Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/138/2021 1021200927 11. 04. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200927.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a JUDr. Davida Žáka, v právnej veci žalobcu: ChocoSuc Partner, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 502, Trebišov, IČO: 36 617 016, právne zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave opatrenie – Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu žalovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalovaný Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021 oznámil žalobcovi, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení neskorších predpisov a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080 zo dňa 19.03.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej prenajímateľom AUPARK a.s. (IČO: 47 240 377) v mene nájomcu - žalobcu a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 656115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. II. Žaloba 2. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.06.2021, domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) SSP.
3. Žalobca vidí nezákonnosť opatrenia predovšetkým v tom, že závery, ku ktorým dospel žalovaný v predmetnom opatrení vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnom výklade a aplikácii obsahu pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb” použitého uzneseniami vlády SR a vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR. Žalovaný pri vydávaní napadnutého opatrenia zjavne nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav ohľadom činnosti žalobcu v prevádzke v nákupnom centre AUPARK Bratislava, kde žalobca ponúka iba cukrovinky, a to výlučne len v rozsahu čokoládových produktov značky A.. Na základe uvedeného nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu následne žalovaný aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, a teda nesprávne vyhodnotil, že vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu nie sú splnené podmienky stanovené vo výzve pre poskytnutie dotácie na nájomné. Žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti (opatrenie) neodôvodnil resp. v rozsahu odôvodnenia iba bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a bez uvedenia úvah, ktoré ho k vydaniu predmetného opatrenia viedli oznámil svoje rozhodnutie. 4. Prevádzka žalobcu v nákupnom centre AUPARK Bratislava, a to prevádzka čokolatérie, resp. vzorkovej predajne čokoládových produktov značky A., neposkytuje uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb, keďže sa v tejto prevádzke predáva výlučne iba väčšinou nebalená čokoláda a výrobky z nej (značky A.), pričom v tejto prevádzke nie je možné si zakúpiť ani len akýkoľvek nápoj, resp. iné k životu nevyhnutné potraviny. Z uvedeného teda vyplýva, že na predmetnú prevádzku žalobcu sa nevzťahuje a ani nemôže vzťahovať výnimka z uznesení vlády SR a z vyhlášok UVZ SR, a to výnimka z uzatvorenia prevádzok. Prevádzka žalobcu v nákupnom centre AUPARK Bratislava bola za uvedené obdobie, za ktoré žiada dotáciu na nájomné, z dôvodu, že neposkytuje uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb, zatvorená. Medzi „obstaranie resp. uspokojenie nevyhnutných životných potrieb” je s poukazom na teleologický výklad a rešpektujúc jazykové pravidlá možné zaradiť iba také činnosti, ktorých cieľom sú potreby primárne (základné), prípadne vrodené, a ktorých obstaranie je nevyhnutné pre samo zachovanie ľudskej existencie. Ani relevantná spotrebiteľská verejnosť si pri bežnom vnímaní pojmu „obstaranie resp. uspokojenie nevyhnutných životných potrieb" nepochybne nepredstaví kúpu čokolády, výrobkov z nej. Poskytovanie tovaru v rozsahu čokolády a výrobkov výlučne z nej (značky A.) nemožno považovať za obstaranie primárnych (základných) potrieb nevyhnutných pre samo zachovanie ľudskej existencie, a preto ani výnimka zo zákazu uzatvorenia prevádzok (z dôvodu poskytovania nevyhnutných životných potrieb) sa na prevádzku žalobcu nemohla vzťahovať. Navyše verejnosť musela a bola obmedzená v návštevnosti prevádzky žalobcu z dôvodu zákazu vychádzania, nakoľko nemohla navštíviť inú ako najbližšiu maloobchodnú predajňu, ktorou nepochybne nemohla byť vždy prevádzka žalobcu nachádzajúca sa v nákupnom centre AUPARK Bratislava. 5. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaný vágne odôvodnil svoje rozhodnutie o neschválení žiadosti žalobcu o dotáciu iba konštatáciou, že: „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ Z predmetného opatrenia však žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel žalovaný k uvedenému právnemu záveru. Z opatrenia žalovaného nevyplýva, aký skutkový stav mal žalovaný zistený, resp. z akých skutkových okolností vychádzal, a ako ich vyhodnotil. Vzhľadom k tomu, že uvedené nejasnosti nie je možné odstrániť ani výkladom, nakoľko odôvodnenie opatrenia žalovaného spočíva iba v jedinej strohej vete, ktorá je navyše bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, je dôvodné konštatovať nepreskúmateľnosť tohto opatrenia žalovaného. Dôvodnosť a relevantnosť námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov umocňuje aj skutočnosť, že porovnateľné subjekty získali dotáciu na nájomné, avšak žalobcovi bez akéhokoľvek potrebného a zákonného odôvodnenia nebola priznaná dotácia. Došlo tak k diskriminácii a znevýhodneniu, čo nepochybne osvedčuje záver o tom, že do práv a právom chráneným záujmov žalobcu sa nezákonne zasiahlo vydaním tohto opatrenia žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vyjadrením zo dňa 28.02.2022 žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že vyhlásil výzvu na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné a uverejnil schému štítnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID -19- Dotácie na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809. Potvrdil, že žalobca požiadal o dotáciu dňa 25.03.2021, ale pred tým v marci prebehla medzi nimi e – mailová komunikácia ohľadom právneho nároku vyššie uvedenú dotáciu, vyjadril sa a tiež žalobcu odkázal na Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej len „ÚVZ SR“)s možnosťou
poskytnutia záväzného stanoviska. Právny nárok je úzko spätý so subjektívnym právom, lebo spočíva vo vymáhateľnosti subjektívneho práva. Nárok sa vždy viaže na konkrétne subjektívne právo, preto nárok bez subjektívneho práva nemá opodstatnenie a nemôže samostatne existovať. Na rozdiel od subjektívneho práva, ktoré nemusí byt vždy vybavené vlastnosťou vynútiteľnosti, t.j. nárokom. Z uvedeného vyplýva, že nároky nemôžu existovať samostatne, bez práv, ale práva môžu byť buď spojené s nárokmi, alebo môžu byt bez nárokov. V súvislosti s § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií zákonodarca právo na štátnu pomoc nevybavil nárokom. To znamená, že vlastnosťou, obsahom tohto práva nie je jeho vynútiteľnosť proti vôli povinného subjektu. Realizáciu práva na poskytnutie štátnej pomoci ponecháva zákonodarca na vôli zúčastnených subjektov. Ide teda o právne vzťahy, kde absentuje nárok. Právo na dotáciu nie je vybavené nárokom, ale ide o subjektívne nežalovateľné právo, lebo nie je vynútiteľné ani žalovateľnosťou. Je teda nevynútiteľné proti vôli povinného subjektu (poskytovateľa dotácie). Poskytnutie dotácie je viazané na celý rad podmienok ustanovených právnymi predpismi, ktoré sa premietajú do rôznych práv a povinností, s ktorými je spojený celý komplikovaný proces poskytovania štátnej pomoci. Navyše, celkový rozsah štátnej pomoci (celkový finančný objem), ktorý možno poskytnúť, je limitovaný. To znamená, že zo samotnej povahy či charakteru práv na štátnu pomoc vyplýva, že ho nemožno od počiatku vybaviť nárokom. Z charakteru tohto práva potom vyplýva aj potreba ponechať výber konečného prijímateľa štátnej pomoci na správny orgán. 7. Žalovaný potvrdil, že žalobca žiadosť o poskytnutie dotácie podal na elektronickom formulári. Žalovaný z dôvodu očakávania veľkého objemu žiadostí o dotáciu na nájomné a pre urýchlenie poskytovania dotácií nastavil celý proces výlučne elektronicky t.j. žiadosť bolo možné podať výlučne na elektronickom formulári podpísanom zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako k vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádzalo resp. stále dochádza výlučne v systéme, na základe žiadateľom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický systém je nastavený tak, že „bez ľudského faktoru sám vyhodnotí oprávnenosť“ dotácie a jej výšku. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že nevedie, nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. Žalobca nebol povinný v období od 19.12.2020 do 31.12.2020 uzatvoriť svoju prevádzku a mohol naďalej vykonávať činnosti spočívajúci v predaji potravín v zmysle §1 ods. 1, §1 ods. 2 písm. c) Vyhlášky UVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí č. 45/2020 a podľa časti B bodu 2. uznesenia vlády SR č. 804 zo 16.12.2020 a § 2 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Žalovaný uviedol, že v prílohe prikladá ako dôkaz emailovú komunikáciu so žalobcom z 09.03.2021, 10.03.2021, emailovú komunikáciu medzi žalovaným a UVZ SR, dôkazy k štátnej dotácii a aj reálne predmetné listiny do spisu doložil. Dňa 12.03.2024 žalovaný predložil výstup z elektrického systému, v ktorom sa nachádza napadnuté opatrenie, žiadosť o poskytnutie dotácie, emailová komunikácia so žalobcom zo dňa 09.03.2021, zo dňa 10.03.2021 a emailovú komunikáciu medzi žalovaným a UVZ SR. Naďalej žalovaný tvrdí, že administratívnom spisom v tejto veci nedisponuje. IV. Ďalšie vyjadrenia žalobcu 8. Žalobca vo vyjadreniach zo dňa 20.01.2022 zopakoval právnu argumentáciu k výkladu pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“. Vyjadrením žalobcu zo dňa 06.03.2023 poukázal na konštatáciu žalovaného, v ktorej žalovaný výslovne a nepochybne potvrdil, že administratívny spis týkajúci sa toho-ktorého napadnutého opatrenia nevedie a ani nemá, je významná pre posúdenie veci v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že žiaden administratívny spis týkajúci sa napadnutého opatrenia a jeho vydaniu predchádzajúceho konania žalovaný zjavne nemá lebo neexistuje, je nutné prijať záver, že žalovaný tento administratívny spis týkajúci sa napadnutého opatrenia ani v budúcnosti nebude schopný v tomto konaní predložiť konajúcemu správnemu súdu. Už samotné vyjadrenie žalovaného o tom, že nemal a ani nikdy neviedol žiaden administratívny spis v obdobných veciach, len osvedčuje nezákonnosť správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného, keďže toto opatrenie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je nepreskúmateľné. Len z obsahu administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom uložených by bolo možné preskúmať postup a zákonnosť opatrenia žalovaného. Žalobca upravil žalobný návrh tak, aby konajúci správny súd zrušil opatrenie - oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021 bez vrátenia veci na ďalšie konanie. V. Konanie pred správnym súdom
9. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 6S/138/2021. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/138/2021. VI. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy. 13. Podľa § 80 ods. 2 SSP pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty. 14. Podľa § 102 ods. 1 SSP orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 15. Podľa § 103 ods. 1 SSP ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. 16. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 17. Podľa § 105 ods. 2 písm. c) SSP na účel podľa odseku 1 predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. 18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 19. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
20. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (ods.2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods.4). 21. Podľa § 13c ods. 1 zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení od 09.12.2020 do 29.11.2022 (ďalej len „zákon o dotácii“), dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 22. Podľa § 13c ods. 2 zákona o dotácii, predmetom nájmu môže byť a) miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov, b) trhové miesto. 23. Podľa § 13c ods. 4 zákona o dotácii, dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť a) fyzická osoba – nepodnikateľ, b) fyzická osoba – podnikateľ, c) právnická osoba – nepodnikateľ, d) právnická osoba – podnikateľ. 24. Podľa § 13c ods. 5 zákona o dotácii, žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. 25. Podľa § 13c ods. 8 zákona o dotácii, nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na základe schválenej schémy pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) a výzvy na predkladanie žiadostí. 26. Podľa § 13c ods. 14 zákona o dotácii, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. 27. Podľa § 2 písm. j) zákona o dotácii, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom (§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na podporu nájomného podľa § 13c. 28. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dotácii, na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 29. Podľa §7 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom.
30. Podľa § 17 ods. 2 zákona o štátnej pomoci, na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Za poskytnutie pomoci je zodpovedný jej poskytovateľ. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 31. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 11. apríla 2024 bez nariadenia pojednávania, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 28. februára 2024. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného - Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení neskorších predpisov a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080 zo dňa 19.03.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej prenajímateľom AUPARK a.s. (IČO: 47 240 377) v mene nájomcu - žalobcu a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 656115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky. 33. Po preskúmaní súdneho spisu správny súd konštatuje, že žalovaný nepredložil správnemu súdu administratívny spis s odôvodnením, že tento neviedol, keďže žiadosti boli posudzované elektronicky bez ľudského faktora. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil len emailovú komunikáciu so žalobcom zo dňa 09.03.2021 a zo dňa 10.03.2021, a emailovú komunikáciu medzi žalovaným a UVZ SR. 34. Zo súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/138/2021-64 zo dňa 29.07.2022 uložil žalovanému podľa § 80 ods. 1 písm. a) SSP v spojení s § 80 ods. 2 SSP pokutu vo výške 500 € za nesplnenie povinnosti predložiť súdu originálne administratívne spisy týkajúce sa predmetnej veci. 35. Správny súd v Bratislave podaním zo dňa 26.07.2023, doručeným žalovanému dňa 26.07.2023, opätovne vyzval žalovaného na predloženie spisov s poučením, že za nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy môže správny súd uložiť orgánu verejnej správy pokutu, a to aj opakovane. 36. Vzhľadom na to, že žalovaný ani po opätovnej výzve nezaslal správnemu súdu administratívny spis, uložil mu uznesením č. k. BA-6S/138/2021-96 zo dňa 22.09.2023 podľa § 80 ods. 1 písm. a SSP v spojení s § 80 ods. 2 SSP pokutu vo výške 1.000 €. 37. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaný na výzvu súdu nepredložil v zmysle príslušných ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedených vo výzvach súdu administratívny spis, bez ohľadu na nosič a formu, v akej sa dokumentácia týkajúca sa žalobcu vedie, ide sa o porušenie zákonných povinností žalovaného vo vzťahu k súdu, ako aj o porušenie práva každého, t.j. aj žalobcu, na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, a o porušenie práva žalobcu na prístup k dokumentom žalovaného. 38. Správny súd vyjadrenie žalovaného ohľadom nepredloženia administratívneho spisu vyhodnotil ako konanie porušujúce povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa ustanovenia § 102 ods. 1 SSP a § 105
ods. 2 písm. c) SSP, ako aj konanie porušujúce povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že žalovaný pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny správneho súdu v zmysle § 103 ods. 1 SSP. 39. Takéto konanie žalovaného spočívajúce v porušení zákonných povinností predložiť súdu administratívny spis je podľa názoru správneho súdu porušením práva žalobcu na dobrú správu vecí verejných, najmä pokiaľ ide o princíp viazanosti právom, transparentnosti a právnej istoty. 40. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že žiadosti o dotáciu neboli posudzované s použitím ľudského faktora, ale výlučne elektronickým systémom žalovaného, správny súd uvádza, že podpis pod oznámením o neschválení žiadosti patrí ministrovi hospodárstva SR, ktorý tak potvrdil, že sa jedná o oficiálny výstupný dokument ústredného orgánu štátnej správy. 41. Správny súd pripomína, že žalovanému nič nebránilo predložiť dokumentáciu tvoriacu obsah administratívneho spisu aj v elektronickej podobe. 42. Správny súd vychádza z toho, že každý správny orgán je povinný viesť pri každom konaní tzv. administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním. Administratívny spis je súbor chronologicky a individuálne usporiadaných dokumentov, ktoré správnemu orgánu slúžia ako základ pre rozhodnutie o správnom uznesení. Každý spis má svoje osobitné označenie (spisová značka), ktorým je možné daný spis identifikovať. Všetko, čo je pre dané správne konanie dôležité by malo byť obsahom administratívneho spisu. Administratívny spis by mal obsahovať všetky podklady a podstatné skutočnosti, ktoré správny orgán využije pre vydanie rozhodnutia. Je dôležité vedieť, že obsah spisu nie je tajný, ale každý účastník konania má právo do neho nahliadnuť. Rovnako je dôležité dohliadnuť na to, aby každý podklad, ktorý účastník konania považuje pre vydanie rozhodnutia za dôležitý, bol v spise zaevidovaný. Obsah administratívneho spisu by ideálne mal odzrkadľovať to, akým spôsobom dospel správny orgán k správnemu rozhodnutiu, aké podklady na rozhodnutie použil a prečo. Rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia by mali byť uvedené dôvody, prečo správny orgán použil na vydanie rozhodnutia tie podklady, ktoré použil, ako ich dal do logických vzájomných súvislostí, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, ktoré sú v administratívnom spise uvedené, avšak ktoré na rozhodnutie nepoužil a pod. Čiže pokiaľ žalovaný evidoval žiadosť o poskytnutie dotácie na nájomné ku každému žiadateľovi len elektronicky, správny súd má za to, že jeho povinnosťou bolo viesť administratívny spis aspoň elektronicky(hoc by v ňom bola evidovaná len predmetná žiadosť), pokiaľ ho nevytlačil a v papierovej podobe si nevytvoril administratívny spis. 43. Podľa názoru správneho súdu nepredloženie administratívneho spisu žalovaného v súdnom konaní je samo o sebe závažným zásahom do subjektívnych práv žalobcu, kedy žalovaný kladie žalobcovi ako aj súdu prekážky. Znemožňuje tak žalobcovi realizovať práva na prístup k dokumentov a ku spisu, ktorý sa ho týka, a súdu znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Takýto stav je v právnom štáte netolerovateľný vo vzťahu k akémukoľvek žalovanému, a je osobitne znepokujúci, pokiaľ je žalovaným ústredný orgán štátnej správy. 44. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z neho vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 5S/14/2018 uviedol, že i keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Správneho súdneho poriadku v takomto znení, z § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis. 45. V danom prípade žalovaný povinnosť predložiť administratívny spis nesplnil ani po opätovnej výzve na predloženie administratívneho spisu a ani po uložení dvoch pokút podľa § 80 ods. 1 písm. a) SSP v spojení s § 80 ods. 2 SSP za nesplnenie tejto povinnosti. Žalovaný tak svojim nekonaním vytvoril prekážku napadnuté opatrenie riadne preskúmať. 46. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné jednak z dôvodu, že odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje iba jednu vetu v znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“ a aj z dôvodu, že v dôsledku absencie administratívneho spisu nie je možné posúdiť zákonnosť napadnutého opatrenia. Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo Výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme štátnej pomoci žalobca nesplnil. 47. Správny súd ďalej k veci uvádza, že aj keď na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, žalovaný musí zamietnutie žiadosti riadne zdôvodniť, a to s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. 48. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. 49. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade, že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63: „ 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. 61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej
verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu. 63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho konania.“ 50. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného - Oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva SR o neschválení žiadosti o dotáciu č. 56115/2021-1080-87834 zo dňa 29. marca 2021 pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a to bol aj dôvod, pre ktorý správny súd nemohol posudzovať druhú žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci. 51. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a o žiadosti žalobcu o dotáciu č. č. 56115/2021-1080 zo dňa 19.03.2021 rozhodne s riadnym odôvodnením tohto rozhodnutia. Správny súd obligatórne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP). 52. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.