Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/217/2020 1020201377 12. 11. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: GESCOM s. r. o., so sídlom Okružná 9, 900 31 Stupava, IČO: 44 221 975, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 310090/2020 zo dňa 07.09.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 15.05.2019 bol žalobcovi ako držiteľovi colného režimu tranzit Únie na podklade tranzitného vyhlásenia T1 č. MRN 19SK5265TR00019856 prepustený do colného režimu vonkajší tranzit tovar: 1 NE Baliaca linka JC-EZ320 na balenie sypkých potravín Nomenklatúra Taric: 8422400000 Fakturovaná suma za tovar: 5 600 USD Vlastná hmotnosť tovaru: 240 kg Dovozná platba: 1126,14 eur (Clo: 85,76 eur, DPH: 1 040,38 eur Krajina pôvodu: CN 4 NG Dopravníkový pás Nomenklatúra Taric: 8428399000 Fakturovaná suma za tovar: 3 800 USD Vlastná hmotnosť tovaru: 250 kg Dovozná platba: 713,87 eur (Clo: 0 eur, DPH: 713,87 eur) Krajina pôvodu: CN 1 NE Mixovací stroj Nomenklatúra Taric: 8479820000 Fakturovaná suma za tovar: 4 300 USD Vlastná hmotnosť tovaru: 650 kg Dovozná platba: 932,09 eur (Clo: 68,86 eur, DPH: 863,23 eur)
Krajina pôvodu: CN (ďalej aj len „tovar“) pre príjemcu tovaru: spoločnosť K'Food Distribution s.r.o., skrátený názov: KFD s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811 (ďalej aj len „príjemca tovaru“) s lehotou na dodanie tovaru A. B. C., D. A. B. C. – Haniska ako colnému úradu určenia (ďalej aj len „colný úrad určenia“) do 25.05.2019. 2. Dňa 20.05.2019 príjemca tovaru prevzal tovar od dopravcu: spoločnosť Yahway Line s.r.o., so sídlom Vysoká 12, 811 06 Bratislava, IČO: 51 891 158 (ďalej aj len „dopravca“). Predmetný tovar spolu s elektronickým colným vyhlásením, ktorým bolo navrhnuté prepustenie tovaru do colného režimu colné uskladňovanie, ako aj tranzitné vyhlásenie T1 č. MRN 19SK5265TR00019856, faktúra číslo YH20181127A2 zo dňa 21.03.2019, faktúra o dopravných nákladoch č. 20190010, lodný manifest 15766102 a ložný list PL No.: YH20181127A2, boli colnému úradu určenia predložené až dňa 31.05.2019. Tranzitný režim bol ukončený s omeškaním 6 dní. 3. Colný úrad určenia v Protokole o podozrení z porušenia colných predpisov porušovateľom zn. TR - 024/2019-5653 zo dňa 01.06.2019 (ďalej aj len „Protokol“) konštatoval, že žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit nepredložil colnému úradu určenia tovar v stanovenej lehote, čím došlo z jeho strany k nedodržaniu čl. 233 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej aj len „Colný kódex Únie“). Rozhodnutím Colného úradu Košice č. 0565310905289 bol dňa 31.05.2019 tovar prepustený do colného režimu: prepustenie tovaru do režimu colné uskladňovanie na základe povolenia vo veci prevádzkovania skladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru vo verejnom colnom sklade typu I, číslo povolenia S56001900003. Na základe týchto skutočností vzniklo podozrenie z porušenia colných predpisov žalobcom, ktorý ako držiteľ colného režimu tranzit nepredložil v určenej lehote predmetný tovar spolu s požadovanými informáciami colnému úradu určenia. 4. Na základe skutočností uvedených v Protokole Colný úrad Bratislava výzvou č. s. 39505/2020, 71715/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj len „výzva“) začal konanie vo veci podozrenia z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Colný zákon“) žalobcom a zároveň mu poskytol možnosť vyjadriť sa k danej veci v lehote 30 dní od doručenia výzvy. 5. Žalobca sa k výzve vyjadril podaním zo dňa 18.03.2020, v ktorom namietal predovšetkým to, že podmienky tranzitu porušil dopravca, o čom on ako držiteľ tranzitného režimu nemal žiadnu vedomosť. 6. Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 39505/2020, 207289/2020 zo dňa 06.05.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1. Colného zákona, podľa ktorého sa colného deliktu dopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do osobitného colného režimu. Uvedenú skutkovú podstatu colného deliktu žalobca naplnil tým, že ako držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime vonkajší tranzit nedodržal povinnosť stanovenú dňa 15.05.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení T1 č. MRN 19SK5265TR00019856 predložiť tovar alebo inak zabezpečiť, aby bol tovar predložený spolu so sprievodnými dokladmi colnému úradu určenia v určenej lehote do 25.05.2019, ale tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi boli príjemcom tovaru predložené colnému úradu určenia až dňa 31.05.2019, t. j. 6 dní po lehote určenej colným úradom odoslania. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu podmienok, za ktorých bol tovar prepustený do colného režimu tranzit. Za porušenie colných predpisov uvedeným spôsobom uložil Colný úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi pokutu podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona vo výške 200 eur. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie opierajúc sa o ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že podmienky tranzitu porušil dopravca, pričom on ako držiteľ tranzitného režimu nemal o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť. Keďže oneskorenie spôsobil iný subjekt (dopravca), nemohol v tomto prípade niesť zodpovednosť za prejednávaný colný delikt žalobca. Taktiež mal za to, že naplnil podmienky liberácie
v zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie č. 2015/2447“). 8. Žalovaný rozhodnutím č. 310090/2020 zo dňa 07.09.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že zodpovednosť za prejednávaný colný delikt sa podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie vzťahuje aj na iné osoby, ako napríklad na dopravcu tovaru, keďže tieto ustanovenia Colného kódexu Únie neupravujú žiadne oslobodenie z tohto dôvodu v prospech držiteľa colného režimu tranzit. Zo znenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie totiž vyplýva, že povinnosť dopravcu tovaru predložiť tovar v nezmenenom stave, určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru existuje bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti držiteľa colného režimu tranzit v tomto ohľade. K neuplatneniu liberačného dôvodu žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Žalobca na svoje povinnosti v podstate rezignoval a podieľal sa fakticky na preprave tovaru len ako vystaviteľ príslušných dokladov, pričom dôvody liberácie, aké uviedol, by vo väčšej miere znamenali jeho absolútne zbavenie sa zodpovednosti za nepredloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia, čo nemá svoje opodstanenie práve v čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie. Prípadnou zodpovednosťou dopravcu tovaru nie je pritom zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit dotknutá. Držiteľ colného režimu tranzit je osobou s najvyššou mierou zodpovednosti v rámci tohto colného režimu, čo vyplýva z čl. 1 ods. 35 Colného kódexu Únie, podľa ktorého držiteľ colného režimu je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo osoba, na ktorú sa previedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu. Colný úrad sa pri skúmaní zodpovednosti v súlade s právnou úpravou uvedenou v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 zaoberal liberačným dôvodom a žalobcovi objasnil, prečo daný liberačný dôvod uspokojivo nepreukázal. Zodpovednosť právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna. Záujem spoločnosti je v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými v § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia týchto skutkových podstát colný orgán neposudzuje, či skutkové zistenia nasvedčujú porušeniu alebo ohrozeniu nejakého spoločenského záujmu, ale len skúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona. Zodpovednosť hlavného zodpovedného zaniká naplnením liberačného dôvodu, ktorý v danom prípade nebol naplnený. II. Žaloba 9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považujúc ich za nesprávne, a to z nasledujúcich dôvodov: - § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“): napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, - § 191 ods. 1 písm. e) SSP: zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, - § 191 ods. 1 písm. f) SSP: skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 10. Z argumentácie žalovaného, na ktorú poukázal žalobca v žalobe, podľa neho vyplýva, že colnému orgánu treba preukázať, že oneskorenie nespôsobil buď držiteľ colného režimu alebo dopravca, ale že ho spôsobil niekto iný ako je napr. príjemca a pre držiteľa colného režimu oneskorenie môže spôsobiť aj dopravca. Základným predpokladom je však uspokojivé preukázanie nedodržania lehoty zo strany držiteľa colného režimu alebo dopravcu, pričom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 neukladá týmto subjektom povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Stačí, keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo nespôsobili oni. Zo strany žalovaného ide o zjavne extenzívne kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ktorý tým pádom stráca zmysel/opodstatnenie, pre ktorý ho zákonodarca implementoval od mája 2016 do vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 k Colnému kódexu Únie, keďže predtým neexistoval. Zo strany žalovaného tak ide o formalistický výklad čl.
306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Pokiaľ žalovaný v tejto veci odkazoval na existenciu uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 168/09-20 zo dňa 16.06.2009, tak toto rieši právny stav za účinnosti zákona 180/1996 Z. z. Colný zákon, ktorý nebol harmonizovaný s právom Európskej Únie a rieši úplne inú situáciu. Navyše, vtedy platná právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, nepoznala žiadny liberačný dôvod pre držiteľov colného režimu a dopravcov tak, ako je od mája 2016 upravený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. 11. K takémuto (formalistickému) výkladu zákona zo strany súdov, t. j. orgánov, ktoré sú z pohľadu interpretácie zákona postavené nad orgány verejnej správy, sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010, ktorý žalobca citoval. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v predmetnom prípade dopravca jeho priznaním porušil podmienky colného režimu tranzitu podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na jeho strane nebola dodržaná lehota na predloženie tovaru colnému úradu určenia podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie nemal žiaden dosah na doručenie tovaru príjemcovi bez preclenia a keďže oneskorenie spôsobil iný subjekt (dopravca), nemohol v tomto prípade niesť zodpovednosť za prejednávaný colný delikt. Navyše, dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar treba colne prerokovať. 12. Práve z dôvodov liberácie držiteľov colných režimov tranzit, pri banálnom porušení podmienok režimu tranzit, spočívajúcom v prekročení lehoty na ukončenie colného režimu tranzit podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, pri ktorých bol aj skutočne colný režim tranzit ukončený, bola v colnej legislatíve od mája 2016 z dôvodu zabráneniu nezmyslenému trestaniu držiteľov colných režimov a dopravcov v prípadoch, kde navyše nevznikol žiaden colný dlh (dokonca tranzit sa nemôže uskutočniť bez toho, aby bol prípadný colný dlh nezabezpečený), ustanovená prostredníctvom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 právna fikcia dodržania lehoty na ukončeniu colného režimu tranzit pre držiteľov colného režimu, ak títo preukážu, že oneskorenie nespôsobili oni. V právnej veci žalobcu je liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 práve priznanie dopravcu, ktorý jednoducho doručil tovar príjemcovi bez preclenia a opomenul svoje povinnosti pri tovare pod colným dohľadom podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, za čo mu bola rozhodnutím č. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019 uložená aj sankcia - pokuta. 13. Žalovaný a Colný úrad Bratislava nedostatočne zistili skutkový stav veci a porušili podľa ustálenej judikatúry povinnosť uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Uvedené vo svojom odôvodnení žalovaný a Colný úrad Bratislava hrubo zanedbali. 14. K zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobca uviedol, že pri skúmaní zodpovednosti za porušenie tohto článku nepostačuje uplatniť len princíp objektívnej zodpovednosti, nakoľko na účely skúmania tohto liberačného dôvodu je potrebné skúmať konanie osoby, ktorá spôsobila oneskorenie, vrátane jej subjektívneho konania. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2020 poukázal na konanie dopravcu, o ktorom mal navyše Colný úrad Bratislava vedomosť. Skúmanie existencie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 má prednosť pred bezbrehým konštatovaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti, pokiaľ bol do konania predložený liberačný dôkaz. Z dôvodu preukázaného porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 v nadväznosti na spomenuté priznanie dopravcu, je predpokladom neporušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobcom, keďže v konaní sú v jeho prospech preukázané podmienky liberácie. 15. Napadnuté rozhodnutie nemá úplný charakter a absentuje u neho presvedčivosť, že nejde o arbitrárny výkon právomoci. Dokonca samotný žalovaný sa už raz v právnej veci žalobcu v rozhodnutí č. 496651/2019 vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 nasledovne: „Finančné riaditeľstvo SR taktiež považuje za dôvodné a uvádza, že právna úvaha colného úradu vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti držiteľa colného režimu tranzit Únie za colný delikt, podľa ktorej objektívne zodpovedá za splnenie podmienok colného režimu tranzit Únie bez možnosti liberácie a bez ohľadu na konanie tretích osôb, nemá opodstatnenie v platnom práve upravujúcom colný režim tranzit Únie, a to vzhľadom na znenie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (pozn. právneho zástupcu:
nasleduje citácia názvu nariadenia), podľa ktorého, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty, ktorú stanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil on. Uvedené ustanovenie obsahuje liberačný dôvod, pri preukázaní ktorého dochádza k zániku zodpovednosti držiteľa colného režimu tranzit Únie za správny delikt. V ďalšom konaní je colný úrad povinný vyhodnotiť odvolateľom namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.“ Žalovaný sa v predmetnom prípade odklonil od jeho právneho názoru na aplikovanie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a na liberačný dôkaz už neprihliadal. 16. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na existujúci liberačný dôvod žalobcu podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, platí, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“ (sp. zn. III. ÚS 307/2012, sp. zn. III. ÚS 11/2011). 17. Na základe uvedeného žalovaný a Colný úrad Bratislava nesprávne právne posúdili skutkový stav, nakoľko formalistickým výkladom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 uznali žalobcu zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, a to aj napriek tomu, že žalobca v svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2020 poukázal na jeho liberačný dôvod. Žalobca mal za to, že žalovanému a Colnému úradu Bratislava uspokojivo preukázal samotným rozhodnutím č. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019, že oneskorenie dodania tovaru v lehote určenej podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 nespôsobil on, ale dopravca. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 19. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit porušil svoju povinnosť stanovenú v čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, pričom uvedenému ustanoveniu nevenoval pozornosť a opieral sa práve o liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Povinnosti, ktoré má podľa tohto článku držiteľ colného režimu tranzit, nie sú podmienené priamou manipuláciou s tovarom. V tomto smere nie je rozhodujúce, či žalobca v postavení držiteľa colného režimu tranzit Únie prišiel do styku s tovarom. Pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorá spočíva vo vybavovaní tranzitných colných vyhlásení, žalobca prijal povinnosť tovar a s ním súvisiace doklady dodať v stanovenej lehote a v nezmenenom stave colnému úradu určenia. Z toho vyplýva aj určitý prehľad o tom, čo sa s prepravovaným tovarom deje, ak nie je držiteľ colného režimu tranzit zároveň dopravcom. 20. Zo znenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie vyplýva, že povinnosť dopravcu tovaru predložiť tovar v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru existuje bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti držiteľa colného režimu tranzit v tomto ohľade. K námietke žalobcu ohľadom uplatňovania liberačných dôvodov žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. 21. Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie držiteľovi colného režimu tranzit Únie prináleží, aby predložil tovar v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru, dopravca je taktiež povinný podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave, určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Keby sa uvedená zodpovednosť posudzovala tak, ako žiadal žalobca, nie je opodstatnený zmysel právnej úpravy uvedenej v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Žalobca vystupoval v predmetnom prípade ako držiteľ colného režimu tranzit v rámci výkonu podnikateľskej činnosti za odmenu a má povinnosť znášať prípadné podnikateľské riziko predstavované možnou stratou spôsobenou nedodržiavaním povinností držiteľa colného režimu tranzit. Žalobca mal v predmetnom prípade možnosť riadne dohliadať nad dopravou predmetného tovaru, ale tak neurobil. Žalovaný vychádzal aj z Manuálu tranzitnej prepravy TAXUD/A2/005/2015 (ďalej aj len „Manuál tranzitnej
prepravy“) vydaného Európskou komisiou (Kapitola 4 – Formality v úrade určenia, bod 5. Predloženie po uplynutí časovej lehoty), v ktorom sú uvedené príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou uplynutia časovej lehoty, ale za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavnému zodpovednému, a to sú potvrdenka vydaná políciou (pokiaľ ide o nehodu, krádež, …), potvrdenka vydaná zdravotnou službou (pokiaľ ide o lekárske ošetrenie, …), potvrdenka od havarijnej služby (pokiaľ ide o opravu vozidla), akýkoľvek dôkaz o omeškaní z dôvodu štrajku alebo iných nepredvídaných okolností. O platnosti dôkazu však rozhoduje colný úrad určenia. Žalovaný k uvedenej úprave okolností, za ktorých je možné odpustiť zmeškanú lehotu, uviedol, že síce ide o úpravu tzv. „mäkkej“ povahy alebo soft law, ale zastával názor, že sa ním myslí akýkoľvek medzinárodný nástroj, ktorý obsahuje princípy, normy, štandardy alebo iné vymedzenie želaného správania sa. Soft law vyjadruje preferenciu, ako by sa štát mal v určitej situácii správať, pričom toto vyjadrenie „preferovaného správania sa“ sleduje účel dosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva a na právne záväznú právnu úpravu a na tzv. soft law je príhodné nazerať ako na kontinuum. Jeho dodržiavanie je záväzkom štátov politickej, resp. morálnej povahy, ktorého rešpektovanie a plnenie budú môcť ostatní členovia medzinárodného spoločenstva legitímne očakávať. Práve pramene soft law môžu poslúžiť na vyplnenie medzier v existujúcej úprave a aplikačnej praxi a zohrávajú významnú úlohu pri vývoji medzinárodného práva, najmä čo sa týka identifikácie potrieb regulácie, formovania praxe štátov a formulácie medzinárodných obyčajových pravidiel. 22. Zmysel čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 je práve v žalobcom uvádzaných liberačných dôvodoch, čo už bolo zo strany žalovaného objasnené. Tvrdenie žalobcu, že liberačný dôvod bol zavedený do colnej legislatívy od mája 2016 z dôvodov ním uvádzaných, sa nezakladá na pravde. Už v Dohovore o spoločnom tranzite z 20.05.1987 (Ú. v. ES L 226, 13.08.1987, s. 2) uverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 187/1996 Z. z. (Príloha I., Časť V., článok 22 ods. 4) sa tento liberačný dôvod uvádzal, a to v znení: „Ak je tovar predložený úradu určenia po uplynutí lehoty určenej úradom odoslania, považuje sa lehota za dodržanú, ak sa úradu určenia hodnoverne preukáže, že nedodržanie lehoty bolo zapríčinené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť dopravca ani hlavný zodpovedný.“ V pozmenenej podobe je toto ustanovenie súčasťou Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime aj v súčasnosti, a to v znení: „Ak sa predloženie vykonalo po uplynutí lehoty, ktorú stanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 34 ods. 1, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil on.“ Taktiež sporný liberačný dôvod bol v predchádzajúcej právnej úprave uvedený aj v Nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a to v čl. 361 ods. 2 v znení: „Ak sa tovar predloží colnému úradu určenia po uplynutí lehoty predpísanej úradom odoslania a ak toto nedodržanie lehoty spôsobili okolnosti, ktoré sú náležite odôvodnené k spokojnosti colného úradu určenia a ktoré prepravca alebo hlavný zodpovedný nemohli ovplyvniť, potom sa to považuje za to, že prepravca alebo hlavný zodpovedný predpísanú lehotu dodržali.“ Colné orgány pri svojej rozhodovacej činnosti postupovali v súlade s uvedenými ustanoveniami právnych predpisov. 23. Žalovaný k dôvodom zodpovednostných podmienok ustanovených v čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie uviedol, že žalobcovi ako osobe znalej colných predpisov vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť, by malo byť prirodzene zrejmé, že spoločným tranzitným režimom sa umožňuje odklad platenia cla a spotrebnej dane, DPH a iných poplatkov za tovar počas jeho prepravy z colného úradu odoslania do colného úradu určenia. Môžu ho využívať hospodárske subjekty na uľahčenie prepravy tovaru z jednej zmluvnej krajiny do druhej. Vstúpenie do právneho vzťahu ako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj s prevzatím zodpovednostných práv a povinností vyplývajúcich z tohto colného režimu. Jeho používanie však nie je nijako záväzné, a preto žalobcom odôvodnená neúčelnosť právnej úpravy týkajúcej sa colného režimu tranzit nezmyselným trestaním držiteľov colných režimov, nie je na mieste. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobcu, že colné orgány v danom prípade aplikovali formalistický výklad čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ktorý mal viesť k nespravodlivému uplatňovaniu administratívnej zodpovednosti. 24. Colný úrad sa pri skúmaní zodpovednosti v súlade s právnou úpravou uvedenou v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 zaoberal liberačným dôvodom, čo bolo náležite objasnené aj žalovaným vo svojom rozhodnutí, keďže ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. Taktiež bolo žalobcovi objasnené, prečo daný liberačný dôvod uspokojivo nepreukázal, že omeškanie nespôsobil on alebo dopravca a aj že zodpovednosťou dopravcu tovaru nie je zodpovednosť držiteľa
colného režimu tranzit dotknutá. Zodpovednosť právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna. Záujem spoločnosti je v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými v § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia týchto skutkových podstát colný orgán neposudzuje, či skutkové zistenia nasvedčujú porušeniu alebo ohrozeniu nejakého spoločenského záujmu, ale len skúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona. Zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit zaniká naplnením liberačného dôvodu, ktorý ale v prejednávanom prípade naplnený nebol. 25. K námietke žalobcu, že žalovaný sa odklonil od právneho názoru na aplikovanie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde a je žalobcom vytrhnutá z kontextu prejednávanej veci. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí zn. 496651/2019 zo dňa 14.10.2019 vyslovil okrem iného právny názor, že colný úrad je povinný vyhodnotiť odvolateľom namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, a to z dôvodu, že colný úrad sa uvedenými „poľahčujúcimi okolnosťami“ vôbec nezaoberal, hoci sa nimi zaoberať mal, pretože tento nedostatok vyvoláva právnu neistotu žalobcu v rozhodovaní správneho orgánu. IV. Replika žalobcu 26. Žalobca v replike zo dňa 28.12.2020 opätovne navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 27. Z Protokolu vyplýva, že príjemca tovaru prevzal tovar od dopravcu dňa 20.05.2019, t. j. 5 dní pred dňom uplynutia lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia, ktorá uplynula dňa 25.05.2019. V prílohe Protokolu sa nachádza vyjadrenie dopravcu k predmetu konania, ktorý uviedol, že: „zásielka bola bez preclenia doručená 20.05.2019 do colného skladu klienta K´ Food Distribution s.r.o., Jazerná 1, Košice.“ Z vyjadrenia dopravcu vyplýva, že ten dopravil príjemcovi tovaru tovar bez toho, aby bol colne prerokovaný, čím prišlo zo strany dopravcu (nemožno vylúčiť, že aj zo strany príjemcu tovaru) k porušenia povinnosti podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Colné orgány však vôbec neskúmali mieru zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie v nadväznosti na čl. 231 písm. a) Colného kódexu Únie zo strany príjemcu tovaru, čím skutkový stav v prípade tranzitnej operácie č. T1 19SK5265TR00019856 zo dňa 15.05.2019 nie je dostatočne zistený. Žalobca tiež uviedol, že miera zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie je diferencovaná v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie aj na dopravcu alebo príjemcu. Avšak, na to, aby všetky subjekty v reťazci tranzitnej operácie neboli „bezhlavo sankcionované v rámci objektívnej zodpovednosti“, bol s nadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 vložený liberačný dôvod pre držiteľov režimu a dopravcov, ktorý v tomto znení colné predpisy dovtedy nepoznali. Žalobca si svoje povinnosti splnil riadne, čoho dôkazom je vyjadrenie dopravcu, ktorý vedel, že tovar pre príjemcu je pod colným dohľadom, keďže ten sa jasne vyjadril, že tovar doručil bez „preclenia“ príjemcovi. 28. Žalovaný mieru zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 v spojení s ods. 3 Colného kódexu Únie na uplatnenie liberačného dôvodu podmieňoval bez opory v platnej právnej úprave iba predložením dôkazu o bránení v dohľade nad prepravou tovaru pod colným dohľadom. Nesprávna právna formulácia, resp. tendenčnosť vyjadrenia žalovaného, spočívajúca v koncipovaní liberácie v predložení: „dôkazu o bránení nad prepravou tovaru“ alebo „vynaložení patričného úsilia“, zapríčinila nesprávne posúdenie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, keďže liberačný dôvod nespočíva v predložení dôkazu o bránení v dohľade alebo vynaložení patričného úsilia, ale zásadne len v uspokojivom preukázaní, že oneskorenie nespôsobil držiteľ režimu, resp. dopravca. V konečnom dôsledku držiteľ režimu nevykonáva dohľad nad prepravou, takáto povinnosť vôbec nie je držiteľom priznaná, keďže colný dohľad už vykonávajú colné orgány podľa § 3 Colného zákona. 29. Žalobca tiež poukázal na to, že Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ale ide iba o odporúčanie/pomôcku k tranzitu Komisie k vysvetleniu postupov pre realizovanie spoločného tranzitného režimu a tranzitného režimu Spoločenstva, teda Únie. Manuál tranzitnej prepravy je významným dokumentom, všeobecne uznávaným, ale je bez právnej sily. Z bodu 5. uvedeného manuálu vyplýva, že ide o príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach a nie o ich taxatívny výpočet. Navyše, posledným citovaným dôkazom môže byť akýkoľvek dôkaz o iných nepredvídaných okolnostiach, čo
značne rozširuje možnosti liberácie pre držiteľov režimov alebo dopravcov, avšak takýto dôkaz má uspokojivo preukázať, že držiteľ režimu alebo dopravca nespôsobili oneskorenie. 30. V súvislosti s aplikáciou čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 žalobca zdôraznil, že zo strany žalovaného ide o formalistický výklad tohto článku. Liberačný dôvod uvedený v tomto článku skutočne neexistoval pred 01.05.2016. To, že predchádzajúca právna úprava obsahovala podobné liberačné dôvody, neznamená, že prístup k aplikovaniu liberačného dôvodu a jednotlivým kritériám podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 je rovnaký, ako tomu bolo v minulosti. Pokiaľ by tomu tak bolo, tak by neprišlo k jednotlivým zmenám textu a podmienok liberačných dôvodov na súčasný právny stav vo vykonávacom nariadení č. 2015/2447. Jednotlivé právne inštitúty majú v platnom práve vždy určitý historický vývoj, ktorý súvisí najmä s právnym prostredím, v ktorom sa uplatňovali, pokiaľ nejde o zavedenie nových právnych inštitútov. 31. Žalobca mal za to, že dodržal lehotu na predloženie tovaru colnému úradu určenia, nakoľko dopravca sa svojím vyjadrením sám priznal, že porušil podmienky colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 3 v spojení s čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na jeho strane nebola dodržaná lehota na predloženie tovaru. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit nemal žiaden dosah na doručenie tovaru príjemcovi tovaru bez preclenia. Dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar treba colne prerokovať. Oneskorenie zjavne spôsobil dopravca. Zároveň uviedol, že v prípade nedodržania lehoty na predloženie tovaru podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ide o porušenie poriadkovej lehoty, s ktorou v prejednávanom prípade nenastal žiaden únik na cle alebo na daniach, neprišlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu alebo nepredloženiu tovaru v nezmenenom stave. Rovnako odmietal tvrdenie žalovaného, že za porušenie § 72 ods. 1 písm. e) bod 1. Colného zákona dostal pokutu „len“ na spodnej hranici zákonného rozpätia, keďže vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav mal za to, že mu nemala byť uložená žiadna sankcia (pokuta), pokiaľ by žalovaný riadne prihliadol na žalobcov liberačný dôvod. V. Duplika žalovaného 32. Žalovaný v duplike zo dňa 12.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol zotrvávajúc na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. 33. Zdôraznil, že keby sa zodpovednosť v prejednávanej veci posudzovala tak, ako žiadal žalobca, nie je opodstatnený zmysel právnej úpravy uvedenej v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Keby mal žalobca prehľad nad dopravou, mohol informovať colné orgány, že príde k omeškaniu, k čomu však pri povinnostiach, ktoré si stanovil žalobca, nikdy nepríde, pretože podľa jeho ničím nepodloženého výkladu nikdy nebude zodpovedný za porušenie čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Žalovaný práve naopak svoje tvrdenia oprel o existujúce pramene práva a judikatúru (uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 6/2010-20 a č. k. III. ÚS 168/09-20) z dôvodu, že Ústavný súd SR podal výklad sporného liberačného dôvodu uvedeného v Dohovore o spoločnom tranzitnom režime, ktorý je totožný s liberačným dôvodom uvedeným v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V záujme zabezpečenia v čo najväčšej miere jednotného a harmonizovaného uplatňovania tranzitu v Európskej únii a krajinách spoločného tranzitného režimu, bola zladená terminológia v uvedenom dohovore s Colným kódexom Únie a jeho delegovanými a vykonávacími aktmi (Rozhodnutie spoločného výboru EÚ – EZVO pre spoločný tranzitný režim č. 1/2016 z 28. apríla 2016, ktorým sa mení Dohovor z 20. mája 1987 o spoločnom tranzitnom režime). Spoločný tranzitný režim je rozšírením režimu tranzit Únie na krajiny spoločného tranzitného režimu, a preto prišlo k zosúladeniu s právnym balíkom Colného kódexu Únie, pokiaľ ide o ustanovenia o tranzite Únie, ktoré nie je možné vykladať izolovane. 34. Žalovaný k námietke žalobcu, že uvedená právna úprava neexistovala pred 01.05.2016, uviedol, že liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ani existovať nemohol, keďže táto právna úprava sa uplatňuje od 01.05.2016. Uvedené žalovaný nikdy ani nepoprel, len uviedol, že problematika nie je riešená inak od predchádzajúcej právnej úpravy ani v súčasnosti. 35. Zo strany žalobcu neboli naplnené podmienky možnej liberácie. Vstúpenie do právneho vzťahu ako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj s prevzatím zodpovednostných práv a povinností
vyplývajúcich z tohto colného režimu. Podľa právneho názoru žalovaného, s ohľadom na dobu omeškania s dodaním tovaru colnému úradu určenia, počas ktorej nemohol colný orgán vykonávať colný dohlaď nad tovarom, je colným úradom uložená pokuta nachádzajúca sa na spodnej hranici zákonného rozpätia primeraná, pričom žalovaný liberačný dôvod uvádzaný žalobcom nepovažoval za relevantný z hľadiska zbavenia sa zodpovednosti za uvedený colný delikt. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 36. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/217/2020 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/217/2020. 37. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 12.11.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, „držiteľ colného režimu“ je: a) osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo b) osoba, na ktorú sa previedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu. 40. Podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, držiteľ colného režimu tranzit Únie je zodpovedný za všetky tieto body: predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií colnému úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. 41. Podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty, ktorú stanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil on. 42. Podľa § 70 Colného zákona, colným deliktom je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1. 43. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona, colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do osobitného colného režimu. 44. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona, za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eura. 45. Skutkový stav v prejednávanej veci sporný nebol. Sporný bol výklad čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 upravujúci liberačný dôvod a v nadväznosti na to kľúčová otázka, či v
prípade žalobcu došlo k naplneniu tohto liberačného dôvodu alebo bolo potrebné vyvodiť voči nemu zodpovednosť za colný delikt. 46. Colný zákon v rámci administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie jednotlivých ustanovení Colného zákona rozlišuje colné delikty a colné priestupky. V prípade, že colné predpisy poruší fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ide o colný delikt. Ak ich poruší fyzická osoba nepodnikateľ, dopúšťa sa colného priestupku. Základná podstata je v obidvoch prípadoch v zásade rovnaká, tzn. ide o protiprávne konanie alebo opomenutie konania konkrétneho subjektu, pričom významný rozdiel sa prejavuje v subjektívnej stránke. Pri prejednávaní colných priestupkov platia všetky prvky deliktuálnej zodpovednosti páchateľa ako pri priestupkoch podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 47. Definícia colného deliktu je obsiahnutá vo vyššie citovanom ustanovení § 70 Colného zákona, v zmysle ktorého colný delikt predstavuje konanie alebo opomenutie fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom taxatívne vymedzeným v Colnom zákone. Zodpovednosť za colný delikt možno kvalifikovať ako objektívnu zodpovednosť. 48. Taxatívne vymedzené skutkové podstaty porušenia colných predpisov sú uvedené v § 72 Colného zákona. V prejednávanej veci uznali colné orgány žalobcu zodpovedným zo spáchania colného deliktu, ktorého objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v nedodržaní podmienok ustanovených na tovar prepustený do osobitného colného režimu. Medzi osobitné colné režimy patrí s poukazom na čl. 210 písm. a) Colného kódexu Únie tranzit, ktorý zahŕňa vonkajší a vnútorný tranzit. 49. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v tomto prípade colného deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce colné delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za colný delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za colný delikt. Táto koncepcia sa prejavuje tým, že pri preukazovaní, či sa colný delikt stal, odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania colného deliktu a dokazovania vykonaného colným orgánom, úlohou colných orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za colný delikt. Pre preukázanie spáchania colného deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Colné orgány v rozhodovacom procese musia úplne a presne zistiť skutkový stav, zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutkového stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť colného orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. 50. K zániku zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie môže dôjsť len za existencie liberačného dôvodu. Liberačným dôvodom treba vo všeobecnosti rozumieť skutočnosť alebo výnimočnú okolnosť, ktorá nastala objektívne a nezávisle a nemožno rozumne predpokladať, že by právnická osoba túto skutočnosť alebo jej následky odvrátila alebo prekonala. Na zbavenie sa zodpovednosti právnickej osoby za colný delikt nepostačuje len všeobecný odkaz na údajnú moc či nešpecifikované konanie tretej osoby. 51. V prejednávanej veci síce liberačný dôvod nie je priamo upravený v Colnom zákone, ale v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 tak, že pri predložení tovaru po uplynutí lehoty stanovenej colným úradom odoslania v súlade s čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 sa môže právnická osoba, ktorá je držiteľom colného režimu, exkulpovať tým, že ona alebo dopravca uspokojujúco preukáže colnému úradu určenia, že oneskorenie nebolo spôsobené ním. Táto skutočnosť má za následok vyvinenie sa danej právnickej osoby a má sa za to, že držiteľ colného režimu dodržal stanovenú lehotu.
52. Je nesporné, že žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime vonkajší tranzit nedodržal povinnosť stanovenú dňa 15.05.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení č. T1 MRN 19SK5265TR00019856. Tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi bolo potrebné predložiť colnému úradu určenia v lehote do 25.05.2019. K splneniu tejto povinnosti došlo až dňa 31.05.2019, t. j. 6 dní po lehote stanovenej colným úradom odoslania. 53. Za liberačný dôvod žalobca považoval vyjadrenie dopravcu zo dňa 31.05.2019, nachádzajúce sa v administratívnom spise, v ktorom dopravca uviedol, že „Zásielka bola bez preclenia doručená dňa 20.05.2019 do colného skladu klienta K´Food Distribution s.r.o., Jazerná 1, Košice.“ ako aj skutočnosť, že dopravca bol právoplatne uznaný zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Správnemu súdu nebolo zrejmé, ako má skutočnosť, že zásielka bola dňa 20.05.2019 doručená do colného skladu dopravcu, liberovať žalobcu, ktorého povinnosťou bolo s poukazom na čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie ako držiteľa colného režimu tranzit Únie predložiť tovar v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií colnému úradu určenia v určenej lehote, t. j. do 25.05.2019 a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Uvedená povinnosť vyplýva žalobcovi jednak zo samotnej podstaty zodpovednosti žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie, ako aj z tranzitného vyhlásenia č. T1 MRN 19SK5265TR00019856, v ktorom mal túto povinnosť priamo stanovenú a v ktorom bol uvedený ako hlavný zodpovedný/ držiteľ TIR. 54. Príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou predloženia tovaru po uplynutí časovej lehoty obsahuje Manuál tranzitnej prepravy v Kapitole 4- Formality v úrade určenia, bod 5. Ide o akt, ktorý síce nie je právne záväzný a má iba vysvetľovací charakter, avšak predstavuje určitú „pomôcku“ pre spoločný výklad právnych predpisov o tranzite pre všetky colné orgány. Ako príklad nepredvídateľných okolností, ktoré sú príčinou uplynutia časovej lehoty, za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavnému zodpovednému, je napr. potvrdenka vydaná políciou, zdravotnou službou, havarijnou službou alebo akýkoľvek dôkaz o inej nepredvídanej okolnosti. Ide o demonštratívny výpočet a posúdenie relevantnosti predloženého dôkazu je vždy na rozhodnutí colného úradu určenia. To znamená, že aj v prípade žalobcu bolo povinnosťou colných orgánov posúdiť, či žalobcom tvrdené skutočnosti možno subsumovať pod demonštratívny výpočet nepredvídaných okolností. 55. Správny súd mal za to, že preukázať existenciu liberačného dôvodu môže jednak držiteľ colného režimu tranzit Únie, ako aj dopravca, avšak len za podmienky, že existenciu liberačného dôvodu preukáže colnému úradu uspokojujúco. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje držiteľa colného režimu tranzit Únie, resp. dopravcu, ktorí majú v tejto súvislosti dve povinnosti, a to: i) povinnosť uviesť colnému úradu skutočnosti, ktoré podľa nich predstavujú liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a ii) povinnosť existenciu liberačného dôvodu uspokojujúco preukázať tak, aby o jej existencii nemohli byť žiadne pochybnosti. Úlohou colného orgánu je následne verifikovať existenciu tvrdeného liberačného dôvodu. To znamená, že ak je colnému úradu vznesená námietka ohľadom existencie liberačného dôvodu, colný úrad má povinnosť tento liberačný dôvod posúdiť a ak dospeje k záveru o jeho neexistencii, musí svoju správnu úvahu o jeho nepripustení uviesť v rozhodnutí o vyvodení zodpovednosti za spáchanie colného deliktu. 56. Na jednej strane je potrebné prisvedčiť konštatovaniu žalobcu, že skúmanie existencie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 má prednosť pred bezbrehým uznávaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, pokiaľ bol v konaní predložený liberačný dôkaz. Ak by colné orgány pristúpili k sankcionovaniu za colný delikt v takomto prípade, postupovali by contra legem. Na strane druhej, v prejednávanej veci k takejto situácii nedošlo. Colné orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach zaoberali posúdením splnenia/nesplnenia liberačného dôvodu, vysporiadali sa s námietkami žalobcu a svoje závery o neexistencii liberačného dôvodu a vyvodení zodpovednosti žalobcu za spáchanie colného deliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona dostatočne odôvodnili. 57. Liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ustanovuje povinnosť uspokojivo preukázať, že oneskorenie nebolo spôsobené osobou, ktorá sa domáha uplatnenia liberačného dôvodu. To znamená, že táto osoba musí uspokojivo preukázať, že oneskorenie spôsobil niekto iný. Žalobca považoval kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu zo strany žalovaného za zjavne extenzívne konštatujúc, že čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 neukladá
týmto subjektom povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Podľa názoru žalobcu stačí, keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo nespôsobili oni. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 skutočne takúto povinnosť neustanovuje, avšak povinnosť vynaložiť patričné úsilie na to, aby bolo tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi predložený colnému úradu určenia v stanovenej lehote, vyplýva z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie by mal vo vlastnom záujme za účelom dodržania zákonných povinností vynakladať patričné úsilie na to, aby si plnil svoje povinnosti a predchádzal nedodržaniu stanovených lehôt. Ak sa žalobca domnieval, že oneskorenie bolo spôsobené inou osobou, mohol a mal to colnému úradu uspokojivo preukázať. Poukázanie na vyjadrenie dopravcu bez bližšieho objasnenia okolností vyhodnotil správny súd za nedostatočné. Žalobca na otázku správneho súdu na pojednávaní dňa 12.11.2024, kedy sa dozvedel o tom, že povinnosť stanovená v tranzitnom vyhlásení, nebola splnená v stanovenej lehote, neuviedol presne, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. Uviedol iba, že to asi bolo v rámci komunikácie. Obiter dictum správny súd dodáva, že napríklad aj predloženie emailovej komunikácie medzi žalobcom a dopravcom, z ktorej by bola zrejmá snaha žalobcu o včasné splnenie si zákonných povinností formou dohľadu nad prepravou, prípadne minimálne uvedenie dátumu, kedy sa žalobca dozvedel o nesplnení si povinnosti dopravcu (ak sa to dozvedel len ústne) v príčinnej súvislosti s plnením povinností žalobcu, by mohlo prispieť k uspokojivému preukázaniu existencie liberačného dôvodu uvedeného v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. 58. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu spočívajúcu v snahe vyviniť sa poukázaním na rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019, ktorým bol dopravca uznaný zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, správny súd uvádza, že toto rozhodnutie jednak nebolo predmetom súdneho prieskumu, správny súd ho nemal k dispozícii, a jednak, vyvodenie zodpovednosti dopravcu nevylučuje súčasnú zodpovednosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie, ktorý má v zmysle vyššie citovaných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov samostatne vymedzené povinnosti vzťahujúce sa výhradne na jeho osobu. Povinnosť dopravcu alebo príjemcu tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar sa prepravuje v colnom režime tranzit Únie, predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru, vyplýva z čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie a povinnosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie vyplýva z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Oba uvedené subjekty, t. j. žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie aj dopravca môžu byť v prípade zistenia porušenia colných predpisov sankcionovaní súčasne a nezávisle od seba. Žalovaný správne skonštatoval, že prípadnou zodpovednosťou dopravcu tovaru nie je nijako dotknutá zodpovednosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie. Skutočnosti uvádzané žalobcom na jeho obranu sa preto nemohli premietnuť do absencie jeho zavinenia s právne relevantným exkulpačným následkom. 59. Skutočnosť, že zásielka bola bez preclenia doručená do colného skladu klienta K´ Food Distribution s.r.o. dňa 20.05.2019, nemožno považovať za liberačný dôvod, nakoľko žiadnym spôsobom neobjasňuje dôvod nesplnenia povinnosti žalobcom. Žalobca v bode 18. žaloby zdôraznil, že dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar treba colne prerokovať. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že o tejto skutočnosti vedel nielen dopravca, ale aj žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit, ktorý je hlavným zodpovedným. 60. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade správny súd v zhode s právnym názorom colných orgánov dospel k záveru o absencii preukázania liberačného dôvodu, neostalo správnemu súdu s ohľadom na dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav nič iné, ako konštatovať správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí o spáchaní colného deliktu žalobcom. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že sa nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom predchádzajúcej právnej úpravy liberačného dôvodu, nakoľko to bolo v prejednávanej veci irelevantné. 61. Po ustálení záveru o spáchaní colného deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť zákonnosť uloženia pokuty. V prípade správneho trestania správny súd sleduje, či colný orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť
porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Nestačí, aby všeobecne uviedol, že na tieto hľadiská prihliadol. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a takýto postup správnych orgánov je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Je preto potrebné, aby správny orgán nielen rozhodol, ale tiež vysvetlil, ako konkrétne sa v rámci svojej správnej úvahy vysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, okolnosťami, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, osobou, ktorá sa deliktu dopustila, následkami deliktu ako aj konkrétnymi okolnosťami, ktoré predchádzali spáchaniu deliktu. 62. Ako už správny súd konštatoval vyššie, zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, a teda sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaných správnych deliktov. Je to dané tým, že už len samotná skutočnosť, že určité konanie, správanie, je zákonodarcom formálne vyhlásené za colný delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. 63. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd má za to, že prvostupňový colný orgán sa pri rozhodovaní o nej vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv na rozhodovanie o výške uloženej sankcie s poukazom na § 74 ods. 1 Colného zákona. Prihliadol predovšetkým na mieru spoločenskej nebezpečnosti, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Svoju diskrečnú právomoc využil v medziach zákonného rámca, pokutu uložili na dolnej hranici sadzby vo výške 200 eur, pričom v zmysle tohto ustanovenia možno uložiť pokutu až do výšky 99 581,75 eura. Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil - správna úvaha pri výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom. 64. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom odklonu v rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý sa podľa názoru žalobcu v porovnaní s napadnutým rozhodnutím odlišne vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 vo svojom rozhodnutí č. 496651/2019, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V uvedenom rozhodnutí, z odôvodnenia ktorého citoval aj žalobca v žalobe, žalovaný iba konštatoval povinnosť vyhodnotiť namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neopomenul vysporiadať sa s uvedeným čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a žalobcom uvádzaný dôvod, ktorý ho mal liberovať, posúdil, avšak dospel k záveru o jeho neexistencii. Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že žalovaný sa od svojej rozhodovacej činnosti v žiadnom prípade neodklonil, ale naopak, zohľadnil skutkové okolnosti daného prípadu. 65. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že colné orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.