Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/19/2021 1021200135 17. 12. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200135.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F. F., právne zastúpený: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 42 319 561, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/004006-004 zo dňa 23.11.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Personálnym rozkazom riaditeľa národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej aj len „NKA PPZ“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) č. 245 zo dňa 27.08.2020 (ďalej aj len „personálny rozkaz“) bol žalobca ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dňom 01.09.2020 do funkcie starší referent špecialista oddelenia organizačných činností a medzinárodnej spolupráce odboru analýz a podporných činností NKA PPZ, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava. Podľa § 85 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. bol žalobca zaradený do 7. platovej triedy. Doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., zostal nezmenený. Žalobcovi boli priznané nasledovné príplatky: rizikový príplatok vo výške 66,50 eur, osobný príplatok vo výške 272,00 eur a príspevok na bývanie vo výške 82,00 eur. Súčasne mu bol pridelený odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA, ev. č. 2280. V odôvodnení personálneho rozkazu prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol dňom 31.08.2020 vyňatý z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. a bol ustanovený do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňal kvalifikačné predpoklady. Žalobcovi bol podľa čl. 6 ods. 6 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení neskorších predpisov priznaný osobný príplatok vo výške uvedenej v personálnom rozkaze vzhľadom na zložitosť a náročnosť plnenia služobných úloh vyplývajúcich z popisu služobných činností. Žalobca tiež splnil podmienky na priznanie príspevku na bývanie. 2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie žiadajúc o uznanie a započítanie odslúžených rokov ako aj odbornej praxe počas celej doby jeho pôsobenia v Európskom policajnom úrade v Haagu.
3. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/004006-004 zo dňa 23.11.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil personálny rozkaz tak, že v jeho výrokovej časti vypustil text: „Doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zostáva nezmenený.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že predmetom výroku personálneho rozkazu bolo rozhodnutie vo veci ustanovenia žalobcu do funkcie podľa 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom tomuto postupu predchádzalo vyňatie žalobcu z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol postup prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa prehodnotenia doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru nenáležitý a nadbytočný, pretože označený postup sa v zmysle § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. predpokladá pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri každom preložení na inú funkciu. Vzhľadom na nesúlad dotknutej časti výroku personálneho rozkazu s § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. pristúpil žalovaný k jeho zmene. K námietke žalobcu ohľadom nenáležitej aplikácie § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaný uviedol, že od započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru, ktorá je objektom posudzovania podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., bolo vo vzťahu k obsahu odvolania žalobcu potrebné rozlišovať celkovú odbornú prax rozhodnú pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Prídavok file_0.jpg file_1.wmf za výsluhu rokov ako zložka služobného príjmu a služobného platu príslušníka PZ však nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, pričom jeho stav je priamo zo zákona (§ 86 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) odvodený z percentuálneho podielu z funkčného platu odstupňovaného podľa dĺžky započítanej odbornej praxe. Pri absencii stavu prídavku za výsluhu rokov vo výroku file_2.jpg file_3.wmf napadnutého rozhodnutia nie je známy ani iný podklad, z ktorého žalobca vychádzal pri tvrdení v odvolaní o tom, že výsledkom zaradenia do neplatenej zálohy je nezapočítaná doba - pôsobenie v Európskom policajnom úrade so sídlom v Haagu (ďalej aj len „Europol“) do odslúžených rokov. Ustanovenie § 86 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. obsahuje negatívne vymedzenie zápočtu odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. V zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. sa do tejto doby nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac. Poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní, pochopiteľne predstavuje existenciu služobného voľna bez file_4.jpg file_5.wmf nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac, čo je v zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. skutočnosť zakladajúca obligatórne nezapočítanie doby takého služobného voľna do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. 5. Žalobca v prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania ako aj na preskúmavané rozhodnutia a tiež citoval § 86 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré bolo podľa jeho názoru potrebné aplikovať na jeho prípad. Mal za to, že správne orgány postupovali pri aplikácii zákona č. 73/1998 Z. z. veľmi striktne a vyložili ho zužujúco. 6. Zákon č. 73/1998 Z. z. počíta s tým, že osoba pred nástupom do služobného pomeru vykonávala činnosť, ktorá môže mať prínos pre prácu policajta, a preto vzhľadom na uvedené je možné takúto prax započítať. Zákon č. 73/1998 Z. z. však nepočíta práve so situáciou žalobcu, ktorý počas 12 rokov vykonával vysokošpecializovanú prax v Europole, ktorá sa jednoznačne využíva i v praxi PZ SR.
Jediným rozdielom pre to, aby správne orgány priznali započítanie odbornej praxe, je skutočnosť, že žalobca nenastúpil do služobného pomeru z civilu, ale bol vyňatý z neplatenej zálohy, čím sa dostal do pozície diskriminovanej osoby. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že každá jeho žiadosť o udelenie alebo predĺženie služobného voľna a následné zaradenie do neplatenej zálohy, bola podložená priloženými kontraktami v Europole, ktoré mu boli udelené alebo predĺžené len na základe skutočnosti, že je príslušníkom PZ SR. Žalobca podľa jeho názoru jednoznačne spĺňa § 86 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a s poukazom na ustanovenia jednotlivých písmen § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., kedy sa do odbornej praxe započítava napr. aj rodičovská dovolenka alebo základná vojenská služba, bol žalobca vzhľadom na vysokošpecializovanú činnosť vykonávanú v Europole, ktorú vykonáva i v súčasnom zaradení na jeho pracovisku, jednoznačne diskriminovaný. Zákonodarca síce nepočítal s takouto situáciou, ale výkladom zákona č. 73/1998 Z. z. je možné dospieť k záveru, že započítanie odbornej praxe žalobcu je nielenže možné, ale je jednoznačne nutné. 7. Žalobca o služobné voľno a následné zaradenie do neplatenej zálohy nežiadal kvôli osobnému voľnu, ale kvôli pokračovaniu v profesionálnej činnosti a zvolenej odbornosti policajta na medzinárodnej úrovni, profesijnému a odbornému rastu. To bol dôvod, prečo ostal v PZ, aby svoje znalosti a skúsenosti mohol po návrate využiť v PZ. Výsledkom zaradenia do neplatenej zálohy bola však v prvom rade nezapočítaná doba pôsobenia v Europole do odslúžených rokov, v čom je Slovenská republika svojou právnou úpravou zrejme jediná krajina v rámci Európskej únie. V druhom rade, doba pôsobenia v Europole, získané skúsenosti a odborná prax a zručnosti, dokonca nie sú podľa personálneho rozkazu súčasťou započítateľnej odbornej praxe. 8. Pozícia v rámci riaditeľstva operácií Europolu je vyhradená iba pre policajtov z členských krajín Európskej únie. Civilné osoby sa na takéto miesto nemajú možnosť ani prihlásiť, ani byť zaradené do výberového konania. Súčasný úzky výklad znenia zákona č. 73/1998 Z. z. ad absurdum v prípade žalobcu znamená, že ak by k 01.05.2008, kedy dostal prvý kontrakt v Europole, odišiel do civilu a ak by bol po 12 rokoch opäť prijatý do služobného pomeru, nielenže by mu bola uznaná po prijatí do služobného pomeru prax 12 rokov z Europolu, ale zároveň by mu žalovaný za uvedenú dobu v civile musel vyplatiť minimálne 100 000 eur vo forme odchodného a výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. II Zmluvy o Európskej únii ohľadom hodnôt Únie a tiež na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR zakotvujúci zásadu rovnosti. 9. Aj zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „antidiskriminačný zákon“) v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Antidiskriminačný zákon zároveň, tak ako aj zákon č. 73/1998 Z. z., zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, pričom zásada rovnakého zaobchádzania musí byť zachovaná i v súvislosti s odmeňovaním. 10. Personálne rozkazy, na základe ktorých bolo žalobcovi udelené služobné voľno, obsahujú i informáciu, že bol zaradený do personálnej a disciplinárnej právomoci riaditeľa NKA PPZ a materiálnej starostlivosti NKA PPZ, čo podporuje tvrdenie žalobcu o tom, že síce po právnej stránke zostal v PZ SR, ale napriek nadobudnutým skúsenostiam, tieto neboli zohľadnené. Žalobca mal za to, že žalovaný mal personálny rozkaz v napádanom výroku nielen zrušiť, ale aj vec vrátiť na nové rozhodnutie so záväzným stanoviskom uznať odbornú prax žalobcu v celom rozsahu. III. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 12. Poukázal na to, že podľa prvostupňového správneho orgánu doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., zostal nezmenený, čo výslovne deklaroval tento orgán vo výroku personálneho rozkazu. Uvedený postup viaže zákon č. 73/1998 Z. z. na každé prevedenie na inú funkciu alebo na každé preloženie na inú funkciu. Podľa personálneho rozkazu je však nepochybné, že predmetom jeho výroku je rozhodnutie vo veci ustanovenia do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom tomuto postupu predchádzalo vyňatie žalobcu z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol postup prvostupňového správneho orgánu týkajúci sa prehodnotenia doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru nenáležitý a nadbytočný. 13. Žalobca ako príslušník PZ bol ustanovený do konkrétnej funkcie, ktorá bola pre neho voľná a na výkon ktorej spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady. Súčasne boli splnené aj ostatné zákonné predpoklady požadované v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca bol ustanovený do vyššie uvedenej funkcie príslušným nadriadeným, ktorým bol v danom prípade riaditeľ NKA PPZ. Personálny rozkaz bol vydaný v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Po formálnej stránke spĺňal všetky náležitosti rozhodnutia vyžadované ustanoveniami § 241 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. 14. Vo vzťahu k namietanému stavu prehodnotenia doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru, žalovaný opakovane uviedol, že postup podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. je viazaný na každé prevedenie na inú funkciu alebo na každé preloženie na inú funkciu. Pretože predmetom výroku personálneho rozkazu je rozhodnutie vo veci ustanovenia do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom tomuto postupu predchádzalo vyňatie žalobcu z neplatenej zálohy podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., bola vykonaná zmena výroku tohto rozhodnutia, na základe ktorej je v odvolacom konaní preskúmanie doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu získanej pred prijatím do služobného pomeru, bezpredmetné. Od započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, ktorá je objektom posudzovania podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., je vo vzťahu k obsahu odvolania potrebné rozlišovať celkovú odbornú prax rozhodnú pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. 15. Prídavok za výsluhu rokov ako zložka služobného príjmu a služobného platu príslušníka PZ však nie je predmetom napadnutého personálneho rozkazu, pričom jeho stav je priamo zo zákona (§ 86 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) odvodený z percentuálneho podielu z funkčného platu odstupňovaného podľa dĺžky započítanej odbornej praxe. Pri absencii stavu prídavku za výsluhu rokov vo výroku personálneho rozkazu nie je známy ani iný podklad, z ktorého žalobca vychádzal pri tvrdení v odvolaní o tom, že výsledkom zaradenia do neplatenej zálohy je nezapočítaná doba (pôsobenie v Europole) do odslúžených rokov. K jeho pripomienke v tomto smere však žalovaný dal do pozornosti, že § 86 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. obsahuje negatívne vymedzenia zápočtu odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. 16. V zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 sa do tejto doby nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. do neplatenej zálohy sa zaradí policajt, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní. Z konštrukcie tejto právnej normy vyplýva, že dôsledkom každého zaradenia do neplatenej zálohy (z dôvodu podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.) je nezapočítanie doby jej trvania do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní predstavuje existenciu služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac, čo je v zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. skutočnosť zakladajúca obligatórne nezapočítanie doby takého služobného voľna do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Podľa uvedeného ustanovenia to však neplatí, ak sú splnené podmienky podľa ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.
17. Žalovaný pripustil prínos z pôsobenia žalobcu v nadnadnárodnom bezpečnostnom úrade pre prax príslušníka PZ, avšak jeho personálny status napr. v období od 01.05.2019 do 31.10.2020 premietnutý do neplatenej zálohy podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. tak, ako to vyplýva z podkladového materiálu, musí v prípade posudzovania odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, zodpovedať platnej účinnej právnej úprave zakotvenej v § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. 18. K žiadosti žalobcu uplatnenej v jeho odvolaní voči personálnemu rozkazu, ktorou sa domáhal preskúmania správnosti a odôvodnenosti jeho zaradenia do neplatenej zálohy počas celej doby jeho pôsobenia v Európskom policajnom úrade od 01.05.2008 do 28.08.2020, žalovaný uviedol, že zaradenia do neplatenej zálohy boli predmetom samostatných konaní realizovaných inými rozhodnutiami (individuálnymi právnymi aktmi), pričom predmetom tohto konania je výlučne ustanovenie do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Uvedená žiadosť spočívajúca v preskúmaní správnosti a odôvodnenosti jeho zaradenia do neplatenej zálohy počas celej doby jeho pôsobenia v Európskom policajnom úrade od vyššie uvedeného dôvodu nemohla byť predmetom posúdenia v odvolacom konaní. 19. Taktiež žalobcova žiadosť o preskúmanie súladu aplikovaného platného práva SR s právom Európskej únie, na základe ktorého bol zaradený do neplatenej zálohy počas celej doby jeho pôsobenia v Európskom policajnom úrade od 01.05.2008 do 28.08.2020, je neopodstatnená. Úlohou oprávnených orgánov pri rozhodovaní konaní vo veciach služobného pomeru policajtov nie je posudzovanie právnych predpisov z pohľadu ich súladu s Ústavou SR, právnymi normami vyššej právnej sily alebo s právom Európskej únie, ale ich dôsledná aplikácia na konkrétny individuálny prípad v konaní vo veciach služobného pomeru policajtov. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike zo dňa 24.06.2021 uviedol, že nepopiera skutočnosti uvádzané žalovaným vo vzťahu k zneniu ustanovení právnych predpisov, avšak sa „rozchádza“ vo výklade zákona pre tento výnimočný prípad. Podstatou žaloby je skutočnosť, že skúsenosti žalobcu, nadobudnuté počas trvania služobného voľna v Europole, žalovaný dennodenne využíva, čo aj sám potvrdil vo vyjadrení k žalobe, kde uviedol, že pripúšťa prínos z pôsobenia žalobcu v nadnárodnom bezpečnostnom úrade pre prax príslušníka PZ. 21. Od 01.05.2008 bol žalobca na základe výberového konania Europol vybratý na post špecialistu odboru boja proti terorizmu Europol. Na základe ponúknutých kontraktov, ktoré vždy tvorili prílohu jeho žiadosti o zaradenie či predĺženie neplatenej zálohy resp. služobného voľna, bol rozkazmi žalovaného zaraďovaný do neplatenej zálohy od 01.05.2008 až do jeho ustanovenia 01.09.2020. Do neplatenej zálohy bol žalobca zaradený len na základe kontraktov a kontrakty získal len na základe skutočnosti, že bol príslušníkom PZ. Musel splniť prísne kritéria, avšak okrem iného, podstatnou skutočnosťou bola práve príslušnosť k PZ. O uvedenú funkciu sa nemohol uchádzať žiaden „civil“. 22. Podľa názoru žalobcu zákon č. 73/1998 Z. z. nepostihuje jeho situáciu a v danom prípade je nutné aplikovať ustanovenia zákona širšie. S poukazom na § 86 ods. 3 a § 86 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. tento zákon počíta s tým, že osoba pred nástupom do služobného pomeru vykonávala činnosť, ktorá môže mať prínos pre prácu policajta, a preto vzhľadom na uvedené je možné takúto prax započítať. Zákon č. 73/1998 Z. z. nepostihol jeho situáciu, pretože namiesto nástupu do služobného pomeru bol žalobca len „vyňatý“ z neplatenej zálohy, čím sa dostal do pozície diskriminovanej osoby, pretože vždy bol príslušníkom PZ. Mal tiež za to, že v porovnaní jeho odbornej praxe a podmienok, resp. situácií uvedených v § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z, bol jednoznačne diskriminovaný. 23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/19/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/19/2021. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. 29. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. 30. Podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., do neplatenej zálohy sa zaradí policajt, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat nepretržite na čas dlhší ako 60 dní. 31. Podľa § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac; to neplatí, ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 písm. e). 32. Podľa § 86 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí do služobného pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní a ak to nie je možné, na základe čestného vyhlásenia. Nadriadený prehodnotí započítateľnú odbornú prax na základe vykonávanej činnosti pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri každom preložení na inú funkciu. 33. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 34. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 35. Účelom správneho súdnictva je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu ako aj z vyššie uvedených hľadísk dospel správny súd k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy. Je nesporné, že žalobcovi bolo v období od 01.05.2008 do 28.08.2020 udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat a súčasne bol zaradený do neplatenej zálohy podľa § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu jeho pôsobenia v Europole. Personálne rozkazy, ktorými bol žalobca zaradený do neplatenej zálohy, však nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu, ktorým bol podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.09.2020 ustanovený do funkcie staršieho referenta špecialistu oddelenia organizačných činností a medzinárodnej spolupráce odboru analýz a podporných činností NKA PPZ, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, s miestom výkonu štátnej služby Bratislava, pričom nesúhlasil s posledným výrokom personálneho rozkazu ohľadom doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, ktorý bol napadnutým rozhodnutím vypustený z personálneho rozkazu. 37. Napriek tomu, že žalobca priamo nenamietal aplikáciu § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., považoval správny súd za účelom komplexnosti posúdenia zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí za potrebné upriamiť pozornosť aj na výklad tohto ustanovenia. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva – ide o štátnozamestnanecký právny pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu – rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovníci na týchto miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok zo dňa 08.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku, rozsudok zo dňa 27.06.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96). Vychádzajúc z
uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere. 38. Pokiaľ ide o sporný výrok ohľadom doterajšieho zápočtu doby započítateľnej odbornej praxe žalobcu, správny súd uvádza, že žalovaný postupoval v intenciách § 86 ods. 8 veta druhá zákona č. 73/1998 Z. z., keď zmenil personálny rozkaz tak, že uvedený text vypustil z dôvodu jeho nadbytočnosti. V danom prípade nebolo potrebné vykonať prehodnotenie započítateľnej odbornej praxe nadriadeným žalobcu v zmysle § 86 ods. 8 veta druhá zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko žalobca nebol ani prevedený, ani preložený na inú funkciu. Žalobca bol ustanovený do funkcie staršieho referenta špecialistu, z ktorej bol predtým vyňatý do neplatenej zálohy. 39. Námietku žalobcu ohľadom nezapočítania doby jeho pôsobenia v Europole, teda nezapočítania predmetnej doby do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou riadne vysporiadal. Z § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právnym následkom zaradenia do neplatenej zálohy je nezapočítanie tejto doby do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Uvedené ustanovenie bolo účinné už v čase prvého zaradenia žalobcu do neplatenej zálohy, a teda žalobca mohol a mal legitímne očakávať, že mu táto doba obligatórne nebude započítaná, keďže sa na neho nevzťahuje ani výnimka zakotvená v § 86 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. 40. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho právneho štátu. Ústavný súd SR sa k princípu materiálneho právneho štátu jednoznačne vyjadril, že „v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). 41. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že súčasný úzky výklad znenia zákona č. 73/1998 Z. z. ad absurdum v jeho prípade znamená, že ak by k 01.05.2008, kedy dostal prvý kontrakt v Europole, odišiel do civilu a ak by bol po 12 rokoch opäť prijatý do služobného pomeru, nielenže by mu bola uznaná po prijatí do služobného pomeru prax 12 rokov z Europolu, ale zároveň by mu žalovaný za uvedenú dobu v civile musel vyplatiť minimálne 100 000 eur vo forme odchodného a výsluhového dôchodku. Toto tvrdenie je účelové, nakoľko aj samotný žalobca v žalobe uviedol, že pozícia v rámci riaditeľstva operácií Europolu je vyhradená iba pre policajtov z členských krajín Európskej únie. To znamená, že ak by žalobca nebol príslušníkom PZ, nemohol by sa uchádzať o uvedenú pozíciu, resp. nebol by úspešný vo výberovom konaní z dôvodu nesplnenia požiadavky, ktorou je status príslušníka PZ niektorej z členských krajín Európskej únie. 42. Ustanovenie § 86 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo možné aplikovať na prípad žalobcu tak, ako to požadoval, a to s ohľadom na negatívne vymedzenie zápočtu odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho prídavku za výsluhu rokov v § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. 43. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nepriaznivé zaobchádzanie v porovnaní s niekým iným adresným v obdobnej situácii, t. j. nepreukázal nerovnaké zaobchádzanie jednej osoby s inou osobou za dodržania tých istých podmienok. Výnimku z obligatórneho nezapočítania doby odbornej
praxe v zmysle § 86 ods. 5 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. predstavujú osoby uvedené v odseku 3 písm. e) uvedeného ustanovenia, avšak ide nesporne o odlišné skupiny osôb ako je žalobca. 44. Záverom správny súd dodáva, že správnemu súdu neprináleží posudzovať ústavnosť zákona, ale jeho úlohou je len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Ústavný súd SR v uznesení č. k. II. ÚS 269/2019 zo dňa 02.10.2019 konštatoval, že „Totiž zákon (prípadne jeho zmena) môže byť podrobený „iba“ ústavnému prieskumu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade zákonov s ústavou (vrátane čl. 12 ods. 2 ústavy o zákaze diskriminácie) a kým o zákone ústavný súd v konaní o jeho súlade nevysloví jeho nesúlad, platí prezumpcia jeho ústavnosti.“ 45. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.