Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/201/2021 1021201247 20. 11. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu: Aliancia Fairplay, občianske združenie, so sídlom Hubeného 2491/7, Bratislava, IČO: 31 810 195, zastúpeného: Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 30 865 077, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 30.3.2021 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií: „1. počet vydaných povolení na používanie zvláštnych výstražných znamení v zmysle § 40 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. v roku 2020 2. vydané povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení v zmysle § 40 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. (používané bývalým predsedom Správy štátnych hmotných rezerv Kajetánom Kičurom)“. 2. O predmetnej žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2021/002118-007 zo dňa 9.4.2021 tak, že jej čiastočne nevyhovel, a to v rozsahu informácií požadovaných na sprístupnenie v bode č. 2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSI alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám) a uviedol, že informácie požadované na sprístupnenie v bode č. 2 tvoria utajovanú skutočnosť, ku ktorej je prístup v zmysle § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzený. 3. Proti rozhodnutiu č. KM-TO-2021/002118-007 zo dňa 9.4.2021 podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že informácie požadované žalobcom nie je možné sprístupniť, pretože agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia je evidovaná
v osobitnej evidencii, ktorá obsahuje utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z.z. alebo zákon o ochrane utajovaných skutočností). Ide o oblasť uvedenú v § 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z.), a podľa bodu 111 prílohy k nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015) je utajovanou skutočnosťou. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň by mohla ohroziť záujmy Slovenskej republiky. II. Žaloba 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nebolo dostatočne odôvodnené. 7. Žalobca uviedol, že žalovaný nevysvetlil potreby utajovania požadovanej informácie v záujme SR a prečo by jej sprístupnenie malo spôsobiť ujmu na záujmoch SR. Neexistuje žiaden záujem štátu, ktorý by odôvodňoval utajenie. Poukázal na skutočnosť, že utajovaná informácia musí spĺňať materiálnu a formálnu podmienku jej utajenia. Označením informácie za utajenú sa nestáva automaticky utajovanou skutočnosťou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú konkrétne dôvody, ktoré by sa týkali splnenia materiálnej podmienky utajenia. Žalobca v prípade povolenia vydaného Štátnym hmotným rezervám videl verejný záujem na umožnení verejnej kontroly jeho vydania. Poukázal pritom na skutočnosť, že utajenou informáciou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. 8. Žalobca poukázal na snahu zatajiť pred verejnosťou zneužívanie zákonnej výnimky na poskytovanie určitých výsad predmetným osobám, pričom v zaradení agendy vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia do zoznamu utajovaných skutočností videl snahu zamedziť verejnej kontrole a nie ochranu záujmu Slovenskej republiky. 9. Taktiež poukázal na skutočnosť, že minister vnútra na facebookom profile dňa 18.08.2020 zverejnil všetky podstatné informácie, ktoré povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení obsahuje, a preto nevidí dôvod, aby mu informácia nebola sprístupnená. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2021 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia patrí do kategórie utajovaných informácií, ktoré nie je možné nepovolanej osobe sprístupniť. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou informáciou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby a ohroziť záujmy Slovenskej republiky. IV. Replika 11. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2021 uviedol, že minister vnútra o vydanom povolení verejne informoval na facebooku dňa 18.8.2020, z ktorého dôvodu poskytnutie žiadaných informácií nemôže ohroziť záujmy Slovenskej republiky. Správny orgán je povinný posúdiť, či je naplnená aj materiálna podmienka pre utajenie informácie. Vydané povolenie využívajú rôzne osoby, ktoré nie sú preverené na stupeň utajenia vyhradené, žiadaná informácia je utajovaná výlučne pred verejnou kontrolou, nie pred nebezpečnou cudzou mocnosťou alebo domácimi nepriateľmi.
12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/201/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/201/2021. 14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.11.2024, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci. 15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 20. Podľa § 2 ods. 2 ZSI osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 21. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.
22. Podľa § 8 ods. 1 ZSI ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 23. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 24. Podľa § 16 ods. 1 ZSI informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 25. Podľa § 18 ods. 2 ZSI ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§14 ods. 3). 26. Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 27. Podľa § 19 ods. 2 ZSI o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného štátneho orgánu. 28. Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 29. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 47 správneho poriadku. 30. Podľa § 47 ods. 3 SSP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Podľa § 61 ods. 1 SSP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dni odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. 32. Podľa § 61 ods. 2 SSP o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. 33. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením 34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo
veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia. 35. Podľa § 1 písm. b) nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky. 36. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto nariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej podľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností právnickej osoby. VII. Posúdenie veci správnym súdom 37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 38. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré upravuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z článku 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe žiadosti. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie, ide o povinné osoby. Základným pilierom, na ktorom je zákon o slobodnom prístupe k informáciám založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až § 11 ZSI). Medzi také informácie patria aj utajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. To znamená, že oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje všeobecne záväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon o ochrane utajovaných skutočností a nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán štátneho orgánu zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za utajovanú však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Aby utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené materiálne a formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu utajovania informácií a zároveň pri nej nesmie uplynúť lehota utajenia. 39. Rozhodnutie, ktorým by povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej utajenia, musí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku oblastí utajenia). 40. V danom prípade bola žalobcovi nesprístupnená informácia v bode č. 2 jeho žiadosti z dôvodu, že požadované informácie povinná osoba (prvostupňový orgán) zaradila, resp. určila do kategórie utajovaných informácií – agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia je evidovaná v osobitnej evidencii, ktorá obsahuje utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň by mohla ohroziť záujmy Slovenskej republiky.
41. Súd správneho súdnictva nemá kompetenciu preskúmavať opodstatnenosť zaradenia určitej informácie do skupiny utajovaných a zároveň posudzovať, či potreba utajenia určitej informácie pominula, pretože nie je pôvodcom takej informácie. Zaradenie do skupiny utajovaných informácií zabezpečuje ich pôvodca (povinná osoba, resp. jej štatutár). Vyplýva to z jeho zákonnej povinnosti chrániť utajovanú skutočnosť. To znamená, že ak pôvodca požadovaných informácií zaradil žalobcom požadované informácie do skupiny utajovaných, správny súd v rámci preskúmavania rozhodnutia povinnej osoby nie je oprávnený spochybňovať takéto zaradenie. Môže však skúmať, či rozhodnutie, ktorým došlo k nesprístupneniu požadovaných informácií, spĺňa predpoklady uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 42. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia správny súd preskúmal obe rozhodnutia správnych orgánov a tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení a podobne. 43. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností musí obsahovať odôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienka utajenia – t.j. zaradenie predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (ale aj pod konkrétnu formuláciu resp. slovné spojenie tejto položky), ako aj materiálna podmienka – t. j. prečo naozaj existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky. 44. V danom prípade súd konštatuje, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia neobstojí, keďže vzhľadom na dôvod, pre ktorý nebola žalobcom požadovaná informácia sprístupnená (§ 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám), by postačovalo v rozhodnutí povinnej osoby, (žalovaného) uvedenie dôvodu nesprístupnenia informácie s poukázaním na právny predpis bez nutnosti ďalšieho odôvodnenia svojho postupu. V danom prípade je z rozhodnutí prvostupňového orgánu ako aj žalovaného (keďže správne konanie tvorí jeden celok) celkom zrejmý dôvod nesprístupnenia žiadaných informácií, ako aj uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých bol takýto postup správnymi orgánmi zvolený. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach však v odôvodnení svojich rozhodnutí zvolili postup nad rámec vyplývajúci z § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a uviedli okrem odkazu na právny predpis, ktorý vyžaduje citované ustanovenie § 8 ods. 1, podali k svojmu postupu (nesprístupneniu informácie) aj podrobné odôvodnenie, z ktorého bol nado všetku pochybnosť zrejmý dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach bol v dostatočnom rozsahu a primeraným spôsobom odôvodnený prijatý záver správnych orgánov. 45. Prvostupňový orgán teda splnil materiálnu podmienku na nesprístupnenie požadovaných informácií. Zároveň prvostupňový orgán a žalovaný splnili aj formálny predpoklad na nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, keďže vo svojich rozhodnutiach odkázali na príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa utajovaných skutočností (konkrétne na § 2 písm. a/, § 3 a § 6 zákona č. 215/2004 Z.z., nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015 a na 1 § písm. b/ nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z.), ktoré upravujú oblasti žalobcom požadovaných utajovaných informácií. Nariadením ministerstva vnútra č. 87/2015 bol vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného, ktorý v prílohe pod poradovým číslom 111 stanovuje, že utajovanou skutočnosťou je agenda vydávania povolenia na zvláštne výstražné znamenia, pričom ide o skutočnosť so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“. Pritom nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015, nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. ani zákon č. 215/2004 Z.z. neboli v tejto oblasti novelizované, prípadne zrušené a sú naďalej účinné. Postup prvostupňového orgánu i rozsah jeho odôvodnenia bol teda vyvolaný relevantnou potrebou chrániť utajovanú skutočnosť pred vyzradením, čo vyplýva z citovaných právnych noriem. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán pri nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií konal v súlade s § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil, je z vecného hľadiska správne a zákonné. 46. Žalobcovi možno prisvedčiť, keď tvrdí, že povinná osoba musí v zmysle § 7 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám skúmať potrebu ďalšieho ich utajenia počas celej ich existencie. Povinná osoba v predmetnom konaní zistila skutkový stav v tom zmysle, že žiadateľom požadované informácie stále predstavujú utajované skutočnosti, nedošlo k zrušenia utajenia zo strany pôvodcu, je teda potrebné vychádzať z prezumpcie zákonnosti jej postupu, pokiaľ ide o posúdenie existencie dôvodov ich ochrany.
47. Správny súd sa nestotožňuje so závermi žalobcu, že minister vnútra na facebookom profile dňa 18.08.2020 zverejnil všetky podstatné informácie, ktoré povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení obsahuje, keďže zo samotného statusu ministra predloženého žalobcom (č.l. 7 súdneho spisu) vyplýva len záver, že žalovaný má v správe od 18.08.2020 vozidlo vyhlásené Štátnymi hmotnými rezervami za prebytočné, ktoré sa žalovanému podarilo získať bezplatne, bude ho využívať Úrad na ochranu ústavných činiteľov a súčasťou jeho výbavy je aj výstražná svetelná a zvuková signalizácia. Obsah povolenia na používanie zvláštnych výstražných znamení, vrátane skutočnosti, či vôbec bolo vydané a komu však z uvedeného statusu, nie je možné zistiť a nebolo ani predmetom žiadosti žalobcu podanej podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 48. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení je vydávané inštitúcii, subjektu, a nie konkrétnej osobe. Z toho vyplýva, že žiadosť žalobcu by nemohla byť sprístupnená ani z tohto dôvodu (odhliadnuc od § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 49. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia ustanovení Správneho poriadku a zákona o slobodnom prístupe k informáciám, správne orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, a to na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).