Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/177/2021 1021201066 27. 02. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201066.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu: ChocoSuc Partner, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 502, 075 01 Trebišov, právne zastúpeného: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 80258/2021-1080-151402 zo dňa 30.05.2021, takto rozhodol: I. Súd opatrenie žalovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu č. 80258/2021-1080-151402 zo dňa 30.05.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. V rámci výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné požiadal žalobcov prenajímateľ AUPAR Žilina SC, s. r. o., IČO 44 441 193 v mene nájomcu – žalobcu o poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie sťaženého užívania 01.01.2021 až 18.04.2021 (ďalej len „žiadosť“). 2. Žalovaný konajúc podľa § 13c zák. č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA. 59809 (2020/N) v platnom znení, na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve, neschválil žiadosť o dotáciu z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. 3. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovaný žiadateľom listom č. 80258/2021-1080-151402 zo dňa 30.05.2021 – Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu (ďalej len „preskúmavané opatrenie“). Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.06.2021. II. Rozsah a dôvody žaloby (Argumenty žalobcu)
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.06.2021, domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým neschválil žiadosť o dotáciu z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. 5. Nezákonnosť opatrenia vidí žalobca predovšetkým v tom, že závery, ku ktorým žalovaný dospel v predmetnom opatrení, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnom výklade a aplikácii obsahu pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“ použitého uzneseniami vlády SR a vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej aj „úrad verejného zdravotníctva“, príp. „ÚVZ SR“). Žalovaný nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav ohľadom činnosti žalobcu v prevádzke v nákupnom centre AUPARK Žilina, kde žalobca ponúka iba cukrovinky, a to výlučne len v rozsahu čokoládových produktov značky DEVA, pričom na základe uvedeného nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu následne žalovaný aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, a teda nesprávne vyhodnotil, že vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu nie sú splnené stanovené podmienky vo výzve na poskytnutie dotácie na nájomné. Žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti (opatrenie) neodôvodnil, resp. v rozsahu odôvodnenia iba bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a bez uvedenia úvah, ktoré ho k vydaniu predmetného opatrenia viedli. 6. Žalobca mal za to, že podmienky pre poskytnutie dotácie na nájomné podľa schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 spĺňal. Úrad verejného zdravotníctva vo vyhláškach (prijatých na základe uznesení vlády SR ) taxatívne vymedzil, na ktoré maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby sa uvedené opatrenie spočívajúce v uzatvorení týchto prevádzok nevzťahuje, resp. ktoré prevádzky majú výnimku z povinnosti uzatvorenia. Z obsahu prijatých uznesení vlády SR v spojení s vyhláškami ÚVZ SR je zrejmé, že medzi menovanými výnimkami sú „prevádzkarne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných potrieb“. Prevádzka čokolatérie, resp. vzorkovej predajne čokoládových produktov značky DEVA žalobcu neposkytuje uspokojovanie nevyhnutých životných potrieb, keďže sa v tejto prevádzke predáva výlučne iba väčšinou nebalená čokoláda a výrobky z nej (značky DEVA), pričom v tejto prevádzke nie je možné si zakúpiť ani len akýkoľvek nápoj, resp. iné k životu nevyhnutné potraviny. Z uvedeného dôvodu sa nemôže podľa názoru žalobcu na neho vzťahovať výnimka z uznesení vlády SR a ani vyplývajúca z vyhlášok ÚVZ SR, a to výnimka z uzatvorenia prevádzok, pričom dal do pozornosti, že jeho prevádzka v nákupnom centre AUPARK Žilina bola za uvedené obdobie, za ktoré žiada dotáciu na nájomné, práve z uvedeného dôvodu, t. j., že neposkytuje uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb, aj zatvorená. Žalobca zosumarizujúc uvedené má za to, že žalovaný si pri skúmaní žiadosti žalobcu o dotáciu na nájomné nesprávne právne vyložil obsah pojmu „predajne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“ v zmysle prijatých uznesení vlády SR a s tým spojených vyhlášok ÚVZ SR, a tento následne nesprávne aplikoval vo vzťahu k žiadosti žalobcu. Vzhľadom na uvedené vidí žalobca nesprávnosť a nezákonnosť opatrenia žalovaného v tom, že žalovaný na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu ohľadom činnosti žalobcu v prevádzke v nákupnom centre AUPARK Žilina (kde žalobca ponúka iba cukrovinky, a to výlučne len v rozsahu čokoládových produktov značky DEVA) nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy a nesprávne právne posúdil, že vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu nie sú splnené podmienky stanovené vo výzve pre poskytnutie dotácie na nájomné z dôvodu „neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky“. 7. Nesprávnosť a nezákonnosť opatrenia žalovaného vidí žalobca ďalej v tom, že žalovaný vágne odôvodnil svoje rozhodnutie – opatrenie. Z predmetného opatrenia nie je žalobcovi zrejmé, na základe akých úvah dospel žalovaný k uvedenému právnemu záveru. Z opatrenia nevyplýva, aký skutkový stav mal žalovaný zistený, resp. z akých skutkových okolností vychádzal a ako ich vyhodnotil. Opatrenie neobsahuje ani odôvodnenie, resp. argumentáciu, na základe ktorej by žalovaný riadne a hodnoverne osvedčil svoj záver o neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky, resp. ktorou by žalovaný vyvrátil tvrdenie žalobcu o splnení podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, čím žalovaný nepochybne zaťažil predmetné opatrenie vadou nezákonnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti opatrenia pre nedostatok dôvodov. 8. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Navrhol, aby súd opatrenie žalovaného podľa § 191 ods.
1 písm. c/, d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie vyjadrenia žalobcu 9. Žalovaný sa na výzvu súdu na vyjadrenie k správnej žalobe a na predloženie administratívnych spisov, doručenú žalovanému dňa 24.09.2021, na opakovanú výzvu doručenú žalovanému dňa 26.01.2022 a ani na urgenciu doručenú žalovanému dňa 27.09.2023 nevyjadril a administratívny spis súdu nepredložil. 10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.01.2021, doručenom súdu dňa 25.01.2022, poukázal na markantný rozdiel v taxatívnom vymedzení, resp. v úprave výnimiek zo zákazu uzatvorenia prevádzok, a to nasledovne: v zmysle vyhlášok ÚVZ SR vydaných v tzv. druhej vlne pandémie ochorenia COVID-19 (t. j. Vyhlášky ÚVZ SR č.77, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2021, Vyhlášky ÚVZ SR č.3, ktorá nadobudla účinnosť dňa 11.01.2021, Vyhlášky ÚVZ SR č. 13, ktorá nadobudla účinnosť dňa 27.01.2021, Vyhlášky ÚVZ SR č. 45, ktorá nadobudla účinnosť dňa 08.02.2021, Vyhlášky ÚVZ SR č.98, ktorá nadobudla účinnosť dňa 08.03.2021 a Vyhlášky ÚVZ SR č. 131, ktorá nadobudla účinnosť dňa 22.03.2021 bola výnimka zo zákazu uzatvorenia prevádzok priznaná okrem iného aj v rozsahu „predajne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných potrieb“; v zmysle Vyhlášky ÚVZ SR č. 263, zo dňa 24.11.2021, vydanej v tzv. tretej vlne pandémie ochorenia COVID-19, bola výnimka zo zákazu uzatvorenia prevádzok priznaná v rozsahu „predajne potravín, vrátane ambulantného predaja potravín“. Žalobca uviedol, že odlišná obsahová a gramatická terminológia vo vyššie spomenutých právnych predpisoch, resp. rozlišovanie druhov predajní potravín, a to akýchkoľvek predajní potravín a predajní potravín poskytujúcich (uspokojujúcich) nevyhnutné životné potreby, však má nielen aplikačné dôsledky v podobe rozsahu uzatvorených prevádzok, ale v neposlednom rade má aj dôsledky v podobe vymedzenia okruhu osôb oprávnených žiadať o dotáciu na nájomné v zmysle schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA. 59809 (2020/N). 11. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 06.03.2023 dal do pozornosti súdu, že v obdobných konaniach týkajúcich sa preskúmania zákonnosti opatrení žalovaného len za iné rozhodné obdobia sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že k vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádza výlučne v systéme, na základe žalobcom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický spis je nastavený tak, že bez ľudského faktoru sám vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V nadväznosti na to žalovaný nevedie a nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 12. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 13. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 15. Podľa § 1 zák. č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 71/2013 Z. z.“), tento zákon
upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií a štátneho príspevku odberateľovi plynu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 16. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 71/2013 Z. z., dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom na podporu nájomného podľa § 13c. 17. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 71/2013 Z. z., na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 18. Podľa § 13c ods. 1 zák. č. 71/2013 Z. z., dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len "dotácia na nájomné"), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len "sťažené užívanie"); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 19. Podľa § 13c ods. 8 zák. č. 71/2013 Z. z., nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na základe schválenej schémy pomoci (odkaz na § 7zák.č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) a výzvy na predkladanie žiadostí. 20. Podľa § 13c ods. 10 zák .č. 71/2013 Z. z., žiadosť o dotáciu na nájomné sa predkladá elektronicky prostredníctvom formulára, ktorý zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Formulár podľa prvej vety obsahujúci podpisy prenajímateľa a nájomcu autorizované podľa osobitného predpisu38) má rovnaké účinky ako dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6 a o zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné nájomcom v prospech prenajímateľa. 21. Podľa § 13c ods. 13 zák. č. 71/2013 Z. z., na poskytovanie dotácie na nájomné sa ustanovenia § 9 až 11 a § 12 ods. 2, 3 a 6 nepoužijú. 22. Podľa § 13c ods. 14 zák. č. 71/2013 Z. z., dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. 23. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v platnom znení, schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom. V. Právne posúdenie správnym súdom 24. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného - oznámenie č. 80258/2021-1080-151402 zo dňa 30.05.2021 o neschválení žiadosti o dotáciu, ktorým žalovaný konajúc podľa § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA. 59809 (2020/N) v platnom znením, na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve, neschválil žiadosť o dotáciu z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.
25. Správny súd konštatuje, že žalovaný napriek opakovaným výzvam (bod 9 tohto rozsudku), administratívny spis konajúcemu súdu nepredložil. Žalovanému boli podľa § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP uložené dve pokuty za nesplnenie povinnosti predložiť súdu originálne administratívne spisy týkajúce sa predmetnej veci, prvá uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/177/2021-60 zo dňa 29.07.2022 vo výške 500,- Eur a druhá uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/177/2021-92 zo dňa 30.01.2024 vo výške 2000,- Eur. 26. Správny súdny poriadok v § 102 ods. 1 ukladá orgánom verejnej správy na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis t. j. úplný, riadne zažurnalizovaný originálny spisový materiál orgánu verejnej správy s dokladmi o doručení rozhodnutí. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na orgány verejnej správy, ktoré vedú elektronické administratívne spisy. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/26/2023 z 31.10.2023, ktorý v bode 22 rozsudku konštatoval ....“Z vyššie citovaného ustanovenia § 102 ods. 1 SSP vyplýva povinnosť vzťahujúca sa na všetky orgány verejnej správy na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. Splnenie tejto povinnosti je primárne dosiahnuteľné opakovanou výzvou, urgenciou a končiac ukladaním procesných sankcií - ukladaním pokút podľa § 80 SSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250j ods. 3 OSP, avšak chápaného vo svetle § 250d ods. 1 OSP v znení účinnom od 01. januára 2012) Správny súdny poriadok explicitne ako zrušovací dôvod rozhodnutia orgánu verejnej správy spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené, už neupravuje. Uvedené však neznamená, že správny súd nemôže pristúpiť k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia aj z tohto dôvodu. Zrušenie rozhodnutia z tohto dôvodu možno v režime Správneho súdneho poriadku podriadiť pod zrušovací dôvod plynúci z § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov), prípadne z § 191 ods. 1 písm. f/ SSP (skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu), avšak až po vyčerpaní „osobitných postupov“, ktoré súdu ponúka samotný Správny súdny poriadok, a teda zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho spisu, respektíve niektorej jeho podstatnej časti možno chápať ako ultima ratio. Pokiaľ teda žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredloží administratívny spis, správny súd podľa okolností zváži zopakovanie výzvy aj s poučením o možnom uložení pokuty a po jej opätovnom nesplnení využije možnosť spočívajúcu v uložení pokuty podľa § 80 ods. 1 písm. a/ SSP, a to aj opakovane. Nakoniec, ak sa žalovanému ani napriek uloženým sankciám nepodarí kompletný spisový materiál správnemu súdu predložiť, respektíve v prípade strateného či inak poškodeného administratívneho spisu tento nezrekonštruuje a nepredloží správnemu súdu, vytvorí tým pre správny súd prekážku napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu a zásadne v medziach žalobných bodov bude prichádzať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a za predpokladu, že nebude možné zákonnosť rozhodnutia posúdiť z ostatného spisového materiálu.“ 27. Taktiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/12/2022 z 26.09.2023 bod 30 z ktorého vyplýva, že ....“V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že pochopiteľne nie je vylúčené, že správny súd môže zrušiť rozhodnutie pre nepredloženie administratívneho spisu alebo pre jeho neúplnosť, avšak až po tom, čo vyčerpá možnosti výziev a následného ukladania pokút podľa § 80 ods. 1 písm. a) SSP a súčasne sa bude domnievať, že mu nepredloženie administratívneho spisu bráni o veci riadne konať a rozhodnúť alebo že mu neúplnosť administratívneho spisu, teda absencia určitých dokumentov v ňom, bráni v takomto postupe, hoci označené listiny sa v spise majú podľa práva nachádzať. V tomto prípade správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP pre absenciu opory v administratívnom spise (či už preto, že tento nie je k dispozícii, alebo nedáva podklad pre vydanie zažalovaného rozhodnutia či opatrenia)“. 28. Správny súd sa v zmysle uvedeného zameral na posúdenie otázky, či neposkytnutie súčinnosti a nepredloženie administratívneho spisu zo strany žalovaného bráni súdu vo veci riadne konať a rozhodnúť. Z obsahu schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID -19- Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA. 59809 (2020/N) bolo zrejmé, že cieľom pomoci je poskytnúť oprávneným prijímateľom, ktorí sú definovaní v časti G, finančné prostriedky na úhradu časti ich nákladov na nájomné za prevádzkarne, ako sú definované v bode 18. písm. a), ak užívanie prenajatých prevádzkarni bolo obzvlášť ovplyvnené opatreniami, ktoré
prijali príslušne orgány verejného zdravotníctva, zriaďovatelia škôl a školských zariadení, Ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou COVID-19, a ktorými uložili povinnosť zatvoriť určité prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti v určitých prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Prijímateľmi pomoci sú v zmysle písm. G 18 písm. c) schválenej Schémy všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, ktoré boli priamo dotknuté opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány v súvislosti s pandémiou COVID- 19 a prostredníctvom ktorých bola uložená povinnosť zatvoriť svoje prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti vo svojich prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. V zmysle vyhlásenej výzvy Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné (pomoc podľa Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení) bodu 6. dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. V prípade neschválenia dotácie na nájomné ministerstvo elektronicky zašle prenajímateľovi oznámenie o neschválení dotácie na nájomné. Dôvodom neschválenia dotácie na nájomné môže byť napríklad nesplnenie podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, nesprávnosť alebo neúplnosť podpisov, duplicita žiadostí o dotáciu na nájomné, identifikovanie zhody medzi nájomcom a prenajímateľom a pod. 29. Správny súd nemá v zmysle vyššie uvedeného pochybnosti o autenticite listu – opatrenia žalovaného - Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu, ktorý bol podľa priloženej doručenky žalobcovi elektronicky doručený dňa 11.06.2021 (žalobca priložil uvedené oznámenie k žalobe), preto sa súd v ďalšom zameral na prieskum uvedeného opatrenia v rozsahu žalobných námietok a dospel k záveru, že opatrenie žalovaného je potrebné pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 30. Zo žalobcom predloženého oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu je zrejmé, že žalovaný žiadosť o dotáciu č. 80258/2021-1080-151402 zo dňa 30.05.2021 v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie sťaženého užívania 01.01.2021 až 18.04.2021 na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve neschválil z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. Z takto definovaného dôvodu neschválenia dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme štátnej pomoci žalobca nesplnil, resp. či vôbec bol oprávneným prijímateľom pomoci. Hoci má schválená Schéma právny základ v článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie v zmysle výkladu podľa oddielu 2 a oddielu 3.1 Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v znení neskorších prepisov (odkaz na Oznámenie komisie C(2020) 1863 z 19.03.2020 o Dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v znení jeho dodatkov) ako i vnútroštátnej právnej úprave zák. č. 358/2015 Z. z., zák. č. 523/2004 Z. z. a zák. č. 71/2013 Z. z. a hoci aj § 12 ods. 1 zák. č. 71/2013 Z. z. použitie správneho poriadku na konanie o žiadosti vylučuje, je podľa názoru správneho súdu potrebné, aby príslušný orgán verejnej správy, v danom prípade ministerstvo hospodárstva, postupoval v súlade so schválenou schémou a podmienkami poskytnutia dotácie na nájomné uvedenými vo výzve na predkladanie žiadostí v spojení s cieľom výzvy a v prípade neschválenia dotácie uviedol minimálne, hoci aj stručné dôvody, ktoré ho k tomu viedli tak, aby bolo žiadateľovi o takúto formu dotácie zrejmé, aké konkrétne podmienky výzvy nespĺňa, prípadne, ak ho nepovažuje za oprávneného prijímateľa pomoci, uviesť dôvody, pre ktoré tomu tak je. Aj keď nie je na poskytnutie dotácie právny nárok, nemôže žalovaný postupovať svojvoľne, najmä vtedy, ak svojím konaním zasahuje do subjektívnych práv žiadateľa. 31. Uvedený názor má oporu aj v judikatúre správnych súdov, ktorá kladie na odôvodnenia opatrení obdobné (nie však totožné) nároky ako na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30S/152/2021 z 27.02.2023 v bode 22 rozhodnutia uvádza ...“Správny súd má za to, že jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu/opatrenia (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie opatrenia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu žalovaného a o zákonnosti jeho opatrenia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel
konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt/opatrenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt/opatrenie obstáť. Odôvodnenie opatrenia musí spĺňať základné atribúty, t. j. musí byť uvedené vysporiadanie sa so všetkými základnými otázkami vzniknutými v konaní, uviesť právne posúdenie, pričom v rámci vydávaného opatrenia je potrebné zistiť náležite stav veci. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).“ Prípadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 z 15.03.2022 v bode 60 uvádza.....“Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné....“ 32. Napokon, aj v rámci štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy, súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), sa v čl. 17 bodu 2 odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“) uvádza, že pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí (opatrení) je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody jeho prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia (opatrenia) ovplyvňujú práva jednotlivca. 33. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, napádajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako dôvodnú, a preto opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude orgán verejnej správy postupovať v súlade s vysloveným názorom súdu. 34. O náhrade trov v konaní úspešného žalovaného rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.