Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/231/2020 z 4. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/231/2020 1020201490 04. 12. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201490.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: obec Kunerad, so sídlom Hlavná ulica 60/37, 013 13 Kunerad, IČO: 00 648 892, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12223-9000/2020 zo dňa 24.09.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu vydal oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 20.04.2020 (ďalej len „oznámenie“), ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 16.12.2019 bola vo Vestníku verejného obstarávania č. 255/2019 pod zn. 30309 – WYP zverejnená výzva na predkladanie ponúk verejným obstarávateľom – žalobcom, pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet: „Výstavba nájomných bytov s následným prevodom vlastníckych práv“ (ďalej len „verejné obstarávanie“), realizovanej postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska podľa § 108 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 112 až § 116 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o VO“). K danému verejnému obstarávaniu bola zverejnená informácia o tom, že dňa 12.02.2020 bola s úspešným uchádzačom – spoločnosťou F.A.A.C. Consulting, s. r. o., so sídlom A. B. C. XX, XXX XX D., IČO: 36 404 446 (ďalej len „spoločnosť F.A.A.C.“) uzatvorená zmluva ako výsledok postupu zadávania zákazky vo verejnom obstarávaní. 2. Žalobcovi bolo oznámené začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o VO, pričom bol vyzvaný k predloženiu kompletnej dokumentácia z predmetného verejného obstarávania. Žalobca postupne predložil požadovanú dokumentáciu, a to podaniami zo dňa 27.04.2020, 18.05.2020 a 10.06.2020. 3. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. 3492-6000/2020-OD/7 zo dňa 30.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že žalobca „porušil: 1. § 113 ods. 5 v nadväznosti na § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,

tým že neopísal predmet zákazky jednoznačne, úplne a s konkrétnymi technickými požiadavkami, keďže súťažné podklady neobsahujú podrobné vymedzenie predmetu zákazky a súčasne postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne s princípom transparentnosti, nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípom rovnakého zaobchádzania, tým, že požiadavkou, aby uchádzači v čase predkladania ponúk mali vo vlastníctve pozemok alebo mali iné právo k pozemku (nájomná zmluva), za situácie, kedy v predchádzajúcom období prenajalo pozemkové spoločenstvo - Bývalí urbárnici Obce Kunerad, ktorého podpredsedníčkou je zároveň aj štatutárny zástupca kontrolovaného pozemky spoločnosti F. A. A. C. Consulting, s. r. o., a to za účelom výstavby dotknutých nájomných bytov, zvýhodnil daného uchádzača, a zároveň zvýhodnil tohto uchádzača tým, že tento mal ešte pred začatím predmetného verejného obstarávania prenajaté pozemky na výstavbu uvedeného nájomného bytového domu, a teda vedel predložiť ponuku, ktorá obsahuje aj čísla parciel, na ktorých sa predmetná výstavba uskutoční v lehote na predkladanie ponúk, čím boli znevýhodnení ostatní potenciálni uchádzači, ktorí nemali zabezpečené rovnaké podmienky v predmetnom postupe zadávania zákazky ako spoločnosť F. A. A. C. Consulting, s. r. o., pričom uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mali vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ 4. Prvostupňový orgán zosumarizoval konanie, právny rámec a následne uviedol svoje právne posúdenie. S odkazom na súťažné podklady vo verejnom obstarávaní uviedol, že predmet zákazky má byť vymedzený jednoznačne, zrozumiteľne, úplne a nestranne, pričom požiadavky na predmet zákazky majú byť určené tak, aby bolo každému záujemcovi zrejmé, čo všetko je predmetom zákazky a aké všetky požiadavky kontrolovaný v súvislosti s uskutočnením stavebných prác požaduje. V prípade zákaziek, predmetom ktorých je uskutočnenie stavebných prác musí byť predmet zákazky opísaný na základe technických požiadaviek, a to konkrétne buď na základe technických špecifikácií, výkonnostných požiadaviek alebo funkčných požiadaviek. 5. S prihliadnutím na opis predmetu zákazky tak, ako ho stanovil žalobca prvostupňový orgán uviedol, že z neho nebolo možné mať predstavu o konkrétnom urbanistickom, architektonickom, výtvarnom, dispozično-prevádzkovom, interiérovom, konštrukčnom a materiálovom riešení budúcej stavby, ako aj o základných ekonomických parametroch jej zhotovenia. Daný opis predmetu zákazky neobsahoval jednoznačné údaje, pretože žalobca o. i. na jednej strane uviedol, že požaduje výstavbu 44 nájomných bytov, pričom zároveň v súťažných podkladoch stanovil, že požaduje minimálne 16 dvojizbových bytov a minimálne 28 trojizbových bytov a súčasne v prípade podlahovej plochy týchto bytov stanovil len minimálnu podlahovú plochu, a to pre dvojizbové byty 50 m2 (vrátane balkónov, lodžií) a pre trojizbové byty 60 m2 (vrátane balkónov, lodžií). Taktiež žalobca v súťažných podkladoch uviedol, že dotknutý nájomný bytový dom má byť postavený na pozemkoch v katastrálnom území E. F., vedených na E. G. D., katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXX, avšak neuviedol žiadne ďalšie údaje k daným pozemkom (napr. druh, výmera, atď.), na ktorých má byť daný nájomný bytový dom postavený, a teda predmetný opis predmetu zákazky neobsahoval potrebnú dokumentáciu na vypracovanie ponuky, keďže dokumentácia, neobsahuje všetky dôležité okolnosti potrebné na vypracovanie ponuky, čo má za následok neporovnateľnosť ponúk a nemožnosť riadneho plnenia zmluvy. 6. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že z opisu predmetu zákazky bolo zrejmé, že potenciálni uchádzači mali k dispozícii na vypracovanie svojim ponúk všeobecné informácie, čo nebolo možné považovať za opis predmetu zákazky, ktorý by bol vypracovaný jednoznačne, úplne a na základe všetkých relevantných technických/funkčných/výkonnostných požiadaviek, tak ako to vyžadoval § 42 Zákona o VO s poukazom na to, že aj právne predpisy, na ktoré sa žalobca opakovane odvolával (zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov a zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov) taktiež len rámcovo vymedzili určitú hranicu (napr. minimálna či maximálna výmera bytových jednotiek). 7. V prvostupňovom rozhodnutí ďalej orgán verejnej správy konštatoval, že vo vzťahu k opisu predmetu zákazky (teda, že majú spĺňať podmienky na poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky s potrebnou technickou vybavenosťou) mal žalobca ako verejný obstarávateľ povinnosť postupovať podľa § 7 ods. 1 písm. b) Zákona o VO, pričom opisom predmetu obstarávanej zákazky de facto preniesol svoju povinnosť vypracovať opis predmetu zákazky v súlade s § 42 Zákona o VO na uchádzačov vyžadovaním znalosti zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o dotáciách“) a zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o štátnom fonde“), resp. znalosti podmienok na poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán súčasne dodal, že žalobca uvedeným taktiež obmedzil účasť v danej podlimitnej zákazke len na tých potenciálnych uchádzačov, ktorí majú skúsenosti s realizáciou bytov/stavieb, ktoré boli financované prostredníctvom úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, napriek tomu, že v prípade uvedenej zákazky sa jednalo o štandardnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú verejným obstarávateľom, kde skutočnosť, že mala byť financovaná prostredníctvom úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky nemala žiadnu relevanciu a súčasne neznamenalo, že verejný obstarávateľ je oprávnený pri vypracovaní opisu predmetu zákazky nedodržať pravidlá upravené v ustanovení § 42 Zákona o VO. 8. Prvostupňový orgán tak konštatoval, že žalobca v danom prípade neopísal predmet zákazky úplne a dostatočne a svoju povinnosť opísať predmet zákazky v súlade s § 42 Zákona o VO preniesol na uchádzačov a zároveň prenechal na svojvôli potenciálnych uchádzačov určenie aj základných technických požiadaviek stavebného objektu ako je výška stavebného objektu, veľkosť podlahovej plochy bytov, materiálová charakteristika stavby (napr. materiálové zloženie obvodového plášťa stavebného objektu, atď.). Z uvedeného vyplynulo, že uchádzači mohli ponuku predložiť na rôzne stavebné objekty z hľadiska výšky, konštrukčných a materiálnych charakteristík, kvality vyhotovenia stavby a jej vybavenia, a teda nebola zabezpečená porovnateľnosť ponúk. Z § 53 ods. 1 Zákona o VO pritom explicitne vyplývala povinnosť verejného obstarávateľa, resp. komisie ním zriadenej na vyhodnotenie ponúk vyhodnotiť ponuky uchádzačov z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky, čo však nie je vykonateľné v prípade, ak verejný obstarávateľ nevypracuje opis predmetu obstarávanej zákazky jednoznačne, úplne a na základe všetkých relevantných technických/funkčných/ výkonnostných požiadaviek. Nedostatočne opísaný predmet zákazky teda okrem neporovnateľnosti ponúk spôsobuje aj následnú nemožnosť vyhodnotenia splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa na predmet zákazky a znemožňuje vyhodnotenie následného plnenia samotnej zmluvy. 9. Na podklade uvedeného prvostupňový orgán uviedol, že nebolo zrejmé, akým spôsobom mal žalobca v úmysle vyhodnocovať predložené ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky, a teda splniť si ako verejný obstarávateľ povinnosť podľa § 53 Zákona o VO, keď nestanovil všetky relevantné technické/funkčné a výkonnostné požiadavky na dotknutý predmet zákazky a súčasne uviedol, že uchádzači majú vo svojich ponukách predkladať len „orientačnú schému (nevyžaduje sa výkresová dokumentácia)“ a „orientačné umiestnenie bytového domu na pozemku“, pričom z týchto dokladov nemusí vyplývať predstava o konkrétnom urbanistickom, architektonickom, výtvarnom, dispozičnoprevádzkovom, interiérovom, konštrukčnom a materiálovom riešení budúcej stavby, ako aj o základných ekonomických parametroch jej zhotovenia. 10. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že v prípade zadávania zákazky na uskutočnenie stavebných prác obsahom súťažných podkladov má byť dokumentácia, ktorá jednoznačne vymedzí predmet zákazky, čo sa týka podrobností technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia celej stavby, jeho materiálové, stavebno-technické, technologické, dispozičné a prevádzkové vlastnosti, vzhľad a kvalitu, čím sa zabezpečí taktiež porovnateľnosť ponúk. Na tento účel môže verejný obstarávateľ poskytnúť záujemcom projektovú dokumentáciu potrebnú pre vydanie stavebného povolenia, výkaz výmer s určením množstiev/výmer jednotlivých položiek, príp. aj iné podklady ako projektový zámer. Žalobca okrem základných vlastností stavby a požiadaviek na jej vybavenosť nešpecifikoval bližšie ani požiadavky na kvalitu jej vyhotovenia. Vo vzťahu k výmere uviedol len priemernú podlahovú plochu do 60 m2. 11. Ďalej sa prvostupňový orgán zaoberal aj tým, že predmetom zákazky okrem výstavby nájomného bytového domu s technickou infraštruktúrou bolo aj zabezpečenie pozemku pre výstavbu predmetného bytového domu. Pozemok v katastrálnom území obce Kunerad, na ktorom mala prebiehať výstavba nájomného bytového domu mal byť vo vlastníctve, dlhodobom prenájme alebo v inom právnom vzťahu uchádzača, pretože vo vlastníctve žalobcu sa nenachádzal žiadny vhodný pozemok. 12. Po preskúmaní relevantných dôkazov prvostupňový orgán uviedol, že preskúmaním ponuky jediného uchádzača – spoločnosti F.A.A.C. zistil, že tento vo svojej ponuke v súlade s požiadavkou žalobcu na preukázanie dispozície s pozemkom, na ktorom sa mala realizovať výstavba nájomného bytového domu

predložil o. i. ,,Zmluvu o nájme pozemkov uzatvorenú podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení“ zo dňa 05.01.2018 (ďalej len „zmluva o nájme“) uzavretú s - Bývalí urbárnici Obce Kunerad, pozemkové spoločenstvo, 013 13 Kunerad, IČO: 42059411, zastúpené: H. B. C., predsedom, bytom F. XXX, XXX XX F. a B. B. F., B., MPH podpredsedníčkou, bytom F. XXX, XXX XX F., zapísané v registri pozemkových spoločenstiev č. R-0049/511 (ďalej len „pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici Obce Kunerad“) ako prenajímateľom, kde sa v Čl. III. ,,Predmet nájmu a účel nájmu“, bode 3.1. uviedlo, cit.: „prenajímateľ prenecháva Nájomcovi na užívanie právnym titulom nájmu pozemky evidované v katastri nehnuteľností, ktorý vedie E. G. D., F. E. I. E. D., obec F., katastrálne územie F., a to: zapísaný na LV č. 890...“ 13. Z uvedeného teda vyplynulo, že pozemkové spoločenstvo - Bývalí urbárnici Obce Kunerad, ktorého podpredsedníčkou bola B. B. F., B., B. (ďalej len „B. F.“), ktorá bola zároveň aj štatutárnym zástupcom obce Kunerad – žalobcu, dalo v čase pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania na výstavbu dotknutého nájomného bytového domu na pozemkoch v katastrálnom území E. F., vedených na E. G. D., katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXX, do prenájmu uvedenej spoločnosti F.A.A.C. pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území E. F. zapísaný na LV č. XXX za účelom realizácie bytovej výstavby s povinnosťou uhradiť o.i. nájomné vo výške XX,- EUR/mesačne, za každý dokončený bytový dom vrátane k nemu prislúchajúceho technického vybavenia, ku ktorému príslušný stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, a to od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, až do prevodu vlastníckeho práva k bytovému domu a technickej vybavenosti alebo do prenájmu bytového domu a technickej vybavenosti E. F. - žalobcovi, za predpokladu, že prenajímateľ neuzatvorí v uvedenom období samostatnú nájomnú zmluvu, týkajúcu sa predmetu nájmu priamo s E. F. – žalobcom. 14. Prvostupňový orgán tak konštatoval, že opis predmetu zákazky v dotknutom verejnom obstarávaní nebol opísaný jednoznačne, úplne a s konkrétnymi technických požiadavkami, keďže súťažné podklady neobsahovali podrobné vymedzenie predmetu zákazky v zmysle § 42 Zákona o VO. Uvedené preukazovala skutočnosť, že žalobca opísal daný nájomný bytový dom bez technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia celej stavby a taktiež bez bližšie špecifikovaných materiálových, stavebno-technických, technologických, dispozičných a prevádzkových vlastností. V prípade pozemku, na ktorom mal byť daný nájomný bytový dom postavený, žalobca síce v súťažných podkladoch uviedol, že má byť postavený na pozemkoch v katastrálnom území E. F., vedených na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXX, avšak neuviedol žiadne ďalšie údaje k daným pozemkom (napr. druh, výmera, atď.), na ktorých má byť postavený. Prvostupňový orgán k predmetnému ďalej uviedol, že len špecifikácia pozemkov spočívajúca v tom, že pozemky sa majú nachádzať v katastrálnom území E. F., vedených na E. G. D., katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXX bola nedostatočná, pretože potenciálni uchádzači nemali všetky potrebné informácie na predloženie ponuky. Súčasne poukázal aj na skutočnosť, že v danom verejnom obstarávaní bola predložená len jedna ponuka, a to ponuka uchádzača – spoločnosti F.A.A.C., ktorý ešte pred vyhlásením verejného obstarávania uzavrel nájomnú zmluvu s pozemkovým spoločenstvom - Bývalí urbárnici Obce Kunerad, ktorého podpredsedníčkou bol zároveň aj štatutárny zástupca E. F. – žalobcu, a to B. F. na pozemok, na ktorom mal byť postavený dotknutý nájomný bytový dom. Vychádzajúc z uvedeného prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca v danom prípade postupoval v rozpore s § 42 ods. 1 a ods. 2 Zákona o VO. 15. V prvostupňovom rozhodnutí tak orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca postupoval v rozpore s § 113 ods. 5 v nadväznosti na § 42 ods. 1 a ods. 2 Zákona o VO, tým že neopísal predmet zákazky jednoznačne, úplne a s konkrétnymi technickými požiadavkami, keďže súťažné podklady neobsahovali podrobné vymedzenie predmetu zákazky, čím vniesol do procesu verejného obstarávania prvky zmätočnosti, neprehľadnosti a nepredvídateľnosti a súčasne postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 Zákona o VO, a to konkrétne s princípom transparentnosti, nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípom rovnakého zaobchádzania, tým, že požiadavkou, aby uchádzači v čase predkladania ponúk mali vo vlastníctve pozemok alebo mali iné právo k pozemku (nájomná zmluva), za situácie, kedy v predchádzajúcom období prenajalo pozemkové spoločenstvo - Bývalí urbárnici Obce Kunerad, ktorého podpredsedníčkou bola zároveň aj štatutárny zástupca E. F. – žalobcu, a to B. F. pozemky spoločnosti F.A.A.C., a to za účelom výstavby dotknutých nájomných bytov, zvýhodnil daného uchádzača, a zároveň zvýhodnil tohto uchádzača tým, že tento mal ešte pred začatím predmetného verejného obstarávania prenajaté pozemky od pozemkového spoločenstva - Bývalí urbárnici E. F., ktorého podpredsedníčkou bol zároveň aj štatutárny zástupca E. F. - kontrolovaného, a to B. F. na výstavbu nájomného bytového

domu, a teda vedel predložiť ponuku s uvedením požadovaných pozemkov v katastrálnom území obce Kunerad, vedených na E. G. D., katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXX, na ktorých sa predmetná výstavba uskutoční v lehote na predkladanie ponúk, čím boli znevýhodnení ostatní potenciálni uchádzači, ktorí nemali zabezpečené rovnaké podmienky. Uvedené konanie žalobcu tak malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 16. V závere prvostupňový orgán v súlade s § 175 ods. 8 písm. b) Zákona o VO uviedol žalobcovi postup ako v budúcnosti postupovať vo verejnom obstarávaní. 17. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 10.08.2020, v ktorom namietol (i) nedostatočné poučenie o možnosti podania odvolania, (ii) závery ohľadom nedostatočného opisu predmetu zákazky a (iii) závery o postupe žalobu v rozpore s § 10 ods. 2 Zákona o VO. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 18. Na podklade podaného odvolania vydala Rada úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutie číslo spisu: 12223-9000/2020 zo dňa 24.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaný zosumarizoval prvostupňové rozhodnutie, obsah odvolania a následne uviedol svoje vlastné zistenia. 19. K nejednoznačnému a neúplnému opisu predmetu zákazky žalovaný uviedol, že bolo potrebné preskúmať súťažné podklady, konkrétne prílohu č. 1 – opis predmetu zákazky a následne súvisiace časti súťažných podkladov, najmä návrh zmluvných podmienok, ktorú tvorí návrh zmluvy o budúcej zmluve o prevode VP k bytovým domom s nájomnými bytmi a k technickej vybavenosti. S odkazom na príslušné časti súťažných podkladov žalovaný uviedol, že žalobca jednak sám neposkytol uchádzačom konkrétnu výkresovú dokumentáciu, výkaz výmer, projektovú dokumentáciu, či iný podklad a zároveň žalobca namiesto konkrétnej výkresovej dokumentácie k dispozičnému riešeniu stavby vyžadoval v ponuke predložiť iba jednoduchý náčrt stavby na pozemku a pôdorysu bytov. Žalovaný odkázal na § 42 Zákona o VO, pričom predmet zákazky má byť vymedzený jednoznačne, zrozumiteľne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek, pričom požiadavky na predmet zákazky majú byť určené ak, aby bolo každému záujemcovi, resp. uchádzačovi zrejmé, čo je predmetom zákazky. 20. S odkazom na predmetné konanie žalovaný uzavrel, že žalobca mal v zásade len jednu požiadavku, a to, aby nájomné byty spĺňali podmienky podľa Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a tomu prispôsobil aj vypracovanie opisu predmetu zákazky. V opise predmetu zákazky tak absentovali konkrétne technické špecifikácie, napríklad opis predmetu zákazky neobsahoval jednoznačné, úplné a jasné požiadavky na materiálové zloženie stavby, ako ani jednoznačné, úplné a jasné požiadavky na dispozičné riešenie bytom, a teda žalobca ponechal na potenciálnych uchádzačov, či byty budú alebo nebudú mať balkón alebo lodžiu, aké rozmery budú mať jednotlivé izby, aké bude dispozičné usporiadanie izieb. Opis predmetu zákazky neobsahoval ani jednoznačné, úplné a jasné požiadavky na dispozičné riešenie bytového domu, resp. bytových domov, pretože žalobca stanovil len predpokladané členenie stavby, pričom uviedol, že skutočnosť môže byť odlišná a zároveň v súťažných podkladoch uviedol, že bude akceptovať každé architektonické a dispozično-prevádzkové a materiálové riešenie budúcej stavby, spĺňajúce podmienky na poskytnutie úveru Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. 21. Žalovaný ďalej uviedol, že opis predmetu zákazky neobsahoval technické podmienky určené na základe všeobecne záväzných právnych predpisov alebo technických noriem. Žalobca síce uviedol v rámci opis predmetu zákazky potrebu postupu s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie a platnými technickými normami, ale uvedené nebolo možné považovať za opis predmetu zákazky – žalovaný dané považoval len za rámcové vymedzenie, z ktorého je možné získať predstavu o tom, čo je akceptovateľné a v súlade s týmito predpismi a čo nie, teda ide len o zákonný rámec, v ktorom sa môže uchádzač pohybovať pri koncipovaní svojej ponuky, avšak nebolo možné hovoriť o opise predmetu zákazky ako takom. Takto uvedený opis nebol dostatočná, pričom žalobca v značnej miere ponechal konečné riešenie na potenciálnych uchádzačov.

22. Žalovaný sa tak stotožnil s prvostupňovým orgánom v tom, že žalobca de facto preniesol svoju povinnosť vypracovať opis predmetu zákazky podľa § 42 Zákona o VO na uchádzačov, a to navyše s povinnosťou zohľadniť požiadavky kladené Zákonom o dotáciách a Zákonom o štátnom fonde. Žalovaný uviedol, že variácií technických riešení, ktoré by spĺňali rámcové požiadavky opisu predmetu zákazky uvedené žalobcom v súťažných podkladoch a zároveň požiadavky (podmienky) príslušných právnych predpisov na získanie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania bolo nespočetné množstvo. 23. Žalovaný konštatoval, že nebolo možné akceptovať postup žalobcu, pretože iba rámcový opis predmetu zákazky spôsobil, že potenciálnym uchádzačom síce nebolo priamo znemožnené vypracovať ponuku, avšak každý potenciálny uchádzač by predložil ponuku s odlišným technickým riešením, čo by znamenalo neporovnateľnosť ponúk. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že v danom prípade bola predložená iba jedna ponuka, mohla byť podľa žalovaného práve dôsledkom toho, že opis predmetu zákazky nebol dostatočný, úplný a jasný na predloženie ponuky, a to aj v nadväznosti na fakt, že na to, aby bol uchádzač vôbec schopný v lehote na predkladanie ponúk predložiť relevantnú ponuku, musel mať predstavu o tom, čo ide oceniť, a teda musel v tejto lehote na predkladanie ponúk byť oboznámený s požiadavkami na výstavbu bytových domov/nájomných bytov. Žalobca by tak mal mať jasnú predstavu o tom, aký bude výsledok verejného obstarávania, resp. aké bude konkrétne plnenie, na ktoré budú vynaložené verejné prostriedky, a to bez ohľadu na to, či ide o finančné prostriedky obce alebo o dotáciu. 24. Žalovaný ďalej uviedol, že z celých súťažných podkladov je zrejmé, že by malo ísť o odkúpenie bytového domu, resp. bytových domov, a preto argumentáciu žalobcu o tom, že malo ísť iba o obstaranie samotných nájomných bytov, nekorešponduje s obsahom dokumentácie s predmetného verejného obstarávania. Žalobca síce uzavrel dodatok, v rámci ktorého došlo k zmene, a teda, že žalobca mal záujem nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k nájomným bytom, avšak tento dodatok bol uzavretý až po tom ako svoju argumentáciu predložil žalovanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Na podklade uvedeného žalovaný dospel k záveru, že žalobca vyhlásil verejné obstarávanie na stavebné práce za účelom výstavby bytového domu / bytových domov s nájomnými bytmi, pričom opis predmetu zákazky nestanovil jednoznačne a úplne na základe technických požiadaviek, t. j. opis predmetu zákazky nestanovil s súlade s § 42 ods. 1 a 2 Zákona o VO, keď požiadavky na predmet zákazky opísal iba rámcovo a odkazom na právne predpisy. Vzhľadom na to porušil § 113 ods. 5 v nadväznosti na § 42 ods. 1 a 2 Zákona o VO tým, že neopísal predmet zákazky jednoznačne, úplne a s konkrétnymi technickými požiadavkami, keďže súťažné podklady neobsahovali podrobné vymedzenie predmetu zákazky, čí vniesol do procesu verejného obstarávania prvky zmätočnosti, neprehľadnosti a nepredvídateľnosti. 25. Následne sa žalovaný vyjadril k porušeniu princípu transparentnosti, princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný uviedol, že zo súťažných podkladov vyplynulo, že nevyhnutým predpokladom pre predloženie ponuky bolo okrem iného aj splnenie požiadavky žalobcu, v zmysle ktorej mal byť pozemok, na ktorom sa bude konať výstavba, vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača, pričom žalobca vo výzve na predkladanie ponúk uviedol, že v jeho vlastníctve sa nenachádza žiaden vhodný pozemok. Následne žalovaný poukázal na to, že zo zmluvy o nájme bytov zo dňa 05.01.2018 vyplynulo, že pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad dalo v januári 2018 úspešnému uchádzačovi do dlhodobého prenájmu na 75 rokov pozemok za účelom výstavby bytových domov. Z obsahu zmluvy (presnejšie čl. V) žalovaný vyvodil, že zmluva, ktorej zmluvou stranou nebol žalobca, ale pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad, priamo vo svojich ustanoveniach rátalo s prevodom VP k bytovému domu postavenému na prenajímaných pozemkoch tretej strane – žalobcovi. Z danej zmluvy (presnejšie čl. VII. bod 7.2.3) vyplynulo, že pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad prenajalo spoločnosti F.A.A.C. odo dňa 05.01.2018 na 75 rokov pozemky za účelom výstavby nájomných bytov, pričom zmluvné strany rátali s tým, že tieto pozemky bude potrebné vyňať z pôdneho fondu a zmeniť územný plán, bez čoho by nebolo vydané stavebné povolenie, kde stavebným úradom bola obec. 26. Žalovaný zhrnul, že pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad v čase pred uskutočnením verejného obstarávania, v januári 2018, prenajali spoločnosti F.A.A.C. pozemok za účelom výstavby bytov. Následne v 09/2018 uzatvoril žalobca a spoločnosť F.A.A.C. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na kúpu 30 bytov a technickej vybavenosti. V XX/XXXX, H. J., konateľ spoločnosti F.A.A.C. vystúpil na programe obecného zastupiteľstva s návrhom vypovedať zmluvu o budúcej zmluve a následne predniesol návrh na vyhlásenie verejného obstarávania na kúpu bytového domu so 44

bytovými jednotkami. Verejné obstarávanie bolo následné vyhlásené dňa 16.12.2019 s lehotou na predkladanie ponúk do 20.01.2020 a ponuku predložil jeden uchádzač – spoločnosť F.A.A.C., ktorý sa stal úspešným a s ktorým žalobca uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve. 27. Na podklade zápisníc z obecného zastupiteľstva žalobcu žalovaný konštatoval: (i) žalobca mal už v roku 2016 záujem o realizáciu výstavby nájomných bytov a mal vedomosť o potrebe zabezpečiť na to potrebné pozemky, pričom mal snahu rokovať s pozemkovým spoločenstvom Bývalí urbárnici obce Kunerad, (ii) v roku 2017 pán H. J. osobne predložil svoj zámer realizovať výstavbu nájomných bytov na pozemku vo vlastníctve pozemkového spoločenstva Bývalí urbárnici obce Kunerad a (iii) následne sa žalobca zaoberal len zámerom H. J., a to napriek tomu, že v danom čase nemala spoločnosť F.A.A.C prenajatý pozemok. Žalovaný mal tak za to, že všetky kroky a právne akty medzi žalobcom a spoločnosťou F.A.A.C. od začiatku smerovali kroky k zadaniu zákazky na výstavbu bytového domu/ domov tejto spoločnosti. Podľa žalovaného, ak verejné obstarávanie síce prebehlo, avšak bez toho, aby boli vôbec vytvorené podmienky na akúkoľvek hospodársku súťaž, popiera to celý zmysel verejného obstarávania ako takého. 28. Tým, že spoločnosť F.A.A.C. mala prenajaté pozemky (ešte pred začatím verejného obstarávania), pričom následne bolo samotné verejné obstarávanie bolo žalobcom vyhlásené na návrh konateľa tejto spoločnosti, a to s podmienkou na vlastníctvo/dlhodobý nájom pozemku v katastrálnom území obce, zapísanom na LV č. XXX, tak boli znevýhodnení ostatní potenciálni uchádzači, ktorí požadovanými pozemkami nedisponovali a mali si ich zabezpečiť počas lehoty na predkladanie ponúk v trvaní 36 dní, a teda nemali zabezpečené rovnaké podmienky ako spoločnosť F.A.A.C., čím žalobca konal v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov. 29. Na podklade uvedeného žalovaný dospel k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 Zákona o VO, a to konkrétne s princípom transparentnosti, nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípom rovnakého zaobchádzania, keď vo verejnom obstarávaní zvýhodnil uchádzača – spoločnosť F.A.A.C., pričom uvedené malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Keďže žalovaný pri zadávaní predmetnej zákazky vyhlásil toto verejné obstarávanie na návrh konateľa spoločnosti F.A.A.C., pričom vo verejnom obstarávaní stanovil podmienku, aby uchádzači mali vo vlastníctve/ dlhodobom nájme pozemok v katastrálnom území obce, zapísanom na LV č. XXX, malo za následok vylúčenie hospodárskej súťaže ako takej, pretože tento uchádzač bol jediný, kto v stanovenej lehote predložil ponuku, uvedené malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Následne žalovaný uviedol stručný návod pre žalobcu ako má v budúcnosti postupovať. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 30. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 23.10.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože vychádzajú z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia, nesúladom právnych záverov s vykonaným dokazovaním, nerešpektovaním kogentnej normy, interpretácia je v rozpore s prioritami spravodlivosti a hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy. Žalobca mal za to, že sú dané dôvody pre zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 31. Žalobca namietol konanie žalovaného a mal za to, že si nesplnil svoju povinnosť vyplývajú z § 167 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona o VO, pričom jeho nečinnosť možno v danej veci považovať za aprobovanie úkonov žalobcu a stotožnenie sa s predmetným úkonom, ktoré boli neskôr v konaní o preskúmaní úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy v zmysle § 169 ods. 3 písm. a) Zákona o VO vykonal. Žalovaný tak účelovo vystavil žalobcu kontrole, ktorej primárnym cieľom bolo udelenie sankcie, bez ohľadu na všetky relevantné skutočnosti produkované žalobcom v konaní. 32. K súťažným podkladom žalobca uviedol, že nie rozsah, ale kvalita súťažných podkladov je rozhodujúca. Žalovaný skúma znenie súťažných podkladov a v prípade, ak zistí akýkoľvek rozpor

jednotlivých ustanovení súťažných podkladov, považuje takúto situáciu za neistotu uchádzačov pri príprave ponuky, rezultujúcu spravidla v nemožnosti prípravy kvalitnej ponuky, resp. v nemožnosti prípravy porovnateľných ponúk. Znenie súťažných podkladov nemá obsahovať úplné znenie podmienok a odporúča sa, aby verejný obstarávateľ len odkázal na znenie podmienok účasti zakotvené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na predkladanie ponúk, resp. inom dokumente, ktorým sa začal proces verejného obstarávania. 33. Žalobca následne poukázal na to, že zo zákona nevyplýva, že kompletná projektová dokumentácia je jediná možnosť, ale umožňuje sa, aby bol opis predmetu zákazky opísaný vo forme tzv. princípu naprojektuj a postav, kedy si verejný obstarávateľ napríklad ako opis predmetu zákazky dával len dokumentáciu pre územné rozhodnutie a až úspešný uchádzač zabezpečuje dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizačnú dokumentáciu. Opis predmetu zákazky by mal obsahovať aj podrobnosti technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia celej stavby, jeho materiálové, stavebno-technické, technologické, dispozičné a prevádzkové vlastnosti, vzhľad a kvalitu. 34. Žalobca uviedol, že poskytol rovnosť všetkým uchádzačom, ktorí splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, pričom metodika o výstavbe a požiadavky na parametre nájomných bytom financovaných z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy Slovenskej republiky boli verejne dostupnou informáciou. Potenciálni uchádzači mali možnosť sa s týmito parametrami oboznámiť a Zákon o VO explicitne neukladá povinnosti, ktoré požadoval žalovaný. Žalobca uviedol, že žiaden právny predpis neobsahuje konkrétne vyšpecifikované súťažné podklady v takej miere, v akej to požadoval žalovaný, súťažné podklady boli vypracované v súlade so Zákon o VO a premietnuté do výzvy na predkladanie ponúk a tento súlad bol žalovaným aprobovaný, ktorý výzvu zverejnil. 35. Žalobca následne poukázal na princíp rovnakého zaobchádzania, zásadu nediskriminácie hospodársky subjektov a zásadu transparentnosti, pričom uviedol, že svojim konaním neporušil § 10 ods. 2 Zákona o VO a konštatovanie žalovaného je nesprávne, nezákonné a arbitrárne. 36. Vo vzťahu k zmluve o nájme pozemkov žalobca uviedol, že žalovaný nemal a nemá akúkoľvek právomoc skúmať a posudzovať záväzkovo-právne vzťahy uzatvorené medzi inými subjektami, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi a ani sa s nimi oboznamovať. Žalovaný si tak uzurpoval viac práv, než mal priznané Zákonom o VO. Žalobca súčasne uviedol, že Bývalí urbárnici obce Kunerad je samostatný právny subjekt s vlastnou právnou subjektivitou, ktorý nakladá s majetkom svojich členov výlučne na základe rozhodnutia svojho najvyššieho orgánu – valného zhromaždenia, pričom výsledok rozhodnutia valného zhromaždenia bol premietnutý do zmluvy o nájme. Žalobca súčasne uviedol, že spájanie toho, že starostka žalobcu, ktorá bola podpredsedníčkou združenia Bývalí urbárnici obce Kunerad, mala súvislosť s úkonom medzi pozemkovým spoločenstvom Bývalí urbárnici obce Kunerad a spoločnosťou F.A.A.C., je sugestívne a účelové. 37. Žalobca uviedol, že do verejného obstarávania sa mohol prihlásiť akýkoľvek subjekt a navyše žalovaný neskúmal, že v prípade, ak by spoločnosť F.A.A.C. nebola úspešná, či by aj napriek tejto skutočnosti vykonala výstavbu bytových jednotiek, a teda zabezpečenie nehnuteľnosti spoločnosťou F.A.A.C. nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie Zákona o VO zo strany žalobcu. 38. Následne žalobca uviedol, že na to, aby mohlo byť rozhodnutie o spáchaní deliktu považované za zákonné, musí spĺňať všetky náležitosti rozhodnutia, vrátane jednoznačne definovaného skutku a riadneho odôvodnenia. Žalobca mal za to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie spáchania správneho deliktu. Žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia svojvoľne aplikoval širší výklad ustanovení Zákona o VO ohľadom posúdenia spáchania správneho deliktu na úkor žalobcu. IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 39. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.01.2021 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný v prvom rade poukázal na § 169 ods. 3 písm. a) Zákona o VO, na podklade ktorého žalovaný vykonáva aj kontrolu

po uzavretí zmluvy. Žalovaný vykonal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu v čase po uzavretí zmluvy v súlade so Zákonom o VO, a to v rámci jeho právomocí, ktoré mu patria do pôsobnosti v oblasti kontroly verejného obstarávania. Žalovaný mal za to, že konanie o preskúmanie úkonov žalobcu, na podklade ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia, bolo v súlade s § 167 ods. 1 a nasl. a § 169 ods. 3 písm. a) a nasl. Zákona o VO, pričom základným účelom a cieľom začatia predmetného konania bol jedine výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý patrí do zákonnej pôsobnosti žalovaného. 40. Ďalej žalovaný uviedol, že zotrváva na odbornom posúdení opisu predmetu zákazky v predmetnom verejnom obstarávaní, ktorý považuje za nejednoznačný a neúplný, a to z dôvodu, že žalobca neuviedol konkrétne technické požiadavky a podrobné vymedzenie predmetu zákazky nevyhnutné pre prípadné ponuky. Žalovaný ďalej súhlasil so žalobcom, že súťažné podklady v každom verejnom obstarávaní majú disponovať predovšetkým kvalitou, ale zdôraznil, že práve kvalitu súťažných podkladov (vrátane opisu predmetu zákazky) je možné docieliť iba dostatočnou obsahovou a vecnou úplnosťou údajov uvedených v súťažných podkladoch, nestrannosťou a jednoznačnosťou opisu predmetu zákazky, pretože ide o dôležitý predpoklad úspešnosti procesu verejného obstarávania. Žalobca sám neposkytol uchádzačom konkrétnu výkresovú dokumentáciu, výkaz výmer, projektovú dokumentáciu, či iný podklad. 41. Žalovaný mal za to, že tvrdenie žalobcu, že si splnil požiadavky opisu tak, že bolo potrebné, aby nájomné byty spĺňali podmienky podľa Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy Slovenskej republiky neobstojí, pretože takýto opis nie je možné považovať za opis predmetu zákazky, ktorý by bol vymedzené v súlade s § 42 Zákona o VO. Žalovaný upozornil, že neúplný a nejednoznačný opis predmetu zákazky mohol v danom prípade spôsobiť, že bola predložená len jedna ponuka, pretože potenciálny uchádzať nemusel byť schopná predložiť relevantnú ponuku. 42. Žalovaný ďalej uviedol, s odkazom na § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pričom žalovaný má za to, že na podklade uvedeného má správny orgán právo sám vyhodnotiť, ktorý dôkaz využije, a to za účelom splnenia si povinnosti – riadne, presne a úplne preskúmať skutkový stav. Súčasne poukázal na to, že zmluva o nájme bola súčasťou dokumentácie k verejnému obstarávaniu, a preto bolo povinnosťou žalovaného sa s ňou oboznámiť a posúdiť jej obsah. Žalovaný dospel k záveru, že všetky kroky medzi žalobcom a spoločnosťou F.A.A.C. od začiatku, teda od uzatvorenia zmluvy o prenájme pozemkov až po uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve ako výsledku verejného obstarávania, smerovali k zadaniu zákazky na výstavu bytového domu / domov s nájomnými bytmi. Žalovaný zotrval na svojich záveroch. 43. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. 44. Žalobca sa následne vyjadril replikou zo dňa 19.02.2021, v rámci ktorej zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a uviedol, že v predmetnom prípade objektom obstarávania nebol bytový dom ako taký, ale boli nimi byty. Žalobca nezadával zákazku na výstavbu konkrétneho bytového domu, preto nepripravoval dokumentáciu týkajúcu sa bytového domu a neurčoval požiadavky podľa vlastných predstáv na konkrétne architektonické, urbanistické, technické riešenie. Nemal v úmysle obstarať stavbu ako takú, obstarával iba byty, a to v akejkoľvek stavbe, existujúcej alebo v budúcnosti existujúcej. 45. Žalovaný sa vyjadril duplikou zo dňa 20.09.2024, v ktorej taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. 46. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 47. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/231/2020. 48. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 49. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 04.12.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 50. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na svojej žalobnej argumentácii a navrhol žalobe vyhovieť. Na svojej argumentácii zotrval aj žalovaný, ktorý mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a navrhol žalobu zamietnuť. 51. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 52. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 53. Podľa § 42 ods. 1 Zákona o VO, súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie, b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž. 54. Podľa prílohy č. 3 k Zákonu o VO, technické požiadavky na stavebné práce na účely tohto zákona vychádzajú z technických špecifikácií, ktorými sa určujú charakteristické vlastnosti stavebných prác, ktoré umožňujú, aby stavebné práce boli opísané tak, aby spĺňali určený účel. Technické požiadavky zahŕňajú najmä charakteristiky výrobku a materiálu podľa osobitného predpisu, úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu a ďalšie požiadavky, ako je napríklad dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečenie kvality, terminológie, symbolov, balenia, označovania a etiketovania, návodu na použitie a výrobných postupov a metód v ktorejkoľvek fáze životného cyklu stavebných prác. Zahŕňajú aj pravidlá na projektovanie, určovanie ceny, skúšobné podmienky, kontrolné podmienky, podmienky prevzatia stavebných prác, ako aj metódy a techniky výstavby a všetky ostatné technické podmienky, ktoré sa určia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov alebo technických noriem a ktoré súvisia so skončením stavebných prác a s materiálmi alebo časťami, ktoré tieto stavebné práce zahŕňajú. 55. Podľa § 42 ods. 2 Zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracujú opis predmetu zákazky a) na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré môžu zahŕňať environmentálne charakteristiky; technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé všetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky, b) odkazom na technické špecifikácie v poradí: slovenské technické normy, ktorými sa prevzali európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými organizáciami, alebo ak také neexistujú, národné technické osvedčenia alebo

národné technické špecifikácie týkajúce sa projektovej dokumentácie, uskutočnenia stavebných prác a používania stavebných výrobkov, technické špecifikácie, ktoré pochádzajú z priemyselného odvetvia a sú týmto odvetvím všeobecne uznávané, normy pre oblasť obrany a špecifikácie obranného materiálu, ktoré sú obdobné týmto normám; takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“, c) na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b), ktoré slúžia ako prostriedok na zabezpečenie súladu s výkonnostnými a funkčnými požiadavkami, alebo d) odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre niektoré charakteristiky a odkazom na výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristiky. 56. Podľa § 113 ods. 5 Zákona o VO, verejný obstarávateľ vypracuje súťažné podklady podľa § 42 a uverejní ich spolu so sprievodnou dokumentáciou v profile v deň uverejnenia výzvy na predkladania ponúk vo vestníku. 57. Podľa § 169 ods. 3 Zákona o VO, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“) sa začína a) z vlastného podnetu úradu, b) na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 58. Podľa prvej vety § 175 ods. 4 Zákona o VO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 59. Podľa § 175 ods. 8 Zákona o VO, Úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť a) všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a b) stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona. 60. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 61. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa F. sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 62. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať zákonnosť a správnosť postupu žalovaného (a to ako na oboch stupňoch rozhodovania), so zameraním sa na to, či žalovaný postupoval podľa Zákona o VO a či si zaobstaral dostatok dôkazov k tomu, keď ustálil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu Zákona o VO. 63. Žalobca v prvom rade namietol tú skutočnosť, že žalovaný vykonal kontrolu až po uzatvorení zmluvy, a teda jeho nečinnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu, pričom konanie žalovaného smerovalo primárne s cieľom uloženia sankcie. Túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako to uviedol aj žalovaný vo svojich podaniach, samotný Zákon o VO predpokladá aj kontrolu po uzatvorení zmluvy. 64. Ako to vyplýva z § 169 ods. 3 Zákona o VO, tak preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy v rámci kontroly môže úrad uskutočniť aj z vlastného podnetu, na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí

právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. Samotný Zákon o VO tak predpokladá kontrolu po uzatvorení zmluvy. Konanie podľa tohto ustanovenia je revíznym postupom ex post, ktorý sa realizuje v čase, keď už prípadné porušenia zákona nie je možné efektívne napraviť, teda po uzavretí zmluvy. Výsledkom takéhoto konania môže byť konštatovanie porušenia zákona a následné začatie konania o uložení pokuty podľa § 182 alebo 182a Zákona o VO, podanie návrhu na neplatnosť zmluvy podľa § 180 Zákona o VO, prípadne finančná korekcia alebo vrátenie prijatého príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Jedná sa tak o zákonom predpokladaný inštitút, a preto nemožno konaniu žalovaného nič vytknúť. 65. Súčasne, vychádzajúc z administratívneho spisu je zrejmé, že oznámením o začatí konania zo dňa 20.04.2020 začal Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, pričom boli žalobcovi uvedené všetky relevantné právne predpisy, na podklade ktorých Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu, začal toto konanie. Žalobca bol tak riadne, včas a dostatočne oboznámený s podkladom začatia konania. Predmetnú žalobnú námietku tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 66. Ďalej sa správny súd zameral na žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného opisu predmetu zákazky. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca ako verejný obstarávateľ vydal výzvu na predkladanie ponúk zo dňa 13.12.2019, zverejnenú vo vestníku č. 255/2019 dňa 16.12.2019. V predmetnej výzve bol uvedený stručný opis predmetu zákazky nasledovne: „predmetom zákazky je výstavba bytov na pozemku uchádzača spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru a dotácie na ich kúpu podľa Zákona č.443/2010 Zz,, zákona č.150/2013 Zz ako aj prislúchajúcej infraštruktúry a ich následnú kúpu verejným obstarávateľom. Súčasťou predmetu zákazky je aj technická infraštruktúra a pozemok. Pozemok musí byť vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača. Výsledkom verejného obstarávania bude zmluva o budúcej zmluve podľa prílohy súťažných podkladov. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s najmenej 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou. Základné údaje: Podlažnosť: maximálne 4 nadzemné podlažia. Priemerná podlahová plocha nájomných bytov: do 60,0 m2, Počet bytov: najmenej 44; Počet 2izbových bytov minimálne 16 s minimálnou podlahovou plochou 50,0m2 (vrátane balkónov, lodžií); Počet 3-izbových bytov minimálne 28 s minimálnou podlahovou plochou 60,0m2 (vrátane balkónov, lodžií); Počet parkovacích miest: minimálne 80. Ďalšie podrobnosti v bode 36 Súťažných podkladov.“ 67. Následne oznámením o oprave, zverejnenom vo vestníku č. 259/2019 zo dňa 20.12.2019 žalobca v časti rozsahu verejného obstarávania viedol: „predmetom zákazky je výstavba bytov na pozemku uchádzača spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru a dotácie na ich kúpu podľa Zákona č.443/2010 Zz,, zákona č.150/2013 Zz ako aj prislúchajúcej infraštruktúry a ich následnú kúpu verejným obstarávateľom. Súčasťou predmetu zákazky je aj technická infraštruktúra a pozemok. Pozemok musí byť vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača. Výsledkom verejného obstarávania bude zmluva o budúcej zmluve podľa prílohy súťažných podkladov. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s najmenej 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou.“ 68. Následne ďalším oznámením o oprave, zverejnenom vo vestníku č. 2/2020 zo dňa 03.01.2020 došlo k zmene stručného opisu nasledovne: „predmetom zákazky je výstavba bytov spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru a dotácie na ich kúpu podľa Zákona č.443/2010 Zz, zákona č.150/2013 Zz ako aj prislúchajúcej infraštruktúry a ich následnú kúpu verejným obstarávateľom. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s minimálne 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou. Vo vlastníctve verejného obstarávateľa sa nenachádza žiadny vhodný pozemok. Pozemok by mal byť alebo vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača alebo v inom právnom vzťahu, vlastník stavebného pozemku môže byť odlišný ako vlastník pozemku. Výsledkom verejného obstarávania bude zmluva o budúcej zmluve podľa prílohy. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s najmenej 44 bytmi. Ďalšie podrobnosti v bode 36 Súťažných podkladov“ a k zmene opis obstarávania nasledovne: „predmetom zákazky je výstavba bytov spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru a dotácie na ich kúpu podľa Zákona č.443/2010 Zz,

zákona č.150/2013 Zz ako aj prislúchajúcej infraštruktúry a ich následnú kúpu verejným obstarávateľom. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s minimálne 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou. Vo vlastníctve verejného obstarávateľa sa nenachádza žiadny vhodný pozemok. Pozemok by mal byť alebo vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača alebo v inom právnom vzťahu, vlastník stavebného pozemku môže byť odlišný ako vlastník pozemku. Výsledkom verejného obstarávania bude zmluva o budúcej zmluve podľa prílohy. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s najmenej 44 bytmi. Ďalšie podrobnosti v bode 36 Súťažných podkladov.“ 69. Ďalej mal správny súd z administratívneho spisu za preukázané, že súčasťou súťažných podkladov bol aj opis predmetu zákazky s názvom Výstavba nájomných bytov s následným prevodom vlastníckych práv. Žalobca v súťažných podkladoch opísal predmet zákazky nasledovne: „predmetom zákazky je výstavba bytov spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru a dotácie na ich kúpu podľa Zákona č.443/2010 Zz, zákona č.150/2013 Zz ako aj prislúchajúcej infraštruktúry a ich následnú kúpu verejným obstarávateľom. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s minimálne 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou. Vo vlastníctve verejného obstarávateľa sa nenachádza žiadny vhodný pozemok. Pozemok by mal byť alebo vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača alebo v inom právnom vzťahu, vlastník stavebného pozemku môže byť odlišný ako vlastník pozemku. Výsledkom verejného obstarávania bude zmluva o budúcej zmluve podľa prílohy. Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s najmenej 44 bytmi. Ďalšie podrobnosti v bode 36 Súťažných podkladov.“ 70. Z bodu 36 súťažných podkladov možno vyvodiť nasledujúce podrobnosti: „Predmetom zákazky je „Obstaranie 44 nájomných bytov v obci Kunerad“ vrátane technickej vybavenosti. 1.1.1 Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s minimálne 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou. Vo vlastníctve verejného obstarávateľa sa nenachádza žiadny vhodný pozemok. Pozemok by mal byť alebo vo vlastníctve alebo dlhodobom prenájme uchádzača alebo v inom právnom vzťahu, vlastník stavebného pozemku môže byť odlišný ako vlastník pozemku. Verejný obstarávateľ bude akceptovať každé architektonické, dispozičnoprevádzkové a materiálové riešenie budúcej stavby spĺňajúce podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR. 1.1.2. Základné údaje. Podlažnosť: maximálne 4 nadzemné podlažia, Priemerná podlahová plocha nájomných bytov: do 60,0 m2 Počet bytov: 44 Z toho: Počet 2-izbových bytov minimálne 16 s minimálnou podlahovou plochou 50,0m2 (vrátane balkónov, lodžií) Počet 3-izbových bytov minimálne 28 s minimálnou podlahovou plochou 60,0m2 (vrátane balkónov, lodžií) Počet parkovacích miest: minimálne 80 1.1.3. Predpokladané členenie stavby. (skutočnosť môže byť odlišná) Stavebné objekty: SO .... Bytový dom/domy 1.1. Architektonické a stavebné riešenie, 1.2 Projektové energetické hodnotenie, 1.3. Protipožiarna bezpečnosť stavby 1.4. Zdravotechnika, 1.5. Vykurovanie, 1.6. Elektroinštalácie SO 02 Komunikácia, parkoviská a spevnené plochy, SO 03 Dažďová a kanalizačná prípojka, SO 04 Vodovodná prípojka SO 05 Elektrická NN prípojka 1.1.4. Predpokladané členenie bytov. Celkovo je v bytovom dome/ domoch plánovaných 44 nájomných bytov na maximálne štyroch nadzemných podlažiach, ktoré budú kombináciou dvojizbových a trojizbových. 1.1.5. Predpokladané architektonické riešenie. Objekt bude mať maximálne štyri nadzemné podlažia. 1.1.6. Predpokladané dispozičné riešenie. Konštrukcia objektu je murovaná. Na 1.NP sa bude nachádzať vstup do objektu, byty, kotolňa, pivničné kobky a schodisko. Na každom poschodí budú byty. Každý byt musí mať na 1.NP pivničnú kobku. Každý byt môže mať balkón/lodžiu. 1.1.7 Projektové energetické hodnotenie Budova/y, ktorá spĺňa kritérium minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií, pre budovy s takmer nulovou potrebou energie a je zásobovaná teplom a teplou vodou z centrálneho zdroja, ktorý je spoločným zariadením budovy a tento centrálny zdroj využíva energiu z obnoviteľných zdrojov, patrí do úrovne výstavby budovy

1. 1.1.8 Environmentálne hľadisko Budova/y musí spĺňať podmienky ochrany životného prostredia a šetrenia vodných zdrojov. Predpokladaná hodnota zákazky: X XXX XXX,- Euro bez DPH. 1.2. Uchádzač musí pri plnení tejto zákazky postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi SR a EÚ (najmä so Stavebným zákonom a pod.) a platnými technickými normami. 1.3. Uchádzač v ponuke predloží orientačnú schému (nevyžaduje sa výkresová dokumentácia) pôdorysného riešenia 2 izbového a 3 izbového bytu. Zároveň predloží predpokladané orientačné umiestnenie bytového domu na pozemku. Z týchto dokladov nemusí vyplývať predstava o konkrétnom urbanistickom, architektonickom, výtvarnom, dispozično-prevádzkovom, interiérovom, konštrukčnom a materiálovom riešení budúcej stavby, ako aj o základných ekonomických parametroch jej zhotovenia.“ 71. Súčasťou súťažných podkladov bol aj návrh zmluvných podmienok, pričom z bodu 2.1. vyplýva, že „budúci predávajúci v rámci svojej vlastnej činnosti realizuje výstavbu nájomných bytov v súlade s podmienkami refinancovania podľa zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 134/2013 Z.z. a zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania“, pričom v článku 4., bode 4.1. je upravené vymedzenie a charakteristika budúceho predmetu kúpy tak, že „Budúci predávajúci pri výkone svojej činnosti vytvorí nehnuteľnosť / bytové domy pozostávajúce z nájomných bytov s príslušenstvom v celkovom počte 44 bytových jednotiek a k bytovým domom prislúchajúcu technickú vybavenosť, ktoré postaví na pozemkoch ...................................... k. ú. F., vedených na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore, zapísané na LV č.XXX v lehote do 500 dní od zverejnenia ZoBZ.“ 72. Z administratívneho spisu mal ďalej správny súd za preukázané, že do verejného obstarávania sa prihlásil len jeden uchádzač, a to spoločnosť F.A.A.C., ktorý splnil podmienky účasti a umiestnil sa na 1. mieste. Oznámením o výsledku hodnotenia ponúk zo dňa 22.01.2020 oznámil žalobca spoločnosti F.A.A.C., že jeho ponuka bola vyhodnotená ako úspešná a žalobca ako verejný obstarávateľ ju prijal. 73. Ďalej mal správny súd za preukázané, že v administratívnom spise sa nachádzajú viaceré zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva E. F. (teda žalobcu) – jednalo sa o zápisnice zo dňa 09.05.2016, 13.06.2016, 14.11.2016, 11.04.2017,23.07.2018 a 04.11.2019. Na týchto zasadnutiach obecného zastupiteľstva sa prerokovávali aj body týkajúce sa výstavby bytových jednotiek – nájomných bytov. Možno konštatovať, že na zasadnutí dňa 23.07.2018 sa rokovalo o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na kúpu bytov medzi žalobcom a spoločnosťou F.A.A.C., pričom na zasadnutí dňa 04.11.2019 sa rokovalo o vypovedaní tejto zmluvy a o návrhu na verejné obstarávanie, o ktorom sa následne rokovalo aj na zasadnutí dňa 14.11.2019. 74. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že súťažné podklady patria v súlade s § 2 ods. 3 Zákona o VO medzi základné dokumenty, ktoré uchádzačom slúžia pri príprave ponúk, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti. Na tento účel sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní uviesť v súťažných podkladoch všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Jednou z najdôležitejších častí súťažných podkladov je opis predmetu zákazky, v ktorom verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia popísať predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. 75. Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti celej dokumentácie vo verejnom obstarávaní vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda aj so Zákonom o VO, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa / obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. j. 5Afs/131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora Európskej únie - napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname C-231/03, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie

uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí obstarávateľa a všeobecne objektívny postup behom verejného obstarávania (bod 90). 76. Je potrebné pripomenúť, že verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Tieto zásady majú kľúčový význam, pokiaľ ide o technické špecifikácie, vzhľadom na nebezpečenstvo diskriminácie spojené s ich výberom alebo so spôsobom, akým sú formulované. Technické špecifikácie musia preto umožňovať rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov a nemajú za následok vytváranie neopodstatnených prekážok pre otváranie verejného obstarávania hospodárskej súťaži, že musia byť dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili zadanie zákazky a že by mali byť uvedené tak jasne, aby všetci uchádzači vedeli, na čo sa požiadavky stanovené verejným obstarávateľom vzťahujú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, C-368/10). 77. Zásada transparentnosti implikuje, aby všetky podmienky a spôsoby postupu vedúceho k zadaniu zákazky boli formulované jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, tak aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich presný rozsah a vykladať ich rovnakým spôsobom, a na druhej strane aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C-496/99 P, Zb. s. I-3801). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky čj. 1Afs/20/2008 – 152 zo dňa 05.6.2008 vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky K. L. zo dňa 12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“). 78. Ako už súd uviedol, táto zásada spolu so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi musí byť verejným obstarávateľom / obstarávateľom dodržiavaná v rámci celého obstarávania. Cieľom zásady transparentnosti je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi v postavení uchádzačov, ale je taktiež nevyhnutným predpokladom účelného a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa / obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia (súťažné podklady, oznámenie...) neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia verejného obstarávateľa / obstarávateľa, resp. v nej obsiahnuté požiadavky objektívne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže takáto interpretačná neistota postihovať žiadneho z uchádzačov, ale len samotného verejného obstarávateľa / obstarávateľa. Je totiž treba zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ / obstarávateľ, kto dokumentáciu vyhotovuje, prípadne si ju nechá vyhotovovať, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie zodpovedá. Ak sú podmienky účasti tak nejasné, že objektívne pripúšťajú rozdielny výklad ohľadne požiadaviek na predloženie ponuky, je postup verejného obstarávateľa / obstarávateľa fakticky nekontrolovateľný, čo je celkom evidentne porušením zásady transparentnosti. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti relevantnú judikatúru k tejto problematike, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25.03.2009, č. j. 2Afs/86/2008-222, v ktorom tento súd uviedol - cit.: „zdůraznil požadavek, aby byla zadávací dokumentace „jednoznačná, jelikož musí být zcela patrno, v jakých otázkách a jak konkrétně spolu budou jednotlivé nabídky „soutěžit“. Rovněž jednotlivá dílčí kritéria a jejich hodnocení musí být natolik konkrétní, přesné a jednoznačné, aby se každému z uchazečů dostalo informací téhož materiálního obsahu a aby bylo následně zřetelně přezkoumatelné, zda zadavatel hodnotil nabídky tak, jak předeslal v zadávacích podmínkách. Nemůže tedy obstát taková zadávací

dokumentace, z níž požadavky na zpracování nabídky a následně hodnotící kritéria nejsou zcela srozumitelná a jednoznačná, tj. pokud objektivně připouštějí rozdílný výklad a vzniká tak interpretační nejistota“ (pozri napríklad tiež rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Afs 87/2008 a 1Afs 8/2011). 79. Na podklade vyššie uvedených právnych východísk, s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správny súd súhlasí so závermi žalovaného o tom, že zo strany žalobcu ako verejného obstarávateľa došlo k nejednoznačnému a neúplnému opis predmetu zákazky vo verejnom obstarávaní. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného o tom, že žalobcom uvedený opis predmetu zákazky je všeobecný a nejednoznačný, absentujú v ňom konkrétne technické špecifikácie a nejedná sa tak o jednoznačné, úplné a jasné požiadavky. Súčasne na podklade vyššie uvedeného správny súd uvádza, že žalobcom uvádzaná argumentácia, týkajúca sa princípu verejného zaobchádzania, zásady nediskriminácie a zásady transparentnosti, boli všeobecne uvádzané a venovali sa definovaniu týchto zásad vo všeobecnosti. Po preskúmaní tejto časti argumentácie však správny súd nevzhliadol dôvodnosť tejto argumentácie, pretože ju nebolo možné aplikovať na predmetný prípad (a to sa týka aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca odkázal a ktorá sa týkala všeobecných definičných kritérií týchto princípov a zásad). 80. Z opisu predmetu zákazky, ktorý vyplýva zo súťažných podkladov správny súd vyvodil, že v týchto súťažných podkladoch bol zo strany žalobcu uvedený rámcový opis predmetu zákazky, ktorý bol nejednoznačný, neúplný a bez uvedenia konkrétnych technických požiadaviek. Tu správny súd poukazuje na bod 70. tohto rozsudku, v ktorom správny súd opísal opis predmetu zákazky tak, ako bol žalobcom uvedený. Tu možno poukázať na: 80.1. bod 1.1., v ktorom žalobca uviedol, že ako verejný obstarávateľ bude akceptovať každé architektonické, dispozično-prevádzkové a materiálové riešenie budúcej stavby spĺňajúce podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR. Žalobca tak preniesol architektonické, dispozičnoprevádzkové a materiálové riešenie na uchádzačov, pričom zámenom „každé“ potvrdil, že uchádzač si mohol zvoliť ľubovoľné riešenie, čo je v rozpore s nutnosťou jednoznačnosti a konkrétnosti uvedenia požiadavky; 80.2. bod 1.1.3., v ktorom žalobca uviedol predpokladané členenie stavby, pričom priamo upriamil pozornosť na to, že skutočnosť môže byť odlišná. Žalobca tak priamo v súťažných podkladoch konštatoval odlišnosť členenia stavby, čo je v rozpore s nutnosťou jednoznačnosti a konkrétnosti uvedenia požiadavky; 80.3. bod 1.1.6., ktorom žalobca uviedol, že každý byt môže mať balkón/lodžiu. Žalobca tak uviedol možnosť balkóna/lodžie, čo v je v rozpore s nutnosťou jednoznačnosti a konkrétnosti uvedenia požiadavky; 80.4. bod 1.3., v ktorom žalobca uviedol, že uchádzač v ponuke predloží orientačnú schému (nevyžaduje sa výkresová dokumentácia) pôdorysného riešenia 2 izbového a 3 izbového bytu a zároveň predloží predpokladané orientačné umiestnenie bytového domu na pozemku. Žalobca súčasne uviedol, že z týchto dokladov nemusí vyplývať predstava o konkrétnom urbanistickom, architektonickom, výtvarnom, dispozično-prevádzkovom, interiérovom, konštrukčnom a materiálovom riešení budúcej stavby, ako aj o základných ekonomických parametroch jej zhotovenia. Správny súd na podklade uvedeného vyhodnotil, že takto koncipovaný opis je všeobecný, nekonkrétny, pripúšťajúci variantné riešenia. Správny súd súčasne má za to, že takto koncipovaný opis preniesol povinnosti na uchádzačov – boli to práve oni, čo mali predložiť riešenia, avšak bez toho, aby im žalobca uviedol mantinely, v ktorých sa mali orientovať. Správnemu súdu sa takto uvedený opis javí, že ani samotný žalobca akoby nemal predstavu, čo má byť predmetom verejného obstarávania – takto uvedený opis je v rozpore s nutnosťou jednoznačnosti a konkrétnosti uvedenia požiadavky. 81. Na podklade uvedeného tak správny súd súhlasí so žalovaným, že žalobca uviedol opis predmetu zákazky nejednoznačne, a teda v rozpore s § 42 ods. 1 Zákona o VO. Zároveň je potrebné súhlasiť aj s tým, že len všeobecný odkaz na platné právne a technické normy neobstojí – znova sa jedná len o všeobecný opis skutočností. 82. Súčasne správny súd konštatuje, že aj opis predmetu zákazky, ktorý žalobca uviedol, možno subsumovať pod nejednoznačný a neúplný opis predmetu zákazky. Žalobca uviedol, že „predmetom zákazky je „Obstaranie 44 nájomných bytov v obci Kunerad“ vrátane technickej vybavenosti. 1.1.1

Záujmom verejného obstarávateľa je odkúpenie bytového domu/domov s minimálne 44 nájomnými bytovými jednotkami bežného štandardu spĺňajúci podmienky na poskytnutie úveru z ŠFRB a dotácie z MDV SR s potrebnou technickou vybavenosťou. Vo vlastníctve verejného obstarávateľa sa nenachádza žiadny vhodný pozemok.“ 83. Správny súd uvádza, že schválenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky predstavuje samostatný proces, ktorý sa svojím obsahom a podmienkami nezhoduje s postupom podľa Zákona o VO. Preto, aj keby mal žalobca schválený úver a aj dotáciu na výstavbu bytov, neznamená to bez ďalšieho, že jeho postup pri zadávaní verejného obstarávania bol súladný so Zákonom o VO. Naopak, v prípade, ak žalobca preniesol zodpovednosť splnenia podmienok poskytnutia úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie na Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, preniesol tak na nich aj špecifikáciu predmetu zákazky, ktorú mal jasne, jednoznačne a úplne uviesť žalobca ako verejný obstarávateľ. Vo vzťahu k danej skutočnosti sú tak závery žalovaného správne a nevymykajú sa logike veci. 84. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že nie rozsah, ale kvalita súťažných podkladov je rozhodujúca, avšak kvalita súťažných podkladov je priamo úmerná tomu, ako jednoznačne, úplne a konkrétne sú tieto súťažné podklady (v predmetnom prípade vo vzťahu k opisu predmetu zákazky) vypracované. V prípade, ak je však opis predmetu zákazky, ako to už správny súd uviedol vyššie, koncipovaný všeobecne, nekonkrétne, s možnosťou výberu a prenosom povinností na uchádzačov, takáto kvalita súťažných podkladov neobstojí v kontexte Zákona o VO. 85. Ďalej žalobca namietol, že žalovaný nemal právomoc skúmať a posudzovať záväzkovo-právne vzťahy uzatvorené medzi inými subjektami, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi a ani sa s nimi oboznamovať – žalobca túto žalobnú námietku smeroval vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy medzi združením Bývalí urbárnici obec Kunerad a spoločnosťou F.A.A.C. V danom prípade správny súd súhlasí so žalovaným, že s odkazom na jeho povinnosť, danú mu Správnym poriadkom, musel skúmať skutočný stav veci. Vychádzajúc z § 32 ods. 1 Správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný tak nepochybil, ak posudzoval aj zmluvu o nájme pozemkov, ktorá bola súčasťou dokumentácie k verejnému obstarávaniu. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak žalobca vo vzťahu k verejnému obstarávaniu deklaroval, že v jeho vlastníctve sa nenachádza žiaden vhodný pozemok a zároveň bolo nutné, aby boli bytové domy postavené v k. ú. E. F., žalovaný správne posudzoval aj skutočnosti, ktoré s daným súvisia – teda neexistencia vlastníckeho práva k pozemkom a požiadavka vo verejnom obstarávaní, aby boli bytové domy postavené v k. ú. E. F., na pozemkoch nachádzajúcich sa na LV č. XXX. Práve na podklade uvedených skutočností mohol žalovaný vyvodiť závery, odvíjajúce sa od zistených skutočností – a teda, že do verejného obstarávania podal ponuku len jeden uchádzač, a to spoločnosť F.A.A.C., ktorá mala uzatvorenú zmluvu o nájme pozemkov v k. ú. E. F.. 86. Sumarizujúco tak správny súd uvádza, že práve podmienka toho, aby mal uchádzač vo vlastníctve alebo v nájomnom vzťahu práve a len pozemky nachádzajúce sa na LV č. XXX predstavovali diskriminačnú podmienku, a tým aj porušenie princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že od vyhlásenia verejného obstarávania, dňa 16.12.2019, mali uchádzači 36 dní na predloženie ponuky (pričom prvá lehota na predloženie ponuky bola stanovená k 08.01.2020 a následne bola predĺžená na 10.01.2020 a následne na 20.01.2020). V takomto krátkom časovom horizonte tak prípadní uchádzači nemohli objektívne splniť podmienku vzťahu k pozemkom na LV č. XXX, a teda nemali zabezpečené rovnaké požiadavky ako mala spoločnosť F.A.A.C., ktorá mala nájomný vzťah k týmto pozemkom zmluvne zabezpečený od 05.01.2018. Žalobca zároveň už na zasadnutí obecného zastupiteľstva E. F. zo dňa 13.06.2016 deklaroval to, že sa rokuje návrh a podmienky nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku, na ktorom bola plánovaná výstavba – vlastníkom pozemku bolo pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad. Ďalej na zasadnutí obecného zastupiteľstva E. F. zo dňa 11.04.2017 predložil Ing. Ďurman (konateľ spoločnosti F.A.A.C.) zámer spoločnosti realizovať výstavbu bytových domov, a to na pozemku, ktorý je vo vlastníctve pozemkového spoločenstva Bývalí urbárnici obce Kunerad. 87. Súčasne vychádzajúc z administratívneho spisu je potrebné uviesť, že medzi žalobcom a spoločnosťou F.A.A.C. bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve na kúpu bytov a technickej

vybavenosti (vyplýva to zo zasadnutia obecného zastupiteľstva E. F. zo dňa 23.07.2018), ku ktorej vypovedaniu došlo dňa 04.11.2019 na zasadnutí obecného zastupiteľstva E. F., na ktorom súčasne došlo k prerokovaniu aj návrhu na prípravu verejného obstarávania, ktorý predniesol p. H. J. (konateľ spoločnosti F.A.A.C.) – jednalo sa o kúpu bytových domov. Zo M. E. M. E. F., konaného dňa 14.11.2019 možno uviesť, že starostka obce privítala p. H. J. (konateľa spoločnosti F.A.A.C.), ktorý obecnému zastupiteľstvu ozrejmil podmienky výstavby bytových jednotiek, informoval obecné zastupiteľstvo o cenách výstavby a rovnako aj o zmenách podmienok Štátneho fondu rozvoja bývania. 88. Vyššie uvedené skutočnosti tak podľa správneho súdu potvrdzujú správnosť záverov žalovaného, ktorý konštatoval, že všetky kroky a právne akty vykonané medzi žalobcom a spoločnosťou F.A.A.C. smerovali k zadaniu zákazky na výstavbu tejto spoločnosti. Žalovaný tak nepochybil, ak preveroval aj uvedené skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o tom, že všetky úkony smerovali k zadaniu zákazky na výstavbu pre spoločnosť F.A.A.C. ako úspešného uchádzača. Žalovaný dostatočne vyčerpávajúco a logicky opísal, že uvedené skutočnosti mali vplyv na to, že boli znevýhodnení ostatní potenciálni uchádzači, ktorí nedisponovali požadovanými pozemkami, a preto nemali zabezpečené rovnaké podmienky v predmetnom postupe zadávania zákazky ako spoločnosť F.A.A.C. Uvedené závery vyplývajú z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení napadnutých rozhodnutí. 89. Správny súd má za to, že v kontexte vyššie uvedených žalobných námietok žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočný opis predmetu zákazky, ako aj porušenie princípov transparentnosti, nediskriminácie hospodárskych subjektov a rovnakého zaobchádzania v prípade žalobcu dostatočne vysvetlil, odôvodnil, jeho závery sú právne udržateľné. Správny súd tieto závery žalovaného považoval za dostatočne odôvodnené, nevybočujúce z medzí zákonných ustanovení. 90. Posledne, žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie nemá všetky náležitosti rozhodnutia, vrátane jednoznačne definovaného skutku a riadneho odôvodnenia. Predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd za nedôvodnú, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade, žalobca túto žalobnú námietku vymedzil všeobecne a nekonkrétne. Ním tvrdené skutočnosti sú len citáciou ustanovení právnych predpisov a citáciou a parafrázou judikatúry. Z tejto časti žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Tu správny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca v žalobe len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako všeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu. 91. Ďalej správny súd uvádza, že prvostupňovým rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím nebola žalobcovi uložená žiadna sankcia a nebolo konštatované spáchanie žiadneho správneho deliktu, a preto ani túto časť žalobnej námietky nemožno vyhodnotiť ako nedôvodnú. Účelom konania žalovaného a napadnutých rozhodnutí bola výlučne deklarácia porušení Zákona o VO, pričom v rozhodnutiach sa uvedie taxatívny výpočet ustanovení zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania - nejednalo sa teda o uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu. Napadnuté rozhodnutia majú teda len deklaratórny charakter, ich nepriamym následkom však môže byť konanie o uloženie pokuty – avšak tu sa jedná o samostatné konanie, odlišné od predmetného konania. Správny súd k tomuto ďalej uvádza, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutia sú plne v súlade so Správnym poriadkom a Zákonom o VO. 92. Správny súd poukazuje na to, že už záhlavie prvostupňového rozhodnutia jasne definuje zákazku, ktorej sa týka verejné obstarávanie, ako aj verejného obstarávateľa – žalobcu a následne vo výroku rozhodnutia označuje porušené ustanovenia Zákona o VO, aj s vysvetlením, v čom dané porušenie spočíva, i s konštatovaním, že uvedené porušenia mali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vychádzajúc z príslušných ustanovení Zákona o VO a aj z právnej teórie, každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, teda jednoznačnú konkretizáciu práva, ktoré bolo priznané alebo povinnosti, ktorá bola uložená. V tomto prípade je v prvostupňovom rozhodnutí v záhlaví jasne vymedzený predmet zákazky zadaný

verejným obstarávaním „Výstavba nájomných bytov s následným prevodom vlastníckych práv“ aj verejný obstarávateľ – žalobca, teda verejné obstarávanie je vymedzené nezameniteľne; a vo výroku je uvedené podľa akého zákonného ustanovenia žalovaný rozhoduje, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia žalobca porušil a čím, i uvedenie, že to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Správny súd v takto formulovanom výroku, v spojení so záhlavím rozhodnutia nevidí porušenie zákona. Ostatné informácie sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo je taktiež v súlade s § 175 ods. 8 Zákona o VO. Správny súd dospel k záveru, že náležitosti napadnutých rozhodnutí sú vyjadrené v súlade s § 175 ods. 4 a ods. 8 Zákona o VO (čo je v súlade aj s doterajšou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 8Sžf/39/2011, 6Sžf/19/2012), predmetná zákazka je dostatočne individuálne a nezameniteľne špecifikovaná, a teda nejde o dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Resp. v zmysle uvedenej judikatúry prípadný nedostatok vo výroku rozhodnutia nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, keďže odstránenie tejto vady nemôže privodiť účastníkovi iné alebo výhodnejšie rozhodnutie. Správny súd teda vyhodnotil námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí za nedôvodnú, nespôsobujúcu nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 93. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa pochybení žalovaného, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 94. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 95. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).