{"guid": "bf759e0d-420e-4fb7-8326-3ddd5e7ae504:3ec2b9e1-7bcc-4109-8402-da3422078c50", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1", "spisova_znacka": "BA-6S/341/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/341/2021 z 11. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. septembra 2024, sp. zn. BA-6S/341/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1", "identifikacne_cislo": "1021202011", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/453", "nazov": "vyhláška č. 453/2000 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/453-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ec2b9e1-7bcc-4109-8402-da3422078c50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/341/2021\n1021202011\n11. 09. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1021202011.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX A., dátum narodenia:\nXX.XX.XXXX, zastúpený: SMOLKA & LAMAČKA advokáti s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 58, 821 05\nBratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 924 118, proti žalovanému: Mesto Malacky, so sídlom\nBernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, IČO: 00 304 913, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného sp. zn. 42045/2021, spis. č.: 3387/2021 zo dňa 19.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie primátora mesta Malacky sp. zn: 42045/2021, spis. č.: 3387/2021 zo\ndňa 19.10.2021 a rozhodnutie Mestského úradu Malacky č. zázn.: OP/39482/2021, spis. č.: 3387/2021\nzo dňa 28.09.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 17.09.2021 (ďalej len „žiadosť“) požiadal\nžalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie fotokópií dokumentov: (i) ohlásenie\nstavebných prác stavebníka – mesto Malacky (podanie zo dňa 10.07.2020) a (ii) doplnenie ohlásenia\nstavebných úprav stavebníka – mesto Malacky (podanie zo dňa 22.07.2020), ku ktorým mesto Malacky\nako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 22.07.2020 Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav č. j.\nÚVaŽP/3530/35724/2020/GRE.\n2. Žalovaný ako prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. zázn.: OP/39482/2021, spis. č.: 3387/2021\nzo dňa 28.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti nevyhovel. Prvostupňový\norgán uviedol, že ako povinná osoba po preskúmaní žiadosti zistil, že požadované informácie nemá\nk dispozícii, a to vzhľadom k tomu, že požadované listiny boli odovzdané do konania vedeného na\npríslušnom stavebnom úrade podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04.10.2021, v ktorom uviedol,\nže v žiadosti nešpecifikoval, či informácie žiada poskytnúť od prvostupňového orgánu ako od\n\nsamosprávneho subjektu a stavebníka alebo od prvostupňového orgánu ako orgánu vykonávajúceho\nprenesený výkon štátnej správy ako od stavebného úradu. Orgán verejnej správy vydal prvostupňové\nrozhodnutie bez toho, aby bližšie špecifikoval, na základe akých ustanovení Zákona o slobode informácií\npostupoval, keď žiadosť vyhodnotil ako podanú žalovanému ako samosprávnemu subjektu. Žalobca\nmal za to, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 14 ods. 2 a ods. 3 Zákona o slobode\ninformácií, pretože zo žiadosti nebolo zrejmé, či ju žalobca adresoval prvostupňovému orgánu ako\nsubjektu samosprávy alebo ako orgánu vykonávajúcemu prenesený výkon štátnej správy. V danom\nprípade bolo povinnosťou prvostupňového orgánu vyzvať žalobcu, aby uviedol konkrétnu povinnú\nosobu. Postup prvostupňového orgánu tak žalobca považoval za nezákonný. Žalobca súčasne uviedol,\nže v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty\nnemá k dispozícii, bolo nevyhnutné preskúmať plnenie povinností prvostupňového orgánu na úseku\nvedenia a uchovávania registratúrnych záznamov, pretože bolo povinnosťou prvostupňového orgánu\nako samosprávneho subjektu všetky registratúrne záznamy riadne uchovávať. Žalobca súčasne uviedol,\nže v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty nemá\nk dispozícii, bol povinný postupovať v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií a žiadosť postúpiť\nmestu Malacky ako stavebnému úradu.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie sp. zn: 42045/2021,\nspis. č.: 3387/2021 zo dňa 19.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zhrnul prvostupňové rozhodnutie, odvolanie\na následne uviedol, že prvostupňový orgán správne posúdil žiadosť ako úplnú v zmysle § 14 ods. 2\nZákona o slobode informácií, keďže zo žiadosti bolo zrejmé, ktorej povinnej osobe bola určená, meno\na priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií\nsa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žalobca navrhol, a preto nebolo potrebné žiadať\no doplnenie žiadosti.\n5. K tvrdeniu žalobcu, že povinná osoba bola v zmysle § 15 Zákona o slobode informácií povinná postúpiť\nžiadosť žalovanému ako stavebnému úradu žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že túto námietku\npovažuje v čase svojho rozhodovania za právne irelevantnú, pretože v priebehu odvolacieho konania\nbolo zistené, že žalobca podal dňa 01.10.2021 novú žiadosť o sprístupnenie informácií smerujúcu\nna žalovaného ako stavebný úrad, zaevidovanú pod č. záznamu 40064/2021 a v evidencii žiadostí\no informácie pod poradovaným číslom 45/2021 s rovnakým predmetom žiadosti, t. j. poskytnutie\nnasledovných informácií – sprístupnenie fotokópií dokumentov: (i) ohlásenie stavebných prác stavebníka\n– mesto Malacky (podanie zo dňa 10.07.2020) a (ii) doplnenie ohlásenia stavebných úprav stavebníka\n– mesto Malacky (podanie zo dňa 22.07.2020), ku ktorým mesto Malacky ako príslušný stavebný úrad\nvydalo dňa 22.07.2020 Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav č. j. ÚVaŽP/3530/35724/2020/GRE,\npričom táto žiadosť bola v zákonnej lehote povinnou osobou vybavená, a to ešte pred rozhodnutím\nžalovaného ako odvolacieho orgánu.\n6. Na podklade uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba pri vydaní\nprvostupňového rozhodnutia postupovala v súlade s právnymi predpismi. Odvolanie žalobcu bolo\nvyhodnotené ako nedôvodné.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n7. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd uložil žalovanému\npovinnosť sprístupniť požadované informácie.\n8. K skutkovému stavu žalobca uviedol, že okrem žiadosti podal dňa 01.10.2021 ďalšiu žiadosť (ďalej\nlen „žiadosť 2“), ktorú smeroval na stavebný úrad mesta Malacky a prostredníctvom tejto žiadosti\nžiadal totožné informácie ako prostredníctvom žiadosti. Žalobca uviedol, že žiadosť 2 podal výlučne\nv nadväznosti na skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí – najmä s ohľadom na to, že\n\nprvostupňový orgán ako subjekt samosprávy (stavebník) prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že\npožadované informácie nemá k dispozícii, pretože mali byť mestom Malacky ako subjektom samosprávy\n(stavebníkom) poskytnuté mestu Malacky ako príslušnému stavebnému úradu (ako správnemu orgánu)\ndo stavebného konania. Na podklade žiadosti 2 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie, ktorým žiadosti\n2 nevyhovel a uviedol, že k nevyhoveniu žiadosti 2 došlo z dôvodu, že fotokópie, ktoré žalobca\nžiadal, mali byť povinnej osobe odovzdané osobami, ktorým Zákon o slobode informácií neukladá\npovinnosť sprístupňovať informácie, ktoré od nich pochádzajú. Povinná osoba vyzvala tieto osoby, či\nsúhlasia so sprístupnením informácií, pričom nebol daný súhlas so sprístupnením informácií. Voči tomuto\nrozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal.\n9. Vo vzťahu k podanej žalobe žalobca uviedol, že názory žalovaného, ako aj postup prvostupňového\norgánu považuje za nesprávne a v rozpore so Zákonom o slobode informácií, a tieto rozhodnutia\npovažoval za nezákonné. Žalobca uviedol, že žiadosť podával mestu Malacky ako povinnej osobe\nbez určenia, či informácie žiada poskytnúť od mesta Malacky ako od subjektu samosprávy (ako\nod stavebníka) alebo od mesta Malacky ako od orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej\nsprávy (ako od stavebného úradu). Prvostupňový orgán však mal záujem rozlišovať medzi týmito\nsubjektmi, pričom žiadosť účelovo vyhodnotil ako žiadosť podanú žalovanému ako stavebníka (subjekt\nsamosprávy). Žalobca mal za to, že pokiaľ sa orgány verejnej správy uchýlili k danému rozlišovaniu, boli\npovinné žiadosť posúdiť v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o slobode informácií a následne postupovať podľa\n§ 14 ods. 3 Zákona o slobode informácií a vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti, ak nebolo zrejmé, ktorej\npovinnej osobe bola smerovaná. Keďže tak orgány verejnej správy nevykonali a žalovaný uviedol, že\nbolo zrejmé, ktorej povinnej osobe bola žiadosť smerovaná, došlo ku konaniu v rozpore so Zákonom\no slobode informácií. Žalobca zastal názor, že aj pri účelovom rozlišovaní medzi subjektmi mala byť\nžiadosť, aj s odkazom na účel Zákona o slobode informácií, vyhodnotená tak, aby boli požadované\ninformácie poskytnuté.\n10. Žalobca namietal, že žalovaný bol povinný mať požadované informácie k dispozícii titulom plnenia\nsi povinnosti riadneho vedenia registratúrnych záznamov, avšak žalovaný sa s danou námietkou\nnevysporiadal a nevysvetlil dôvody, pre ktoré je v poriadku, ak povinná osoba nemá u seba dokumenty,\nktoré je registratúrne povinná viesť / mať. Žalobca uviedol, že požadovaná informácia k dispozícii je, ale\nžalovaný ju sprístupniť nechce, a preto je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nezákonné.\n11. Žalobca namietol, že bolo povinnosťou prvostupňového orgánu žiadosť postúpiť povinnej osobe,\nktorá požadované informácie mala k dispozícii. Keďže prvostupňový orgán účelovo tvrdil, že požadované\ninformácie nemal a žiadosť v rozpore s § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácii nepostúpil subjektu,\no ktorom vedel, že tieto informácie má, prvostupňový orgán tak mal konať v rozpore so zákonom\na mal postupovať v súlade s § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Pri vydávaní prvostupňového\nrozhodnutia tak bol porušený Zákon o slobode informácií, pričom náprava nezákonnosti nebola\nvykonaná ani v odvolacom konaní. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalovaný odôvodnil „zhojenie“\nporušenia § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií tým, že v priebehu odvolacieho konania zistil, že\nžalobca podal žiadosť 2. Porušenie zákonnej povinnosti postúpiť žiadosť povinnej osobe nemohlo byť\n„zhojené“ tým, že sa žalovaný dozvedel o podaní žiadosti 2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je\ntak podľa žalobcu výlučne účelové.\n12. Následne sa žalobca vyjadril k tomu, že žalovaný ako stavebník je bezpochyby subjektom, ktorému\nZákon o slobode informácií ukladá povinnosť informácie poskytovať.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.02.2022, v ktorom odcitoval odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia – správny súd odkazuje na body 4 až 6 tohto rozsudku, v ktorých je napadnuté\nrozhodnutie zosumarizované. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože žalovaný a prvostupňový\norgán vo veci postupovali vecne a formálne správne a v súlade s právnymi predpismi, pričom pri svojom\nrozhodovaní vždy posudzovali právny a skutkový stav v čase vydania rozhodnutia.\n\n14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 11.03.2022, v rámci ktorej zotrval na svojej\nžalobnej argumentácii. Na svojej argumentácii následne zotrval aj žalovaný duplikou zo dňa 31.03.2022.\n15. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/341/2021.\n17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom\nna § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 11.09.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n22. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n23. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje,\nnemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu\nzískať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované\ninformácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).\n24. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých žalovaný ako odvolací orgán a predtým\nako prvostupňový orgán nesprístupnili požadované informácie z dôvodu, že povinná osoba nemala\npožadované informácie k dispozícii. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, a to na podklade\nuplatnených žalobných bodov, či žalovaný postupoval v súlade so Zákonom o slobode informácií, ak\nžalobcovej žiadosti nevyhovel.\n25. Právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu.\nÚstavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej\n\nmoci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a\nďalšie Zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť\nsprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje Zákon o slobode informácií.\nPokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa Zákona o slobode informácií,\nv súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú\ninformáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie\nverejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje,\nktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa\nprocesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené.\nZjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti\no sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.\n26. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať\nextenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť\ninformácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo\nvyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie.\nPríslušné ustanovenia Zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie\nsprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere.\nNesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri\ntakomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o\nnesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.\n27. Na podklade preskúmania napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu správny súd dospel\nk záveru, že žalovaný (a to vo vzťahu k rozhodovaniu v odvolacom konaní, tak aj vo vzťahu ku konaniu\nna prvom stupni) procesne pochybil a svojim postupom spôsobil, že v konaní došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia. Správny súd uvádza, že neobstojí záver žalovaného o tom, že v čase svojho\nrozhodovania bola aplikácia § 15 Zákona o slobode informácií irelevantná, keďže si žalobca podal\nžiadosť 2. Tu je potrebné uviesť, že je nutné rozlišovať konanie o žiadosti a konanie o žiadosti 2. Jedná sa\no dve samostatné konania, ktorá nemožno spájať alebo na ne vzájomne odkazovať. V prípade konania\no žiadosti bolo povinnosťou žalovaného dôkladne sa vysporiadať s odvolacími námietkami, bez ohľadu\nna to, či si žalobca podal žiadosť 2 alebo nie. Pre žalovaného bolo podstatné konanie o žiadosti a tak mal\nk tomu aj pristupovať. V prípade, ak by sa akceptoval postup žalovaného, došlo by k obchádzaniu Zákona\no slobode informácií, a to najmä § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Bolo právom žalobcu si podať\nžiadosť a žiadosť 2 a naopak, bolo povinnosťou žalovaného sa dostatočným spôsobom s odvolaním\nvysporiadať a nie alibisticky a svojvoľne odkázať na konanie o žiadosti 2.\n28. Zároveň neobstojí ani záver prvostupňového orgánu, ktorý napadnutým rozhodnutím aproboval\nžalovaný, a teda, že povinná osoba nemala požadované informácie k dispozícii, pretože boli odovzdané\npríslušnému stavebnému úradu. Daný záver povinnej osoby neobstojí. Tu správny súd uvádza,\nže povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie\ninformácie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii, pričom ak ich v rozpore s právnymi\npredpismi k dispozícii nemá, mala by ich spracovať, resp. doplniť a sprístupniť žiadateľovi (k tomu\npozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/3/2022 zo dňa\n29.09.2022). Povinnosť mať informáciu potom môže byť daná buď výslovným ustanovením zákona\n(napr. ustanovujúce povinnosť spísať zápisnicu z rokovania), vyplývať zo zákona, alebo zo zmluvného\nvzťahu. Dostatočným dôvodom na nesprístupnenie informácie preto nebude skutočnosť, že požadovanú\ninformáciu nemá k dispozícii, pretože boli odovzdané do konania na stavebnom úradu (teda mestu\nMalacky). Povinná osoba mala túto informáciu získať. V prípade, ak by povinná osoba túto informáciu\nnezískala, bola povinná, v záujme extenzívneho vnímania práva na informácie, aplikovať § 15 ods. 1\nZákona o slobode informácií.\n29. Inštitút postúpenia žiadosti o sprístupnenie informácie má napomáhať žiadateľovi k rýchlemu\nvybaveniu jeho žiadosti, ak adresoval žiadosť na povinnú osobu, ktorá požadované informácie nemá\nk dispozícii. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút postúpenia veci sa nesmie stať nástrojom, ktorým by\nsa povinná osoba zbavila svojej povinnosti postúpením žiadosti, resp. úmyselným odstraňovaním\ninformácií zo svojej sféry. Ak povinná osoba, na ktorú sa obrátil žiadateľ o sprístupnenie informácie,\n\nvie o inej povinnej osobe, ktorá požadovanými informáciami disponuje, je povinná príslušnej povinnej\nosobe žiadosť postúpiť a upovedomiť o tom žiadateľa. Cieľom takejto oznamovacej povinnosti povinnej\nosoby je ochrana právnej istoty žiadateľa, t. j. aby žiadateľ vedel, kde sa jeho žiadosť nachádza,\nkto ju vybavuje a na koho sa má obrátiť s prípadným podaním opravného prostriedku, ak by jeho\nžiadosť ostala nevybavená. Oznámenie o postúpení žiadosti informuje žiadateľa o tom, kedy uplynie\nlehota na vybavenie jeho žiadosti. Bez oznámenia žiadateľ nemá faktickú vedomosť o stave konania.\nNevie, či sa má odvolať proti fiktívnemu rozhodnutiu alebo nie. Naopak, ak zistí postúpenie žiadosti,\nvie na koho sa obracať s ohľadom na jej vybavenie. Správny súd uvádza, že postúpenie žiadosti\nje jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov vybavenia žiadosti o poskytnutie informácií podľa\nZákona o slobode informácií (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžik/1/2018 zo dňa 30.05.2019).\n30. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže prvostupňové rozhodnutie,\nako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a keďže došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) a g) SSP prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n31. Správny súd v ďalšom neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 SSP, keďže z obsahu\nžaloby a ani z administratívneho spisu nezistil také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, záujem\nna ochrane životného prostredia, riziko omeškania alebo premlčania nárokov, ktorých uplatnenie je\nviazané na požadovanú informáciu a pod.), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal\nvlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti nesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak\ndo rozhodovacej právomoci povinnej osoby. Správny súd posudzoval, či vzhľadom na okolnosti veci\nje možné návrhu vyhovieť alebo nie. Z dikcie § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému) vyplýva, že je\nna zvážení / úvahe správneho súdu, či sa rozhodne postupovať v zmysle návrhu žalobcu podľa tohto\nustanovenia. Avšak je potrebné zdôrazniť, že ani v tomto druhu súdneho prieskumu nemôže správny\nsúd nahrádzať postup a rozhodovanie orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov tak správny súd\nnepristúpil k aplikácii § 193 SSP.\n32. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje\nrozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodní a v konaní bude postupovať tak, aby boli dodržané\nvšetky garancie práva na prístup k informáciám tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku.\nSprávny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť\npožadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale žalovaný bude povinný svoj záver (či už pozitívny\nalebo negatívny) dostatočne odôvodniť.\n33. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil\na vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}