporiadanie sa s tretím pracovným úkonom, ktorý\nžalobkyňa v rámci jej pracovného zaradenia vykonávala, ktorým bolo nakladanie, od čoho sa odvíjalo\nnesprávne určenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ktorá mala byť v rozsahu 100 %, bol jej\nzdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom, ktorý v lekárskej správe z 18. augusta 2022\nskonštatoval, že sa stotožnil s určenou mierou poklesu doterajšej pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %\ns dátumom vzniku dňa 13. decembra 2017. Lekársky posudok bol podkladom rozhodnutie generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 26. augusta 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil\nako vecne správne.\n10. Generálny riaditeľ dôvodil, že posudzovanie zdravotného stavu je vždy medicínska záležitosť\na určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti preto patrí výlučne do kompetencie\n\nposudkových lekárov. Zdôraznil, že spôsob jej určenia neurčuje žiaden zákon a zopakoval východiská,\nz ktorých posudkoví lekári pri určovaní miery vychádzajú.\n11. Vo vzťahu ku námietke žalobkyne uviedol, že posudkoví lekári pri určovaní miery poklesu pracovnej\nschopnosti vychádzali z profesiogramu predloženého zamestnávateľom, v ktorom je uvedené, že\nžalobkyňa v období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2017 pracovala na pozícii výrobný pracovník,\npričom táto pracovná pozícia zahŕňala tri pracovné činnosti, z toho nakladanie v rozsahu 3 hod. a 6\nmin, bodové zváranie manuálnymi kliešťami v rozsahu 3 hod. a 15 min. a medzičas pri manipulovaní\ns bodovačkou v rozsahu 1 hod. a 9 min. z celkového pracovného času 7,5 hod. Posudkový lekár\nkonštatoval, že nakladanie nemalo charakter dlhodobo nadmerného jednostranného zaťaženia a túto\nčinnosť nemožno považovať za tú, ktorá spôsobila chorobu z povolania a nemohla by ju žalobkyňa\nvykonávať v inom pracovnom zaradení. Tento záver považovala žalovaná za súladný s rozsudkom\nkasačného súdu, ktorý nezohľadnenie úkonu nakladanie žalovanej nevyčítal.\n12. Vo vzťahu k určeniu 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti uviedol, že hoci žalobkyňa nemôže\nvykonávať doterajšiu prácu ako celok, nemá to automaticky za následok určenie 100 % miery poklesu\npracovnej schopnosti, pretože relevantné je iba to, do akej miery je neschopnosť vykonávať pôvodnú\nprácu zapríčinená chorobou z povolania.\n13. Prílohou napadnutého rozhodnutia je aj lekársky posudok z 18. augusta 2022, ktorý je v zásade\ntotožný s lekárskym posudkom s a obsahuje prepočet miery poklesu pracovnej schopnosti s ohľadom\nna profesiogram predložený zamestnávateľom. Nad rámec uvedeného posudkový lekár dodal, že podľa\nzamestnávateľa - nakladanie nemá charakter dlhodobo nadmerného zaťaženia, jedná sa o bežný úkon\na nespôsobuje chorobu z povolania. Nevidel preto dôvod na určenie miery poklesu pracovnej schopnosti\nv rozsahu 100 %.\nII. Správna žaloba\n14. Správnou žalobou podanou z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) SSP, sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože nesúhlasí s určenou mierou\npoklesu pracovnej schopnosti. Dôvodila, že v priebehu administratívneho konania viackrát namietala,\nže podkladom pre rozhodovanie a posudzovanie jej zdravotného stavu pre účely určenia mierny\npoklesu pracovnej schopnosti bol výlučne profesiogram predložený zamestnávateľom, čo považuje za\nnedostatočné. Sám generálny riaditeľ žalovanej totiž konštatoval, že pri posudzovaní poklesu pracovnej\nschopnosti je potrebné skúmať a zohľadniť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby\nz povolania , percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ale okrem toho ak skutočnosť,\nči bola poškodená preradená na inú prácu, resp. či bol v dôsledku choroby z povolania so žalobkyňou\nukončený pracovný pomer. Napriek uvedenému v naznačených intenciách zdravotný stav žalobkyne\nposúdený nebol.\n15. Posudkoví lekári iba mechanicky vypočítali mieru poklesu pracovnej schopnosti tak, že skúmali koľko\npercent pracovného času žalobkyňa vykonávala činnosť, ktorá mala vplyv na nadmerné jednostranné\nzaťaženie hornej končatiny a nezaoberali sa žiadnymi inými skutočnosťami resp. ostatnou zdravotnou\ndokumentáciou. Z hygienického prieskumu vyplynulo, že zaťaženie hornej končatiny bolo spôsobené\nvýkonom práce na zváracom aparáte po dobu 3 hodín a 15 minút z denného pracovného času, čo\npredstavuje 43,33 % pracovného času, a teda miera poklesu bola určená po zaokrúhlení na 45 %.\nPo zrušujúcom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky však bola miera poklesu\npracovnej schopnosti určená v rozsahu 60 %, pretože od činnosti zvárania nebolo možné odčleniť ako\nsamostatný úkon uchopenie a odloženie zváračky. Posudkoví lekári však nezohľadnili tretí pracovný\núkon, ktorým je nakladanie a toto podobne ako uchopenie a odloženie nemožno oddeliť od hlavného\npracovného úkonu, ktorým je zváranie. Všetky tri pracovné úkony boli bezprostredne späté. Posudkoví\nlekári napokon nevzali do úvahy ani skutočnosť, že so žalobkyňou bol pracovný pomer skončený úplne\na zárobok stratila.\n16. Žalobkyňa napokon dodala, že jej zdravotný stav bolesti horných končatín, ktoré pociťuje napriek\nviacnásobnej operácii, jej znemožňuje úplne vykonávať dovtedy vykonávanú prácu a miera poklesu\nschopnosti jej mala byť uznaná v rozsahu 100%.\nIII. Vyjadrenie k žalobe a replika žalobkyne\n17. Na výzvu krajského súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ku námietke nezohľadnenia\ntretieho úkonu „nakladanie“ na účely určenia miery poklesu pracovnej schopnosti zopakovala zásady\nz ktorých posudkoví lekári pri jej určovaní vychádzajú a poukázala na záver posudkového lekára\nobsiahnutý v lekárskom posudku z 18. augusta 2022, ktorý uviedol, že hygienický prieskum predložený\nzamestnávateľom neoznačil tento úkon ako taký, ktorý by mal charakter dlhodobo nadmerného\njednostranného zaťaženia a jednalo sa o bežné práce nespôsobujúce chorobu z povolania. Nebolo ho\nmožné preto započítať do času výkonu práce, ktoré by žalobkyňa nemohla vykonávať v inom pracovnom\n\nzaradení. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená vo vzťahu k ostatným dvom pracovným\nčinnostiam dokopy v rozsahu 264 minút z celkových 450 minút, čo činí 58,66 %, po zaokrúhlení 60 %\npracovného času. Miera poklesu pracovnej činnosti bola preto určená v rozsahu 60 %.\n18. Vo vzťahu k námietke, že žalobkyni mala byť určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu\n100 % a to pre skončenie pracovného pomeru práve v dôsledku choroby z povolania, uviedla, že hoci\nnie je zaradenie osoby poškodenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania na pôvodné miesto\nvýkonu práce možné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery. Rovnaký názor zaujal aj\nkasačný súd v rozsudku v bode 36.\n19. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa krajskému súdu repliku, v ktorej zopakovala,\nže hoci žalovaná poukazuje na zásady určovania miery poklesu pracovnej schopnosti posudkovými\nlekármi, tieto neboli aplikované a posudkoví lekári vychádzali výlučne z profesiogramu predloženého\nzamestnávateľom žalobkyne. Zopakovala, že ani tretí úkon v podobe nakladania nemožno odčleniť od\nhlavného úkonu, ktorým je zváranie a podobne ako manipuláciu so zváračkou ho treba zohľadniť pri\nurčení celkovej miery poklesu pracovnej schopnosti pretože je s týmito úkonmi bezprostredne spätý.\nIV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom\n20. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n21. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 22Sa/24/2022. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným\nvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou NR-22Sa/24/2022.\nNa tomto mieste správny súd poukazuje na ustanovenie § 493e SSP podľa ktorého konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n22. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe\nfyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej ako aj administratívne\nkonanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho\nspisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\n(§493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol\nna pojednávaní uskutočnenom dňa 17. októbra 2024, za účasti žalobkyne, ktorá v celosti zotrvala na\npodanej správnej žalobe.\n23. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo\nveci priznania nároku na úrazovú rentu ako následku choroby z povolania zistenej dňa 13. decembra\n2017, ktorú žalobkyňa utrpela u zamestnávateľa D. E., E.\n24. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa utrpela chorobu z povolania ani kedy došlo ku jej vzniku.\nSporným však zostalo posúdenie otázky o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 60 %,\npokiaľ podľa námietky žalobkyne posudkoví lekári ako aj žalovaná vychádzali výlučne z profesiogramu\npredloženého bývalým zamestnávateľom žalobkyne. Nad rámec uvedeného namietla, že hoci žalovaná\nvyhovela právnemu názoru kasačného súdu, že vo vzťahu k hlavnému úkonu bodového zvárania\nnemožno úkon uchopenia a odloženia bodovačky považovať za samostatný, vôbec sa nevysporiadala\ns tretím úkonom uvedeným v profesiograme, ktorým je nakladanie. Žalobkyňa namietala, že miera\npoklesu pracovnej schopnosti jej mala byť určená v rozsahu 100 %, pretože pracovný pomer\nu zamestnávateľa skončil úplne.\n25. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, podľa\nzáverov ktorej sa pri určovaní percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na\núčely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rámci naposledy vykonávanej\nčinnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný\nrozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie\n\nnároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej\nschopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú\nstratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár\nsociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len\nzohľadňuje. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia\nv dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna\nnorma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na\núčely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky\nprofesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia\nzdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho\nďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie\nkonkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného\npostihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže\npoškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma,\nči zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať\npoškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na\nnásledky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý.\n26. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na\nzníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností\nna výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo\nštádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia\nzdravia. Pre samotné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné vziať do úvahy, do akej\nmiery poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu\núčinnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže.\n27. Správny súd konštatuje, že veľkú mieru z uvedených všeobecných východísk obsiahla v odôvodnení\noboch rozhodnutí aj žalovaná resp. jej generálny riaditeľ. Napriek tomu musí správny súd prisvedčiť\nnámietke žalobkyne, že z oboch lekárskych posudkov (ktoré sa následne preniesli aj do odôvodnenia\noboch rozhodnutí) sa javí, že posudkoví lekári určili mieru poklesu pracovnej schopnosti naozaj iba\nvychádzajúc z predloženého profesiogramu od bývalého zamestnávateľa žalobkyne a to mechanickým\nprepočtom čistého času pracovných činností, ktoré mohli mať za následok vznik choroby z povolania\nvo vzťahu k celkovému pracovnému času. V záveroch posudku však úplne chýbajú vlastné úvahy\nposudkového lekára, ktorý má pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti využiť predovšetkým\nvšetky svoje profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe a dať do súvislosti dôsledky\npoškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a preskúmal aj\nmožnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa resp. na trhu práce. Inými slovami, v posudku\nsa do značnej miery nachádza iba prefarafrázovanie podkladov predložených zamestnávateľom, ktoré\nsú len konštatovaniami a úplne absentujú vlastné úvahy posudkového lekára v podobe medicínskeho\npohľadu ozrejmujúceho a vyhodnocujúceho, prečo ochorenie ktorým žalobkyňa trpí spôsobuje zníženie\nalebo úplnú stratu doterajších pracovných zručností s ohľadom na pracovné činnosti, ktoré vykonávala\na od týchto konštatovaní sa následne odvíjalo určenie percentuálnej miery poklesu doterajšej pracovnej\nschopnosti.\n28. Správny súd zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu profesiogramu, ktorý predložil bývalý zamestnávateľ\nžalobkyne konštatuje, že pre žalovanú resp. posudkových lekárov je síce rozhodujúcim podkladom,\navšak zdravotnú nevhodnosť prác, ktoré podľa neho žalobkyňa vykonávala, je potrebné posúdiť v\nspojitosti so zdravotnými obmedzeniami vyplývajúcimi z jej diagnózy.\n29. Správny súd je toho názoru, že komplexnejšie a rozsiahlejšie opísanie funkčného postihnutia\norganizmu a ako má priamy vplyv na pokles pracovnej schopnosti predovšetkým z tej medicínskej\nstránky nie je samoúčelné. Zdravotný stav poškodeného zapríčinený chorobou z povolania sa totiž\nmôže v priebehu času meniť. To predpokladá aj ustanovenie § 88 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.,\nktoré ustanovuje, že ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho\nistého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví\nv pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere\npoklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Náročné by bolo odôvodniť\nzmenu poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku zmeny zdravotného stavu v novom posudku oproti tomu\npôvodnému, pokiaľ by sa v tom pôvodnom nenachádzalo vyhodnotenie zdravotného stavu poškodenej\nosoby a ako v tom čase priamo vplývalo na rozsah pracovných zručností, ktoré poškodený mohol ďalej\nvykonávať, iba obmedzene alebo už vôbec.\n\n30. Už iba na základe uvedeného, v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov, ktoré vychádza z nedostatočne odôvodnených záverov posudkových lekárov\nobsiahnutých v lekárskych správach zo 17. mája 2022 ako aj z 18. augusta 2022 vo vzťahu\nk určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, správny súd napadnuté rozhodnutie spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec\nvrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n31. V novom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, sa posudkový lekári\nako aj žalovaná zamerajú na riadne odôvodnenie záverov o určenej percentuálnej miere poklesu\npracovnej schopnosti žalobkyne a to nie iba vychádzajúc z profesiogramu, ale riadení právnym názorom\nsprávneho súdu a napokon aj vlastnými argumentami, v ktorých poukázali na všeobecné východiská\njej určenia. Ich zohľadnenie a ako sa odrazili na určenej miere poklesu doterajšej pracovnej schopnosti\nv novom lekárskom posudku a rozhodnutí riadne zachytia. Zároveň bude potrebné zaujať aj odôvodnené\nmedicínske stanovisko k tretiemu pracovnému úkonu v podobe „nakladania“ a či ide o taký konkrétny\núkon, ktorý žalobkyňa s ohľadom na jej diagnózu nemôže ďalej vykonávať.\n32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní ich náhradu\npriznal voči žalovanej v celom rozsahu.\n33. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}