{"guid": "0f27cbc1-70f9-4c74-ad0f-ea495079a4da:d408cecd-0939-40a1-90dd-81d719511f35", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2", "spisova_znacka": "BA-8Sa/93/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/93/2021 z 3. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. októbra 2024, sp. zn. BA-8Sa/93/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2", "identifikacne_cislo": "1021201776", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2024-10-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d408cecd-0939-40a1-90dd-81d719511f35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/93/2021\n1021201776\n03. 10. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1021201776.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:\nA. B. C. D., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom E. F. X, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nso sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 24. augusta 2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX\nXXXX X z 24. augusta 2021 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X – A.\nzo 4. decembra 2020 a č. XXX XXX XXXX X – A. zo 7. mája 2021 a vec vracia orgánu verejnej správy\nnižšieho stupňa na nové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. zo 4. decembra 2020 žalovaná priznala žalobcovi podľa § 65\na § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o\nuplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby\na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1408/71“)\nod 21. júla 2005 starobný dôchodok v sume 10.340 Sk mesačne, ktorý následne v zmysle valorizačných\nustanovení § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného v príslušných kalendárnych rokoch zvýšila na sumu\n495,80 eur mesačne od 1. januára 2015.\n2. Keďže žalovaná opomenula k uvedenému rozhodnutiu pripojiť obligatórne prílohy, ktorými boli osobné\nlisty dôchodkového poistenia II. – III., ktorých obsahom je prehľad zhodnoteného obdobia dôchodkového\npoistenia a hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia,\nvydala dňa 7. mája 2021 nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X – A. (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktoré bolo však obsahom zhodné s tým pôvodným.\n3. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí dôvodila, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom č. k. 6Sa/42/2017-82 z 22. januára 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil jej\npredošlé rozhodnutia vo veci nároku a určenia výšky starobného dôchodku žalobcu a vec jej vrátil na\nďalšie konanie, v ktorom krajský súd vyslovil právny názor, že žalovaná do obdobia dôchodkového\npoistenia nesprávne zaradila obdobie od 1. marca 1990 do 31. januára 1994, kedy žalobca čerpal\nneplatené voľno bez náhrady mzdy. Správne malo byt uvedené obdobie kvalifikované ako prerušenie\npovinného nemocenského a dôchodkového poistenia. S ohľadom na uvedené mala žalovaná vykonať\ntri výpočty sumy starobného dôchodku.\n4. V nadväznosti na závery krajského súdu žalovaná určila dôchodkový vek žalobcu postupom podľa\n§ 65 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2005, ktorý dosiahol dňa 21. júla 2005. K uvedenému\n\ndátumu žalobca získal 16.323 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený\nv osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca teda získal 44 rokov a 263 dní obdobia dôchodkového\npoistenia (na účely výpočtu sumy dôchodku to činí 44,7206 rokov).\n5. Prvý výpočet sumy starobného dôchodku vykonala postupom podľa čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia\nč. 1408/71, keďže je možné vypočítať jeho sumu len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia\nzískaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.\n6. Žalovaná následne popísala spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,\nobdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pre určenie priemerného osobného\nmzdového bodu boli zohľadnené osobné mzdové body za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho\nobdobia 1984 až 2004. Keďže však v tomto období žalobca nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych\nrokov, za ktoré bolo možné určiť osobné mzdové body, bolo postupne podľa § 63 ods. 8 prvej vety\nzákona č. 461/2003 Z. z. rozšírené pred 1. január 1984 až po rok 1981. Úhrn osobných mzdových\nbodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 25,1779. V rozhodujúcom období žalobca\nzískal 8.451 dní dôchodkového poistenia, čo činí 23,1535 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný\nosobný mzdový bod žalovaná určila v hodnote 1,0875. V zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 z. z.\nsa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1,25 započíta v plnej výške. Aktuálna dôchodková hodnota\nplatná k 21. júlu 2005 bola v hodnote 195,31 Sk. Suma starobného dôchodku bola preto vypočítaná vo\nvýške 9.499,- Sk mesačne.\n7. Pri druhom výpočte sumy starobného dôchodku bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového\npoistenia získaná podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 31. januára 1994\na od 21. februára 2004 do 20. júla 2005.\n8. Sumu starobného dôchodku, za prihliadnutia k čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71, určila\npodľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je určená ako súčin priemerného osobného\nmzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pre určenie\npriemerného osobného mzdového bodu boli zohľadnené osobné mzdové body za jednotlivé kalendárne\nroky rozhodujúceho obdobia 1980 až 2004. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne\nroky rozhodujúceho obdobia je 23,2200. V rozhodujúcom období žalobca získal 7.384 dní dôchodkového\npoistenia, čo činí 20,2302 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod žalovaná určila\nv hodnote 1,1478. V zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 z. z. sa priemerný osobný mzdový bod nižší\nako 1,25 započíta v plnej výške. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. júlu 2005 bola v hodnote\n195,31 Sk. Suma starobného dôchodku bola preto vypočítaná vo výške 9.909,- Sk mesačne. Starobný\ndôchodok však bolo možné priznať iba v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia podľa\nprávnych predpisov Slovenskej republiky a teda sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku\npatriacej k 21. júlu 2005, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa\nprávnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov\nRakúskej republiky. Po krátení sumy tak starobný dôchodok žalobcu činí 9.146,- Sk mesačne.\n9. Pri treťom výpočte sumy starobného dôchodku bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového\npoistenia získaná podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 20. júla 2005.\n10. Sumu starobného dôchodku, za prihliadnutia k čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71, určila\npodľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého je určená ako súčin priemerného\nosobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pre\nurčenie priemerného osobného mzdového bodu boli zohľadnené osobné mzdové body za jednotlivé\nkalendárne roky rozhodujúceho obdobia 1969 až 1990. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé\nkalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 35,3987. V rozhodujúcom období žalobca získal 7.729 dní\ndôchodkového poistenia, čo činí 21,1754 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový\nbod žalovaná určila v hodnote 1,6717 a započítala ho v hodnote 1,5031. V zmysle § 63 ods. 3 písm.\nb) zákona č. 461/2003 z. z. sa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1,25 započíta v plnej výške,\nz hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v roku 2005 započítava 60 %. Aktuálna dôchodková\nhodnota platná k 21. júlu 2005 bola v hodnote 195,31 Sk. Suma starobného dôchodku bola preto\nvypočítaná vo výške 12.976,- Sk mesačne. Starobný dôchodok však bolo možné priznať iba v sume\nzodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a teda\nsa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriacej k 21. júlu 2005, ktorá zodpovedá\npomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky\nk úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Po krátení sumy tak\nstarobný dôchodok žalobcu činí 9.023,- Sk mesačne.\n11. Žalovaná určila, že žalobcovi priznáva starobný dôchodok vypočítaný podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia č.\n1408/71 v sume 9.499,- Sk od 21. júla 2005, keďže takto určená suma starobného dôchodku je najvyššia.\n\nTakto určený starobný dôchodok následne zvýšila podľa príslušných valorizačných ustanovení až na\nsumu 495,80 eur mesačne od 1. januára 2015.\n12. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) generálny\nriaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutia žalovanej č.\nXXX XXX XXXX X – A. zo 4. decembra 2020 a č. XXX XXX XXXX X – A. zo 7. mája 2021.\n13. Generálny riaditeľ žalovanej zhrnul, že žalobca v podanom odvolaní žiada o opravu chýb vo\nvýpočtoch a stanovenie správnej výšky dôchodku v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a v súlade\ns právom Európskej únie. Zároveň žiada, aby žalovaná rešpektovala predošlé rozsudky krajského súdu\nzo 16. septembra 2015 a 22. januára 2020, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo 16. septembra 2013. Žalobca nesúhlasí s určením priemerného osobného mzdového bodu, žiada\no nové určenie rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu, namieta\nstanovenie osobných mzdových bodov za roky 1990 - 1994, kedy vykonával funkciu experta v zahraničí\na nápravu pochybenia v podobe použitia nesprávnych údajov o rozhodujúcom období, ktoré sa prekrýva\ns povinným poistením v inom členskom štáte Európskej únie a nie je v ňom najmenej 22 kalendárnych\nrokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body v súlade s § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 244/2005 Z. z. a prvej vety § 63 ods. 8 citovaného zákona.\n14. Generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím bol vykonaný rozsudok\nkrajského súdu, podľa názoru ktorého žalovaná nesprávne zaradila obdobie rokov 1990 do 1994 do\nobdobia dôchodkového poistenia, pretože žalobca mal v tom čase neplatené voľno, t. j. bez náhrady\nmzdy. Toto obdobie malo byť kvalifikované ako prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia.\n15. Na základe právnych záverov uvedeného rozsudku boli vykonané tri výpočty súm starobného\ndôchodku a to výpočet podľa čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71 s prihliadnutím iba na\ndoby, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a výpočet podľa čl. 46 ods.\n2 predmetného nariadenia (osobný list dôchodkového poistenia - I) so zohľadnením doby poistenia\nzískanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 31. januára 1994 a od\n21. februára 2004 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového poistenia - II) a so zohľadnením doby\npoistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od 1. februára 1992 do 20. júla 2005\n(osobný list dôchodkového poistenia - III).\n16. V ďalšom opätovne popísal tri spôsoby výpočtu jednotlivých súm starobného dôchodku, ktoré\nsa v zásade zhodujú s výpočtami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. V prevažnej väčšine\nodôvodnenia sa jedná o všeobecný a rámcový popis postupu žalovanej s odkazom na príslušné\nustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. a nariadenia č. 1408/71. V prípade druhého výpočtu sumy\nstarobného dôchodku generálny riaditeľ žalovanej nad rámec už uvedeného dodal, že v spornom období\nod 1. februára 1992 do 20. februára 2004 bolo na účely určenia sumy starobného dôchodku započítané\naj obdobie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky.\nII. Správna žaloba\n17. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa ustanovenia § 191\nods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc\nnapadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj obe prvostupňové rozhodnutia zrušiť a\nvec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.\n18. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovaná sa nedôsledne riadila právnym názorom krajského\nsúdu, ktorý ju vysloveným právnym názorom zaviazal opätovne posúdiť a spresniť všetky potrebné\núdaje s nariadením č. 1408/71 a prehľadne podľa čl. 46 vyrátať a zdôvodniť spôsob dvoch výpočtov\nsumy starobného dôchodku žalobcu a priznať mu sumu vyššiu, no zároveň mala doriešiť súvislosti\ns dobrovoľným poistením žalobcu v Slovenskej republike, ktoré je v súbehu s povinným poistením\nv Rakúsku, keďže na žalobcu v tom čase platili právne predpisy Rakúska a túto situáciu bolo\npotrebné posúdiť podľa čl. 15 nariadenia č. 1408/71. Zároveň sa mala vysporiadať s doposiaľ\nvznesenými námietkami žalobcu a svoje úvahy riadne odôvodniť. Žalovaná však načrtnutým spôsobom\nvôbec nepostupovala a rozhodnutie opätovne riadne neodôvodnila, najmä čo do argumentácie žalobcu\nohľadom nezákonnosti – rozporu jej rozhodnutí s právom Európskej únie.\n19. Napadnuté rozhodnutie sa naopak zameriava iba na výpočet súm starobného dôchodku a aj to\ndôsledne nerešpektujúc právny názor krajského súdu vyslovený vo vzťahu k zhodnoteniu obdobia od 1.\nmarca 1990 do 31. apríla 1994, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí. Žalobca zároveň\nnesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého toto obdobie nebolo možné započítať\ndo obdobia dôchodkového poistenia, pretože to bolo potrebné posúdiť ako prerušenie povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedené obdobie\nbolo podľa názoru žalobcu potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovená vyhlášky Federálneho\n\nministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení\n(ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“).\n20. Vo vzťahu k obdobu od 1. februára 1994 do 20. februára 2004, kedy bol žalobca súbežne poistený\nv Rakúsku a platil si aj dôchodkové poistenie na Slovensku, žalovaná síce platby v prvých dvoch\nvýpočtoch starobného dôchodku žalobcu zhodnotila a tým potvrdila, že ich nepovažuje za platby platené\nbez právneho dôvodu, z rozhodnutia však nie je zrejmé, prečo tieto dobrovoľné platby zhodnotila\na to ako platby povinné. Žalobca bol toho názoru, že tieto dobrovoľné resp. mimoriadne platby bolo\npotrebné zhodnotiť samostatne, napríklad tak, ako to navrhol v jednom zo svojich výpočtov. V konečnom\ndôsledku mu totiž znížili výšku dôchodku. Námietku žalobcu, že žalovaná pri prvom výpočte do úhrnu\ndní rozhodujúceho obdobia zarátala i roky, v ktorých neurčila osobné vymeriavacie základy a ani osobný\nmzdový bod a že tak žalobcovi vypočítala priemerný osobný mzdový bod nezákonne z 23, 1535 rokov,\nodignorovala.\n21. Žalobca ďalej namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s právom Európskej únie a to vo vzťahu\nk jeho súbežnému poisteniu na území Rakúska a dobrovoľnému dôchodkovému poisteniu ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby na Slovensku v období rokov 1994 až 2004. Okrem toho, že bol\nv Rakúsku zamestnaný, mal tam od 13. marca 2010 i primárny pobyt. Žalovaná mala pochybiť porušením\nustanovení čl. 45 a 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o voľnom pohybe pracovníkov tým, že nebrala\ndo úvahy status žalobcu ako migrujúceho pracovníka a jeho dobrovoľné platby do poistného systému\nv Slovenskej republike, ktoré sa časovo zhodovali s dobou povinného poistenia v Rakúskej republike,\njednoducho zhodnotila ako povinné poistenie, čo spôsobilo zníženie sumy starobného dôchodku.\nŽalovaná taktiež porušila čl. 13 a 15 nariadenia č. 1408/71 tým, že dobrovoľné platby poistného na\ndôchodkové poistenie posúdila ako obdobie povinného poistenia. Žalovaná napokon porušila čl. 46\nnariadenia č. 1408/71 tým, že nepredložila dva výpočty sumy starobného dôchodku v zmysle odsekov\n1 a 2 citovaného ustanovenia.\n22. V ďalšom žalobca rozsiahle poukázal na chyby vo výpočtoch (najmä čo do nesprávneho posúdenia\nsporných období nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu od 1. marca 1990 do 31. januára\n1994 a od 1. februára 1994 do 20. februára 2004), pričom sám uviedol podrobné výpočty súm starobného\ndôchodku, ktoré považuje za správne. Konkretizoval, že žalovaná porušila ustanovenia § 63 ods. 7\na 8 zákona č. 461/2003 Z. z. tým, že žalobcovi nezhodnotila celú jeho pracovnú kariéru na Slovensku\na nezohľadnila pritom jeho pozíciu migrujúceho pracovníka a poistenia v dvoch členských štátoch\nEurópskej únie a vývoj celej jeho profesijnej kariéry a porušila aj ustanovenie § 44 ods. 1 v spojení s §\n175 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 149/1988 Zb..\n23. Záverom žalobca namietol neprimerane dlhú dobu (takmer 12 rokov), počas ktorých žalovaná\nnebola schopná rozhodnúť o jeho starobnom dôchodku, čo prispieva z jeho právnej neistote.\nŽalovaná nedodržuje zákonom ustanovené lehoty, jej konanie je neefektívne a pokiaľ žalovaná\ndospeje k rozhodnutiu, jeho konštantne vznášané námietky v ňom nie sú zohľadnené. Tým dochádza\nk účelovému predlžovaniu konania.\nIII. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu\n24. Na výzvu krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju ako nedôvodnú navrhla\nzamietnuť. Vo vyjadrení v zásade zrekapitulovala závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a teda,\nže ním bol zrealizovaný rozsudok krajského súdu. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že mu žalovaná\npôvodne nesprávne zaradila obdobie rokov 1990 do 1994 do obdobia dôchodkového poistenia, pretože\nžalobca mal v tom čase neplatené voľno, t. j. bez náhrady mzdy. Toto obdobie malo byť kvalifikované\nako prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia. Na základe právnych záverov uvedeného\nrozsudku zároveň vykonala tri výpočty súm starobného dôchodku a to výpočet podľa čl. 46 ods. 1 písm.\nb) nariadenia č. 1408/71 s prihliadnutím iba na doby, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov\nSlovenskej republiky a výpočet podľa čl. 46 ods. 2 predmetného nariadenia (osobný list dôchodkového\npoistenia – I.) so zohľadnením doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky od\n1. februára 1992 do 31. januára 1994 a od 21. februára 2004 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového\npoistenia – II.) a so zohľadnením doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Rakúskej republiky\nod 1. februára 1992 do 20. júla 2005 (osobný list dôchodkového poistenia – III.). V ďalšom uviedla\nrámcový postup výpočtu súm dôchodkov podľa týchto kritérií spolu s ich konkrétnymi výpočtami, ktoré\nsú zhodné s výpočtami obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí. Záverom dodala, že námietka žalobcu\no diskriminácii a nerovnakom zaobchádzaní nie je dôvodná, pretože neobsahuje skutočnosti, na základe\nktorých by bolo možné dospieť k záveru o predpojatosti.\n25. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca krajskému súdu repliku, v ktorej poukázal na to,\nže sa jedná v prevažnej miere o skopírovanie textu napadnutého rozhodnutia. Zotrval na námietke, že\nžalovaná od úplného začiatku posudzovania jeho nároku na starobný dôchodok ignoruje ním v priebehu\n\n12 rokov vznášané námietky. Žalovaná ani dodatočne neuviedla, prečo námietkam nevyhovela resp.\nprečo sú právne bezvýznamné. Vo vzťahu k nerovnakému zaobchádzaniu dodal, že sa cíti byť\nznevýhodnený postupom žalovanej, ktorá neprihliadala na jeho situáciu ako migrujúceho pracovníka\nosobitne. Navyše, jeho dobrovoľné prispievanie do poistného systému zostalo bez protiplnenia, resp.\nmalo dokonca mínusové hodnoty, keďže znížilo výšku jeho starobného dôchodku. Za zavádzajúce\noznačil aj tvrdenie žalovanej, že podľa právneho názoru krajského súdu mala vykonať tri výpočty súm\nstarobného dôchodku, pretože z bodu 96 rozsudku krajského súdu je zrejmé, že mala vykonať dva\na to postupom podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71. Prečo žalovaná vykonala „nadprácu“ nie je zrejmé.\nŽalobca zhrnul, že celé rozhodnutie vykazuje známky nepreskúmateľnosti a preto trvá na podanej žalobe\na napadnuté rozhodnutie spolu s obomi prvostupňovými rozhodnutiami (ako aj príslušnými valorizačnými\nrozhodnutiami) navrhuje zrušiť.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n26. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n27. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/93/2021. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným\nvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou BA-8Sa/93/2021.\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný\njej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté\nrozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré vydaniu predchádzalo,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,\nktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493b v spojení s § 135 ods. 1 SSP)\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n29. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. októbra 2024, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za\npotrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania\nbolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n30. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,\nktorý v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil dve prvostupňové rozhodnutia žalovanej\nvo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenia jeho výšky. Prvostupňovým rozhodnutím\nžalovanej zo dňa 4. decembra 2020 bol žalobcovi od 21. júla 2005 priznaný starobný dôchodok v sume\n10.340 Sk mesačne, ktorý mu bol podľa príslušných valorizačných ustanovení zvýšený až na sumu\n495,80 eur mesačne. V poradí druhým prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zo 7. mája 2021 bolo\nprvostupňové rozhodnutie žalovanej zo 4. decembra 2020 zmenené doplnením prílohy o osobné listy\ndôchodkového poistenia II. a III. viažuce sa ku jednotlivým výpočtom súm starobného dôchodku, ktoré\npôvodne absentovali.\n31. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodov\njeho rozporu s rozsudkom krajského súdu, ktorým predošlé rozhodnutie žalovanej o starobnom\ndôchodku žalobcu zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a rozhodnutie za súčasného vyslovenia\nprávneho názoru, ktorým bola žalovaná v novom konaní viazaná. Ďalej žalobca namietal rozpor\nnapadnutého rozhodnutia s právom Európskej únie, zrejmé chyby vo výpočte sumy starobného\ndôchodku a v neposlednom rade nedostatky konania v podobe 12 rokov trvajúcej situácie žalobcu ktorý\nsa nachádza v právnej neistote.\n32. Správny súd, sledujúc žalobcom nastolenú postupnosť žalobných bodov a zisťujúc, že hneď\nprvý sa obsahom viaže k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, sa úvodom zameral práve\nna posúdenie takto vymedzenej nezákonnosti, pretože tak z logického ako aj lingvistického výkladu,\nnepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať v dôsledku absencie argumentácie orgánu\nverejnej správy a teda tvorí prekážku k posúdeniu prípadných ďalších žalobných námietok čo do\n\nnesprávneho právneho posúdenia. V prípade nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sa jedná\no tak závažnú vadu, že by sa ňou správny súd musel zaoberať bez ohľadu na to, či by ju žalobca namieta,\nalebo nie.\n33. Na tomto mieste je nutné uviesť, že súdna judikatúra v prvom rade nepreskúmateľnosť rozhodnutia\norgánu verejnej správy spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi\nzamlčaný (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/8/2011 z 15. mája 2012). Z\nnotoricky známej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Garcia Ruiz\nv. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní\nsúdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje, bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so\nvšetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne\nsúdnictvo vyplýva záver, že i) na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane\nreagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania\nodpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku)\nvyplýva; ii) aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym\nspôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.\n34. Obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej staršej judikatúry dostatočne\njasne vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä\nrozsudok sp. zn. 5Sži/1/2009): Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy .... musí obsahovať\nlogickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o .... splnení formálnej a materiálnej podmienky\nv dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého\nodôvodnenia pochopiť i) na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu\nbol zistený skutkový stav, ii) správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a iii) právne\nzávery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.\nPokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu,\npotom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov alebo zmätočnosťou\n(nezrozumiteľnosťou) vzťahu výrokovej časti k odôvodneniu rozhodnutia.\n35. Žalobca totiž argumentoval, že žalovaná sa dôsledne neriadila právnym názorom krajského súdu,\nktorý ju v bode 96 a 97 rozsudku inštruoval opätovne posúdiť a spresniť všetky potrebné údaje\nv súlade s platným nariadením č. 1408/71 a prehľadne vyrátať a zdôvodniť spôsob dvoch výpočtov\nsumy starobného dôchodku žalobcu, pričom mu prizná tú vyššiu. Zároveň mala doriešiť súvislosti\ns dobrovoľným poistením žalobcu na území Slovenskej republiky ktoré bolo v období od 1. februára 1994\ndo roku 2004 v súbehu s povinným poistením v Rakúsku. Žalovaná mala podľa názoru žalobcu zároveň\núplne odignorovať opakovane vznášané námietky týkajúce sa nerešpektovania práva európskej únie,\nnesprávneho posúdenia obdobia od 1. marca 1990 do 31. januára 1994, kedy žalobca vykonával činnosť\nexperta v zahraničí a obdobia od 1. februára 1994 do 20. februára 2004, kedy bol žalobca povinne\nnemocensky a dôchodkovo poistený v Rakúsku a zároveň si platil dôchodkové poistenie na Slovensku.\n36. Správny súd zhodne so žalobcom konštatuje, že druhostupňové rozhodnutie v zásade iba\nzopakovalo výpočty starobných dôchodkov obsiahnuté v oboch prvostupňových rozhodnutiach bez\ntoho, aby akokoľvek reflektovalo na námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní, pričom tieto námietky\nsprávny súd hodnotí ako zásadné. Správny súd si je vedomý, že žalovaná pravdepodobne mala za\nto, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ktoré je v poradí už deviatym rozhodnutím žalovanej\nvo veci starobného dôchodku žalobcu) postačuje poukázať na právne závery obsiahnuté v zrušujúcom\nrozsudku krajského súdu a na tieto konštatovania nadviazať už iba vlastným výpočtom výšky starobného\ndôchodku. Takéto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je samostatným rozhodnutím vydávaným v novom\nkonaní o žalobcovej žiadosti o starobný dôchodok je však nedostačujúce. Na uvedenom nič nemení\nani skutočnosť, že dodatočné odvodnenie alebo interpretácia záverov žalovanej bola obsiahnutá\nv skorších rozhodnutiach alebo vyjadreniach v konaní pred krajským súdom resp. kasačným súdom.\nSám krajský súd jej pritom odpovede na všetky nastolené otázky neposkytol a bolo preto na žalovanej,\naby sama dospela k odôvodnenému záveru, ako po vykonanom dokazovaní posúdi, okrem iného,\nsúbeh dobrovoľného a povinného poistenia žalobcu v rokoch 1994 až 2004. Krajský súd navyše\nžalovanú inštruoval, aby bol výpočet súm starobného dôchodku prehľadný, pričom nemal na pamäti\niba zdôvodnenie, akým spôsobom pracovala so vstupnými údajmi, ale predovšetkým, ako ku niektorým\nvstupným údajom dospela. Správny súd je toho názoru, že až po jednoznačnom a výslovnom ustálení,\nako možno sporné obdobia posúdiť a zhodnotiť, pričom úvahy a závery by boli zachytené v odôvodnení\nrozhodnutia, by mohla žalovaná pristúpiť k výpočtu súm starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia\nč. 1408/71 .\n37. Hoci správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov a nemal by sa vyjadrovať ku vecnej stránke, v záujme predídenia ďalšieho predlžovania konania\n\no nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenia jeho sumy a keďže možno predpokladať, že žalovaná\nbude vychádzať z právnych záverov obsiahnutých v zrušujúcom rozsudku krajského súdu, konštatuje, že\nje potrebné skorigovať závery tam obsiahnuté. Týka sa to predovšetkým otázky ohľadom posudzovania\nobdobia, kedy žalobca vykonával činnosť experta v zahraničí, ktorú krajský súd zodpovedal v bode 91\ntak, že toto obdobie nemalo byť posúdené ako obdobie dôchodkového poistenia, pretože v tom čase\nnemal od československého zamestnávateľa H. G. žiaden príjem, nemá vykázaný žiaden hrubý zárobok\nv zmysle zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a teda\ntoto obdobie nie je v zmysle § 255 ods. 1 zákona š. 461/2003 Z. z. náhradnou dobou podľa § 9 zákon\nč. 100/1988 Zb. a nie je ani dobou v cudzine podľa § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., za ktorú\nsa zaplatilo poistné. Toto obdobie malo byť kvalifikované ako prerušenie povinného nemocenského a\ndôchodkového poistenia, ktoré sa do doby poistenia nezapočítava.\n38. Správny súd je naopak toho názoru, že obdobie činnosti experta v zahraničí v rokoch 1990 až 1994\nmalo byť žalobcovi zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia a to s poukazom na ustanovenie\n§ 175 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 149/1988 Zb., v zmysle ktorého sa v rozsahu a za podmienok\nustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990 hodnotí pred týmto dňom doba činnosti expertov\nv zahraničí; doba činnosti expertov v zahraničí, ktorá sa začala pred týmto dňom a trvá nepretržite až\ndo jej skončenia po 30. apríli 1990, sa však hodnotí podľa týchto predpisov ešte po 30. apríli 1990.\nKeďže žalobca začal vykonávať činnosť experta v zahraničí dňa 1. marca 1990, čím je splnená časová\npodmienka a vykonával ju nepretržite až do 31. januára 1994, malo byť celé toto obdobie posudzované\npodľa predpisov účinných pred 1. májom 1990.\n39. Ustanovenie § 44 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. bolo zmenené vyhláškou č. 123/1990\nZb. s účinnosťou od 1. mája 1990 a vyhláškou č. 260/1990 Zb. s účinnosťou od 1. júla 1990 v tom\nzmysle, že sa zmenilo vymedzenie osôb, ktoré možno považovať za expertov v zahraničí. Za expertov\nv zahraničí bolo možné považovať československých občanov, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom\nštátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.\n40. Žalobcu tak nepochybne podľa predpisov platných v dobe, keď činnosť v zahraničí vykonával bolo\npotrebné považovať za experta v zahraničí, lebo ako československý občan bol v rámci medzinárodnej\nspolupráce so súhlasom československých orgánov činný pre zahraničných zamestnávateľov.\n41. Ustanovenie § 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. (až do jeho zrušenia, ku ktorému došlo od\n1. augusta 1991 zákonom č. 306/1991 Zb.) stanovilo, že za hrubý zárobok experta v zahraničí sa\npovažuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych\nmesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí.\n42. Tu správny súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 175 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 149/1988\nZb. v znení vyhlášky č. 260/1990 Zb., z ktorej vyplýva, že doba činnosti expertov v zahraničí sa môže\nzhodnotiť len v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990, teda za\npodmienok § 44 uvedenej vyhlášky v pôvodnom znení, pokiaľ nepretržite trvala aj po 30 apríli 1990.\n43. Za sporné obdobie rokov 1990 až 1994 počas ktorého žalobca pracoval ako expert v zahraničí teda\npodľa názoru správneho súdu je možné určiť hrubý zárobok spôsobom zodpovedajúcim § 44 ods. 4\nvyhlášky č. 149/1988 Zb. Práve s ohľadom na to, že v dobe činnosti žalobcu ako experta v zahraničí\ntomuto nevyplácal československý zamestnávateľ mzdu podliehajúcu dani zo mzdy, bolo potrebné pre\nzistenie hrubého zárobku žalobcu použiť z osobitných ustanovení pre niektoré skupiny občanov tie, ktoré\nupravovali, čo treba považovať za hrubý zárobok experta v zahraničí (§ 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988\nZb. v pôvodnom znení).\n44. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutia správneho\norgánu podľa ustanovenia § 191 písm. d) a § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná v novom konaní opätovne posúdi najmä sporné\nobdobia dôchodkového poistenia žalobcu v rokoch 1990 až 1994 kedy vykonával činnosť experta v\nzahraničí a 1994 až 2004, kedy bol podľa jeho slov dobrovoľne dôchodkovo poistený na Slovensku\nza súčasného povinného poistenia v Rakúsku, a v odôvodnení sa zrozumiteľne vysporiada, ako tieto\nobdobia a vymeriavacie základy možno zhodnotiť, či nezhodnotiť, na účely nároku a určenia výšky\nstarobného dôchodku žalobcu a to predovšetkým v intenciách žalobných námietok, ktoré žalobca\nopakovane vznáša. Až následne, po jednoznačnom a výslovnom ustálení uvedenej otázky, pristúpi\nopätovne k výpočtu súm starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia č. 1408/71.\n45. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že hoci žalobca v replike navrhol zrušiť aj nadväzujúce\nrozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXX X – A.. až IX., ktoré sa týkajú každoročných valorizácií súm\nstarobného dôchodku, v dôsledku zrušenia primárneho rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný\ndôchodok, tieto ako rozhodnutia z neho vychádzajúce, stratili podklad, na základe ktorého boli vydané\na nie je preto osobitne potrebné, aby správny súd každé jednotlivo rušil.\n\n46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu.\n47. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na\nSprávnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}