Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/85/2021 1021200182 11. 04. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200182.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 30. decembra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/ XXXX-XX z 30. decembra 2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXXXX-XX/XXXXXX zo 16. októbra 2020 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím zo 16. októbra 2020 č. k. XXXXX-XX/XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predbežnom opatrení“) o predbežnom opatrení žalovaná podľa ustanovenia § 112 ods. 3 a § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) predbežne znížila žalobcovi nárok na výplatu úrazovej renty od mesiaca október 2020 z dôvodu pochybností, či miera poklesu jeho pracovnej schopnosti je naďalej v rozsahu 100 %. 2. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho nesprávny postup nerešpektujúci princíp právnej istoty, nesprávne právne posúdenie a nevykonanie ďalších dôkazov v záujme ustálenia zdravotného stavu žalobcu, generálny riaditeľ žalovanej vydal dňa 30. decembra 2020 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení tak, že slová „dňa 24. októbra 2016“ nahradil slovami „dňa 17. júla 2017“ a slová „od mesiaca október 2020“ nahradil slovami „odo dňa 1. októbra 2020 do dňa 31. októbra 2020 na sumu 783,30 EUR a odo dňa 1. novembra 2020 na sumu 518,50 EUR mesačne“. V ostatnom odvolanie zamietol a rozhodnutie o predbežnom opatrení potvrdil. 3. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom zrekapituloval skutkový stav z ktorého vyplynulo, že podľa hlásenia choroby z povolania z 1. marca 2018 bola žalobcovi Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice Bratislava (ďalej len „KPL a KT“) dňa 27. februára 2018 priznaná choroba z povolania – profesionálna dermatóza z ostatných chemikálií, diagnóza L23.8 Alergická kontaktná dermatitída vyvolaná inými agensmi, s dátumom prvého zistenia dňa 24. októbra 2016. V dôsledku uvedeného a na žiadosť žalobcu vydala žalovaná prostredníctvom pobočky Dunajská streda dňa 21. septembra 2018 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o priznaní úrazovej renty“), ktorým priznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu odo dňa 27. februára 2018 do dňa 28. februára 2018 v sume 85,90 eur a odo dňa 1. marca 2018 v sume 1.202,40 eur mesačne. Posudková lekárka
žalovanej, pobočky Bratislava, v lekárskej správe z 25. júla 2018 určila pokles pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku uvedenej choroby z povolania v rozsahu 100 % s dátumom vzniku odo dňa 27. februára 2018. 4. Po podaní odvolania voči rozhodnutiu o priznaní úrazovej renty bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovou lekárkou žalovanej, ktorá v lekárskej správe z 12. decembra 2018 konštatovala, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu je iba v rozsahu 41 % s dátumom vzniku až dňa 17. júla 2017. Dôvodom prehodnotenia rozsahu poklesu pracovnej schopnosti bola aj skutočnosť, že KPL a KT v liste zo 4. decembra 2018 žalovanej oznámila, že v prípade žalobcovej choroby z povolania ide o akútnu formu a nie o chronickú, ako bolo mylne uvedené v pôvodnom hlásení z 1. marca 2018. Na tomto základe KPL a KT pôvodné hlásenie stornovala a dňa 19. decembra 2018 vystavila nové hlásenie choroby z povolania, ktoré žalobcovu pôvodne deklarovanú chorobu z povolania určila ako akútnu s dátumom jej zistenia dňa 17. júla 2017. Žalobca následne vzal odvolanie voči rozhodnutiu o priznaní úrazovej renty späť, v dôsledku čoho žalovaná odvolacie konanie zastavila. Uvedené rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 1. novembra 2018. 5. Dňa 20. júla 2020 vykonala žalovaná indikovanú kontrolnú lekársku prehliadku žalobcu s výsledkom, že klinický stav žalobcu je bezo zmeny, t. j. aj naďalej je pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41 %, tak, ako bolo pôvodne určené v lekárskej správe z 12. decembra 2018. 6. Vo vzťahu k námietkam uplatneným v odvolaní generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie dočasnej zmeny právneho stavu s cieľom zabrániť hroziacemu porušeniu práv a povinností, resp. v danom prípade zamedziť tomu, aby došlo k výplate dávky na základe právneho dôvodu, ktorý by neskôr odpadol. Pre žalobcu predstavuje predbežné opatrenie iba dočasné a predbežné zníženie vyplácanej dávky do doby, kým nebude objasnené, či došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku choroby z povolania z pôvodne určených 100 % na 41 %, ako to vyplýva z Lekárskej správy zo dňa 12. decembra 2018. 7. Konanie o nároku na úrazovú rentu, resp. zmenu jej sumy naďalej pokračuje a jeho výsledkom bude v nadväznosti na zistený skutkový stav samostatné a končené rozhodnutie, voči ktorému bude môcť žalobca podať odvolanie. Preto aj dokumenty, týkajúce sa zdravotného stavu, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní, budú posúdené práve v rámci zmieneného konania o jeho nároku na úrazovú rentu resp. zmenu jej výšky. V konaní týkajúcom sa rozhodnutia o predbežnom opatrení sa samotný nárok nepreskúmava 8. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej konštatoval, že účelom vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení je v zmysle ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť účastníkovi konania aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo strpel. V prípade vydaného rozhodnutia o predbežnom opatrení bolo zabrániť prípadnému neoprávnenému vyplateniu sumy úrazovej renty zodpovedajúcej 100 % miere poklesu pracovnej schopnosti, ak došlo k jej zníženiu na 41 % . 9. Záverom sa generálny riaditeľ vyjadril aj k námietke žalobcu o záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia o priznaní úrazovej dávky, keď ustanovene § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje žalovanej reflektovať na skutočnosti odôvodňujúce zmeny v nárokoch na dávky, na ich výplatu alebo výšku, práve napríklad v dôsledku zmeny zdravotného stavu. Napokon za nedôvodnú označil aj námietku posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti v dôsledku trvania mimoriadnej situácie (pričom toto obdobie možno považovať za krízovú situáciu) počas ktorej sa o. i. ustanovenie § 153 ods. 5 veta za bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z. z., vylučujúce posúdenie zdravotného stavu bez osobnej účasti poistenca ak o to žiada, neuplatňuje. II. Správna žaloba 10. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 11. Žalobca úvodom zrekapituloval skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia , podľa ktorého žalovaná dňa 16. októbra 2020 vydala rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým žalobcovi predbežne znížila nárok na výplatu úrazovej renty od mesiaca október 2020 v dôsledku vzniku pochybností, či je jeho pokles pracovnej schopnosti naďalej v rozsahu 100 %. Žalobca zdôraznil, že žalovaná mala už v tom čase k dispozícii Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania z 12. februára 2020, ev. č. 1/2020 ako aj Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 12. februára 2020 z ktorých vyplýva, že v prípade žalobcu ide o chronickú formu ochorenia, ako bolo deklarované aj v pôvodnom hlásení z 1. marca 2018. Okrem uvedeného mala k dispozícii aj Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
z 12. februára 2020, z ktorého vyplynuli rovnaké závery. Žalovaná však uvedené novšie dokumenty pri rozhodovaní nezohľadnila, hoci ich k dispozícii mala a nijako sa s nimi nevysporiadala. 12. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho pristúpila k zníženiu nároku na výplatu úrazovej renty a prečo sa nevysporiadala s vyššie uvedenou zdravotnou dokumentáciou deklarujúcou chronické poškodenie zdravia žalobcu. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu 13. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Úvodom poukázala na novú skutočnosť, že dňa 15. februára 2021 vydala rozhodnutie podľa § 88, § 89 a § 112 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 461/2003, ktorým žalobcovi priznala od 1. marca 2021 nárok na úrazovú rentu v sume 510,10 eur mesačne v dôsledku predmetnej choroby z povolania a to z dôvodu určenej miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 41 % s dátumom vzniku 17. júla 2017. Na odvolanie podané žalobcom bolo uvedené rozhodnutie potvrdené druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, ktoré žalobca napadol správnou žalobou na správnom súde. 14. Vo vzťahu k námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie ako predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži k dočasnej zmene právneho stavu s cieľom zabrániť hroziacemu porušeniu práv a povinností, resp. v tomto prípade zamedziť tomu, aby došlo k výplate dávky na základe právneho dôvodu, ktorý by neskôr odpadol. V prejednávanej veci je to zníženie vyplácanej sumy úrazovej renty až do času objasnenia skutočnosti, či došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti pôvodne určenej v rozsahu 100 %. V predmetnom konaní sa však zdravotný stav žalobcu (teda či išlo o akútnu alebo chronickú formu ochorenia) neposudzuje a teda ani samotný nárok na úrazovú rentu. 15. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí riadne ozrejmila, čo bolo dôvodom jeho vydania a to a to stornovanie pôvodného Hlásenia choroby z povolania z 1. marca 2018 (v ktorom bola choroba z povolania určená ako chronická forma hodnotená počtom 100 bodov) a vystavenie nového Hlásenia choroby z povolania zo dňa 19. decembra 2018 so zmenenou formou choroby z povolania na akútnu s dátumom prvého zistenia dňa 17. júla 2017. 16. Žalovaná potrebovala opätovne prehodnotiť správnosť určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, keďže došlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre priznanie nároku na úrazovú rentu. S poukazom na ustanovenie § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 uviedla, že nemohlo dôjsť k postupu v rozpore s princípom „res iudicata“. V prípade žalobcu vznikli dôvodné pochybnosti, či miera poklesu jeho pracovnej schopnosti je naďalej v rozsahu 100 %, pretože posudkoví lekári v Lekárskej správe z 12. decembra 2018 a z 20. júla 2020 určili mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. 17. Záverom dodala, že nová zdravotná dokumentácia, na ktorú v správnej žalobe poukazuje žalovaný, bola predmetom posúdenia v rámci konania o nároku na úrazovú rentu. 18. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca opätovne namietal porušenie zásady právnej istoty zo strany žalovanej, ktorá nemôže svojvoľne, t. j. bez právneho dôvodu (bez zmeny zdravotného stavu) meniť už právoplatné rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu žalobcu. Žalovaná navyše dopady napadnutého rozhodnutia zľahčuje, keď konštatuje, že predmetom prieskumu nie je ustálenie zdravotného stavu žalobcu ale iba dočasné zníženie sumy úrazovej renty do času objasnenia rozhodujúcich skutočností. V ďalšom odkázal a popísal jeho skutočný zdravotný stav, ktorý vyplýva z vypracovaného znaleckého posudku evid. Č. XXXXXX č. X/XXXX z 28. októbra 2021. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. Podľa § 172 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 20. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/85/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/85/2021. 21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej spolu s rozhodnutím o predbežnom opatrení ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 11. apríla 2024 za prítomnosti žalobcu, ktorý v celosti zotrval na podaných námietkach. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila 22. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým zmenil výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení vydanom v konaní o úrazovej dávke (slová „dňa 24. októbra 2016“ nahradil slovami „dňa 17. júla 2017“ a slová „od mesiaca október 2020“ nahradil slovami „odo dňa 1. októbra 2020 do dňa 31. októbra 2020 na sumu 783,30 EUR a odo dňa 1. novembra 2020 na sumu 518,50 EUR mesačne“) a v ostatnom odvolanie zamietol a rozhodnutie o predbežnom opatrení potvrdil. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že rozhodnutie o predbežnom opatrení je procesné rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré podľa zrušujúceho uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2021 sp. zn. 4Sa/85/2021 možno považovať za také, ktoré má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a preto nemôže byť vylúčené z prieskumu podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP. 23. Žalobca do centra pozornosti postavil žalobné body týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia (tieto však odôvodňoval argumentáciou týkajúcou sa skôr nedostatočného zistenia skutkového stavu) a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Správny súd je toho názoru, že v prvom rade je potrebné zaujať stanovisko k tvrdenej nepreskúmateľnosti pre nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní, pretože prípadné konštatovanie dôvodnosti tejto námietky by bránilo správnemu súdu zaoberať sa vecnou stránkou, teda otázkou správnosti právneho posúdenia. Z lingvistickej stránky vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať. Nemožno sa teda zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí po stránke formálnej. 24. Žalobca zameral namietanú nepreskúmateľnosť predovšetkým na absenciu odpovedí na otázky týkajúce sa samotného nároku na úrazovú rentu a jej výšky a na nevysporiadanie sa s celou zdravotnou dokumentáciou ktorú do konania predložil, pričom v tomto rozsahu musí dať správny súd za pravdu žalovanej, že uvedené okolnosti sú na účely vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení irelevantné a pre potreby riadneho odôvodnenia nepotrebné. 25. Správny súd však badá nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v inej rovine a to v úplnej absencii osvedčenia zákonných predpokladov, za ktorých môže žalovaná vôbec predbežné opatrenie vydať. Hoci tieto nedostatky žalobca nenamietal, správny súd je oprávnený správnu žalobu fyzickej osoby posudzovať aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako namieta, teda môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než boli uvedené v správnej žalobe.
26. Inštitút predbežného opatrenia je jedným zo zabezpečovacích úkonov v správnom konaní (spolu s predvolávaním účastníkov konania, dožiadaním inej organizačnej zložky žalovanej a poriadkovou pokutou). Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Predpokladom vydania predbežného opatrenia je podľa citovaného ustanovenia osvedčenie nevyhnutnosti jeho nariadenia v presne stanovenom rozsahu ale predovšetkým osvedčenie, že bez neho by nemohol byť účel konania, ktorým má byť efektívny procesný postup zavŕšený vydaním rozhodnutia v primeranom čase, naplnený. V konaniach vo veciach sociálneho poistenia je ich účelom posúdenie a rozhodnutie o nárokoch poistencov v dávkových veciach sociálneho poistenia alebo rozhodnutie v iných, nedávkových veciach. Sociálna poisťovňa toto predbežné opatrenie spravidla vydáva z vlastného podnetu t. j. bez potreby iniciovania návrhu zo strany účastníka konania. Generálny riaditeľ sa však nepokúsil vysvetliť, v čom by mala spočívať nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia v predmetnej veci a ako by mohlo byť samotné konanie o úrazovej rente žalobcu bez vydania predbežného opatrenia ohrozené alebo úplne zmarené. Ku dôvodnosti a potrebe vydania predbežného opatrenia pritom dospel na základe vlastnej úvahy. 27. Generálny riaditeľ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na dočasnú zmenu právneho stavu s cieľom zabrániť hroziacemu porušeniu práv a povinností, resp. v tomto prípade zamedziť tomu, aby došlo k výplate dávky na základe právneho dôvodu, ktorý by neskôr odpadol. Z citovaného odôvodnenia je zrejmé, že generálny riaditeľ žalovanej do určitej miery zamieňa predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a inštitútom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP resp. predbežné opatrenia upraveného v ustanovení § 74 a nasl. už neúčinného OSP. 28. Zmienený výklad poskytnutý generálnym riaditeľom žalovanej totiž korešponduje s ustanovením § 325 ods. 1 CSP (resp. § 74 ods. 1 OSP), v zmysle ktorého môže súd neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné (dočasne) bezodkladne upraviť pomery (účastníkov konania) alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v odseku 2 exemplifikatívne uvádza výpočet, v čom spravidla môže neodkladné opatrenie spočívať. Neodkladné opatrenie teda má smerovať k ochrane subjektívnych práv osoby, ktorá návrh na jeho nariadenie podáva. V danom prípade pritom žalovaná nakoncipovala predbežné opatrenie tak, aby chránila nakumulované finančné prostriedky ktorými disponuje na výplatu dávok, pred ich prípadným neoprávneným vyplatením. Na tento účel však predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nepamätá. V prípade predbežného opatrenia podľa § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa jedná výlučne o procesný inštitút slúžiaci k naplneniu účelu konania a nie k ochrane vlastných záujmov žalovanej (ktorá navyše ani nie je účastníkom administratívneho konania) v podobe zabránenia neoprávnenej výplaty dávky na základe právneho dôvodu, ktorý by neskôr odpadol. 29. Výkladom, ktorý predostrel generálny riaditeľ žalovanej, by bolo žalovanej umožnené vydávať predbežné opatrenie okamžite a bez ďalšieho pri každej pochybnosti o skutočnom zdravotnom stave poistenca, ktorému bol priznaný nárok na úrazovú (prípadne aj inú dávku). Takýmto spôsobom by paušálne mohlo dochádzať de facto k odňatiu priznanej dávky ešte pred riadnym preskúmaním a vyhodnotením zdravotného stavu a bez potreby rozhodnutie o predbežnom opatrení riadne a proporcionálne odôvodniť. Hoci sa generálny riaditeľ odvoláva iba na dočasnosť rozhodnutia o predbežnom opatrení, pre účastníka konania má takéto rozhodnutie v čase jeho vydania rovnaké dôsledky, ako keby došlo k vydaniu rozhodnutia v merite veci (teda o samotnom nároku), no to bez náležitého preskúmania jeho zdravotného stavu. Vydávanie predbežných opatrení podľa ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pritom nemá byť pravidlom, ale z ich povahy vyplýva, že majú byť uplatnené vo výnimočných a krajných prípadoch, kedy je účel konania ohrozený. Zákon č. 461/2003 Z. z. dáva žalovanej iné zákonné možnosti, ako sa domôcť vrátenia dávky vyplatenej neprávom. 30. Navyše, odhliadnuc od uvedeného je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o predbežnom opatrení ktoré výrokom predbežne znižuje nárok na výplatu úrazovej renty je logicky i gramaticky deklarovaním úkonov žalovanej samotnej a nie uložením akejkoľvek povinnosti účastníkovi konania niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo strpieť. 31. Správny súd tak dospel k záveru nie len o nenaplnení resp. neosvedčení podmienok nevyhnutnosti vydania predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu konania, čo zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ale aj o nezákonnosti formy vydaného predbežného opatrenia presahujúcej rámec zákonnej úpravy tohto právneho inštitútu. V konečnom dôsledku však správny súd výnimočne (avšak až ako sekundárny dôvod) dospel aj k záveru, podľa ktorého rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
32. Správny súd preto žalobe vyhovel a postupom podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a súčasne aj rozhodnutie o predbežnom opatrení, a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd zároveň uvádza, že má vedomosť, že konanie o úrazovej dávke je momentálne právoplatne skončené vydaním rozhodnutia č. XXXXXX/XXXX-XX zo 4. mája 2021 a teda prípadné nové rozhodnutie o predbežnom opatrení (ktoré možno nariadiť iba v prebiehajúcom administratívnom konaní) nie je možné vydať. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP však platí, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav (skutkový ako aj právny) v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, kedy administratívne konanie o úrazovej dávke trvalo. Správny súd zvolil uvedený postup aj pre prípad zrušenia uvedeného rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 4. mája 2021 (keďže bol iniciovaný jeho súdny prieskum na správnom súde) a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie, pričom tá sama zváži prípadnú potrebu opätovného vydania procesného rozhodnutia v podobe predbežného opatrenia a to za striktného dodržania ustanovenia § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a osvedčenia podmienok pre jeho vydanie. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 34. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.