Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/45/2021 1021200540 10. 09. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200540.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX , D. E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 19. mája 2020. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. c/ ZSP a vecne tým, že žalobca ku dňu vzniku invalidity k 1. januáru nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 3. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že z dôvodu dopravnej nehody v rodine nemohol dokončiť strednú školu, že užíva lieky a jeho zdravotný stav je nepriaznivý od detstva. Požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu. K odvolaniu nepripojil žiadne lekárske správy. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXX XXXX podľa § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutie orgánu prvého stupňa zmenila tak, že: „Podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písmena b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zamieta žiadosť pána A. B. o invalidný dôchodok.“ 5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 72 ods. 1 písm. b/ ZSP a vecne tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 7. augusta 2020, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobcu, preto posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho
neprítomnosti, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, dňa 23. marca 2021 so záverom, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil Fallotovu tetralógiu (stav po korekcii srdcovej chyby r. 1990), NYHA II., ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 1 vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, písmena b) - s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4-5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75 W - NYHA II, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %). 6. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania bola stanovená na 45 %, s dátumom vzniku invalidity 1. augusta 2006. 7. Nakoľko v rámci odvolacieho konania nastala zmena v dátume vzniku invalidity žalobcu, ktorý bol určený na 1. augusta 2006, opätovne bol posúdený nárok účastníka konania na invalidný dôchodok. 8. Keďže medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, žalovaná zisťovala, či splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 ZSP. 9. Žalovaná uviedla, že ustanovenie § 71 a § 72 ZSP jednoznačne ustanovujú, že na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok sa zohľadňuje obdobie dôchodkového poistenia získané pred vznikom invalidity, obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané po 1. auguste 2006 na tieto účely teda nemožno započítať. Na obdobie od 5. júna 2014 do 24. júna 2014, od 11. júna 2015 do 5. októbra 2015 a od 2. decembra 2016 do 22. decembra 2016, za ktoré žalobca získal celkovo 158 dní obdobia dôchodkového poistenia, nemožno prihliadnuť na účely nároku na invalidný dôchodok, pretože bolo získané v období po vzniku invalidity, t. j. po 1. auguste 2006. 10. V odvolacom konaní mala žalovaná za preukázané, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 1. augustu 2006 dovŕšil 21 rokov veku a pred vznikom invalidity nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenú v § 70 ods. 1 ZSP. 11. V odvolacom konaní žalobca nepreukázal ďalšie obdobia dôchodkového poistenia, ani nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. 12. Nakoľko žalobca naďalej nesplnil jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, konkrétne podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písmena b/ ZSP, nebolo možné napriek splneniu podmienky vzniku invalidity, žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 19. mája 2020, ktorá bola vyhodnotená ako žiadosť o invalidný dôchodok, ani v odvolacom konaní vyhovieť. II. Správna žaloba 13. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.04.2021. V rámci svojej žaloby žalobca uviedol, že má problém sa zamestnať keďže bol päť krát operovaný. Automobilka ho do zamestnania pre jeho zdravotný stav nezoberie. 14. V doplnení žaloby uviedol, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje sa zamestnať a mať príjem. Nakoľko v posledných rokoch nepracoval, nemá dosť finančných prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb. Je presvedčený, že má nárok na priznanie invalidného dôchodku. Vyslovuje nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiada o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Uvádza, že podľa jeho názoru spĺňa všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok. III. Vyjadrenie žalovanej
15. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá uvádza, že hoci medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, ale nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. c) ZSP. Ku dňu vzniku invalidity. 16. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Námietky uvádzané žalobcom o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu preto žalovaná považuje za nedôvodné. 17. Žalovaná uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v § 153 ZSP posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. 18. Žalovaná poukazuje na § 70 ods. 1 ZSP, podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť kumulatívne. 19. Napriek tomu, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca, nezískal zároveň aj potrebné doby dôchodkového poistenia. Podľa § 72 ods. 1 písmena b/ ZSP potreboval žalobca získať najmenej 1 rok dôchodkového poistenia. Pričom § 72 ods. 2 ZSP jednoznačne ustanovuje, že na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok sa zohľadňuje obdobie dôchodkového poistenia získané pred vznikom invalidity, obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané po 1. auguste 2006 na tieto účely nemožno započítať. Na obdobie od 5. júna 2014 do 24. júna 2014, od 11. júna 2015 do 5. októbra 2015 a od 2. decembra 2016 do 22. decembra 2016, za ktoré žalobca získal celkovo 158 dní obdobia dôchodkového poistenia, nemožno prihliadnuť na účely nároku na invalidný dôchodok, pretože bolo získané v období po vzniku invalidity, t. j. po 1. auguste 2006. 20. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 1. augustu 2006 dovŕšil 21 rokov veku a pred vznikom invalidity nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenú v § 70 ods. 1 ZSP. IV. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 22. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 24. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe 26. lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja ďalšej liečby a
27. komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 28. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 30. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 31. Podľa § 71 ods. 8 ZSP určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 32. Podľa § 71 ods. 9 ZSP, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého 33. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ ZSP, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec, alebo poškodený požiada. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 35. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 10.10.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a zástupkyne žalovanej, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 36. Pred otvorením pojednávania, súd v súčinnosti so žalobcom ustálil predmet súdneho prieskumu. Žalobca navrhuje aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX. 37. Na pojednávaní žalobca poukázal na svoj zlý zdravotný stav, namieta že často nemá peňažné prostriedky ani na pokrytie základných životných potrieb. V dôsledku svojho zdravotného stavu má problém sa zamestnať. 38. Na pojednávaní zástupkyňa žalovanej nerozporuje zdravotný stav žalobcu, nesporuje splnenie medicínskej podmienky, invalidity. Avšak žalobca nesplnil podmienku získania potrebných rokov
dôchodkového poistenia, zotrváva na správnosti svojich rozhodnutí, pridržiava sa doteraz v konaní predložených vyjadrení vo veci a žiada zamietnutie správnej žaloby žalobcu 39. Predmetom súdneho prieskumu vo veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým zmenila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, tak že zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Ako dôvod uviedla, nesplnenie jednej z podmienok na jeho priznanie, konkrétne podmienky získania počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ZSP. 40. Žalobca požiadal dňa 19. mája 2020 Sociálnu poisťovňu o zvýšenie invalidného dôchodku. Žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla rozhodnutím zo dňa 1. júla 2020, nakoľko žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 1. januáru 2010, nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. V odvolacom konaní odvolací orgán na základe skutkového a právneho stavu preklasifikoval žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na žiadosť o priznanie invalidného dôchodku (takéto preklasifikovanie žalobca ani v administratívnom, ani v súdnom konaní nenamietal), nakoľko žalobca invalidný dôchodok doteraz nepoberal, ktorú následne zamietol. 41. Na základe žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu dňa 10. júna 2020, kedy bola zmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 % na 75 %, s dátumom zmeny od 3. decembra 2018 (od vyšetrenia magnetickou rezonanciou), bez aktuálneho kardiologického vyšetrenia. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 1. júla 2020 bola žiadosť zamietnutá. 42. Keďže v odvolaní žalobca žiadal o uznanie invalidity z mladosti, bolo žalovanou vyžiadané vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by sa objektívne zodpovedala otázka, či rozsah zdravotného postihnutia zodpovedá plnej invalidite, s určením dátumu jej vzniku. 43. Žalobca skončil povinnú školskú dochádzku v roku 2001. Z čoho bolo zrejmé, že jeho zdravotný stav bolo treba posudzovať na účely invalidity z mladosti podľa vtedy platného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.“). Na základe tohto právneho predpisu by spĺňal nárok na invalidný dôchodok z mladosti, keby sa stal plne invalidným, t. j. invalidným podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, teda pred rokom 2001. 44. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom posudku zo dňa 23. marca 2021 určil Fallotovu tetralógiu (stav po korekcii srdcovej chyby r. 1990), NYHA II., ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 1 - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, písmena b) - s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4-5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75 W - NYHA II, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % 45 %), s výrokom, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP. 45. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania bola posudkovým lekárom stanovená vo výške 45 %, s dátumom vzniku invalidity 1. augusta 2006. 46. K námietke žalobcu, že nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu a je presvedčený o tom, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75%, tunajší súd uvádza, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť
o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 ZSP. 47. Zároveň súd dodáva, že žalovaná nesporuje splnenie medicínskej podmienky invalidity žalobcu podľa § 71 ods. 1 ZSP na nárok na priznanie invalidného dôchodku. Avšak podľa § 70 ods. 1 ZSP, je potrebné aby poistenec, ak sa stal invalidným, získal zároveň aj počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 ZSP. Je potrebné všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok splniť kumulatívne – medicínsku podmienku nároku, invaliditu (pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), žalobca naplnil, ale zároveň žalobca potreboval aj získať zákonom stanovený počet rokov dôchodkového poistenia. Práve nesplnenie získania zákonom stanoveného počtu rokov dôchodkového poistenia v žalobcovom prípade podľa § 72 ods. 1 písmena b/ ZSP v počte najmenej 1 rok bol dôvod, prečo žalovaná zamietla žalobcovi žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. 48. Podľa § 72 ods. 1 písmena b/ ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej 1 rok. 49. Súd mal za preukázané, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, teda k 01. augustu 2006 dovŕšil 21 rokov veku a pred vznikom invalidity nezískal dostatočný počet obdobia dôchodkového poistenia (najmenej jeden rok), čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenú v § 70 ods. 1 ZSP. 50. Zároveň žalobcovi obdobie od 5. júna 2014 do 24. júna 2014, od 11. júna 2015 do 5. októbra 2015 a od 2. decembra 2016 do 22. decembra 2016, za ktoré žalobca získal celkovo 158 dní obdobia dôchodkového poistenia, nemožno prihliadnuť na účely nároku na invalidný dôchodok, pretože bolo získané v období po vzniku invalidity - po 1. auguste 2006. Žalobca ani v rámci súdneho konania súdu nepreukázal získanie zákonom najmenej 1 rok požadovanej doby dôchodkového poistenia pred 1. augustom 2006. 51. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).