{"guid": "7a52a82b-d433-4414-90f4-eb7758980414:67b146af-0e34-4685-a80d-8ffe14384631", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1", "spisova_znacka": "BA-2S/201/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/201/2021 z 20. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. novembra 2024, sp. zn. BA-2S/201/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1", "identifikacne_cislo": "1021201247", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67b146af-0e34-4685-a80d-8ffe14384631", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/201/2021\n1021201247\n20. 11. 2024\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej\na členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu: Aliancia Fairplay, občianske združenie, so sídlom Hubeného 2491/7, Bratislava, IČO: 31 810 195, zastúpeného:\nMgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 30 865 077,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:\n00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa\n22.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou zo dňa 30.3.2021 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií:\n„1. počet vydaných povolení na používanie zvláštnych výstražných znamení v zmysle § 40 ods. 3 zákona\nč. 8/2009 Z.z. v roku 2020\n2. vydané povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení v zmysle § 40 ods. 3 zákona č.\n8/2009 Z.z. (používané bývalým predsedom Správy štátnych hmotných rezerv Kajetánom Kičurom)“.\n2. O predmetnej žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2021/002118-007 zo dňa\n9.4.2021 tak, že jej čiastočne nevyhovel, a to v rozsahu informácií požadovaných na sprístupnenie\nv bode č. 2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ZSI alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám) a uviedol, že informácie\npožadované na sprístupnenie v bode č. 2 tvoria utajovanú skutočnosť, ku ktorej je prístup v zmysle § 8\nods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzený.\n3. Proti rozhodnutiu č. KM-TO-2021/002118-007 zo dňa 9.4.2021 podal žalobca v zákonnej lehote\nrozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021\n(ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\n4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že informácie požadované žalobcom nie je možné\nsprístupniť, pretože agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia je evidovaná\n\nv osobitnej evidencii, ktorá obsahuje utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane\nutajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z.z. alebo zákon\no ochrane utajovaných skutočností). Ide o oblasť uvedenú v § 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie\nvlády č. 216/2004 Z.z.), a podľa bodu 111 prílohy k nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015)\nje utajovanou skutočnosťou. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla\nzapríčiniť vážny zásah do právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň\nby mohla ohroziť záujmy Slovenskej republiky.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021\nv zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\n6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nebolo dostatočne odôvodnené.\n7. Žalobca uviedol, že žalovaný nevysvetlil potreby utajovania požadovanej informácie v záujme SR\na prečo by jej sprístupnenie malo spôsobiť ujmu na záujmoch SR. Neexistuje žiaden záujem štátu,\nktorý by odôvodňoval utajenie. Poukázal na skutočnosť, že utajovaná informácia musí spĺňať materiálnu\na formálnu podmienku jej utajenia. Označením informácie za utajenú sa nestáva automaticky utajovanou\nskutočnosťou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú konkrétne dôvody, ktoré by sa\ntýkali splnenia materiálnej podmienky utajenia. Žalobca v prípade povolenia vydaného Štátnym\nhmotným rezervám videl verejný záujem na umožnení verejnej kontroly jeho vydania. Poukázal pritom na\nskutočnosť, že utajenou informáciou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe\nalebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci.\n8. Žalobca poukázal na snahu zatajiť pred verejnosťou zneužívanie zákonnej výnimky na poskytovanie\nurčitých výsad predmetným osobám, pričom v zaradení agendy vydávania povolení na zvláštne\nvýstražné znamenia do zoznamu utajovaných skutočností videl snahu zamedziť verejnej kontrole a nie\nochranu záujmu Slovenskej republiky.\n9. Taktiež poukázal na skutočnosť, že minister vnútra na facebookom profile dňa 18.08.2020 zverejnil\nvšetky podstatné informácie, ktoré povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení obsahuje,\na preto nevidí dôvod, aby mu informácia nebola sprístupnená.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2021 a navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť. Žalovaný uviedol, že agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia patrí\ndo kategórie utajovaných informácií, ktoré nie je možné nepovolanej osobe sprístupniť. Neoprávnená\nmanipulácia s touto utajovanou informáciou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených\nzáujmov fyzickej alebo právnickej osoby a ohroziť záujmy Slovenskej republiky.\nIV.\nReplika\n11. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2021 uviedol, že minister vnútra o vydanom povolení verejne\ninformoval na facebooku dňa 18.8.2020, z ktorého dôvodu poskytnutie žiadaných informácií nemôže\nohroziť záujmy Slovenskej republiky. Správny orgán je povinný posúdiť, či je naplnená aj materiálna\npodmienka pre utajenie informácie. Vydané povolenie využívajú rôzne osoby, ktoré nie sú preverené na\nstupeň utajenia vyhradené, žiadaná informácia je utajovaná výlučne pred verejnou kontrolou, nie pred\nnebezpečnou cudzou mocnosťou alebo domácimi nepriateľmi.\n\n12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel\nvýkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/201/2021 vedený na Správnom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/201/2021.\n14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil dňa 20.11.2024, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci.\n15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,\nv zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné\npojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne\norgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti\nŠvédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.\n2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen\nproti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne\notázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci\nsa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa\nsprávny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda\njeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej\notázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Správneho\nporiadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie\ncitovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n19. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26\nods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie\no svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.\n20. Podľa § 2 ods. 2 ZSI osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len\npovinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,\nktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n21. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k\ndispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä\nna vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických\nstanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n\n22. Podľa § 8 ods. 1 ZSI ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného\nzákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného\nzákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu\nna príslušný právny predpis.\n23. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní\npožadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to\nustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod\nnesprístupnenia.\n24. Podľa § 16 ods. 1 ZSI informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane\nmožnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením\nkópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak\ninformáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom\niný spôsob sprístupnenia informácie.\n25. Podľa § 18 ods. 2 ZSI ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom\nstanovenej lehote písomné rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§14 ods. 3).\n26. Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno\npodať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie\no žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n27. Podľa § 19 ods. 2 ZSI o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej\nosoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní\nrozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať\nrozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného štátneho orgánu.\n28. Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto\nzákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n29. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými\nprávnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 47 správneho poriadku.\n30. Podľa § 47 ods. 3 SSP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n31. Podľa § 61 ods. 1 SSP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom\nstupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dni odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas\npodaný rozklad má odkladný účinok.\n32. Podľa § 61 ods. 2 SSP o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe\nnávrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.\n33. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec\nurčená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba\nchrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo\nodcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví\nvláda Slovenskej republiky svojím nariadením\n34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci\nobsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne\no zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo\n\nveci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa\nutajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.\n35. Podľa § 1 písm. b) nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti\nzabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky.\n36. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto\nnariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej\npodľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných\nskutočností právnickej osoby.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n38. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré upravuje Ústava SR a tiež Listina základných\npráv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a\nprávo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z článku 26 ústavy vyplýva každému\nprávo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán\nverejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe žiadosti.\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať\ninformácie, ide o povinné osoby. Základným pilierom, na ktorom je zákon o slobodnom prístupe k\ninformáciám založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie\nokrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až § 11 ZSI). Medzi také informácie patria aj\nutajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo štátu\nspôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a formálnu.\nMateriálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej\nochrany v záujme Slovenskej republiky. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k\nujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností.\nTo znamená, že oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje všeobecne\nzáväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon o ochrane utajovaných skutočností a\nnariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ochranu utajovaných\nskutočností je povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán\nštátneho orgánu zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za\nutajovanú však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám. Aby utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené\nmateriálne a formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu\nutajovania informácií a zároveň pri nej nesmie uplynúť lehota utajenia.\n39. Rozhodnutie, ktorým by povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej utajenia,\nmusí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je naplnená\nmateriálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme\nSlovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku\noblastí utajenia).\n40. V danom prípade bola žalobcovi nesprístupnená informácia v bode č. 2 jeho žiadosti z dôvodu,\nže požadované informácie povinná osoba (prvostupňový orgán) zaradila, resp. určila do kategórie\nutajovaných informácií – agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia je evidovaná\nv osobitnej evidencii, ktorá obsahuje utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. Neoprávnená\nmanipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených\nzáujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň by mohla ohroziť záujmy Slovenskej republiky.\n\n41. Súd správneho súdnictva nemá kompetenciu preskúmavať opodstatnenosť zaradenia určitej\ninformácie do skupiny utajovaných a zároveň posudzovať, či potreba utajenia určitej informácie\npominula, pretože nie je pôvodcom takej informácie. Zaradenie do skupiny utajovaných informácií\nzabezpečuje ich pôvodca (povinná osoba, resp. jej štatutár). Vyplýva to z jeho zákonnej povinnosti\nchrániť utajovanú skutočnosť. To znamená, že ak pôvodca požadovaných informácií zaradil\nžalobcom požadované informácie do skupiny utajovaných, správny súd v rámci preskúmavania\nrozhodnutia povinnej osoby nie je oprávnený spochybňovať takéto zaradenie. Môže však skúmať, či\nrozhodnutie, ktorým došlo k nesprístupneniu požadovaných informácií, spĺňa predpoklady uvedené v\npredchádzajúcom bode tohto rozsudku.\n42. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia správny súd preskúmal obe rozhodnutia\nsprávnych orgánov a tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia je paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení a podobne.\n43. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností\nmusí obsahovať odôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienka utajenia – t.j. zaradenie\npredmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (ale aj pod konkrétnu\nformuláciu resp. slovné spojenie tejto položky), ako aj materiálna podmienka – t. j. prečo naozaj existuje\npotreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky.\n44. V danom prípade súd konštatuje, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nneobstojí, keďže vzhľadom na dôvod, pre ktorý nebola žalobcom požadovaná informácia sprístupnená\n(§ 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám), by postačovalo v rozhodnutí povinnej osoby,\n(žalovaného) uvedenie dôvodu nesprístupnenia informácie s poukázaním na právny predpis bez nutnosti\nďalšieho odôvodnenia svojho postupu. V danom prípade je z rozhodnutí prvostupňového orgánu ako aj\nžalovaného (keďže správne konanie tvorí jeden celok) celkom zrejmý dôvod nesprístupnenia žiadaných\ninformácií, ako aj uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých bol takýto postup správnymi orgánmi\nzvolený. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach však v odôvodnení svojich rozhodnutí zvolili\npostup nad rámec vyplývajúci z § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a uviedli\nokrem odkazu na právny predpis, ktorý vyžaduje citované ustanovenie § 8 ods. 1, podali k svojmu\npostupu (nesprístupneniu informácie) aj podrobné odôvodnenie, z ktorého bol nado všetku pochybnosť\nzrejmý dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach bol\nv dostatočnom rozsahu a primeraným spôsobom odôvodnený prijatý záver správnych orgánov.\n45. Prvostupňový orgán teda splnil materiálnu podmienku na nesprístupnenie požadovaných informácií.\nZároveň prvostupňový orgán a žalovaný splnili aj formálny predpoklad na nesprístupnenie žalobcom\npožadovaných informácií, keďže vo svojich rozhodnutiach odkázali na príslušné zákonné ustanovenia\ntýkajúce sa utajovaných skutočností (konkrétne na § 2 písm. a/, § 3 a § 6 zákona č. 215/2004\nZ.z., nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015 a na 1 § písm. b/ nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z.),\nktoré upravujú oblasti žalobcom požadovaných utajovaných informácií. Nariadením ministerstva vnútra\nč. 87/2015 bol vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného, ktorý v prílohe\npod poradovým číslom 111 stanovuje, že utajovanou skutočnosťou je agenda vydávania povolenia\nna zvláštne výstražné znamenia, pričom ide o skutočnosť so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“.\nPritom nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015, nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. ani zákon č.\n215/2004 Z.z. neboli v tejto oblasti novelizované, prípadne zrušené a sú naďalej účinné. Postup\nprvostupňového orgánu i rozsah jeho odôvodnenia bol teda vyvolaný relevantnou potrebou chrániť\nutajovanú skutočnosť pred vyzradením, čo vyplýva z citovaných právnych noriem. Z uvedeného vyplýva,\nže prvostupňový orgán pri nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií konal v súlade s § 8 ods. 1\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodnutie\nprvostupňového orgánu potvrdil, je z vecného hľadiska správne a zákonné.\n46. Žalobcovi možno prisvedčiť, keď tvrdí, že povinná osoba musí v zmysle § 7 ods.1 zákona\no slobodnom prístupe k informáciám skúmať potrebu ďalšieho ich utajenia počas celej ich existencie.\nPovinná osoba v predmetnom konaní zistila skutkový stav v tom zmysle, že žiadateľom požadované\ninformácie stále predstavujú utajované skutočnosti, nedošlo k zrušenia utajenia zo strany pôvodcu,\nje teda potrebné vychádzať z prezumpcie zákonnosti jej postupu, pokiaľ ide o posúdenie existencie\ndôvodov ich ochrany.\n\n47. Správny súd sa nestotožňuje so závermi žalobcu, že minister vnútra na facebookom profile dňa\n18.08.2020 zverejnil všetky podstatné informácie, ktoré povolenie na používanie zvláštnych výstražných\nznamení obsahuje, keďže zo samotného statusu ministra predloženého žalobcom (č.l. 7 súdneho spisu)\nvyplýva len záver, že žalovaný má v správe od 18.08.2020 vozidlo vyhlásené Štátnymi hmotnými\nrezervami za prebytočné, ktoré sa žalovanému podarilo získať bezplatne, bude ho využívať Úrad na\nochranu ústavných činiteľov a súčasťou jeho výbavy je aj výstražná svetelná a zvuková signalizácia.\nObsah povolenia na používanie zvláštnych výstražných znamení, vrátane skutočnosti, či vôbec bolo\nvydané a komu však z uvedeného statusu, nie je možné zistiť a nebolo ani predmetom žiadosti žalobcu\npodanej podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n48. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že povolenie na používanie\nzvláštnych výstražných znamení je vydávané inštitúcii, subjektu, a nie konkrétnej osobe. Z toho vyplýva,\nže žiadosť žalobcu by nemohla byť sprístupnená ani z tohto dôvodu (odhliadnuc od § 8 ods. 1 zákona\no slobodnom prístupe k informáciám).\n49. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia ustanovení Správneho\nporiadku a zákona o slobodnom prístupe k informáciám, správne orgány vykonali riadne dokazovanie\nv zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nprihliadol na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú\nvšetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal\nso všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené\ndôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, a to\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}