Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/163/2021 1021200989 24. 04. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200989.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: ChocoSuc Partner, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 502, 075 01 Trebišov, IČO: 36 617 016, právne zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 61708/2021-1080-113419 zo dňa 20.04.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e oznámenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o neschválení žiadosti o dotáciu č. 61708/2021-1080-113419 zo dňa 20.04.2021. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia 1. Na základe výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné, vyhlásenej podľa § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií“) a podľa schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19-Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA. 59809 (2020/N), požiadal žalobca, prostredníctvom svojho prenajímateľa spoločnosťou EURÓPA SC a.s. žiadosťou o dotáciu č. 61708/2021-1080 zo dňa 29.3.2021 o dotáciu na nájomné za obdobie od 01.01.2021 do 28.02.2021. 2. Zo strany žalovaného bolo žalobcovi doručené oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu číslo: 61708/2021-1080-113419 zo dňa 20.04.2021 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), prostredníctvom ktorého žalovaný oznámil žalobcovi, že žiadosť o dotáciu nebola schválená z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 3. Žalobca podal dňa 11.06.2021 na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 09.06.2021, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia a jeho zrušenia.
4. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa názoru žalobcu tkvie v nesprávnom výklade a aplikácii pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“, použitého uzneseniami Vlády Slovenskej republiky a vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalovaný si pri skúmaní žiadosti žalobcu o dotáciu na nájomné nesprávne právne vyložil obsah pojmu „predajne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných potrieb“ v zmysle prijatých uznesení Vlády Slovenskej republiky a s tým spojených vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a tento následne nesprávne aplikoval vo vzťahu k žiadosti žalobcu. Žalobca tak videl nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého opatrenia v tom, že žalovaný na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu ohľadom činnosti žalobcu v prevádzke v nákupnom centre A. B. C. D. D. nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy a nesprávne právne posúdil, že vo vzťahu k žiadosti žalobcu neboli splnené podmienky stanovené vo výzve pre poskytnutie dotácie na nájomné z dôvodu „neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ 5. Žalobca následne uviedol, že žalovaný napadnuté opatrenie odôvodnil výlučne konštatáciou „žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky“, pričom žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých úvah dospel žalovaný k danému záveru. Žalobca mal za to, že uvedený záver žalovaného nemožno vyložiť žiadnym výkladom, pretože odôvodnenie napadnutého opatrenia spočíva iba v jednej strohej vete, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Žalobca zároveň namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 6. Dňa 20.01.2022 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia zo žaloby a uviedol ďalšie právne úvahy a skutočnosti, ktoré mali osvedčovať jeho prezentovaný názor na nezákonnosť napadnutého opatrenia z dôvodu nesprávneho výkladu a aplikácie obsahu pojmu: „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až po opakovaných výzvach súdu, a to vyjadrením zo dňa 09.03.2022. Žalovaný vo vyjadrení zhrnul skutkový stav a uviedol, že pred podaním žiadosti v mesiaci marec prebehla medzi žalobcom a žalovaným e-mailová komunikácia ohľadne právneho nároku žalobcu na dotáciu na nájomné. Žalovaný informoval žalobcu, že na rozdiel od prvej vlny pandémie, kedy boli vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len „ÚVZ SR“) presne uvedené druhy potravín, ktoré mohli byť otvorené a všetky ostatné museli byť zatvorené, v druhej vlne pandémie bolo uvedené, že výnimku majú predajne potravín (všetky druhy potravín bez špecifikácie). Žalovaný zároveň z dôvodu právnej istoty odkázal žalobcu na ÚVZ SR, ktorý mu mohol poskytnúť záväzné stanovisko k výkladu svojich vyhlášok, pričom žalovaný uviedol, že v prípade poskytnutia iného výkladu ÚVZ SR než takého, aký mal k dispozícii, opätovne pristúpi k posúdeniu žiadosti žalobcu o dotáciu na nájomné. Žalobca na uvedené už ďalej nereagoval. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení taktiež poukázal na § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií, podľa ktorého na dotáciu nebol právny nárok a z uvedeného hľadiska ide o subjektívne nežalovateľné právo. Z charakteru tohto práva potom vyplýva aj potreba ponechať výber konečného prijímateľa štátnej pomoci na správny orgán. Na konanie o žiadosti sa nevzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní. Žalovaný z dôvodu očakávania veľkého objemu žiadostí o dotáciu na nájomné a pre urýchlenie poskytovania dotácií nastavil celý proces výlučne elektronicky t.j. žiadosť bolo možné podať výlučne prostredníctvom elektronického formulára podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako k vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádzalo výlučne v systéme, na základe žiadateľom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický systém bol nastavený tak, že bez ľudského faktoru sám vyhodnotil oprávnenosť dotácie a jej výšku. V nadväznosti na uvedené, žalovaný neviedol a nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. 9. Následne boli Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.04.2022 a zo dňa 13.03.2023, v ktorých žalobca uviedol, že v prípade, ak žalovaný nepredložil administratívny spis, tak napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na jeho zrušenie. Zároveň žalobca s odkazom na skutočnosti, že predmetná výzva na predkladanie žiadosti o dotáciu na nájomné
bola ukončená ku dňu 30.06.2021, požiadal správny súd o to, aby v prípade zrušenia napadnutého opatrenia nevrátil vec žalovanému na nové konanie. 10. Správny súd vyzval žalovaného dňa 31.01.2024 na predloženie listinného výstupu z elektronického systému týkajúceho sa žiadosti o dotáciu podanú žalobcom za účelom preskúmania a vyhodnotenia postupu žalovaného pri vybavovaní žiadosti žalobcu o dotáciu. 11. Dňa 20.03.2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného spolu s administratívnym spisom, ktorý obsahoval napadnuté rozhodnutie, žiadosť o poskytnutie dotácie a e-mailovú komunikáciu so žalobcom. Obsah vyjadrenia bol identický s vyjadrením žalovaného zo dňa 09.03.2022. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-6S/163/2021. 13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté opatrenie zrušil. 14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred pred vyhlásením na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.04.2024 (§137 ods. 4 SSP). 15. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi a musí byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť
logická zhoda. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základného práva na inú právnu ochranu. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 20. Správny súd sa oboznámil s administratívnym spisom doručeným dňa 12.03.2024, pričom z jeho obsahu zistil, že sa v ňom nachádzajú iba písomnosti, ktoré boli predložené žalobcom spolu s podanou žalobou (napadnuté opatrenie, žiadosť o poskytnutie dotácie na nájomné, emailová komunikácia). Tieto písomnosti vyhodnotil správny súd na účely preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v administratívnom konaní ako nepostačujúce. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby správny súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného. Správnemu súdu, vzhľadom na obsah administratívneho spisu, chýbajú základné informácie o správnom konaní, o priebehu správneho konania, o priebehu dokazovania a pod. Za takejto situácie správny súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či napadnuté opatrenie vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaného zodpovedá obsahu administratívneho spisu alebo či je dostačujúce pre posúdenie veci. Pri predložení neúplného administratívneho spisu nemôže správny súd pristúpiť k riadnemu prieskumu napadnutého opatrenia. Správny súd zároveň konštatuje, že napadnuté opatrenie nevychádza z obsahu administratívneho spisu, ktorý bol žalovaným predložený, a nemá v ňom oporu, pretože neobsahuje žiadne skutočnosti (písomnosti), z ktorých by mohlo napadnuté opatrenie vychádzať. Ak žalovaný predložil nekompletný administratívny spis, správny súd má za to, že je to taká vada, ktorá má bez ďalšieho za následok, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na jeho zrušenie . 21. Správny súd si k danému odkazuje aj na judikatúru kasačného súdu, ktorý uviedol, že z § 102 ods. 1 SSP vyplýva povinnosť vzťahujúca sa na všetky orgány verejnej správy na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. Splnenie tejto povinnosti je primárne dosiahnuteľné opakovanou výzvou, urgenciou a končiac ukladaním procesných sankcií – ukladaním pokút. Zrušenie rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené, možno v režime SSP podriadiť pod zrušovací dôvod plynúci z § 191 ods. 1 písm. d) SSP, prípadne z § 191 ods. 1 písm. f) SSP, avšak až po vyčerpaní „osobitných postupov“, ktoré správnemu súdu ponúka SSP, a teda zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho spisu, resp. niektorej jeho podstatnej časti možno chápať ako ultima ratio. Pokiaľ teda žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredložil kompletný administratívny spis, resp. ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, takýto spis v administratívnom konaní ani neviedol, vytvoril tým pre správny súd prekážku napadnuté opatrenie vôbec preskúmať (k tomu rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Ssk/26/2023 zo dňa 31.10.2023). 22. Po oboznámení sa so samotným obsahom napadnutého opatrenia správny súd musel taktiež prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje iba jednu vetu v znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme štátnej pomoci žalobca nesplnil. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je možné zistiť, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci a podobne. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.
23. Správny súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že na poskytnutie dotácie nebol právny nárok, a preto bolo na žalovanom, ako podanie žiadosti vyhodnotil. Správny súd uvádza, že aj keď na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, žalovaný musí zamietnutie žiadosti riadne zdôvodniť, a to s ohľadom na princípy správneho konania, dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. Správny súd nespochybňuje , že prijaté opatrenia a schémy na pomoc podnikateľom v čase šírenia ochorenia COVID-19 boli prijímané v rýchlom časovom slede a týkali sa veľkého množstva subjektov, ktoré podávali žiadosti o viaceré dotácie. Napriek uvedenej skutočnosti však štát, resp. v jeho zastúpení žalovaný, ani v takejto situácií nemohol rezignovať na dodržiavanie princípov materiálneho právneho štátu a ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. 24. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté opatrenie zrušil. Správny súd, aj s odkazom na skutočnosti uvedené žalobcom, napadnuté opatrenie nevrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože nové konanie by s odkazom na objektívne skutočnosti (uzatvorenie vyhodnotenia predmetnej výzvy k 30.06.2021) bolo nadbytočné a neefektívne. Uvedený postup je zároveň súladný s § 191 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého je pri zrušení napadnutého opatrenia na úvahe súdu, či vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, pričom pri tejto úvahe súd vždy vychádza z okolností prejednávanej veci. 25. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).