Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave16. 1. 2024plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/328/2021 z 16. 1. 2024

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. januára 2024, sp. zn. BA-1S/328/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201962.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-1S/328/2021 1021201962 16. 01. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201962.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., bytom C. X, XXX XX D., zastúpená zákonným zástupcom doc. JUDr. Mariánom Gibom, PhD., bytom Nobelova 1, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava – Nové mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32379/8339/2021/PR/ zo dňa 13.09.2021, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. 32379/8339/2021/PR/ zo dňa 13.09.2021 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Dňa 03.05.2021 podali zákonní zástupcovia mal. žalobkyne žiadosť o prijatie dieťaťa do materskej školy ZŠ a MŠ Odborárska 2, Bratislava v školskom roku 2021/2022. 2. Rozhodnutím riaditeľky základnej školy s materskou školou Odborárska 2, Bratislava č. 255/2021-22 zo dňa 10.6.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nebolo dieťa A. B. prijaté na predprimárne vzdelávanie v škole Základná škola s materskou školou Odborárska 2, Bratislava v školskom roku 2021/2022 z kapacitných dôvodov. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podali zákonní zástupcovia žalobkyne v zastúpení advokátom odvolanie, ktoré bolo preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 32379/8339/2021/PR/ zo dňa 13.09.2021 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný správny orgán po preskúmaní zistil, že zo strany riaditeľa/riaditeľky Materskej školy, Odborárska 2, Bratislava nedošlo k porušeniu právnych predpisov a pri svojom rozhodovaní sa riadila aj s ostatnými podmienkami prijímania detí na predprimárne vzdelávanie do danej materskej školy. Odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia riaditeľky a rovnako nové okolnosti nezistil ani odvolací orgán. II. Rozsah a dôvody žaloby (Argumenty žalobkyne) 4. Žalobkyňa zastúpená zákonným zástupcom sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.12.2021, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,

ktorým podľa § 6 ods. 25 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 596/2003 Z. z.“) a podľa § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“ alebo „zák. č. 71/1967 Zb.“) zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľky Materskej školy, Odborárska 2, Bratislava, č. 255/2021-22 zo dňa 10.06.2021, ktorým nebola mal. žalobkyňa prijatá na predprimárne vzdelávanie v škole Základná škola s materskou školou Odborárska 2, 831 02 Bratislava z kapacitných dôvodov. 5. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia vytýkala neslnenie náležitostí predpísaných v § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán v odôvodnení povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je však zrejmé iba to, že žalobkyňa nebola prijatá z kapacitných dôvodov – nie sú v ňom však uvedené žiadne konkrétnejšie skutočnosti ani kritériá, ktoré správny orgán použil pri rozhodovaní o tom, ktoré dieťa v rámci voľnej kapacity príjme a z ktorých by žalobkyňa mohla rozpoznať, prečo práve ona nebola na predprimárne vzdelávanie prijatá. Odôvodnenie je iba všeobecné a reálne nehovorí nič o dôvodoch neprijatia. Predovšetkým neobsahuje informácie, z ktorých by bolo možné posúdiť, či bol celý proces prijímania detí vedený jednotnými a transparentnými pravidlami. Podmienky prijatia na predprimárne vzdelávanie v zmysle § 59 ods. 2 druhá veta školského zákona sú stanovené stručne na webovom sídle ZŠ Odborárska, no z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako boli tieto aplikované v prijímacom konaní. Podľa školou zverejnených kritérií sú na predprimárne vzdelávanie prednostne prijímané deti, ktoré do 31.08.2021 dovŕšili 5 rokov a deti, ktoré pokračujú v predprimárnom vzdelávaní, t. j. majú odloženú povinnú školskú dochádzku – tieto podmienky vyplývajú zo zákona. Pokiaľ ide o ostatné podmienky, ktoré si stanovuje samotná škola a ktoré žalobkyňa považuje za podstatné, sú 3 alternatívne podmienky 1) dieťa má súrodenca v materskej alebo základnej škole, 2) dieťa do 31.08.2021 dovŕšilo 3 roky, 3) dieťa je v starostlivosti osamelého rodiča – samoživiteľa. Zo spôsobu ich uvedenia nie je možné odvodiť presný spôsob ich aplikácie, nie je zrejmé, v akom poradí sa kritéria aplikujú a ako sa postupuje, ak rovnaké kritérium spĺňa viacero detí súčasne. Taktiež nie je zrejmé, aká bola v danom školskom roku 2021/22 kapacita, koľko bolo uchádzačov a u koľkých bol daný dôvod na prednostné prijatie. Najmä akými kritériami sa riadil výber tých detí, u ktorých dôvod na prednostné prijatie nebol daný a ktoré súčasne spĺňali rovnaké podmienky. Domnieva sa, že má právo poznať presné dôvody a kritéria, akými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní o tom, ktoré dieťa príjme a ktoré nie, ak viacero detí spĺňalo rovnaké podmienky. 6. Žalovaný, napriek podanému odvolaniu zo strany rodičov žalobkyne, nenapravil namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, navyše sa nevysporiadal ani s jedinou námietkou odvolateľov. Žalobkyňa taktiež namietala, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, keď o odvolaní rozhodol dňa 13.09.2021, pričom rozhodnutie bolo odoslané na poštovú prepravu až dňa 11.10.2021. 7. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd po prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia toto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.03.2022 s právnym názorom žalobkyne nesúhlasí, žalobu navrhol ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietnuť. Uviedol, že v konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 245/2008 Z. z.“ alebo „školský zákon“) a správneho poriadku a prihliadal na princíp zachovania právnej istoty. Svoje rozhodnutie považuje za vecné správne, zákonné, presvedčivé a udržateľné. 9. Žalovaný poznamenal, že v prípade umiestnenia dieťaťa do materskej školy (pokiaľ nejde o povinné predprimárne vzdelávanie) nejde o právo na vzdelanie podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O zaradení detí do predškolského zariadenia rozhoduje riaditeľ, pokiaľ počet prihlásených detí nepresahuje počet detí, ktoré možno prijať. Z tohto rozhodnutia nemožno vyvodiť vznik verejného subjektívneho práva. Podľa obsahu treba rozlišovať právo smerujúce k tomu, aby sa verejná správa

zdržala zásahu do slobody osôb, práva na určitú činnosť alebo plnenie správy v prospech určitých osôb a práva podieľať sa na správe vecí verejných. O žiadne z týchto práv nejde, pokiaľ ide o zaradenie dieťaťa do predškolského zariadenia, čo vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7As 11/2005 z 04.05.2006. 10. Ďalej uviedol, že podľa § 59 ods. 7 zák. č. 245/2008 Z. z. riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 14 písm. a) zák. č. 596/2003 Z. z.) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30 júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Riaditeľ materskej školy do 15. júla zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt. Podľa názoru žalovaného je rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Žalovaný mal za to, že pokiaľ všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, potom argumentom a fortiori platí, že o to viac nemusí rozhodnutie správneho orgánu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania. 11. Žalovaný pre úplnosť poznamenal, že materská škola, Odborárska 2 Bratislava má štyri triedy s kapacitou detí 92, a to 81 v zmysle § 28 ods. 9 zák. č. 245/2008 Z. z. a navýšenie o 11 v zmysle rozhodnutia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Základnej škole s materskou školou, Odborárska 2, Bratislava bolo podaných 130 žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre školský rok 2021/20222, pričom bolo prijatých 40 detí a neprijatých 90 detí. Zdôraznil, že prednostne sa kapacita obsadzuje deťmi, ktoré majú povinné predprimárne vzdelávanie podľa § 59a zák. č. 245/2008 Z. z. Keďže podľa § 59 ods. 4 posledná alinea zákona č. 245/2008 Z. z. sa žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podávajú v čase od 1. mája do 31. mája a riaditeľ materskej školy je povinný v zmysle § 59 ods. 7 druhej vety zák. č. 245/2008 Z. z. rozhodnúť o prijatí dieťaťa do 15 júna, tak pri počte 130 žiadostí a časovej kapacite maximálne 15 dní nemožno rozhodnutie o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie individualizovať podľa očakávania účastníka konania. Dôvod neprijatia dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nedostatok kapacity je dostatočne určitý, jasný, zrozumiteľný, a najmä objektívny. V dotknutej materskej škole sú podmienky prijímania deti do materskej školy stanovené po prerokovaní s pedagogickou radou školy v školskom poriadku, ktoré sú zverejnené aj na webovom sídle materskej školy. Podľa názoru žalovaného, uvedené podmienky prijímania detí do materskej školy sú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, teda nie sú diskriminačné, ani netransparentné. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní uviedol, že nejde o takú vadu, ktorá by mal vplyv na zákonnosť rozhodnutia. (bližšie v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 z 17.12.2002.) 12. Žalobkyňa sa v replike zo dňa 19.04.2022 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a zotrvala na žalobe, na jej dôvodoch i na jej petite. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný nedal žiadnu zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na najpodstatnejšiu otázku vznesenú žalobkyňou, a to, akými konkrétnymi kritériami sa riadil proces prijímania detí do MŠ Odborárska 2 v Bratislave u tých detí, u ktorých nebol daný zákonný dôvod na prijatie. Argumentoval len diskréciou riaditeľa škôlky s čím žalobkyňa nesúhlasí, keďže vykazuje prvky svojvôle. Pri deťoch, ktoré nespĺňajú kritérium na zákonné prijatie, prijatie z osobitného dôvodu, ale spĺňajú len všeobecnú podmienku dosiahnutia veku 3 rokov, musí byť taktiež riadený zaručeným, jasným, spravodlivým a transparentným pravidlom. Podľa názoru žalobkyne nie je udržateľné, ak si v rámci poslednej skupiny detí riaditeľ vyberie iba na základe vlastnej subjektívnej úvahy a bez toho, aby bolo zrejmé, že sa riadil jednotným, jasným a vo vzťahu ku všetkým uchádzačom nediskriminačným pravidlom. Diskrécia riaditeľa sa podľa žalobcu prejavuje iba v tom, že riaditeľ má v moci určiť, aké presné toto kritérium bude. Dokonca to nie je len jeho možnosť, ale povinnosť, keďže je to predpoklad realizácie a dokončenia prijímacieho procesu. No od chvíle, keď riaditeľ kritérium určí, je ním sám viazaný a nemôže si vybrať, či sa ním bude alebo nebude riadiť – to už by totiž nebola otázka diskrécie, ale svojvôľa riaditeľa. 13. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 16.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, poznamenal, že postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 245/2008 Z. z. Ostatné podmienky prijímania detí určí riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo webovom sídle materskej školy, ak ho má. Kritéria prijímania detí v danej veci boli zverejnené na webovom sídle materskej školy a podľa uvedených kritérií sa vo výberovom procese postupovalo, nejedná sa preto o svojvôľu riaditeľa materskej školy. S právnym názorom žalobkyne, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené sa nestotožnil. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že dieťa nebolo

prijaté na predprimárne vzdelávanie pre vyšší počet žiadostí o prijatie na predprimárne vzdelávanie do materskej školy ako sú kapacitné možnosti danej materskej školy. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 14. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 15. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 16. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní dňa 16.01.2024 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 18. Žalobkyňa zastúpená zákonným zástupcom na pojednávaní zopakovala dôvody žaloby, zotrvala na názore, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázala na to, že pri preberaní prvostupňového rozhodnutia bolo jej zákonnému zástupcovi ústne oznámené, že sa prijímali v poslednej kategórii deti od najstaršieho po najmladšie, čo však nebola pravda, nakoľko žalobkyňa má vedomosť o tom, že už v 1 kole boli prijaté deti podstatne mladšie ako konkrétne dieťa, ktoré bolo staršie a tiež nebolo prijaté. Aj v odvolacom konaní boli prijaté mladšie deti ako žalobkyňa. Riaditeľ má povinnosť určiť kritéria, akými sa riadi výberové konanie, ale musí ich určiť tak, aby boli predvídateľné. Žalobkyni nie je doteraz zrejmé, akými kritériami sa riadil výber detí. 19. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, s právnym názorom žalobkyne nesúhlasí. Má za to, že postupoval v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z., pričom rozhodnutie považuje za vecne správne a dostatočne presvedčivo odôvodnené. 20. Podľa ust. § 1 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon ustanovuje a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti, b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni, d) sústavu škôl a školských zariadení, e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení, f) práva a povinnosti detí a žiakov, g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia"). 21. Podľa ust. § 3 písm. c), d), a) zák. č. 245/2008 Z .z., výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovnovzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese. 22. Podľa ust. § 28 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z. z., materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

23. Podľa ust. § 28a zák. č. 245/2008 Z. z., pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné. 24. Podľa ust. § 59 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z. z., na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku. 25. Podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z. z., na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené. 26. Podľa ust. § 59 ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z., riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2. 27. Podľa ust. § 59 ods. 4 zák. č. 245/2008 Z. z. dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája. 28. Podľa ust. § 59 ods. 7 zák. č. 245/2008 Z. z., riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. /odkaz na § 5 ods. 14 písm. a) zák. č.596/2003 Z. z./ O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. 29. Podľa ust. § 5 ods. 14 písm. a) zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase, riaditeľ materskej školy a riaditeľ materskej školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje o prijatí dieťaťa do materskej školy, 30. Podľa ust. § 38 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z., na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. /odkaz na zákon č. 71/1967 Zb./ 31. Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 32. Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Právne posúdenie správnym súdom 33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie riaditeľky Základnej školy s materskou školou, Odborárska 2, Bratislava, ktorým nebola mal. žalobkyňa prijatá na predprimárne vzdelávanie z kapacitných dôvodov. Správny súd sa pri prieskume uvedeného rozhodnutia zameral na zásadné námietky žalobkyne, vzťahujúce sa k nedostatočným dôvodom napadnutého rozhodnutia. 34. Dôvodom neprijatia mal. žalobkyne bol nedostatok kapacitných možností danej materskej školy. Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že ten v rámci odvolacieho konania nezistil porušenie

právnych predpisov zo strany riaditeľky školy, ktorá sa riadila aj ostatnými podmienkami prijímania detí na predprimárne vzdelávanie do danej materskej školy. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že zákonní zástupcovia maloletej žalobkyne podali pomerne rozsiahle odvolanie, pričom žalovaný v rámci odôvodnenia nereagoval na žiadnu z uvedených námietok, v podstate len uviedol, že odvolatelia neuvideli žiadne nové okolnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia a rovnako nové okolnosti nezistil ani správny orgán. 35. Prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie sa riadi ustanoveniami školského zákona. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Ide o deti, ktoré dosiahli päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. Ostatné podmienky prijímania ponecháva školský zákon na určení riaditeľovi materskej školy, ten ich zverejní na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené. Tieto ostatné podmienky určujú akýsi kľúč, podľa ktorého riaditeľ postupuje, pri prijímaní mladších detí ako 5 rokov. Mladšie deti, ako tie, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, môžu byť prijaté len vtedy, ak je v konkrétnej škôlke ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že na webovom sídle príslušnej materskej školy boli pre školský rok 2021/22 zverejnené ostatné podmienky prijímania detí do MŠ (v zmysle § 59 ods. 2 vety druhej zákona č. 245/2008 Z. z.) nasledovne; ak majú súrodenca v MŠ alebo ZŠ, ak dieťa dovŕši do 31.08.2021 tri roky, ak je dieťa v starostlivosti osamelého rodiča – samoživiteľa. Tieto podmienky určuje riaditeľ po predchádzajúcom prerokovaní v pedagogickej rade škôlky (§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 306/2008 Z. z.) ako poradnom orgáne riaditeľa, ktorý prerokúva pedagogicko-organizačné otázky výchovno-vzdelávacej činnosti. O prijatí dieťaťa do materskej školy rozhoduje riaditeľ materskej školy podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 ods. 14 písm. a) zák. č. 596/2003 Z. z. v znení do 31.12.2021. Obec rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ materskej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (§ 5 ods. 14; § 6 ods. 25 zák. č. 596/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021). Na rozhodovanie podľa § 5 ods. 14 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 36. Správny poriadok v ust. § 47 stanovuje všeobecné náležitosti rozhodnutia. Medzi obsahové náležitosti rozhodnutia okrem iného patrí aj jeho odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé a musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Úzko súvisí so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je správne konanie ovládané a na základe ktorej je správny orgán povinný úplne a presne zistiť skutkový stav a zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán reaguje na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci, medzi ktorými musí byť logický vzťah. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä tie skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotil správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhnuté dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 37. Po prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie vyššie uvedené atribúty, kladené na jeho riadne odôvodnenie, nespĺňa. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci (uplatňuje sa apelačný princíp), pričom nie je viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu. Vec hodnotí po skutkovej ako i právnej stránke. Rozhodnutie správneho orgánu by malo adresáta rozhodnutia (v danom prípade zákonného zástupcu dieťaťa) presvedčiť o tom, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie ma byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. 38. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je síce zrejmé, že žalobkyňa nebola na predprimárne vzdelávanie prijatá z kapacitných dôvodov, avšak úplne absentuje uvedenie a vyhodnotenie skutkového stavu, z akého prvostupňový správny orgán vychádzal, ako vec po právnej stránske posúdil a aké úvahy ho viedli pri jeho rozhodovaní. Len rozhodnutie, ktoré jasne a stručne objasní skutkový s právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces. Žalovaný tieto nedostatky odôvodnenia prvostupňového orgánu nezhojil, nie je vôbec zrejmé, z akých skutkových zistení pri svojom rozhodovaní vychádzal, aká bola kapacita danej materskej školy pre daný školský rok, koľko detí sa hlásilo v danom školskom roku na predprimárne

vzdelávanie, pre koľko detí bolo predprimárne vzdelávanie v danom školskom roku povinné a koľko miest ostalo voľných potom, čo boli miesta naplnené deťmi, ktorých prijatie vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ ostali voľné miesta, bolo potrebné v rámci odôvodnenia uviesť, podľa akých ostatných podmienok určených podľa § 59 ods. 2 školského zákona sa v prijímacom procese postupovalo, s dôrazom na vysvetlenie výberu detí z rovnakej skupiny detí, spĺňajúcej rovnakú podmienku ako žalobkyňa, teda podmienku dosiahnutia 3 rokov veku. Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré námietky pre rozhodovanú vec za nepodstatné a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval na žiadnu odvolaciu námietku zákonných zástupcov žalobkyne, len všeobecne uviedol, že odvolatelia neuvideli žiadne nové okolnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia a rovnako nové okolnosti nezistil ani správny orgán. Žalovaný ako odvolací správny orgán musí náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne. 39. Napokon aj v rámci štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), sa v čl. 17 bodu 2 odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“) uvádza, že pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody jeho prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca. 40. Správny súd súhlasí s názorom žalobkyne, že správny orgán je povinný vybaviť vec bez zbytočných prieťahov. Princíp konania v primeranej lehote je garantovaný ústavnoprávne a vo vzťahu k verejnej správe je upravený v správnom poriadku, alebo osobitných zákonoch ako základné pravidlo konania. V danom prípade správny orgán tým, že o odvolaní zákonných zástupcov žalobkyne rozhodol v septembri, teda viac ako je stanovená lehota v správnom poriadku (§ 49 Správneho poriadku), v konaní nerozhodol v primeranej lehote. Napriek tomu nejde o takú vadu konania, ktorá by mala sama osebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter. Uvedené však nemení nič na povinnosti správneho orgánu rozhodovať v rozumnej, danému prípadu primeranej lehote, odvíjajúcej sa najmä od zložitosti prípadu, naliehavosti rozhodnutia, množstva účastníkov atď., čím sa garantuje právo účastníka konania na rýchle konanie a zabezpečuje všeobecnú požiadavku o účinnosti výkonu verejnej správy. 41. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobkyne, napádajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako dôvodnú, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom správny orgán druhého stupňa po opísaní zisteného skutkového stavu a dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie zákonných zástupcov žalobkyne prijme vo vzťahu k meritu veci jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver, s ohľadom aj na princípy, na ktorých je školský zákon postavený, najmä rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu, ako aj k inkluzívnemu vzdelávaniu, zákazu diskriminácie a segregácie. Súd, vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania, nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. 42. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam