Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/341/2021 1021202011 11. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: SMOLKA & LAMAČKA advokáti s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 58, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 924 118, proti žalovanému: Mesto Malacky, so sídlom Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, IČO: 00 304 913, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 42045/2021, spis. č.: 3387/2021 zo dňa 19.10.2021, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie primátora mesta Malacky sp. zn: 42045/2021, spis. č.: 3387/2021 zo dňa 19.10.2021 a rozhodnutie Mestského úradu Malacky č. zázn.: OP/39482/2021, spis. č.: 3387/2021 zo dňa 28.09.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 17.09.2021 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie fotokópií dokumentov: (i) ohlásenie stavebných prác stavebníka – mesto Malacky (podanie zo dňa 10.07.2020) a (ii) doplnenie ohlásenia stavebných úprav stavebníka – mesto Malacky (podanie zo dňa 22.07.2020), ku ktorým mesto Malacky ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 22.07.2020 Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav č. j. ÚVaŽP/3530/35724/2020/GRE. 2. Žalovaný ako prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. zázn.: OP/39482/2021, spis. č.: 3387/2021 zo dňa 28.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti nevyhovel. Prvostupňový orgán uviedol, že ako povinná osoba po preskúmaní žiadosti zistil, že požadované informácie nemá k dispozícii, a to vzhľadom k tomu, že požadované listiny boli odovzdané do konania vedeného na príslušnom stavebnom úrade podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04.10.2021, v ktorom uviedol, že v žiadosti nešpecifikoval, či informácie žiada poskytnúť od prvostupňového orgánu ako od
samosprávneho subjektu a stavebníka alebo od prvostupňového orgánu ako orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy ako od stavebného úradu. Orgán verejnej správy vydal prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby bližšie špecifikoval, na základe akých ustanovení Zákona o slobode informácií postupoval, keď žiadosť vyhodnotil ako podanú žalovanému ako samosprávnemu subjektu. Žalobca mal za to, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 14 ods. 2 a ods. 3 Zákona o slobode informácií, pretože zo žiadosti nebolo zrejmé, či ju žalobca adresoval prvostupňovému orgánu ako subjektu samosprávy alebo ako orgánu vykonávajúcemu prenesený výkon štátnej správy. V danom prípade bolo povinnosťou prvostupňového orgánu vyzvať žalobcu, aby uviedol konkrétnu povinnú osobu. Postup prvostupňového orgánu tak žalobca považoval za nezákonný. Žalobca súčasne uviedol, že v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, bolo nevyhnutné preskúmať plnenie povinností prvostupňového orgánu na úseku vedenia a uchovávania registratúrnych záznamov, pretože bolo povinnosťou prvostupňového orgánu ako samosprávneho subjektu všetky registratúrne záznamy riadne uchovávať. Žalobca súčasne uviedol, že v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, bol povinný postupovať v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií a žiadosť postúpiť mestu Malacky ako stavebnému úradu. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie sp. zn: 42045/2021, spis. č.: 3387/2021 zo dňa 19.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zhrnul prvostupňové rozhodnutie, odvolanie a následne uviedol, že prvostupňový orgán správne posúdil žiadosť ako úplnú v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o slobode informácií, keďže zo žiadosti bolo zrejmé, ktorej povinnej osobe bola určená, meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žalobca navrhol, a preto nebolo potrebné žiadať o doplnenie žiadosti. 5. K tvrdeniu žalobcu, že povinná osoba bola v zmysle § 15 Zákona o slobode informácií povinná postúpiť žiadosť žalovanému ako stavebnému úradu žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že túto námietku považuje v čase svojho rozhodovania za právne irelevantnú, pretože v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že žalobca podal dňa 01.10.2021 novú žiadosť o sprístupnenie informácií smerujúcu na žalovaného ako stavebný úrad, zaevidovanú pod č. záznamu 40064/2021 a v evidencii žiadostí o informácie pod poradovaným číslom 45/2021 s rovnakým predmetom žiadosti, t. j. poskytnutie nasledovných informácií – sprístupnenie fotokópií dokumentov: (i) ohlásenie stavebných prác stavebníka – mesto Malacky (podanie zo dňa 10.07.2020) a (ii) doplnenie ohlásenia stavebných úprav stavebníka – mesto Malacky (podanie zo dňa 22.07.2020), ku ktorým mesto Malacky ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 22.07.2020 Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav č. j. ÚVaŽP/3530/35724/2020/GRE, pričom táto žiadosť bola v zákonnej lehote povinnou osobou vybavená, a to ešte pred rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu. 6. Na podklade uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba pri vydaní prvostupňového rozhodnutia postupovala v súlade s právnymi predpismi. Odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie. 8. K skutkovému stavu žalobca uviedol, že okrem žiadosti podal dňa 01.10.2021 ďalšiu žiadosť (ďalej len „žiadosť 2“), ktorú smeroval na stavebný úrad mesta Malacky a prostredníctvom tejto žiadosti žiadal totožné informácie ako prostredníctvom žiadosti. Žalobca uviedol, že žiadosť 2 podal výlučne v nadväznosti na skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí – najmä s ohľadom na to, že
prvostupňový orgán ako subjekt samosprávy (stavebník) prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že požadované informácie nemá k dispozícii, pretože mali byť mestom Malacky ako subjektom samosprávy (stavebníkom) poskytnuté mestu Malacky ako príslušnému stavebnému úradu (ako správnemu orgánu) do stavebného konania. Na podklade žiadosti 2 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie, ktorým žiadosti 2 nevyhovel a uviedol, že k nevyhoveniu žiadosti 2 došlo z dôvodu, že fotokópie, ktoré žalobca žiadal, mali byť povinnej osobe odovzdané osobami, ktorým Zákon o slobode informácií neukladá povinnosť sprístupňovať informácie, ktoré od nich pochádzajú. Povinná osoba vyzvala tieto osoby, či súhlasia so sprístupnením informácií, pričom nebol daný súhlas so sprístupnením informácií. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal. 9. Vo vzťahu k podanej žalobe žalobca uviedol, že názory žalovaného, ako aj postup prvostupňového orgánu považuje za nesprávne a v rozpore so Zákonom o slobode informácií, a tieto rozhodnutia považoval za nezákonné. Žalobca uviedol, že žiadosť podával mestu Malacky ako povinnej osobe bez určenia, či informácie žiada poskytnúť od mesta Malacky ako od subjektu samosprávy (ako od stavebníka) alebo od mesta Malacky ako od orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy (ako od stavebného úradu). Prvostupňový orgán však mal záujem rozlišovať medzi týmito subjektmi, pričom žiadosť účelovo vyhodnotil ako žiadosť podanú žalovanému ako stavebníka (subjekt samosprávy). Žalobca mal za to, že pokiaľ sa orgány verejnej správy uchýlili k danému rozlišovaniu, boli povinné žiadosť posúdiť v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o slobode informácií a následne postupovať podľa § 14 ods. 3 Zákona o slobode informácií a vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti, ak nebolo zrejmé, ktorej povinnej osobe bola smerovaná. Keďže tak orgány verejnej správy nevykonali a žalovaný uviedol, že bolo zrejmé, ktorej povinnej osobe bola žiadosť smerovaná, došlo ku konaniu v rozpore so Zákonom o slobode informácií. Žalobca zastal názor, že aj pri účelovom rozlišovaní medzi subjektmi mala byť žiadosť, aj s odkazom na účel Zákona o slobode informácií, vyhodnotená tak, aby boli požadované informácie poskytnuté. 10. Žalobca namietal, že žalovaný bol povinný mať požadované informácie k dispozícii titulom plnenia si povinnosti riadneho vedenia registratúrnych záznamov, avšak žalovaný sa s danou námietkou nevysporiadal a nevysvetlil dôvody, pre ktoré je v poriadku, ak povinná osoba nemá u seba dokumenty, ktoré je registratúrne povinná viesť / mať. Žalobca uviedol, že požadovaná informácia k dispozícii je, ale žalovaný ju sprístupniť nechce, a preto je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. 11. Žalobca namietol, že bolo povinnosťou prvostupňového orgánu žiadosť postúpiť povinnej osobe, ktorá požadované informácie mala k dispozícii. Keďže prvostupňový orgán účelovo tvrdil, že požadované informácie nemal a žiadosť v rozpore s § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácii nepostúpil subjektu, o ktorom vedel, že tieto informácie má, prvostupňový orgán tak mal konať v rozpore so zákonom a mal postupovať v súlade s § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia tak bol porušený Zákon o slobode informácií, pričom náprava nezákonnosti nebola vykonaná ani v odvolacom konaní. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný odôvodnil „zhojenie“ porušenia § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií tým, že v priebehu odvolacieho konania zistil, že žalobca podal žiadosť 2. Porušenie zákonnej povinnosti postúpiť žiadosť povinnej osobe nemohlo byť „zhojené“ tým, že sa žalovaný dozvedel o podaní žiadosti 2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak podľa žalobcu výlučne účelové. 12. Následne sa žalobca vyjadril k tomu, že žalovaný ako stavebník je bezpochyby subjektom, ktorému Zákon o slobode informácií ukladá povinnosť informácie poskytovať. IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.02.2022, v ktorom odcitoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia – správny súd odkazuje na body 4 až 6 tohto rozsudku, v ktorých je napadnuté rozhodnutie zosumarizované. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože žalovaný a prvostupňový orgán vo veci postupovali vecne a formálne správne a v súlade s právnymi predpismi, pričom pri svojom rozhodovaní vždy posudzovali právny a skutkový stav v čase vydania rozhodnutia.
14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 11.03.2022, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Na svojej argumentácii následne zotrval aj žalovaný duplikou zo dňa 31.03.2022. 15. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/341/2021. 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 11.09.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 22. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 23. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 24. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých žalovaný ako odvolací orgán a predtým ako prvostupňový orgán nesprístupnili požadované informácie z dôvodu, že povinná osoba nemala požadované informácie k dispozícii. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, a to na podklade uplatnených žalobných bodov, či žalovaný postupoval v súlade so Zákonom o slobode informácií, ak žalobcovej žiadosti nevyhovel. 25. Právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej
moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie Zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje Zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa Zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. 26. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia Zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia. 27. Na podklade preskúmania napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žalovaný (a to vo vzťahu k rozhodovaniu v odvolacom konaní, tak aj vo vzťahu ku konaniu na prvom stupni) procesne pochybil a svojim postupom spôsobil, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd uvádza, že neobstojí záver žalovaného o tom, že v čase svojho rozhodovania bola aplikácia § 15 Zákona o slobode informácií irelevantná, keďže si žalobca podal žiadosť 2. Tu je potrebné uviesť, že je nutné rozlišovať konanie o žiadosti a konanie o žiadosti 2. Jedná sa o dve samostatné konania, ktorá nemožno spájať alebo na ne vzájomne odkazovať. V prípade konania o žiadosti bolo povinnosťou žalovaného dôkladne sa vysporiadať s odvolacími námietkami, bez ohľadu na to, či si žalobca podal žiadosť 2 alebo nie. Pre žalovaného bolo podstatné konanie o žiadosti a tak mal k tomu aj pristupovať. V prípade, ak by sa akceptoval postup žalovaného, došlo by k obchádzaniu Zákona o slobode informácií, a to najmä § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Bolo právom žalobcu si podať žiadosť a žiadosť 2 a naopak, bolo povinnosťou žalovaného sa dostatočným spôsobom s odvolaním vysporiadať a nie alibisticky a svojvoľne odkázať na konanie o žiadosti 2. 28. Zároveň neobstojí ani záver prvostupňového orgánu, ktorý napadnutým rozhodnutím aproboval žalovaný, a teda, že povinná osoba nemala požadované informácie k dispozícii, pretože boli odovzdané príslušnému stavebnému úradu. Daný záver povinnej osoby neobstojí. Tu správny súd uvádza, že povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii, pričom ak ich v rozpore s právnymi predpismi k dispozícii nemá, mala by ich spracovať, resp. doplniť a sprístupniť žiadateľovi (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/3/2022 zo dňa 29.09.2022). Povinnosť mať informáciu potom môže byť daná buď výslovným ustanovením zákona (napr. ustanovujúce povinnosť spísať zápisnicu z rokovania), vyplývať zo zákona, alebo zo zmluvného vzťahu. Dostatočným dôvodom na nesprístupnenie informácie preto nebude skutočnosť, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii, pretože boli odovzdané do konania na stavebnom úradu (teda mestu Malacky). Povinná osoba mala túto informáciu získať. V prípade, ak by povinná osoba túto informáciu nezískala, bola povinná, v záujme extenzívneho vnímania práva na informácie, aplikovať § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií. 29. Inštitút postúpenia žiadosti o sprístupnenie informácie má napomáhať žiadateľovi k rýchlemu vybaveniu jeho žiadosti, ak adresoval žiadosť na povinnú osobu, ktorá požadované informácie nemá k dispozícii. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút postúpenia veci sa nesmie stať nástrojom, ktorým by sa povinná osoba zbavila svojej povinnosti postúpením žiadosti, resp. úmyselným odstraňovaním informácií zo svojej sféry. Ak povinná osoba, na ktorú sa obrátil žiadateľ o sprístupnenie informácie,
vie o inej povinnej osobe, ktorá požadovanými informáciami disponuje, je povinná príslušnej povinnej osobe žiadosť postúpiť a upovedomiť o tom žiadateľa. Cieľom takejto oznamovacej povinnosti povinnej osoby je ochrana právnej istoty žiadateľa, t. j. aby žiadateľ vedel, kde sa jeho žiadosť nachádza, kto ju vybavuje a na koho sa má obrátiť s prípadným podaním opravného prostriedku, ak by jeho žiadosť ostala nevybavená. Oznámenie o postúpení žiadosti informuje žiadateľa o tom, kedy uplynie lehota na vybavenie jeho žiadosti. Bez oznámenia žiadateľ nemá faktickú vedomosť o stave konania. Nevie, či sa má odvolať proti fiktívnemu rozhodnutiu alebo nie. Naopak, ak zistí postúpenie žiadosti, vie na koho sa obracať s ohľadom na jej vybavenie. Správny súd uvádza, že postúpenie žiadosti je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov vybavenia žiadosti o poskytnutie informácií podľa Zákona o slobode informácií (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/1/2018 zo dňa 30.05.2019). 30. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 31. Správny súd v ďalšom neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 SSP, keďže z obsahu žaloby a ani z administratívneho spisu nezistil také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, záujem na ochrane životného prostredia, riziko omeškania alebo premlčania nárokov, ktorých uplatnenie je viazané na požadovanú informáciu a pod.), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal vlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti nesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak do rozhodovacej právomoci povinnej osoby. Správny súd posudzoval, či vzhľadom na okolnosti veci je možné návrhu vyhovieť alebo nie. Z dikcie § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému) vyplýva, že je na zvážení / úvahe správneho súdu, či sa rozhodne postupovať v zmysle návrhu žalobcu podľa tohto ustanovenia. Avšak je potrebné zdôrazniť, že ani v tomto druhu súdneho prieskumu nemôže správny súd nahrádzať postup a rozhodovanie orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov tak správny súd nepristúpil k aplikácii § 193 SSP. 32. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodní a v konaní bude postupovať tak, aby boli dodržané všetky garancie práva na prístup k informáciám tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku. Správny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť požadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale žalovaný bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť. 33. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).