Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/253/2022 1022201391 28. 02. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201391.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Priemyselná 2, 824 73 Bratislava, IČO: 30 844 878, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku kontroly nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami KSK a SC KSK KA-037/2022/1090 zo dňa 30.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Napadnuté opatrenie 1. Žalovaný na základe zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NKÚ“) vykonal v období od 22.02.2022 do 27.05.2022 kontrolu nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami žalobcu a organizácie Správa ciest Košického samosprávneho kraja, ktorej účelom bolo preveriť hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom. Na základe vykonanej kontroly vydal žalovaný dňa 30.05.2022 protokol č. KSK a SC KSK KA-037/2022/1090 (ďalej len „protokol“), ktorý bol dňa 29.06.2022 prerokovaný so žalobcom. Dňa 07.07.2022 zaslal žalobca žalovanému námietky proti protokolu. Na základe podaných námietok žalovaný vyhotovil dňa 10.08.2022 a následne prerokoval so žalobcom Dodatok č. 1 k protokolu (ďalej len „dodatok č. 1“). II. Žaloba 2. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.10.2022, doručenou súdu dňa 10.10.2022, domáhal preskúmania zákonnosti protokolu a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca k žalobe priložil, zjavne omylom, Protokol o výsledku kontroly nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami KSK a SC KSK KA-037/2022/190 zo dňa 28.06.2022, predmetom ktorého bola kontrola transparentnosti pri obstávaní nadstavieb sypačov, obstarávanie nákladných automobilov, objektová ochrana SC KSK a financovanie vybraných tovarov a služieb, teda s odlišným predmetom kontroly. Z predloženého administratívneho spisu sa súd oboznámil s obsahom napadnutého protokolu ako aj dodatkom č. 1. 3. Zo záverov protokolu vyplýva, že žalovaný počas výkonu kontroly zistil pochybenia 1) pri verejnom obstarávaní, ktorým žalobca realizoval nákup bezkontaktných prechodových teplomerov pre organizácie v zriaďovateľskej pozícii žalobcu a tiež pri 2) verejnom obstarávaní na dodanie služby - dezinfekcie priestorov Úradu KSK v budove na A. B. B. X C. D. E. F. G.. Z protokolu
vyplynulo, že žalovaný identifikoval celkom 22 pochybení pri realizácii verejného obstarávania, ktoré označil v kontrolných zisteniach protokolu. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal zabezpečenie hospodárnosti pri vynaložených finančných prostriedkoch v procese obstarania, nepostupoval v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zák. č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku VÚC“) a nesplnil povinnosť používať verejné prostriedky na krytie nevyhnutých potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných zákonov. Konanie žalobcu nezabezpečovalo prehľadnosť, kontrolovateľnosť a preskúmateľnosť jednotlivých vykonaných úkonov. Žalobca pri realizácii predmetnej zákazky nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou, so zásadou riadneho finančného riadenia, ktorého cieľom je hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných financií. Žalovaný uviedol v protokole niekoľko odporúčaní na odstránenie zistených nedostatkov, a to predovšetkým novelizáciu interných riadiacich aktov a ich zosúladenie so všeobecne záväznými právnymi aktami, predloženie požiadavky na zastupiteľstvo, aby zaviazalo hlavného kontrolóra žalovaného v Pravidlách kontrolnej činnosti Úradu hlavného kontrolóra uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť predložiť v určenej lehote dokumentáciu preukazujúcu plnenie, resp. splnenie prijatých opatrení, pričom monitoring plnenia, resp. splnenia prijatých opatrení by poukázal na riziká, ktoré by boli zohľadnené pri zostavovaní plánu kontrolnej činnosti. Žalovaný záverom protokolu skonštatoval, že porušenia uvedené vo vybraných oblastiach kontroly sú dôkazom toho, že nastavený kontrolný systém nefungoval efektívne a spoľahlivo. III. Vyjadrenie žalovaného 4. Dňa 12.12.2023 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.12.2023 v ktorom namietal súdny prieskum napadnutého protokolu a dodatku č. 1 k protokolu, pretože nejde o rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), ani o opatrenie v zmysle § 3 ods. 14 písm. c) SSP. Žalovaný zotrval na obsahovej správnosti protokolu a poukázal na skutočnosť, že nemá právomoc žiadnym spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a to ani v prípade, ak v rámci svojej kontrolnej činnosti a zistení konštatuje možný nesúlad konania žalobcu so zákonom. Hlavným predmetom činnosti žalovaného je výkon kontrolnej a nie rozhodovacej činnosti. Žalovaný nemá právomoc ukladať sankcie za nesplnenie opatrení, ktoré kontrolovaný na základe kontrolou zistených nedostatkov príjme. Súdnemu prieskumu by podliehalo až rozhodnutie, ktorým by bola žalobcovi uložená sankcia zo strany iného orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k zákonu č. 345/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov platí, že jediným orgánom verejnej správy, ktorý má právomoc ukladať sankcie za porušenie zákona je Úrad pre verejné obstarávania a nie žalovaný. Žalovaný nemohol prostredníctvom protokolu a jeho dodatku zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. IV. Právne posúdenie správnym súdom 5. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/253/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1, náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/253/2022. 6. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o NKÚ, Úrad kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu verejnoprávnych inštitúcií, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami. 7. Podľa § 15 ods. 1 písm. c/ zákona o NKÚ, sú kontrolóri pri výkone kontroly povinní vypracovať protokol o výsledku kontroly a v prípade potreby tiež čiastkový protokol, ako aj ich prípadné dodatky. Tieto dokumenty musia obsahovať najmä opis zistených skutočností a v prípade, že došlo k porušeniu právnych predpisov, označenie tých ich ustanovení, ktoré boli porušené. Zistené nedostatky, ktoré sú
uvedené v čiastkovom protokole, musia byť obsiahnuté aj v protokole o výsledku kontroly s odvolaním sa na čiastkový protokol. 8. Podľa § 18 písm. e) zákona o NKÚ, kontrolované subjekty a ich zamestnanci sú povinní prijať opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a písomne ich predložiť Úradu v ním určených lehotách a predložiť Úradu v ním určených lehotách písomnú správu o plnení alebo splnení týchto opatrení; ak prijaté opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov sú nedostatočné alebo neodstraňujú všetky kontrolou zistené nedostatky, je Úrad oprávnený vrátiť prijaté opatrenia štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu, ktorý je povinný ich doplniť v lehote určenej Úradom. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. 11. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. 15. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 16. Podľa názoru správneho súdu protokol o výsledku kontroly nie je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré zakladá, mení alebo ruší alebo sa dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Protokol o výsledku kontroly možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru správneho súdu nezakladá, nemení, neruší, ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, ani sa ich priamo nedotýka. V tomto štádiu konania ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu v oblasti verejnej správy, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup iných orgánov verejnej správy. 17. Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone kontrolných oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP), a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/48/2016 zo dňa 28.2.2017, sp. zn. 10Sžfk/65/2018 zo dňa 25.09.2019).
18. Protokol môže byť za určitých okolností samostatne preskúmateľný správnym súdom, avšak za podmienky, že predstavuje relevantný zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Protokol o výsledku kontroly resp. jeho prípadné dodatky v zmysle zákona o NKÚ obsahujú primárne opis zistených skutočností a v prípade, že došlo k porušeniu právnych predpisov, označenie tých ustanovení, ktoré boli podľa názoru žalovaného porušené. Žalovaný je oprávnený len žiadať predloženie opatrení prijatých kontrolovaným subjektom v písomnej forme ako aj písomnú správu o plnení týchto opatrení, avšak prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov je v zmysle § 18 písm. e) zákona o NKÚ povinnosťou kontrolovaných subjektov vyplývajúcou priamo zo zákona, pričom ich konkrétny obsah a spôsob prijatia je vo výlučnej kompetencii konkrétneho kontrolovaného subjektu. 19. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie protokolu v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal. 20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).