Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/97/2021 1021201891 31. 07. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201891.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom B. C. XXXX/X, D., právne zastúpenej: Mgr. Branislav Welter, advokát, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 53713389, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II.
Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žalobkyňa žiadosťou z X. XXXXX XXXX číslo D., doručenou dňa 8. marca 2021 Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) požiadala o materské od 19. januára 2021. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z XX. XXXXXX XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 19. januára 2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie, a to z dôvodu, že žalobkyňa nemala zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie ustanovené v § 31 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov, t.j. od 1. júla 2018 do 27. augusta 2019, a od 29. augusta 2020 do 30. novembra 2020 najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, t.j. v termíne do 8. decembra 2020, resp. k tomuto dňu nemala sumu dlžného poistného v úhrne nižšiu ako 5 EUR. Mala preukázané, že žalobkyňa z vyššie uvedeného obdobia zaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiace august 2020 až november 2020 dňa 9. decembra 2020, čím jej k 8. decembru 2020 vznikol nedoplatok na nemocenskom poistení, ktorý nebol v úhrne nižší ako 5 EUR, a teda podmienka nároku na nemocenskú dávku ustanovená v § 31 ods. 1 písm. b) ZSP nebola splnená. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého žalovaná vydala podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX z XX. XXXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zhrnula priebeh doterajšieho konania, ako aj odvolacie námietky žalobkyne. Bola toho názoru, že navrhovateľke by vznikol nárok na materské v ochrannej lehote z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobia od 1. júla 2018 do 27. augusta 2019 a od 29. augusta 2020 do 30. novembra 2020, zaplatila najneskôr 8. decembra 2020, resp. ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k 8. decembru 2020 bola v úhrne nižšia ako 5 EUR. Poukázala, že pri kontrole platieb poistného na nemocenské poistenie v sledovanom období bolo v odvolacom konaní zistené, že žalobkyňa uhradila alikvotnú časť poistného na nemocenské poistenie za mesiac august 2020 (v sume 2,15 EUR) a uhradila dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiace september 2020, október 2020 a november 2020 (v sume 22,28 EUR/mesačne) dňa 9. decembra 2020, t. j. oneskorene. Dlžná suma poistného na nemocenské poistenie za uvedené mesiace nebola k 8. decembru 2020 v úhrne nižšia ako 5 EUR, čím nebola splnená všeobecná podmienka nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby ustanovená v § 31 ods. 3 ZSP. K dátumu zániku povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) uviedla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká dňom, kedy je samostatne zárobkovo činná osoba oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, nie prvým dňom, v ktorom už nemôže vykonávať alebo prevádzkovať činnosť z dôvodu zániku oprávnenia. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe navrhovateľke zaniklo podľa názoru žalovanej podľa § 21 ods. 4 ZSP ku dňu 30. novembra 2020. Žalovaná preto po opätovnom posúdení nároku na materské skonštatovala, že v prípade žalobkyne podmienku zaplatenia poistného riadne a včas nemožno považovať za splnenú, a teda navrhovateľke nárok na materské na základe žiadosti o materské č. D. XXXXXXX nemožno priznať. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z XX. XXXXXXXXX XXXX, podala žalobkyňa včas žalobu zo dňa 26. novembra 2021 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Namietala, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej že skutkový stav, ktorý vzala organizačná zložka žalovanej za základ prvostupňového rozhodnutia a ktorý žalovaná uznala v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a podkladmi a nemá v nich oporu, ďalej, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ako aj že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko výrok je v disonancii s jeho odôvodnením. Poukázala, že kľúčovou právnou otázkou pre správne rozhodnutie vo veci je určenie, ktorým dňom zaniklo nemocenské poistenie žalobkyne v zmysle § 21 ods. 4 ZSP. Podľa názoru žalobkyne jej nemocenské poistenie zaniklo dňa 1. decembra 2020. Mylne stanovený deň zániku nemocenského poistenia žalovanou (30. novembra 2020) viedol k nesprávnemu stanoveniu dňa splatnosti poistného podľa § 31 ods. 3 ZSP. V úzkej súvislosti s tým, bolo nesprávne vyhodnotené (ne)naplnenie podmienky zaplateného poistného v lehote splatnosti podľa § 31 ods. 3 ZSP. Poukázala, že právnou skutočnosťou, ktorej následkom bol zánik nemocenského poistenia, bolo ukončenie živnostenského podnikania žalobkyne. Žalobkyňa doručila oznámenie o ukončení podnikania osobne do podateľne Okresného úradu Bratislava - odbor živnostenského podnikania dňa 30. novembra 2020, čo ani nebolo sporné. V administratívnom spise je skutočnosť dokázaná výpisom zo živnostenského registra a potvrdením o ukončení podnikania (listiny boli prílohou Odvolania). Poukázala tiež na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 335/2013 a sp. zn. IV. ÚS 280/2020 k výkladu ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP, ako na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sa/16/2017. Žalobkyňa bola toho názoru, že deň zániku živnostenského oprávnenia je 1. december 2020, pričom tento deň zániku živnostenského oprávnenia označil aj Okresný úrad Bratislava v potvrdení o ukončení podnikania. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) žalobkyňa dala do pozornosti, že oznámila ukončenie podnikania dňa 30. novembra 2020. Živnostenské oprávnenie jej zaniklo nasledujúcim dňom, tj. 1. decembra 2020. Deň 1. decembra 2020 je, podľa názoru žalobkyne, dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. V prípade, že nemocenské poistenie zaniklo v decembri (1. decembra 2020), splatnosť poistného by bola 8. januára 2021, pričom žalobkyňa uhradila poistné dňa 9. decembra 2020. Žalobkyňa tiež poukázala, že pokiaľ mala ku dňu vzniku nároku na materské nejaký nedoplatok na nemocenské poistenie, potom tento nedoplatok mohol vzniknúť jedine za obdobie nasledujúce po 30. novembri 2020. Vzhľadom na to, že po 30. novembri 2020 bola poistená už len jediný deň - 1. decembra 2020 - potom tento nedoplatok
činí podľa jej názoru po zaokrúhlení 0,72 EUR, a teda je splnená podmienka zaplatenia poistného podľa § 31 ods. 3 v spojení s § 31 ods. 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou ZSP. Dala tiež do pozornosti, že sa na ňu vzťahuje aj § 1 ods. 1 písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z., ktoré ustanovuje splatnosť poistného na sociálne poistenie za december 2020 do 30. septembra 2022, nakoľko vykázala pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti určený podľa osobitného predpisu o 40 % a viac. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 23. februára 2022 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že pri posudzovaní podmienok nároku na materské uplatneného od 19. januára 2021 vychádzala z údajov registrovaných v informačnom systéme Sociálne poisťovne, kde je evidovaný zánik sociálneho poistenia ku dňu 30. novembra 2020. Na správnosti tohto dátumu zotrváva. Ďalej poukázala, že dátum ukončenia podnikania žalobkyne je 1. december 2020, čo považuje za nesporné. Vyplýva to z predloženého Potvrdenia o ukončení podnikania Okresného úradu Bratislava zo dňa 30. novembra 2020, keď Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania potvrdil prijatie oznámenia o ukončení podnikania, ktoré podal podľa § 57 ods. 1 písm. g) živnostenského zákona dňa 30. novembra 2020 podnikateľský subjekt: žalobkyňa a vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v živnostenskom oprávnení ukončil podnikanie 1. decembra 2020. Dátum ukončenia podnikania (1. decembra 2020) je dňom zániku živnostenského oprávnenia - podnikateľskú činnosť už nie je možné v tento deň vykonávať. Poukázala, že zánik živnostenského oprávnenia neznamená (ako sa zástupca žalobkyne mylne domnieva), že tento deň je aj dňom zániku sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V tento deň (1. decembra 2020), keď už žalobkyňa nebola oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, nebola už povinne nemocensky poistená, a ani nebola povinná za tento deň platiť poistné na sociálne poistenie ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Bola toho názoru, že z logického výkladu ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP v znení zákona účinného od 1. januára 2014 vyplýva, že dňom zániku sociálneho poistenia žalobkyne je 30. november 2020. V tento deň zániku poistenia (30. novembra 2020) žalobkyni ešte poistenie trvalo a bola povinná v tento deň platiť poistné. Pri určovaní dátumu zániku poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby pri skončení živnostenského oprávnenia je okrem logického výkladu ustanovenia § 21 ods. 4 zákona potrebné vychádzať aj z analógie ostatných ustanovení § 21 zákona týkajúcich sa zániku sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby resp. zamestnanca. Žalovaná zotrvala na názore, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká dňom, kedy je samostatne zárobkovo činná osoba oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, nie prvým dňom, v ktorom už nemôže vykonávať alebo prevádzkovať činnosť z dôvodu zániku oprávnenia. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe žalobkyne zaniklo podľa § 21 ods. 4 ZSP ku dňu 30. novembra 2020. Následne žalovaná rozoberala skutkový stav, z ktorého vychádzala. 6. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa okrem iného poukázala, že ZSP nestanovuje, že by nemocenské poistenie malo zaniknúť dňom predchádzajúcim zániku živnostenského oprávnenia. ZSP v § 21 ods. 4 stanovuje, že nemocenské poistenie zaniká až odo dňa zániku živnostenského oprávnenia. ÚS SR judikoval, že nemocenské poistenie zaniká dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, teda podľa žalovanej 1. decembra 2020. Podľa žalobkyne niet takej systematickosti v ZSP, ktorou by sa dal odôvodniť výklad § 21 ods. 4 v rozpore s gramatickým znením tohto ustanovenia. Žalobkyňa sa domáhala striktného výkladu ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP, pričom vyjadrila nesúhlas, aby žalovaná aplikovala § 21 ods. 4 v rozpore s jeho znením, a to v neprospech žalobkyne. Poukázala tiež v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. júla 2010, sp. zn.: 8Sžp 1/2010, číslo rozhodnutia: R 102/2011, podľa ktorého „nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. 7. Žalovaná v duplike zo 16. mája 2022 uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe z 23. februára 2022, ako aj reagovala na námietky žalobkyne prezentované v replike. IV. Relevantná právna úprava
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 . 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 13. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 21 ods. 4 ZSP povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. 17. Podľa § 31 ods. 3 ZSP povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. 18. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou ZSP podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 19. Podľa § 143 ods. 1 prvej vety ZSP poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 20. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo § 58 ods. 2 písm. a) alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona. 21. Podľa § 57 ods. 3 živnostenského zákona ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o
ukončení podnikania živnostenskému úradu. Oznámenie o ukončení podnikania možno vziať späť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku živnostenského oprávnenia. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 22. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 23. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 24. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, rozhodla o tom, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 19. januára 2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie, a to z dôvodu, že žalobkyňa nemala zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie ustanovené v § 31 ods. 3 ZSP, t.j. od 1. júla 2018 do 27. augusta 2019, a od 29. augusta 2020 do 30. novembra 2020 najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, t.j. v termíne do 8. decembra 2020, resp. k tomuto dňu nemala sumu dlžného poistného v úhrne nižšiu ako 5 EUR. Žalovaná mala preukázané, že žalobkyňa z vyššie uvedeného obdobia zaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiace august 2020 až november 2020 dňa 9. decembra 2020, čím jej k 8. decembru 2020 vznikol nedoplatok na nemocenskom poistení, ktorý nebol v úhrne nižší ako 5 EUR, a teda podmienka nároku na nemocenskú dávku ustanovená v § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov nebola splnená. 26. Nebolo sporným, že dátum ukončenia podnikania žalobkyne je 1. december 2020, čo uviedla aj sama žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe. Vyplýva to tiež z Potvrdenia o ukončení podnikania Okresného úradu Bratislava zo dňa 30. novembra 2020 (založeného v administratívnom spise), keď Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania potvrdil prijatie oznámenia o ukončení podnikania, ktoré podala podľa § 57 ods. 1 písm. g) živnostenského zákona dňa 30. novembra 2020 žalobkyňa a vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v živnostenskom oprávnení ukončila podnikanie 1. decembra 2020. 27. Sporným zostal výklad ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP, a teda určenie dňa, ktorým zaniklo žalobkyni nemocenské poistenie. 28. Podľa názoru správneho súdu, keď v § 21 ods. 4 ZSP je jasne uvedené, že nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, treba týmto dňom považovať prvý deň, v ktorý SZČO už nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Teda v prípade žalobkyne je týmto dňom 1. december 2020, čo aj sama žalovaná tvrdila, že dátum ukončenia podnikania žalobkyne je 1. december 2020 – podnikateľskú činnosť už nie je možné v tento deň vykonávať (str. 2 druhý odsek vyjadrenia žalovanej k žalobe). Žalovaná však prezentuje názor, že nemocenské poistenie žalobkyni zaniklo v posledný deň, v ktorý ešte žalobkyňa mohla vykonávať podnikateľskú činnosť (teda dňa 30. novembra 2020), čo je však priamo
v rozpore so znením § 21 ods. 4 ZSP. Ak by zákonodarca mal v úmysle určiť deň zániku poistenia v danom prípade obdobne ako pri iných poistencoch (t.j. ako pri SZČO ktorej nedosiahnutím zákonom stanovenej hranice príjmu zaniklo sociálne poistenie, resp. ako pri zamestnancovi, ktorému skončil pracovný pomer), bol by použil inú formuláciu, napr. že nemocenské poistenie zaniká posledným dňom oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP. 29. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. V prejednávanom prípade správny súd nevzhliadol žiadne závažné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné použiť ďalšie výkladové metódy na ktoré poukazovala žalovaná (logický výklad, resp. analógia ostatných ustanovení § 21 ZSP) a to najmä v situácii, kedy by tieto popreli výslovné znenie zákonného ustanovenia a viedli by k výkladu právnej normy verejného práva v neprospech jej adresáta (v danom prípade žalobkyne). 30. V správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva, je možnosť analógie (na ktorú odkazovala žalovaná) ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 41/2008 zo dňa 29. januára 2009 a 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 9. júna 2015, v ktorých tento na podklade širokej analýzy (aj komparácie názorov z ČR) dospel k názoru, že použitie analógie v správnom práve je problematickým tak z judikatórneho, ako aj doktrinálneho prístupu (pozri aj bod 15 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/19/2021 z 31. júla 2023). 31. Tým, že bol nesprávne žalovanou určený deň zániku sociálneho poistenia, následne bol nesprávne určený posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, ktorým mal byť 8. január 2021 (§ 143 ods. 1 prvej vety ZSP) a k tomuto dátumu mala žalovaná posudzovať splnenie podmienok podľa § 31 ods. 3 ZSP a nie k 8. decembru 2020. 32. Keďže už uvedená skutočnosť uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej, ďalšími žalobnými námietkami sa správny súd z dôvodu zabezpečenia účelnosti a hospodárnosti konania nezaoberal, nemajú už žiadnu relevanciu pre rozhodnutie správneho súdu a ani pre ďalšie konanie a rozhodovanie žalovanej po vrátení veci. 33. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 34. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 35. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).