Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/26/2021 1021200217 12. 11. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200217.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F., právne zastúpeného: LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, štatutárny zástupca: JUDr. Radoslav Kačur, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium hasičského a záchranného zboru (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím, č. p.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie) podľa § 80 ods. 1 a § 19 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“ alebo „zákon č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase“) vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia žalobcovi, v stálej štátnej službe, funkčné zaradenie riaditeľ odboru plánovania a koncepcií Prezídia hasičského a záchranného zboru, ktorý bol dočasne práceneschopný od 01.06.2020 rozhodlo tak, že podľa § 6 ods. 8 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. priznalo žalobcovi za kalendárne dni od 01.07.2020 do skončenia dočasnej práceneschopnosti na výkon štátnej služby nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona z dôvodu porušenia dodržiavania liečebného režimu. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z. bol žalobca povinný vrátiť služobnému úradu sumu v celkovej výške 867,62 EUR ako rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 01.07.2020 do 31.07.2020. Porušenie liečebného režimu žalobcom videl správny orgán prvého stupňa v tom, že žalobca nedodržal dňa 01.07.2020 čas povolených denných vychádzok, určených ošetrujúcou lekárkou denne v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod. Dňa 01.07.2020 sa podľa úradného záznamu príslušníkov v dennej službe žalobca nachádzal na pracovisku Ministerstva vnútra SR na Drieňovej 22 v Bratislave, pričom do budovy vstúpil o 17.20 hod. a budovu opustil o 17.25 hod. Keďže sa žalobca v čase mimo vychádzkových hodín určených ošetrujúcim lekárom nenachádzal na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti na výkon štátnej služby, došlo k porušeniu dodržiavania liečebného režimu, a preto mu žalovaný dávku nemocenského krátil podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Keďže žalobcovi už bolo za kalendárne dni od 01.07.2020 do 31.07.2020 nemocenské vyplatené, podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z. uložil správny orgán žalobcovi povinnosť časť dávky, ktorá mu nepatrila v poskytnutej sume, vrátiť.
2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu odvolanie zo dňa 21.09.2020, v ktorom žiadal, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. V odvolaní žalobca tvrdil, že neporušil povinnosť dodržiavať liečebný režim počas trvania pracovnej neschopnosti. Dňa 01.07.2020 absolvoval zubné vyšetrenie u svojej stomatologičky, ktoré začalo o 16.00 hod a skončilo o 17.00 hod. S ohľadom na dĺžku trvania stomatologického vyšetrenia, keďže žalobcovi bolo zrejmé, že do 17.00 hod. sa nestihne vrátiť do miesta, kde sa mal podľa potvrdenia o práceneschopnosti zdržiavať a keďže bol opakovane zamestnankyňou žalovaného počas trvania jeho práceneschopnosti vyzvaný, aby sprístupnil spis týkajúci sa mimorozpočtových prostriedkov do 02.07.2020, cestou zo stomatologického vyšetrenia sa zastavil na svojom pracovisku za účelom sprístupnenia tohto spisu konajúc v dobrej viere, keďže požiadavka na sprístupnenie bola komunikovaná ako urgentná. Žalobca poukázal na to, že liečebný režim, ako je definovaný v § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), dôsledne dodržiaval. Jeho konanie preto nemôže byť považované za úmyselné porušenie liečebného režimu, na základe ktorého mu mala byť znížená výška nemocenského. Prvostupňové rozhodnutie považuje za šikanózne, nesprávne a nezákonné, keďže nekonal s úmyslom porušiť liečebný režim, ale naopak ústretovo s cieľom vyhovieť požiadavke zamestnávateľa o sprístupnenie spisu, pričom v budove pracoviska sa zdržal iba 4 minúty. Poukázal tiež na to, že kontrola dodržiavania liečebného režimu sa vykonáva v mieste uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo v mieste, kde sa má dočasne neschopný vojak alebo profesionálny policajt zdržiavať. Na základe kamerového záznamu preto nebolo možné rozhodnúť tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Uviedol tiež, že dňa 01.07.2020 kontrola v mieste uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vykonaná bola, pričom nebolo zistené porušenie liečebného režimu z jeho strany. Služobný úrad tiež postupoval protizákonne, keď účastníkovi nevyplatil nemocenské za obdobie od 01.08.2020 do 31.08.2020 v plnej sume, ale krátené o sumu podľa výroku II. prvostupňového rozhodnutia, pretože odvolanie proti výroku II. napadnutého rozhodnutia má odkladný účinok. Poukázal aj na vadu výroku II., v ktorom nie je uvedená lehota na vrátenie sumy rozdielu medzi vyplateným nemocenským a priznaným nemocenským. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že dňa 01.07.2020 o 12.10 hod. bola poverenými zamestnankyňami žalovaného vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu žalobcu, v rámci ktorej nebolo zistené porušenie dodržiavania liečebného režimu. Počas tejto kontroly bol žalobca vyzvaný na odovzdanie kľúčov od jeho kancelárie za účelom zabezpečenia spisového materiálu na poradu, kľúče však žalobca vydať odmietol, na čo mu bolo oznámené, že spisy musia byť zabezpečené na poradu dňa 02.07.2020. Žalobca uviedol, že spisy zabezpečí. Následne bol žalovaným zistený vstup žalobcu do budovy pracoviska dňa 01.07.2020 v čase po 17.00 hod. Žalovaný na základe podozrenia z porušenia liečebného režimu začal voči žalobcovi konanie vo veci zníženia dávok nemocenského. Žalovaný uviedol, že návštevu pracoviska počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti mimo určeného času vychádzok nie je možné ani z dôvodu plnenia požiadavky služobného úradu na sprístupnenie spisového materiálu považovať za akceptovateľnú. Vo vzťahu k odkladnému účinku podaného odvolania žalovaný uviedol, že podanie odvolania proti výroku I. o priznaní dávky nemocenského zabezpečenia nemá odkladný účinok, a preto má žalovaný za to, že v druhej časti výroku napadnutého rozhodnutia zvolený spôsob výkonu určenej povinnosti je v súlade s právnou úpravou v oblasti vykonateľnosti rozhodnutí vo veciach sociálneho zabezpečenie príslušníkov HaZZ. Keďže druhým výrokom nebolo rozhodnuté o započítaní nároku, táto odvolateľova námietka presahuje rámec prvostupňového konania. Konaním žalobcu došlo k porušeniu § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., námietky žalobcu považoval odvolací orgán za nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie za správne, obsahujúce zákonné náležitosti a vydané príslušným orgánom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 16.02.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.02.2021, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe, obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, uviedol, že bol v budove svojho pracoviska dňa 01.07.2020 počas trvania jeho práceneschopnosti v čase od 17.21 hod. do 17.25 hod., teda mimo ošetrujúcou lekárkou určených vychádzkových hodín, ale na pracovisko sa dostavil výlučne na základe predchádzajúcich telefonických urgencií zo strany
zamestnancov žalovaného, aby zabezpečil sprístupnenie spisu nachádzajúceho sa v jeho kancelárii na poradu, teda konal v dobrej viere vyhovieť požiadavke svojho služobného úradu. Žalobca tiež poukázal na to, že k 31.12.2020 bol na základe jeho žiadosti skončený služobný pomer v štátnej službe. 5. K námietke nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že bez riadneho poverenia nebol oprávnený vydať zamestnankyniam, ktoré u neho dňa 01.07.2020 vykonávali kontrolu dodržiavania liečebného režimu, kľúče od jeho kancelárie. Konanie žalobcu, v rámci ktorého sa snažil v maximálnej miere vyhovieť požiadavkám služobného úradu, nie je možné považovať za porušenie liečebného režimu. Poukázal na to, že žiadnym spôsobom neporušil dodržiavanie liečebného režim, definovaného v § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z., ako mu bol určený ošetrujúcou lekárkou a zo strany žalovaného išlo o formalistický výklad ustanovenia § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný pri vyhodnocovaní skutkového stavu mal zobrať do úvahy, že zamestnankyne vykonávajúce kontrolu dodržiavania liečebného režimu neboli oprávnené na prevzatie kľúča od kancelárie žalobcu, že žalobca bol zo strany služobného úradu opakovane urgovaný na sprístupnenie spisu, taktiež že žalobca by sa po stomatologickom vyšetrení nestihol v rámci povolených vychádzkových hodín vrátiť na adresu, na ktorej sa mal zdržiavať a v neposlednom rade zohľadniť aj mimoriadnu situáciu, vyhlásenú v Slovenskej republike od 11.03.2020, v rámci ktorej bolo občanom SR odporúčané cestovať len v nevyhnutných prípadoch. Žalovaný nevzal do úvahy okolnosti, ktoré žalobcu priviedli k tomu, že sa mimo povolených hodín vychádzok dostavil na pracovisko. Účelom vydania napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia bolo podľa žalobcu sankcionovať ho a „dotlačiť“ ho k podaniu žiadosti o ukončenie služobného pomeru. Konanie žalovaného, keď na jednej strane opakovane vyzýval a urgoval žalobcu na sprístupnenie spisového materiálu a na druhej strane, keď žalobca jeho požiadavke vyhovel a spis sprístupnil, služobný úrad konštatoval porušenie liečebného režimu, za čo žalobcu sankcionoval znížením dávky sociálneho zabezpečenia, považuje žalobca za šikanózne a špekulatívne, nepožívajúce ochranu a rozporné s dobrými mravmi aj princípom spravodlivosti. 6. Žalobca tiež namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval porušenie dodržiavania liečebného režimu na základe zistenia skutočností iným spôsobom, než je uvedené v § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z., teda nie na základe kontroly vykonanej na mieste, kde sa mal žalobca počas trvania pracovnej neschopnosti zdržiavať. Žalobca namietal aj nesprávnosť postupu žalovaného, keď žalobcovi nebola vyplatená celá nemocenská dávka za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020, ale táto sa započítala voči jeho povinnosti na zaplatenie sumy vo výške 867,62 EUR podľa výroku II. prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že osobitný zákon (zákon č. 328/2002 Z. z.) neustanovuje, že rozhodnutie o vrátení rozdielu medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným nemá odkladný účinok, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok má. Žalovaný teda postupoval protizákonne, keď výroku II. prvostupňového rozhodnutia nepriznal odkladný účinok, keďže ustanovenie § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nehovorí o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu o vrátení rozdielu medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným (ktorým sa výška nemocenskej dávky zníži) nemá odkladný účinok, na základe čoho nebola žalobcovi riadne vyplatená nemocenská dávka za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 09.04.2021, žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Vyjadrenie odôvodnila tým, že žalobca bol všeobecným lekárom pre dospelých uznaný dočasne pracovne neschopným na výkon štátnej služby od 01.06.2020 s tým, že žalobca bol povinný počas trvania práceneschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „potvrdenie“) s povolenými dennými vychádzkami od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod. Počas kontroly dodržiavania liečebného režimu žalobcom poverenými zamestnankyňami žalovaného dňa 01.07.2020 o 12.10 hod. na adrese uvedenej v potvrdení nebolo zistené porušenie dodržiavania liečebného režimu. Žalobca bol v rámci kontroly vyzvaný na odovzdanie kľúčov od jeho kancelárie na pracovisku za účel zabezpečenia spisov na poradu, čo však odmietol s uvedením, že spisy zabezpečí. Z úradného zázname zamestnancov žalovaného zo dňa 01.07.2020 vyplýva, že žalobca dňa 01.07.2020 vstúpil do budovy pracoviska o 17.21 hod. a budovu opustil o 17.25 hod. Na základe uvedeného bolo žalobcovi dňa 03.07.2020 oznámené začatie konania vo veci zníženia dávok nemocenského pre podozrenie z porušenia liečebného režimu. Žalobca vo vyjadrení doručenom žalovanému dňa 16.07.2020 potvrdil, že sa dňa 01.07.2020 v čase uvedenom v oznámení o začatí konania v budove pracoviska nachádzal, čo odôvodnil tým, že bol dňa 22.06.2020 a 30.06.2020 zamestnankyňou žalovaného vyzvaný, aby sprístupnil spis týkajúci sa mimorozpočtových prostriedkov,
a preto z jeho strany nedošlo k porušeniu liečebného režimu a konal ústretovo na požiadanie Prezídia HaZZ. 9. Žalovaný na základe uvedených skutočností pokladal za nesporné, že žalobca porušil liečebný režim tým, že sa počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiaval mimo miesta uvedeného v potvrdení v čase, kedy nemal povolené vychádzky. Zákonným predpokladom na uplatnenie inštitútu priznania nároku na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. je porušenie liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom. Pojem liečebný režim zákon č. 328/2002 Z. z. nedefinuje, a preto je potrebné vychádzať z jeho špecifikácie v zákone č. 576/2004 Z. z. Účasť na plánovanom stomatologickom vyšetrení žalovaný považoval za akceptovateľnú a poukázal na to, že ju ani nepokladal za porušenie liečebného režimu žalobcom. Po ukončení tohto úkonu sa však mal žalobca bezodkladne vrátiť do miesta uvedeného v potvrdení a nebolo na jeho autonómnom posúdení, či cestu do miesta, kde sa mal podľa potvrdenia počas pracovnej neschopnosti zdržiavať, preruší z dôvodu návštevy pracoviska a nie je podstatná, z hľadiska posúdenia porušenia povinnosti dodržiavať liečebný režim, dĺžka času po ktorú sa na pracovisku zdržal. 10. Žalovaný poukázal na znenie § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. podľa ktorého má policajt alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol spôsob výpočtu sumy nemocenskej dávky, ktorá žalobcovi počas trvania pracovnej neschopnosti patrila a spôsob jej krátenia z dôvodu porušenia liečebného režimu. 11. Podľa názoru žalovaného žiadna z námietok uvedených žalobcom ho nezbavuje povinnosti dodržiavať určený liečebný režim. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania postupu podľa § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany žalovaného žalovaný uviedol, že v prípade preukázaného vstupu na pracovisko mimo vychádzkových hodín nebol žalovaný povinný vykonať kontrolu v mieste uvedenom v potvrdení, keďže bolo zrejmé, že žalobca sa tam v čase mimo povolených vychádzok nenachádzal. 12. K námietkam správnosti určenia povinnosti vrátiť určenú sumu bez uvedenia lehoty splatnosti, započítaniu nároku na ustanovené nemocenské a k danosti odkladného účinku odvolania v časti vrátenia rozdielu medzi vyplateným nemocenským a priznaným nemocenským žalovaný uviedol, že podľa § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní dávky nemá odkladný účinok, a preto zvolený spôsob výkonu rozhodnutia vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia je v súlade s právnou úpravou. 13. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa presne a úplne zistil skutkový stav veci, obstaral si potrebné podklady a v jeho postupe neboli zistené právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku a sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.08.2021 uviedol, že sa aj naďalej pridržiava tvrdení uvedených v žalobe a žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznanie nároku na náhradu trov konania. 15. Žalobca poukázal na to, že podklady prvostupňového rozhodnutia sa líšia v presnom určení času, kedy sa mal žalobca dňa 01.07.2020 nachádzať na pracovisku, a preto nie je možné hovoriť o presnom a úplnom zistení skutočného stavu veci. Žalobca zopakoval tvrdenie, že sa dostavil mimo povolených vychádzkových hodín do budovy Ministerstva vnútra SR jedine a výlučne za účelom vyhovenia žiadosti žalovaného o sprístupnenie spisu. Jeho úmyslom nebolo porušiť liečebný režim, snažil sa konať ústretovo, pričom za ústretovosť bol následne sankcionovaný služobným úradom formou zníženia nemocenských dávok, čo považuje za absurdné, nespravodlivé a nemajúce oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Výklad právnych predpisov zo strany žalovaného v tomto prípade pokladá žalobca za príliš formalistický. 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.09.2021 uviedol, že je irelevantné, či sa žalobca zdržal na pracovisku 4 minúty alebo 6 minút, pretože meritom napadnutého rozhodnutia je porušenie liečebného režimu, a žalobcom namietanú nezrovnalosť nemožno považovať za nedostatočné alebo neúplné zistenie skutkového stavu. Argument o ústretovosti považuje žalovaný za absurdný a zavádzajúci, keďže dňa 01.07.2020 mohol žalobca pri kontrole dodržiavania liečebného režimu odovzdať kľúč od kancelárie príslušníčkam Prezídia HaZZ. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiaval doterajších vyjadrení. V. Konanie na správnom súde 17. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. h) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.“ 19. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 20. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 21. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 22. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.11.2024 (§ 137 ods. 3 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 25. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby, a ak ide o policajta alebo profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 7, znižuje sa nemocenské na štvrtinu sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.“ 26. Podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Výška nemocenského je u policajta a profesionálneho vojaka 70% čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12.“ 27. Podľa § 19 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „O dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím.“ 28. Podľa § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. „Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa vykonáva v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo v mieste, kde sa má dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak zdržiavať.“ 29. Podľa ustanovenia § 80 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. „Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu.“ 30. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. „Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 31. Podľa ustanovenia § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. „Neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.“ 32. Podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti, zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti.“ 33. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom.“ 34. Podľa § 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.) „Príslušník je povinný dodržiavať
liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak nie je zdravotná starostlivosť poskytovaná mimo územia Slovenskej republiky.“ 35. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. „Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.“ 36. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ 37. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku „Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.“ 38. Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ 39. Podľa ustanovenia § 47 ods. 5 Správneho poriadku „V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.“ 40. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku „Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 41. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 42. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 43. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 44. Na pojednávaní dňa 13.09.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú podanej žaloby, ostatných podaní a právnej argumentácie v nich uvedenej a žiadal, aby súd rozhodol, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Účastníci konania zhodne uviedli, že obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu a čas povolených vychádzok počas nej nie je medzi účastníkmi sporný. Na pojednávaní dňa 12.11.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že podľa ich názoru napadnuté rozhodnutie nebolo vydané oprávneným správnym orgánom, pretože rozhodnutie malo byť vydané ministrom vnútra podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, chýbajú v ňom zákonné náležitosti, a to pečiatka a uvedenie lehoty na plnenie vo výroku II. žalovaná v reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že uvedené nedostatky nespôsobujú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu a interným
predpisom žalovaného. Neuvedenie lehoty vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia nie je prekážkou zákonnosti a je možnosť dohodnúť splátkový kalendár. 45. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol od 01.06.2020 do 01.01.2021 dočasne pracovne neschopný a že žalobcovi boli ošetrujúcou všeobecnou lekárkou povolené denné vychádzky v čase medzi 9.00 – 11.00 hod. a medzi 15.00 – 17.00 hod. (pri ustálení tejto skutočnosti súd vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, keďže v spise sa nachádzajúce potvrdenie, predložené žalovaným na výzvu súdu, bolo slabo čitateľné). Ďalej nebolo sporné, že žalobca sa dňa 01.07.2020 v čase mimo povoleného času vychádzok nenachádzal na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom bolo zistené, že v čase medzi 17.21 a 17.25 hod. bol na pracovisku. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobca porušil povinnosť dodržiavať liečebný režim tým, že sa nenachádzal na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti v čase, keď nemal povolené vychádzky, čo malo za následok postup § 6 ods. 8 a § 113 ods. ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany žalovaného. Žalobca namietal aj spôsob zistenia neprítomnosti žalobcu na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá ustanoveniu § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Spornou bola tiež skutočnosť, či žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi nevyplatil celú nemocenskú dávku za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020, ale zrazil sumu vo výške 867,62 EUR podľa výroku II. prvostupňového rozhodnutia z neskôr vyplatenej dávky. Žalobca namietal aj vydania napadnutého rozhodnutia nepríslušným orgánom a poukázal na formálny nedostatok prvostupňového rozhodnutia. 46. Z ustanovenia § 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. vyplýva, že príslušník hasičského a záchranného zboru je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Zároveň aj v právnom predpise regulujúcom oblasť sociálneho zabezpečenia príslušníkov hasičského a záchranného zboru je v § 113 ods. 2 písm. f) zákona stanovená povinnosť poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej práceneschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti. 47. Samotný pojem „liečebný režim“ nie je v zákone č. 328/2002 Z. z. definovaný. Z § 80 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. však vyplýva, aké skutočnosti sú predmetom kontroly dodržiavania liečebného režimu a medzi tieto skutočnosti patrí aj kontrola, či sa osoba zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti a dodržiavanie času povolených vychádzok. 48. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 01.07.2020 bola v čase o 12.10 hod. vykonaná na základe poverenia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. A./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX poverenými príslušníčkami zboru kontrola dodržiavania liečebného režimu žalobcom v mieste, kde sa mal podľa potvrdenia zdržiavať. Pri tejto kontrole nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim zo strany žalobcu. Administratívny spis ďalej obsahuje záznam o odmietnutí odovzdania kľúča od kancelárie žalobcu za účelom zabezpečenia spisových materiálov na poradu dňa 02.07.2020. Spis obsahuje aj úradný záznam príslušníkom dennej služby zo dňa 01.07.2020 o vstupe žalobcu do budovy dňa 01.07.2020 čase medzi 17.21 a 17.25 hod., oznámenie zo dňa 03.07.2020 o začatí konania vo veci zníženia dávok nemocenského zabezpečenia, vyjadrenie žalobcu k uvedenému oznámeniu zo dňa 14.07.2020 a vyčíslenie porušenia liečebného režimu. Na výzvu súdu žalovaný predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu nariadenie Ministerstva vnútra SR č 39/2015 zo dňa 30.03.2015 v znení účinnom v rozhodnom čase a plnomocenstvá udelené príslušnému štátnemu tajomníkovi platné a účinné ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako “organizačný poriadok MV SR“). 49. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k nasledujúcim záverom. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa dňa 01.07.2020 mimo času povolených vychádzok nenachádzal v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale bol v čase medzi 17.21-17.25 hod. prítomný na pracovisku. Pokiaľ žalobca uvádza, že sa na adrese určenej v potvrdení nenachádzal z dôvodov na strane žalovaného, ktorý ho mal opakovane urgovať (prvýkrát dňa 22.06.2020), aby zabezpečil spisový materiál na rokovanie na deň 02.07.2020, táto skutočnosť nie je pre posúdenie veci relevantná. Rozhodujúca je samotná okolnosť, že sa žalobca nachádzal na inom mieste, než je uvedené v potvrdení, v čase mimo povolených vychádzok. Dodržiavanie liečebného režimu a zdržiavanie sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sú takými povinnosťami poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré nie je možné ospravedlniť potrebou plnenia služobných povinností, hoci by sa tak aj dialo na základe urgencií alebo výziev zo strany služobného úradu. Práve naopak, zo samej podstaty existencie inštitútu dočasnej
pracovnej neschopnosti vyplýva, že zdravotný stav osoby v čase jej trvania neumožňuje výkon práce (služobných povinností). Okrem toho, žalobca nemal nastavený liečebný režim tak prísne, s ohľadom na každodenné povolené vychádzky v rozsahu štyroch hodín, že by nemal možnosť zariadiť si v tom čase svoje záležitosti, ktoré vyžadovali jeho osobnú prítomnosť mimo adresy uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak žalobca tvrdí, že skrytým úmyslom žalovaného bolo, aby žalobca podal žiadosť o ukončenie služobného pomeru, takýto motív jednak nebol v konaní preukázaný a jednak bolo v rukách žalobcu, aby starostlivo zvážil situáciu a konal tak, aby nedošlo k porušeniu jeho povinností stanovených zákonom, s prihliadnutím aj na povinnosť príslušníka hasičského a záchranného zboru podľa § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.. 50. Neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že nebol kontrolovaný liečebný režim, ktorým je podľa § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Žalovaný nezistil, že by žalobca vykonával činnosti nezlučiteľné s liečebným režimom v zmysle § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z., konštatoval nezdržiavanie sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v rámci kontrolných oprávnení podľa § 80 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.. Pokiaľ ide o plnenie povinnosti zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a dodržiavanie liečebného režimu, podľa správneho súdu je potrebné vychádzať z toho, že každej diagnóze (ochoreniu), uznanej ako dôvod pre dočasnú pracovnú neschopnosť, zodpovedá určitý liečebný režim, ktorého súčasťou je aj zdržiavanie sa na adrese určenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a prípadné povolenie vychádzok, ktoré však môžu byť realizované len v čase určenom ošetrujúcim lekárom. Ak by plnenie povinností zdržiavať sa na určenej adrese v čase trvania pracovnej neschopnosti nebolo vnímané ako súčasť povinnosti dodržiavať liečebný režim, mohlo by to viesť k svojvôli dočasne práceneschopných osôb a tieto by sa mohli zdržiavať aj mimo miesta uvedeného v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne by mohli vykonať akékoľvek činnosti v prípade, že by im nebol stanovený určitý konkrétny špeciálny liečebný režim, čo by nesledovalo účel inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti, a to čo najskoršie zlepšenie zdravotného stavu na úroveň, aby bola osoba schopná opäť vykonávať služobné povinnosti. 51. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. neupravuje možnosť krátenia nároku na nemocenské v prípade porušenia liečebného režimu, ale pomerne prísne stanovuje, že policajt alebo profesionálny vojak, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8. Príslušný správny orgán rozhodujúci o dávke teda nemá inú zákonnú možnosť v prípade zistenia akéhokoľvek porušenia liečebného režimu, ako odo dňa porušenia liečebného režimu priznať nárok na nemocenské iba vo výške polovice sumy nemocenského. Zákon nerozlišuje ani medzi závažným a menej závažným porušením liečebného režimu, nedáva v tejto súvislosti možnosť správnemu orgánu zvážiť mieru krátenie dávky nemocenského a nepredpokladá ani skúmanie otázky zavinenia pri porušení povinnosti dodržiavať liečebný režim. Ani ustanovenie zákona č. 328/2002 Z. z., týkajúce sa odstránenie prípadnej tvrdosti zákona, sa na priznanie dávky nemocenského v polovičnej výške z dôvodu porušenia povinnosti dodržiavať liečebný režim nevzťahujú (§ 103a zákona č. 328/2002 Z. z.). 52. Tvrdenie žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo vykonané v rozpore so zákonom, keď žalovaný konštatoval porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim na základe iných skutočností, než z vykonania kontroly v mieste uvedenom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je dôvodom pre vyslovenie záveru o nezákonnosti postupu žalovaného ani pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Keďže na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, správny orgán nepochybil, keď postupoval v súlade s § 32 a § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Medzi stranami nebolo sporné a v správnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa nachádzal v čase trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a mimo času určeného na vychádzky na inom mieste, ako na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom nie je v rozpore so zákonom, ak bola táto skutočnosť zistená inak, ako na základe kontroly v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti. Skutočnosť, že v tej istý deň, ako bolo zistené porušenie povinností žalobcu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 315/2001 Z. z., bola v čase o 12.10 hod. v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonaná kontrola zo strany oprávnených osôb (§ 80 ods. 3 a 4 zákona č. 328/2002 Z. z.) plnenia povinnosti dodržiavať liečebný režim u žalobcu, pričom nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim z jeho strany, nemá vplyv na vyššie uvedený záver.
53. Pokiaľ ide o namietaný formálny nedostatok – chýbajúci odtlačok pečiatky na prvostupňovom rozhodnutí, uvedený nedostatok nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia za predpokladu, že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom. Absencia formálnych náležitosti sa považuje za inú zrejmú nesprávnosť a správny orgán by mal prípadné nedostatky formy odstrániť aj bez návrhu účastníka aplikáciou § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Zároveň správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sž 98 - 102/2002, R 122/2003). 54. K námietke vydania napadnutého rozhodnutia nepríslušným správnym orgánom správny súd uvádza, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že rozhodol orgán určený podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s čl. 20 ods. 6 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca služobný príjem a služobný plat. Podľa ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom sa rozumie § 58 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Kto sa rozumie odvolacím orgánom v konkrétnom prípade, vyplýva buď z osobitných predpisov alebo z organizačných predpisov. Keďže v tomto prípade nešlo v prvom stupni o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, odvolacím orgánom je nadriadený určený podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 20 ods. 6 organizačného poriadku MV SR poverenému štátnemu tajomníkovi je podriadený prezident Hasičského a záchranného zboru a z Prílohy č. 1 organizačného poriadku MV SR vyplýva, že štátnemu tajomníkovi MV SR H. F. podliehalo v čase vydania napadnutého rozhodnutia Prezídium Hasičského a záchranného zboru. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané príslušným odvolacím správnym orgánom. 55. K námietke žalobcu, že žalovaný postupoval nesprávne, keď žalobcovi nevyplatil celú nemocenskú dávku za kalendárne dni od 01.08.2020 do 31.08.2020, ale suma vo výške 867,62 EUR podľa výroku II. prvostupňového rozhodnutia bola zrazená z dávky vyplatenej v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť nie je predmetom prieskumu v predmetnej veci, keďže druhý výrok prvostupňového rozhodnutia ukladá žalobcovi povinnosť vrátiť služobnému úradu sumu vo výške 867,62 EUR ako rozdiel medzi vyplateným a priznaným nemocenským za kalendárne dni 01.07.2020-31.07.2020. Predmetom prieskumu tak môže byť len určenie, či došlo k splneniu zákonných predpokladov pre vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia alebo jej časti a či bola správne určená výška sumy, ktorá má byť vrátená. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložené povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu, bolo vydané v súlade so zákonom, výšku sumy, ktorá mala byť vrátená, žalobca nenamietal a zo správneho spisu vyplýva, že bola určená správne. 56. Žalobca namietal aj neuvedenie lehoty na plnenie vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje v prvom rade na § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého sa neoprávnene prijaté sumy môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Uvedený nedostatok nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán v rozhodnutí o uložení povinnosti naplnenie opomenie určiť lehotu, môže tak urobiť dodatočne formou rozhodnutia, proti ktorému je prípustné odvolanie (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Prah : C. H. Beck, 2022, s. 429). 57. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že u žalobcu boli splnené zákonné predpoklady, aby mu bolo podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. nemocenské priznané len v polovičnej výške, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal. Vo
vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).