Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/93/2021 1021201776 03. 10. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom E. F. X, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 24. augusta 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 24. augusta 2021 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X – A. zo 4. decembra 2020 a č. XXX XXX XXXX X – A. zo 7. mája 2021 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. zo 4. decembra 2020 žalovaná priznala žalobcovi podľa § 65 a § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“) od 21. júla 2005 starobný dôchodok v sume 10.340 Sk mesačne, ktorý následne v zmysle valorizačných ustanovení § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného v príslušných kalendárnych rokoch zvýšila na sumu 495,80 eur mesačne od 1. januára 2015. 2. Keďže žalovaná opomenula k uvedenému rozhodnutiu pripojiť obligatórne prílohy, ktorými boli osobné listy dôchodkového poistenia II. – III., ktorých obsahom je prehľad zhodnoteného obdobia dôchodkového poistenia a hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, vydala dňa 7. mája 2021 nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X – A. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo však obsahom zhodné s tým pôvodným. 3. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí dôvodila, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6Sa/42/2017-82 z 22. januára 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil jej predošlé rozhodnutia vo veci nároku a určenia výšky starobného dôchodku žalobcu a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd vyslovil právny názor, že žalovaná do obdobia dôchodkového poistenia nesprávne zaradila obdobie od 1. marca 1990 do 31. januára 1994, kedy žalobca čerpal neplatené voľno bez náhrady mzdy. Správne malo byt uvedené obdobie kvalifikované ako prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. S ohľadom na uvedené mala žalovaná vykonať tri výpočty sumy starobného dôchodku. 4. V nadväznosti na závery krajského súdu žalovaná určila dôchodkový vek žalobcu postupom podľa § 65 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2005, ktorý dosiahol dňa 21. júla 2005. K uvedenému
dátumu žalobca získal 16.323 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca teda získal 44 rokov a 263 dní obdobia dôchodkového poistenia (na účely výpočtu sumy dôchodku to činí 44,7206 rokov). 5. Prvý výpočet sumy starobného dôchodku vykonala postupom podľa čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71, keďže je možné vypočítať jeho sumu len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. 6. Žalovaná následne popísala spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pre určenie priemerného osobného mzdového bodu boli zohľadnené osobné mzdové body za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1984 až 2004. Keďže však v tomto období žalobca nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré bolo možné určiť osobné mzdové body, bolo postupne podľa § 63 ods. 8 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. rozšírené pred 1. január 1984 až po rok 1981. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 25,1779. V rozhodujúcom období žalobca získal 8.451 dní dôchodkového poistenia, čo činí 23,1535 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod žalovaná určila v hodnote 1,0875. V zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 z. z. sa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1,25 započíta v plnej výške. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. júlu 2005 bola v hodnote 195,31 Sk. Suma starobného dôchodku bola preto vypočítaná vo výške 9.499,- Sk mesačne. 7. Pri druhom výpočte sumy starobného dôchodku bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenia získaná podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 31. januára 1994 a od 21. februára 2004 do 20. júla 2005. 8. Sumu starobného dôchodku, za prihliadnutia k čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71, určila podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pre určenie priemerného osobného mzdového bodu boli zohľadnené osobné mzdové body za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1980 až 2004. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 23,2200. V rozhodujúcom období žalobca získal 7.384 dní dôchodkového poistenia, čo činí 20,2302 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod žalovaná určila v hodnote 1,1478. V zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 z. z. sa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1,25 započíta v plnej výške. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. júlu 2005 bola v hodnote 195,31 Sk. Suma starobného dôchodku bola preto vypočítaná vo výške 9.909,- Sk mesačne. Starobný dôchodok však bolo možné priznať iba v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a teda sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriacej k 21. júlu 2005, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Po krátení sumy tak starobný dôchodok žalobcu činí 9.146,- Sk mesačne. 9. Pri treťom výpočte sumy starobného dôchodku bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenia získaná podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 20. júla 2005. 10. Sumu starobného dôchodku, za prihliadnutia k čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71, určila podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pre určenie priemerného osobného mzdového bodu boli zohľadnené osobné mzdové body za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1969 až 1990. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 35,3987. V rozhodujúcom období žalobca získal 7.729 dní dôchodkového poistenia, čo činí 21,1754 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod žalovaná určila v hodnote 1,6717 a započítala ho v hodnote 1,5031. V zmysle § 63 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 z. z. sa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1,25 započíta v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v roku 2005 započítava 60 %. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. júlu 2005 bola v hodnote 195,31 Sk. Suma starobného dôchodku bola preto vypočítaná vo výške 12.976,- Sk mesačne. Starobný dôchodok však bolo možné priznať iba v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a teda sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriacej k 21. júlu 2005, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Po krátení sumy tak starobný dôchodok žalobcu činí 9.023,- Sk mesačne. 11. Žalovaná určila, že žalobcovi priznáva starobný dôchodok vypočítaný podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 v sume 9.499,- Sk od 21. júla 2005, keďže takto určená suma starobného dôchodku je najvyššia.
Takto určený starobný dôchodok následne zvýšila podľa príslušných valorizačných ustanovení až na sumu 495,80 eur mesačne od 1. januára 2015. 12. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X – A. zo 4. decembra 2020 a č. XXX XXX XXXX X – A. zo 7. mája 2021. 13. Generálny riaditeľ žalovanej zhrnul, že žalobca v podanom odvolaní žiada o opravu chýb vo výpočtoch a stanovenie správnej výšky dôchodku v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a v súlade s právom Európskej únie. Zároveň žiada, aby žalovaná rešpektovala predošlé rozsudky krajského súdu zo 16. septembra 2015 a 22. januára 2020, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra 2013. Žalobca nesúhlasí s určením priemerného osobného mzdového bodu, žiada o nové určenie rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu, namieta stanovenie osobných mzdových bodov za roky 1990 - 1994, kedy vykonával funkciu experta v zahraničí a nápravu pochybenia v podobe použitia nesprávnych údajov o rozhodujúcom období, ktoré sa prekrýva s povinným poistením v inom členskom štáte Európskej únie a nie je v ňom najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body v súlade s § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. a prvej vety § 63 ods. 8 citovaného zákona. 14. Generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím bol vykonaný rozsudok krajského súdu, podľa názoru ktorého žalovaná nesprávne zaradila obdobie rokov 1990 do 1994 do obdobia dôchodkového poistenia, pretože žalobca mal v tom čase neplatené voľno, t. j. bez náhrady mzdy. Toto obdobie malo byť kvalifikované ako prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia. 15. Na základe právnych záverov uvedeného rozsudku boli vykonané tri výpočty súm starobného dôchodku a to výpočet podľa čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71 s prihliadnutím iba na doby, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a výpočet podľa čl. 46 ods. 2 predmetného nariadenia (osobný list dôchodkového poistenia - I) so zohľadnením doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 31. januára 1994 a od 21. februára 2004 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového poistenia - II) a so zohľadnením doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového poistenia - III). 16. V ďalšom opätovne popísal tri spôsoby výpočtu jednotlivých súm starobného dôchodku, ktoré sa v zásade zhodujú s výpočtami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. V prevažnej väčšine odôvodnenia sa jedná o všeobecný a rámcový popis postupu žalovanej s odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. a nariadenia č. 1408/71. V prípade druhého výpočtu sumy starobného dôchodku generálny riaditeľ žalovanej nad rámec už uvedeného dodal, že v spornom období od 1. februára 1992 do 20. februára 2004 bolo na účely určenia sumy starobného dôchodku započítané aj obdobie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky. II. Správna žaloba 17. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj obe prvostupňové rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 18. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovaná sa nedôsledne riadila právnym názorom krajského súdu, ktorý ju vysloveným právnym názorom zaviazal opätovne posúdiť a spresniť všetky potrebné údaje s nariadením č. 1408/71 a prehľadne podľa čl. 46 vyrátať a zdôvodniť spôsob dvoch výpočtov sumy starobného dôchodku žalobcu a priznať mu sumu vyššiu, no zároveň mala doriešiť súvislosti s dobrovoľným poistením žalobcu v Slovenskej republike, ktoré je v súbehu s povinným poistením v Rakúsku, keďže na žalobcu v tom čase platili právne predpisy Rakúska a túto situáciu bolo potrebné posúdiť podľa čl. 15 nariadenia č. 1408/71. Zároveň sa mala vysporiadať s doposiaľ vznesenými námietkami žalobcu a svoje úvahy riadne odôvodniť. Žalovaná však načrtnutým spôsobom vôbec nepostupovala a rozhodnutie opätovne riadne neodôvodnila, najmä čo do argumentácie žalobcu ohľadom nezákonnosti – rozporu jej rozhodnutí s právom Európskej únie. 19. Napadnuté rozhodnutie sa naopak zameriava iba na výpočet súm starobného dôchodku a aj to dôsledne nerešpektujúc právny názor krajského súdu vyslovený vo vzťahu k zhodnoteniu obdobia od 1. marca 1990 do 31. apríla 1994, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí. Žalobca zároveň nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého toto obdobie nebolo možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia, pretože to bolo potrebné posúdiť ako prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedené obdobie bolo podľa názoru žalobcu potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovená vyhlášky Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“). 20. Vo vzťahu k obdobu od 1. februára 1994 do 20. februára 2004, kedy bol žalobca súbežne poistený v Rakúsku a platil si aj dôchodkové poistenie na Slovensku, žalovaná síce platby v prvých dvoch výpočtoch starobného dôchodku žalobcu zhodnotila a tým potvrdila, že ich nepovažuje za platby platené bez právneho dôvodu, z rozhodnutia však nie je zrejmé, prečo tieto dobrovoľné platby zhodnotila a to ako platby povinné. Žalobca bol toho názoru, že tieto dobrovoľné resp. mimoriadne platby bolo potrebné zhodnotiť samostatne, napríklad tak, ako to navrhol v jednom zo svojich výpočtov. V konečnom dôsledku mu totiž znížili výšku dôchodku. Námietku žalobcu, že žalovaná pri prvom výpočte do úhrnu dní rozhodujúceho obdobia zarátala i roky, v ktorých neurčila osobné vymeriavacie základy a ani osobný mzdový bod a že tak žalobcovi vypočítala priemerný osobný mzdový bod nezákonne z 23, 1535 rokov, odignorovala. 21. Žalobca ďalej namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s právom Európskej únie a to vo vzťahu k jeho súbežnému poisteniu na území Rakúska a dobrovoľnému dôchodkovému poisteniu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na Slovensku v období rokov 1994 až 2004. Okrem toho, že bol v Rakúsku zamestnaný, mal tam od 13. marca 2010 i primárny pobyt. Žalovaná mala pochybiť porušením ustanovení čl. 45 a 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o voľnom pohybe pracovníkov tým, že nebrala do úvahy status žalobcu ako migrujúceho pracovníka a jeho dobrovoľné platby do poistného systému v Slovenskej republike, ktoré sa časovo zhodovali s dobou povinného poistenia v Rakúskej republike, jednoducho zhodnotila ako povinné poistenie, čo spôsobilo zníženie sumy starobného dôchodku. Žalovaná taktiež porušila čl. 13 a 15 nariadenia č. 1408/71 tým, že dobrovoľné platby poistného na dôchodkové poistenie posúdila ako obdobie povinného poistenia. Žalovaná napokon porušila čl. 46 nariadenia č. 1408/71 tým, že nepredložila dva výpočty sumy starobného dôchodku v zmysle odsekov 1 a 2 citovaného ustanovenia. 22. V ďalšom žalobca rozsiahle poukázal na chyby vo výpočtoch (najmä čo do nesprávneho posúdenia sporných období nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu od 1. marca 1990 do 31. januára 1994 a od 1. februára 1994 do 20. februára 2004), pričom sám uviedol podrobné výpočty súm starobného dôchodku, ktoré považuje za správne. Konkretizoval, že žalovaná porušila ustanovenia § 63 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. tým, že žalobcovi nezhodnotila celú jeho pracovnú kariéru na Slovensku a nezohľadnila pritom jeho pozíciu migrujúceho pracovníka a poistenia v dvoch členských štátoch Európskej únie a vývoj celej jeho profesijnej kariéry a porušila aj ustanovenie § 44 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 149/1988 Zb.. 23. Záverom žalobca namietol neprimerane dlhú dobu (takmer 12 rokov), počas ktorých žalovaná nebola schopná rozhodnúť o jeho starobnom dôchodku, čo prispieva z jeho právnej neistote. Žalovaná nedodržuje zákonom ustanovené lehoty, jej konanie je neefektívne a pokiaľ žalovaná dospeje k rozhodnutiu, jeho konštantne vznášané námietky v ňom nie sú zohľadnené. Tým dochádza k účelovému predlžovaniu konania. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 24. Na výzvu krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju ako nedôvodnú navrhla zamietnuť. Vo vyjadrení v zásade zrekapitulovala závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a teda, že ním bol zrealizovaný rozsudok krajského súdu. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že mu žalovaná pôvodne nesprávne zaradila obdobie rokov 1990 do 1994 do obdobia dôchodkového poistenia, pretože žalobca mal v tom čase neplatené voľno, t. j. bez náhrady mzdy. Toto obdobie malo byť kvalifikované ako prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia. Na základe právnych záverov uvedeného rozsudku zároveň vykonala tri výpočty súm starobného dôchodku a to výpočet podľa čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71 s prihliadnutím iba na doby, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a výpočet podľa čl. 46 ods. 2 predmetného nariadenia (osobný list dôchodkového poistenia – I.) so zohľadnením doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 31. januára 1994 a od 21. februára 2004 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového poistenia – II.) a so zohľadnením doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového poistenia – III.). V ďalšom uviedla rámcový postup výpočtu súm dôchodkov podľa týchto kritérií spolu s ich konkrétnymi výpočtami, ktoré sú zhodné s výpočtami obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí. Záverom dodala, že námietka žalobcu o diskriminácii a nerovnakom zaobchádzaní nie je dôvodná, pretože neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o predpojatosti. 25. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca krajskému súdu repliku, v ktorej poukázal na to, že sa jedná v prevažnej miere o skopírovanie textu napadnutého rozhodnutia. Zotrval na námietke, že žalovaná od úplného začiatku posudzovania jeho nároku na starobný dôchodok ignoruje ním v priebehu
12 rokov vznášané námietky. Žalovaná ani dodatočne neuviedla, prečo námietkam nevyhovela resp. prečo sú právne bezvýznamné. Vo vzťahu k nerovnakému zaobchádzaniu dodal, že sa cíti byť znevýhodnený postupom žalovanej, ktorá neprihliadala na jeho situáciu ako migrujúceho pracovníka osobitne. Navyše, jeho dobrovoľné prispievanie do poistného systému zostalo bez protiplnenia, resp. malo dokonca mínusové hodnoty, keďže znížilo výšku jeho starobného dôchodku. Za zavádzajúce označil aj tvrdenie žalovanej, že podľa právneho názoru krajského súdu mala vykonať tri výpočty súm starobného dôchodku, pretože z bodu 96 rozsudku krajského súdu je zrejmé, že mala vykonať dva a to postupom podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71. Prečo žalovaná vykonala „nadprácu“ nie je zrejmé. Žalobca zhrnul, že celé rozhodnutie vykazuje známky nepreskúmateľnosti a preto trvá na podanej žalobe a napadnuté rozhodnutie spolu s obomi prvostupňovými rozhodnutiami (ako aj príslušnými valorizačnými rozhodnutiami) navrhuje zrušiť. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 27. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/93/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/93/2021. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493b v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 29. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. októbra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 30. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorý v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil dve prvostupňové rozhodnutia žalovanej vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenia jeho výšky. Prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zo dňa 4. decembra 2020 bol žalobcovi od 21. júla 2005 priznaný starobný dôchodok v sume 10.340 Sk mesačne, ktorý mu bol podľa príslušných valorizačných ustanovení zvýšený až na sumu 495,80 eur mesačne. V poradí druhým prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zo 7. mája 2021 bolo prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo 4. decembra 2020 zmenené doplnením prílohy o osobné listy dôchodkového poistenia II. a III. viažuce sa ku jednotlivým výpočtom súm starobného dôchodku, ktoré pôvodne absentovali. 31. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodov jeho rozporu s rozsudkom krajského súdu, ktorým predošlé rozhodnutie žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a rozhodnutie za súčasného vyslovenia právneho názoru, ktorým bola žalovaná v novom konaní viazaná. Ďalej žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s právom Európskej únie, zrejmé chyby vo výpočte sumy starobného dôchodku a v neposlednom rade nedostatky konania v podobe 12 rokov trvajúcej situácie žalobcu ktorý sa nachádza v právnej neistote. 32. Správny súd, sledujúc žalobcom nastolenú postupnosť žalobných bodov a zisťujúc, že hneď prvý sa obsahom viaže k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, sa úvodom zameral práve na posúdenie takto vymedzenej nezákonnosti, pretože tak z logického ako aj lingvistického výkladu, nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať v dôsledku absencie argumentácie orgánu verejnej správy a teda tvorí prekážku k posúdeniu prípadných ďalších žalobných námietok čo do
nesprávneho právneho posúdenia. V prípade nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sa jedná o tak závažnú vadu, že by sa ňou správny súd musel zaoberať bez ohľadu na to, či by ju žalobca namieta, alebo nie. 33. Na tomto mieste je nutné uviesť, že súdna judikatúra v prvom rade nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/8/2011 z 15. mája 2012). Z notoricky známej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje, bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že i) na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; ii) aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. 34. Obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej staršej judikatúry dostatočne jasne vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä rozsudok sp. zn. 5Sži/1/2009): Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy .... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o .... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť i) na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, ii) správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a iii) právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov alebo zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) vzťahu výrokovej časti k odôvodneniu rozhodnutia. 35. Žalobca totiž argumentoval, že žalovaná sa dôsledne neriadila právnym názorom krajského súdu, ktorý ju v bode 96 a 97 rozsudku inštruoval opätovne posúdiť a spresniť všetky potrebné údaje v súlade s platným nariadením č. 1408/71 a prehľadne vyrátať a zdôvodniť spôsob dvoch výpočtov sumy starobného dôchodku žalobcu, pričom mu prizná tú vyššiu. Zároveň mala doriešiť súvislosti s dobrovoľným poistením žalobcu na území Slovenskej republiky ktoré bolo v období od 1. februára 1994 do roku 2004 v súbehu s povinným poistením v Rakúsku. Žalovaná mala podľa názoru žalobcu zároveň úplne odignorovať opakovane vznášané námietky týkajúce sa nerešpektovania práva európskej únie, nesprávneho posúdenia obdobia od 1. marca 1990 do 31. januára 1994, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí a obdobia od 1. februára 1994 do 20. februára 2004, kedy bol žalobca povinne nemocensky a dôchodkovo poistený v Rakúsku a zároveň si platil dôchodkové poistenie na Slovensku. 36. Správny súd zhodne so žalobcom konštatuje, že druhostupňové rozhodnutie v zásade iba zopakovalo výpočty starobných dôchodkov obsiahnuté v oboch prvostupňových rozhodnutiach bez toho, aby akokoľvek reflektovalo na námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní, pričom tieto námietky správny súd hodnotí ako zásadné. Správny súd si je vedomý, že žalovaná pravdepodobne mala za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ktoré je v poradí už deviatym rozhodnutím žalovanej vo veci starobného dôchodku žalobcu) postačuje poukázať na právne závery obsiahnuté v zrušujúcom rozsudku krajského súdu a na tieto konštatovania nadviazať už iba vlastným výpočtom výšky starobného dôchodku. Takéto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je samostatným rozhodnutím vydávaným v novom konaní o žalobcovej žiadosti o starobný dôchodok je však nedostačujúce. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dodatočné odvodnenie alebo interpretácia záverov žalovanej bola obsiahnutá v skorších rozhodnutiach alebo vyjadreniach v konaní pred krajským súdom resp. kasačným súdom. Sám krajský súd jej pritom odpovede na všetky nastolené otázky neposkytol a bolo preto na žalovanej, aby sama dospela k odôvodnenému záveru, ako po vykonanom dokazovaní posúdi, okrem iného, súbeh dobrovoľného a povinného poistenia žalobcu v rokoch 1994 až 2004. Krajský súd navyše žalovanú inštruoval, aby bol výpočet súm starobného dôchodku prehľadný, pričom nemal na pamäti iba zdôvodnenie, akým spôsobom pracovala so vstupnými údajmi, ale predovšetkým, ako ku niektorým vstupným údajom dospela. Správny súd je toho názoru, že až po jednoznačnom a výslovnom ustálení, ako možno sporné obdobia posúdiť a zhodnotiť, pričom úvahy a závery by boli zachytené v odôvodnení rozhodnutia, by mohla žalovaná pristúpiť k výpočtu súm starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71 . 37. Hoci správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nemal by sa vyjadrovať ku vecnej stránke, v záujme predídenia ďalšieho predlžovania konania
o nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenia jeho sumy a keďže možno predpokladať, že žalovaná bude vychádzať z právnych záverov obsiahnutých v zrušujúcom rozsudku krajského súdu, konštatuje, že je potrebné skorigovať závery tam obsiahnuté. Týka sa to predovšetkým otázky ohľadom posudzovania obdobia, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí, ktorú krajský súd zodpovedal v bode 91 tak, že toto obdobie nemalo byť posúdené ako obdobie dôchodkového poistenia, pretože v tom čase nemal od československého zamestnávateľa H. G. žiaden príjem, nemá vykázaný žiaden hrubý zárobok v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a teda toto obdobie nie je v zmysle § 255 ods. 1 zákona š. 461/2003 Z. z. náhradnou dobou podľa § 9 zákon č. 100/1988 Zb. a nie je ani dobou v cudzine podľa § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., za ktorú sa zaplatilo poistné. Toto obdobie malo byť kvalifikované ako prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré sa do doby poistenia nezapočítava. 38. Správny súd je naopak toho názoru, že obdobie činnosti experta v zahraničí v rokoch 1990 až 1994 malo byť žalobcovi zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia a to s poukazom na ustanovenie § 175 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 149/1988 Zb., v zmysle ktorého sa v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990 hodnotí pred týmto dňom doba činnosti expertov v zahraničí; doba činnosti expertov v zahraničí, ktorá sa začala pred týmto dňom a trvá nepretržite až do jej skončenia po 30. apríli 1990, sa však hodnotí podľa týchto predpisov ešte po 30. apríli 1990. Keďže žalobca začal vykonávať činnosť experta v zahraničí dňa 1. marca 1990, čím je splnená časová podmienka a vykonával ju nepretržite až do 31. januára 1994, malo byť celé toto obdobie posudzované podľa predpisov účinných pred 1. májom 1990. 39. Ustanovenie § 44 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. bolo zmenené vyhláškou č. 123/1990 Zb. s účinnosťou od 1. mája 1990 a vyhláškou č. 260/1990 Zb. s účinnosťou od 1. júla 1990 v tom zmysle, že sa zmenilo vymedzenie osôb, ktoré možno považovať za expertov v zahraničí. Za expertov v zahraničí bolo možné považovať československých občanov, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu. 40. Žalobcu tak nepochybne podľa predpisov platných v dobe, keď činnosť v zahraničí vykonával bolo potrebné považovať za experta v zahraničí, lebo ako československý občan bol v rámci medzinárodnej spolupráce so súhlasom československých orgánov činný pre zahraničných zamestnávateľov. 41. Ustanovenie § 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. (až do jeho zrušenia, ku ktorému došlo od 1. augusta 1991 zákonom č. 306/1991 Zb.) stanovilo, že za hrubý zárobok experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí. 42. Tu správny súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 175 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 260/1990 Zb., z ktorej vyplýva, že doba činnosti expertov v zahraničí sa môže zhodnotiť len v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990, teda za podmienok § 44 uvedenej vyhlášky v pôvodnom znení, pokiaľ nepretržite trvala aj po 30 apríli 1990. 43. Za sporné obdobie rokov 1990 až 1994 počas ktorého žalobca pracoval ako expert v zahraničí teda podľa názoru správneho súdu je možné určiť hrubý zárobok spôsobom zodpovedajúcim § 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Práve s ohľadom na to, že v dobe činnosti žalobcu ako experta v zahraničí tomuto nevyplácal československý zamestnávateľ mzdu podliehajúcu dani zo mzdy, bolo potrebné pre zistenie hrubého zárobku žalobcu použiť z osobitných ustanovení pre niektoré skupiny občanov tie, ktoré upravovali, čo treba považovať za hrubý zárobok experta v zahraničí (§ 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v pôvodnom znení). 44. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu podľa ustanovenia § 191 písm. d) a § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná v novom konaní opätovne posúdi najmä sporné obdobia dôchodkového poistenia žalobcu v rokoch 1990 až 1994 kedy vykonával činnosť experta v zahraničí a 1994 až 2004, kedy bol podľa jeho slov dobrovoľne dôchodkovo poistený na Slovensku za súčasného povinného poistenia v Rakúsku, a v odôvodnení sa zrozumiteľne vysporiada, ako tieto obdobia a vymeriavacie základy možno zhodnotiť, či nezhodnotiť, na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku žalobcu a to predovšetkým v intenciách žalobných námietok, ktoré žalobca opakovane vznáša. Až následne, po jednoznačnom a výslovnom ustálení uvedenej otázky, pristúpi opätovne k výpočtu súm starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71. 45. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že hoci žalobca v replike navrhol zrušiť aj nadväzujúce rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXX X – A.. až IX., ktoré sa týkajú každoročných valorizácií súm starobného dôchodku, v dôsledku zrušenia primárneho rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok, tieto ako rozhodnutia z neho vychádzajúce, stratili podklad, na základe ktorého boli vydané a nie je preto osobitne potrebné, aby správny súd každé jednotlivo rušil.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu. 47. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.