{"guid": "a24266eb-18a6-4d99-abde-c710fef3192a:9aac4cab-78a5-4d36-a622-fd3b8b16e2f8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1", "spisova_znacka": "BA-1S/217/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/217/2020 z 12. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. novembra 2024, sp. zn. BA-1S/217/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1", "identifikacne_cislo": "1020201377", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 199/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/199-2004/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/180", "nazov": "zákon č. 180/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/180", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/199#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9aac4cab-78a5-4d36-a622-fd3b8b16e2f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/217/2020\n1020201377\n12. 11. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201377.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: GESCOM\ns. r. o., so sídlom Okružná 9, 900 31 Stupava, IČO: 44 221 975, právne zastúpený: Prosman\na Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 310090/2020 zo dňa 07.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 15.05.2019 bol žalobcovi ako držiteľovi colného režimu tranzit Únie na podklade tranzitného\nvyhlásenia T1 č. MRN 19SK5265TR00019856 prepustený do colného režimu vonkajší tranzit tovar:\n1 NE Baliaca linka JC-EZ320 na balenie sypkých potravín\nNomenklatúra Taric: 8422400000\nFakturovaná suma za tovar: 5 600 USD\nVlastná hmotnosť tovaru: 240 kg\nDovozná platba: 1126,14 eur (Clo: 85,76 eur, DPH: 1 040,38 eur\nKrajina pôvodu: CN\n4 NG Dopravníkový pás\nNomenklatúra Taric: 8428399000\nFakturovaná suma za tovar: 3 800 USD\nVlastná hmotnosť tovaru: 250 kg\nDovozná platba: 713,87 eur (Clo: 0 eur, DPH: 713,87 eur)\nKrajina pôvodu: CN\n1 NE Mixovací stroj\nNomenklatúra Taric: 8479820000\nFakturovaná suma za tovar: 4 300 USD\nVlastná hmotnosť tovaru: 650 kg\nDovozná platba: 932,09 eur (Clo: 68,86 eur, DPH: 863,23 eur)\n\nKrajina pôvodu: CN (ďalej aj len „tovar“)\npre príjemcu tovaru: spoločnosť K'Food Distribution s.r.o., skrátený názov: KFD s.r.o. v konkurze, so\nsídlom Svätoplukova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 811 (ďalej aj len „príjemca tovaru“) s lehotou na\ndodanie tovaru A. B. C., D. A. B. C. – Haniska ako colnému úradu určenia (ďalej aj len „colný úrad\nurčenia“) do 25.05.2019.\n2. Dňa 20.05.2019 príjemca tovaru prevzal tovar od dopravcu: spoločnosť Yahway Line s.r.o., so\nsídlom Vysoká 12, 811 06 Bratislava, IČO: 51 891 158 (ďalej aj len „dopravca“). Predmetný tovar\nspolu s elektronickým colným vyhlásením, ktorým bolo navrhnuté prepustenie tovaru do colného režimu\ncolné uskladňovanie, ako aj tranzitné vyhlásenie T1 č. MRN 19SK5265TR00019856, faktúra číslo\nYH20181127A2 zo dňa 21.03.2019, faktúra o dopravných nákladoch č. 20190010, lodný manifest\n15766102 a ložný list PL No.: YH20181127A2, boli colnému úradu určenia predložené až dňa\n31.05.2019. Tranzitný režim bol ukončený s omeškaním 6 dní.\n3. Colný úrad určenia v Protokole o podozrení z porušenia colných predpisov porušovateľom zn.\nTR - 024/2019-5653 zo dňa 01.06.2019 (ďalej aj len „Protokol“) konštatoval, že žalobca ako držiteľ\ncolného režimu tranzit nepredložil colnému úradu určenia tovar v stanovenej lehote, čím došlo z jeho\nstrany k nedodržaniu čl. 233 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9.\noktóbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej aj len „Colný kódex Únie“). Rozhodnutím\nColného úradu Košice č. 0565310905289 bol dňa 31.05.2019 tovar prepustený do colného režimu:\nprepustenie tovaru do režimu colné uskladňovanie na základe povolenia vo veci prevádzkovania\nskladovacích priestorov na colné uskladňovanie tovaru vo verejnom colnom sklade typu I, číslo povolenia\nS56001900003. Na základe týchto skutočností vzniklo podozrenie z porušenia colných predpisov\nžalobcom, ktorý ako držiteľ colného režimu tranzit nepredložil v určenej lehote predmetný tovar spolu\ns požadovanými informáciami colnému úradu určenia.\n4. Na základe skutočností uvedených v Protokole Colný úrad Bratislava výzvou č. s. 39505/2020,\n71715/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj len „výzva“) začal konanie vo veci podozrenia z dopustenia\nsa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Colný zákon“) žalobcom a zároveň mu poskytol\nmožnosť vyjadriť sa k danej veci v lehote 30 dní od doručenia výzvy.\n5. Žalobca sa k výzve vyjadril podaním zo dňa 18.03.2020, v ktorom namietal predovšetkým to, že\npodmienky tranzitu porušil dopravca, o čom on ako držiteľ tranzitného režimu nemal žiadnu vedomosť.\n6. Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 39505/2020, 207289/2020 zo dňa 06.05.2020 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu\npodľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1. Colného zákona, podľa\nktorého sa colného deliktu dopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do\nosobitného colného režimu. Uvedenú skutkovú podstatu colného deliktu žalobca naplnil tým, že ako\ndržiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime vonkajší tranzit nedodržal povinnosť stanovenú\ndňa 15.05.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení T1 č. MRN 19SK5265TR00019856\npredložiť tovar alebo inak zabezpečiť, aby bol tovar predložený spolu so sprievodnými dokladmi colnému\núradu určenia v určenej lehote do 25.05.2019, ale tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými\ndokladmi boli príjemcom tovaru predložené colnému úradu určenia až dňa 31.05.2019, t. j. 6 dní po lehote\nurčenej colným úradom odoslania. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu podmienok, za ktorých bol\ntovar prepustený do colného režimu tranzit. Za porušenie colných predpisov uvedeným spôsobom uložil\nColný úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi pokutu podľa § 73 písm. a) v spojení s §\n74 ods. 1 Colného zákona vo výške 200 eur.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým\nnesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne\nposúdenie opierajúc sa o ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že\npodmienky tranzitu porušil dopravca, pričom on ako držiteľ tranzitného režimu nemal o tejto skutočnosti\nžiadnu vedomosť. Keďže oneskorenie spôsobil iný subjekt (dopravca), nemohol v tomto prípade niesť\nzodpovednosť za prejednávaný colný delikt žalobca. Taktiež mal za to, že naplnil podmienky liberácie\n\nv zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým\nsa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie\nč. 2015/2447“).\n8. Žalovaný rozhodnutím č. 310090/2020 zo dňa 07.09.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že\nzodpovednosť za prejednávaný colný delikt sa podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie vzťahuje\naj na iné osoby, ako napríklad na dopravcu tovaru, keďže tieto ustanovenia Colného kódexu Únie\nneupravujú žiadne oslobodenie z tohto dôvodu v prospech držiteľa colného režimu tranzit. Zo znenia\nčl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie totiž vyplýva, že povinnosť dopravcu tovaru predložiť tovar v\nnezmenenom stave, určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie\nidentifikácie tohto tovaru existuje bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti držiteľa colného režimu\ntranzit v tomto ohľade. K neuplatneniu liberačného dôvodu žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil\nžiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Žalobca na svoje\npovinnosti v podstate rezignoval a podieľal sa fakticky na preprave tovaru len ako vystaviteľ príslušných\ndokladov, pričom dôvody liberácie, aké uviedol, by vo väčšej miere znamenali jeho absolútne zbavenie\nsa zodpovednosti za nepredloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia, čo nemá svoje\nopodstanenie práve v čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie. Prípadnou zodpovednosťou dopravcu tovaru\nnie je pritom zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit dotknutá. Držiteľ colného režimu tranzit je\nosobou s najvyššou mierou zodpovednosti v rámci tohto colného režimu, čo vyplýva z čl. 1 ods. 35\nColného kódexu Únie, podľa ktorého držiteľ colného režimu je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie,\nalebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo osoba, na ktorú sa previedli práva\na povinnosti vyplývajúce z colného režimu. Colný úrad sa pri skúmaní zodpovednosti v súlade s\nprávnou úpravou uvedenou v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 zaoberal liberačným\ndôvodom a žalobcovi objasnil, prečo daný liberačný dôvod uspokojivo nepreukázal. Zodpovednosť\nprávnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna. Záujem spoločnosti je\nv zásade určený skutkovými podstatami uvedenými v § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia\ntýchto skutkových podstát colný orgán neposudzuje, či skutkové zistenia nasvedčujú porušeniu alebo\nohrozeniu nejakého spoločenského záujmu, ale len skúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého\nz konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona. Zodpovednosť hlavného zodpovedného zaniká\nnaplnením liberačného dôvodu, ktorý v danom prípade nebol naplnený.\nII.\nŽaloba\n9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím považujúc ich za nesprávne, a to z nasledujúcich dôvodov:\n- § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „SSP“): napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 191 ods. 1 písm. e) SSP: zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci,\n- § 191 ods. 1 písm. f) SSP: skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n10. Z argumentácie žalovaného, na ktorú poukázal žalobca v žalobe, podľa neho vyplýva, že colnému\norgánu treba preukázať, že oneskorenie nespôsobil buď držiteľ colného režimu alebo dopravca, ale že\nho spôsobil niekto iný ako je napr. príjemca a pre držiteľa colného režimu oneskorenie môže spôsobiť\naj dopravca. Základným predpokladom je však uspokojivé preukázanie nedodržania lehoty zo strany\ndržiteľa colného režimu alebo dopravcu, pričom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447\nneukladá týmto subjektom povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo\nbránené v dohľade nad prepravou tovaru. Stačí, keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo nespôsobili\noni. Zo strany žalovaného ide o zjavne extenzívne kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu podľa\nčl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ktorý tým pádom stráca zmysel/opodstatnenie,\npre ktorý ho zákonodarca implementoval od mája 2016 do vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 k\nColnému kódexu Únie, keďže predtým neexistoval. Zo strany žalovaného tak ide o formalistický výklad čl.\n\n306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Pokiaľ žalovaný v tejto veci odkazoval na existenciu\nuznesenia Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 168/09-20 zo dňa 16.06.2009, tak toto rieši právny stav za\núčinnosti zákona 180/1996 Z. z. Colný zákon, ktorý nebol harmonizovaný s právom Európskej Únie\na rieši úplne inú situáciu. Navyše, vtedy platná právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (EHS)\nč. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, nepoznala žiadny\nliberačný dôvod pre držiteľov colného režimu a dopravcov tak, ako je od mája 2016 upravený v čl. 306\nods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.\n11. K takémuto (formalistickému) výkladu zákona zo strany súdov, t. j. orgánov, ktoré sú z pohľadu\ninterpretácie zákona postavené nad orgány verejnej správy, sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010, ktorý žalobca citoval. Z\nuvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v predmetnom prípade dopravca jeho priznaním porušil\npodmienky colného režimu tranzitu podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na\njeho strane nebola dodržaná lehota na predloženie tovaru colnému úradu určenia podľa čl. 297 ods.\n1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit podľa čl. 233\nods. 1 Colného kódexu Únie nemal žiaden dosah na doručenie tovaru príjemcovi bez preclenia a\nkeďže oneskorenie spôsobil iný subjekt (dopravca), nemohol v tomto prípade niesť zodpovednosť za\nprejednávaný colný delikt. Navyše, dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar\ntreba colne prerokovať.\n12. Práve z dôvodov liberácie držiteľov colných režimov tranzit, pri banálnom porušení podmienok\nrežimu tranzit, spočívajúcom v prekročení lehoty na ukončenie colného režimu tranzit podľa čl. 297 ods.\n1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, pri ktorých bol aj skutočne colný režim tranzit ukončený,\nbola v colnej legislatíve od mája 2016 z dôvodu zabráneniu nezmyslenému trestaniu držiteľov colných\nrežimov a dopravcov v prípadoch, kde navyše nevznikol žiaden colný dlh (dokonca tranzit sa nemôže\nuskutočniť bez toho, aby bol prípadný colný dlh nezabezpečený), ustanovená prostredníctvom čl. 306\nods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 právna fikcia dodržania lehoty na ukončeniu colného\nrežimu tranzit pre držiteľov colného režimu, ak títo preukážu, že oneskorenie nespôsobili oni. V právnej\nveci žalobcu je liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 práve\npriznanie dopravcu, ktorý jednoducho doručil tovar príjemcovi bez preclenia a opomenul svoje povinnosti\npri tovare pod colným dohľadom podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, za čo mu bola rozhodnutím\nč. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019 uložená aj sankcia - pokuta.\n13. Žalovaný a Colný úrad Bratislava nedostatočne zistili skutkový stav veci a porušili podľa ustálenej\njudikatúry povinnosť uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložili. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia. Uvedené vo svojom odôvodnení žalovaný a Colný úrad Bratislava hrubo zanedbali.\n14. K zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobca uviedol,\nže pri skúmaní zodpovednosti za porušenie tohto článku nepostačuje uplatniť len princíp objektívnej\nzodpovednosti, nakoľko na účely skúmania tohto liberačného dôvodu je potrebné skúmať konanie osoby,\nktorá spôsobila oneskorenie, vrátane jej subjektívneho konania. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa\n18.03.2020 poukázal na konanie dopravcu, o ktorom mal navyše Colný úrad Bratislava vedomosť.\nSkúmanie existencie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447\nmá prednosť pred bezbrehým konštatovaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti, pokiaľ\nbol do konania predložený liberačný dôkaz. Z dôvodu preukázaného porušenia čl. 233 ods. 3 Colného\nkódexu Únie v spojení s čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 v nadväznosti na\nspomenuté priznanie dopravcu, je predpokladom neporušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu\nÚnie žalobcom, keďže v konaní sú v jeho prospech preukázané podmienky liberácie.\n15. Napadnuté rozhodnutie nemá úplný charakter a absentuje u neho presvedčivosť, že nejde o\narbitrárny výkon právomoci. Dokonca samotný žalovaný sa už raz v právnej veci žalobcu v rozhodnutí č.\n496651/2019 vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 nasledovne:\n„Finančné riaditeľstvo SR taktiež považuje za dôvodné a uvádza, že právna úvaha colného úradu vo\nvzťahu k objektívnej zodpovednosti držiteľa colného režimu tranzit Únie za colný delikt, podľa ktorej\nobjektívne zodpovedá za splnenie podmienok colného režimu tranzit Únie bez možnosti liberácie a bez\nohľadu na konanie tretích osôb, nemá opodstatnenie v platnom práve upravujúcom colný režim tranzit\nÚnie, a to vzhľadom na znenie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (pozn. právneho zástupcu:\n\nnasleduje citácia názvu nariadenia), podľa ktorého, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty, ktorú stanovil\ncolný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa, že držiteľ\ncolného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže,\nže oneskorenie nespôsobil on. Uvedené ustanovenie obsahuje liberačný dôvod, pri preukázaní ktorého\ndochádza k zániku zodpovednosti držiteľa colného režimu tranzit Únie za správny delikt. V ďalšom\nkonaní je colný úrad povinný vyhodnotiť odvolateľom namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl.\n306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.“ Žalovaný sa v predmetnom prípade odklonil od jeho\nprávneho názoru na aplikovanie čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a na liberačný\ndôkaz už neprihliadal.\n16. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na existujúci liberačný dôvod žalobcu\npodľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, platí, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť\nrozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a\nskutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a\nzrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“ (sp. zn. III. ÚS 307/2012, sp.\nzn. III. ÚS 11/2011).\n17. Na základe uvedeného žalovaný a Colný úrad Bratislava nesprávne právne posúdili skutkový stav,\nnakoľko formalistickým výkladom čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 uznali žalobcu\nzodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, a to aj napriek tomu, že\nžalobca v svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2020 poukázal na jeho liberačný dôvod. Žalobca mal za to, že\nžalovanému a Colnému úradu Bratislava uspokojivo preukázal samotným rozhodnutím č. 603054/2019\nzo dňa 30.10.2019, že oneskorenie dodania tovaru v lehote určenej podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho\nnariadenia č. 2015/2447 nespôsobil on, ale dopravca.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n19. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit porušil svoju povinnosť stanovenú v čl. 233 ods. 1 písm.\na) Colného kódexu Únie, pričom uvedenému ustanoveniu nevenoval pozornosť a opieral sa práve o\nliberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. Povinnosti, ktoré\nmá podľa tohto článku držiteľ colného režimu tranzit, nie sú podmienené priamou manipuláciou s\ntovarom. V tomto smere nie je rozhodujúce, či žalobca v postavení držiteľa colného režimu tranzit Únie\nprišiel do styku s tovarom. Pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorá spočíva vo vybavovaní tranzitných\ncolných vyhlásení, žalobca prijal povinnosť tovar a s ním súvisiace doklady dodať v stanovenej lehote\na v nezmenenom stave colnému úradu určenia. Z toho vyplýva aj určitý prehľad o tom, čo sa s\nprepravovaným tovarom deje, ak nie je držiteľ colného režimu tranzit zároveň dopravcom.\n20. Zo znenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie vyplýva, že povinnosť dopravcu tovaru predložiť\ntovar v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na\nzabezpečenie identifikácie tohto tovaru existuje bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti držiteľa\ncolného režimu tranzit v tomto ohľade. K námietke žalobcu ohľadom uplatňovania liberačných dôvodov\nžalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.\n21. Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie držiteľovi\ncolného režimu tranzit Únie prináleží, aby predložil tovar v nezmenenom stave colnému úradu určenia\nv určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie\ntohto tovaru, dopravca je taktiež povinný podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie predložiť tovar\ncolnému úradu určenia v nezmenenom stave, určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými\norgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Keby sa uvedená zodpovednosť posudzovala tak,\nako žiadal žalobca, nie je opodstatnený zmysel právnej úpravy uvedenej v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu\nÚnie. Žalobca vystupoval v predmetnom prípade ako držiteľ colného režimu tranzit v rámci výkonu\npodnikateľskej činnosti za odmenu a má povinnosť znášať prípadné podnikateľské riziko predstavované\nmožnou stratou spôsobenou nedodržiavaním povinností držiteľa colného režimu tranzit. Žalobca mal\nv predmetnom prípade možnosť riadne dohliadať nad dopravou predmetného tovaru, ale tak neurobil.\nŽalovaný vychádzal aj z Manuálu tranzitnej prepravy TAXUD/A2/005/2015 (ďalej aj len „Manuál tranzitnej\n\nprepravy“) vydaného Európskou komisiou (Kapitola 4 – Formality v úrade určenia, bod 5. Predloženie po\nuplynutí časovej lehoty), v ktorom sú uvedené príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré\nsú príčinou uplynutia časovej lehoty, ale za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavnému\nzodpovednému, a to sú potvrdenka vydaná políciou (pokiaľ ide o nehodu, krádež, …), potvrdenka vydaná\nzdravotnou službou (pokiaľ ide o lekárske ošetrenie, …), potvrdenka od havarijnej služby (pokiaľ ide o\nopravu vozidla), akýkoľvek dôkaz o omeškaní z dôvodu štrajku alebo iných nepredvídaných okolností. O\nplatnosti dôkazu však rozhoduje colný úrad určenia. Žalovaný k uvedenej úprave okolností, za ktorých\nje možné odpustiť zmeškanú lehotu, uviedol, že síce ide o úpravu tzv. „mäkkej“ povahy alebo soft law,\nale zastával názor, že sa ním myslí akýkoľvek medzinárodný nástroj, ktorý obsahuje princípy, normy,\nštandardy alebo iné vymedzenie želaného správania sa. Soft law vyjadruje preferenciu, ako by sa\nštát mal v určitej situácii správať, pričom toto vyjadrenie „preferovaného správania sa“ sleduje účel\ndosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva a na právne záväznú právnu úpravu a na tzv. soft law\nje príhodné nazerať ako na kontinuum. Jeho dodržiavanie je záväzkom štátov politickej, resp. morálnej\npovahy, ktorého rešpektovanie a plnenie budú môcť ostatní členovia medzinárodného spoločenstva\nlegitímne očakávať. Práve pramene soft law môžu poslúžiť na vyplnenie medzier v existujúcej úprave\na aplikačnej praxi a zohrávajú významnú úlohu pri vývoji medzinárodného práva, najmä čo sa týka\nidentifikácie potrieb regulácie, formovania praxe štátov a formulácie medzinárodných obyčajových\npravidiel.\n22. Zmysel čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 je práve v žalobcom uvádzaných\nliberačných dôvodoch, čo už bolo zo strany žalovaného objasnené. Tvrdenie žalobcu, že liberačný dôvod\nbol zavedený do colnej legislatívy od mája 2016 z dôvodov ním uvádzaných, sa nezakladá na pravde.\nUž v Dohovore o spoločnom tranzite z 20.05.1987 (Ú. v. ES L 226, 13.08.1987, s. 2) uverejnenom v\nZbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 187/1996 Z. z. (Príloha I., Časť V., článok 22 ods. 4) sa\ntento liberačný dôvod uvádzal, a to v znení: „Ak je tovar predložený úradu určenia po uplynutí lehoty\nurčenej úradom odoslania, považuje sa lehota za dodržanú, ak sa úradu určenia hodnoverne preukáže,\nže nedodržanie lehoty bolo zapríčinené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť dopravca ani hlavný\nzodpovedný.“ V pozmenenej podobe je toto ustanovenie súčasťou Dohovoru o spoločnom tranzitnom\nrežime aj v súčasnosti, a to v znení: „Ak sa predloženie vykonalo po uplynutí lehoty, ktorú stanovil\ncolný úrad odoslania v súlade s článkom 34 ods. 1, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu dodržal\nlehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil\non.“ Taktiež sporný liberačný dôvod bol v predchádzajúcej právnej úprave uvedený aj v Nariadení\nKomisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92,\nktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a to v čl. 361 ods. 2 v znení: „Ak sa tovar predloží\ncolnému úradu určenia po uplynutí lehoty predpísanej úradom odoslania a ak toto nedodržanie lehoty\nspôsobili okolnosti, ktoré sú náležite odôvodnené k spokojnosti colného úradu určenia a ktoré prepravca\nalebo hlavný zodpovedný nemohli ovplyvniť, potom sa to považuje za to, že prepravca alebo hlavný\nzodpovedný predpísanú lehotu dodržali.“ Colné orgány pri svojej rozhodovacej činnosti postupovali v\nsúlade s uvedenými ustanoveniami právnych predpisov.\n23. Žalovaný k dôvodom zodpovednostných podmienok ustanovených v čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného\nkódexu Únie uviedol, že žalobcovi ako osobe znalej colných predpisov vzhľadom na jeho podnikateľskú\nčinnosť, by malo byť prirodzene zrejmé, že spoločným tranzitným režimom sa umožňuje odklad platenia\ncla a spotrebnej dane, DPH a iných poplatkov za tovar počas jeho prepravy z colného úradu odoslania do\ncolného úradu určenia. Môžu ho využívať hospodárske subjekty na uľahčenie prepravy tovaru z jednej\nzmluvnej krajiny do druhej. Vstúpenie do právneho vzťahu ako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj\ns prevzatím zodpovednostných práv a povinností vyplývajúcich z tohto colného režimu. Jeho používanie\nvšak nie je nijako záväzné, a preto žalobcom odôvodnená neúčelnosť právnej úpravy týkajúcej sa\ncolného režimu tranzit nezmyselným trestaním držiteľov colných režimov, nie je na mieste. Žalovaný\npreto odmietol tvrdenie žalobcu, že colné orgány v danom prípade aplikovali formalistický výklad čl.\n306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ktorý mal viesť k nespravodlivému uplatňovaniu\nadministratívnej zodpovednosti.\n24. Colný úrad sa pri skúmaní zodpovednosti v súlade s právnou úpravou uvedenou v čl. 306 ods.\n3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 zaoberal liberačným dôvodom, čo bolo náležite objasnené\naj žalovaným vo svojom rozhodnutí, keďže ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie.\nTaktiež bolo žalobcovi objasnené, prečo daný liberačný dôvod uspokojivo nepreukázal, že omeškanie\nnespôsobil on alebo dopravca a aj že zodpovednosťou dopravcu tovaru nie je zodpovednosť držiteľa\n\ncolného režimu tranzit dotknutá. Zodpovednosť právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako\nzodpovednosť objektívna. Záujem spoločnosti je v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými\nv § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia týchto skutkových podstát colný orgán neposudzuje,\nči skutkové zistenia nasvedčujú porušeniu alebo ohrozeniu nejakého spoločenského záujmu, ale len\nskúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona.\nZodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit zaniká naplnením liberačného dôvodu, ktorý ale v\nprejednávanom prípade naplnený nebol.\n25. K námietke žalobcu, že žalovaný sa odklonil od právneho názoru na aplikovanie čl. 306 ods. 3\nvykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde a je žalobcom\nvytrhnutá z kontextu prejednávanej veci. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí zn. 496651/2019 zo\ndňa 14.10.2019 vyslovil okrem iného právny názor, že colný úrad je povinný vyhodnotiť odvolateľom\nnamietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447,\na to z dôvodu, že colný úrad sa uvedenými „poľahčujúcimi okolnosťami“ vôbec nezaoberal, hoci sa\nnimi zaoberať mal, pretože tento nedostatok vyvoláva právnu neistotu žalobcu v rozhodovaní správneho\norgánu.\nIV.\nReplika žalobcu\n26. Žalobca v replike zo dňa 28.12.2020 opätovne navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.\n27. Z Protokolu vyplýva, že príjemca tovaru prevzal tovar od dopravcu dňa 20.05.2019, t. j. 5 dní pred\ndňom uplynutia lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia, ktorá uplynula dňa 25.05.2019.\nV prílohe Protokolu sa nachádza vyjadrenie dopravcu k predmetu konania, ktorý uviedol, že: „zásielka\nbola bez preclenia doručená 20.05.2019 do colného skladu klienta K´ Food Distribution s.r.o., Jazerná\n1, Košice.“ Z vyjadrenia dopravcu vyplýva, že ten dopravil príjemcovi tovaru tovar bez toho, aby bol\ncolne prerokovaný, čím prišlo zo strany dopravcu (nemožno vylúčiť, že aj zo strany príjemcu tovaru) k\nporušenia povinnosti podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Colné orgány však vôbec neskúmali\nmieru zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie v nadväznosti na čl. 231 písm.\na) Colného kódexu Únie zo strany príjemcu tovaru, čím skutkový stav v prípade tranzitnej operácie\nč. T1 19SK5265TR00019856 zo dňa 15.05.2019 nie je dostatočne zistený. Žalobca tiež uviedol, že\nmiera zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie je diferencovaná v čl. 233\nods. 3 Colného kódexu Únie aj na dopravcu alebo príjemcu. Avšak, na to, aby všetky subjekty v\nreťazci tranzitnej operácie neboli „bezhlavo sankcionované v rámci objektívnej zodpovednosti“, bol s\nnadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 vložený liberačný dôvod pre držiteľov\nrežimu a dopravcov, ktorý v tomto znení colné predpisy dovtedy nepoznali. Žalobca si svoje povinnosti\nsplnil riadne, čoho dôkazom je vyjadrenie dopravcu, ktorý vedel, že tovar pre príjemcu je pod colným\ndohľadom, keďže ten sa jasne vyjadril, že tovar doručil bez „preclenia“ príjemcovi.\n28. Žalovaný mieru zodpovednosti za porušenie čl. 233 ods. 1 v spojení s ods. 3 Colného kódexu Únie\nna uplatnenie liberačného dôvodu podmieňoval bez opory v platnej právnej úprave iba predložením\ndôkazu o bránení v dohľade nad prepravou tovaru pod colným dohľadom. Nesprávna právna formulácia,\nresp. tendenčnosť vyjadrenia žalovaného, spočívajúca v koncipovaní liberácie v predložení: „dôkazu o\nbránení nad prepravou tovaru“ alebo „vynaložení patričného úsilia“, zapríčinila nesprávne posúdenie\nliberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, keďže liberačný dôvod\nnespočíva v predložení dôkazu o bránení v dohľade alebo vynaložení patričného úsilia, ale zásadne\nlen v uspokojivom preukázaní, že oneskorenie nespôsobil držiteľ režimu, resp. dopravca. V konečnom\ndôsledku držiteľ režimu nevykonáva dohľad nad prepravou, takáto povinnosť vôbec nie je držiteľom\npriznaná, keďže colný dohľad už vykonávajú colné orgány podľa § 3 Colného zákona.\n29. Žalobca tiež poukázal na to, že Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ale ide\niba o odporúčanie/pomôcku k tranzitu Komisie k vysvetleniu postupov pre realizovanie spoločného\ntranzitného režimu a tranzitného režimu Spoločenstva, teda Únie. Manuál tranzitnej prepravy je\nvýznamným dokumentom, všeobecne uznávaným, ale je bez právnej sily. Z bodu 5. uvedeného manuálu\nvyplýva, že ide o príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach a nie o ich taxatívny výpočet. Navyše,\nposledným citovaným dôkazom môže byť akýkoľvek dôkaz o iných nepredvídaných okolnostiach, čo\n\nznačne rozširuje možnosti liberácie pre držiteľov režimov alebo dopravcov, avšak takýto dôkaz má\nuspokojivo preukázať, že držiteľ režimu alebo dopravca nespôsobili oneskorenie.\n30. V súvislosti s aplikáciou čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 žalobca zdôraznil, že\nzo strany žalovaného ide o formalistický výklad tohto článku. Liberačný dôvod uvedený v tomto článku\nskutočne neexistoval pred 01.05.2016. To, že predchádzajúca právna úprava obsahovala podobné\nliberačné dôvody, neznamená, že prístup k aplikovaniu liberačného dôvodu a jednotlivým kritériám podľa\nčl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 je rovnaký, ako tomu bolo v minulosti. Pokiaľ by\ntomu tak bolo, tak by neprišlo k jednotlivým zmenám textu a podmienok liberačných dôvodov na súčasný\nprávny stav vo vykonávacom nariadení č. 2015/2447. Jednotlivé právne inštitúty majú v platnom práve\nvždy určitý historický vývoj, ktorý súvisí najmä s právnym prostredím, v ktorom sa uplatňovali, pokiaľ\nnejde o zavedenie nových právnych inštitútov.\n31. Žalobca mal za to, že dodržal lehotu na predloženie tovaru colnému úradu určenia, nakoľko dopravca\nsa svojím vyjadrením sám priznal, že porušil podmienky colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 3\nv spojení s čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na jeho strane nebola\ndodržaná lehota na predloženie tovaru. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit nemal žiaden dosah\nna doručenie tovaru príjemcovi tovaru bez preclenia. Dopravca vedel, že prepravuje tovar pod colným\ndohľadom a tovar treba colne prerokovať. Oneskorenie zjavne spôsobil dopravca. Zároveň uviedol, že\nv prípade nedodržania lehoty na predloženie tovaru podľa čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č.\n2015/2447 ide o porušenie poriadkovej lehoty, s ktorou v prejednávanom prípade nenastal žiaden únik\nna cle alebo na daniach, neprišlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu alebo nepredloženiu tovaru\nv nezmenenom stave. Rovnako odmietal tvrdenie žalovaného, že za porušenie § 72 ods. 1 písm. e)\nbod 1. Colného zákona dostal pokutu „len“ na spodnej hranici zákonného rozpätia, keďže vzhľadom na\ndoteraz zistený skutkový stav mal za to, že mu nemala byť uložená žiadna sankcia (pokuta), pokiaľ by\nžalovaný riadne prihliadol na žalobcov liberačný dôvod.\nV.\nDuplika žalovaného\n32. Žalovaný v duplike zo dňa 12.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol\nzotrvávajúc na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe.\n33. Zdôraznil, že keby sa zodpovednosť v prejednávanej veci posudzovala tak, ako žiadal žalobca,\nnie je opodstatnený zmysel právnej úpravy uvedenej v čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie. Keby mal\nžalobca prehľad nad dopravou, mohol informovať colné orgány, že príde k omeškaniu, k čomu však\npri povinnostiach, ktoré si stanovil žalobca, nikdy nepríde, pretože podľa jeho ničím nepodloženého\nvýkladu nikdy nebude zodpovedný za porušenie čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Žalovaný\npráve naopak svoje tvrdenia oprel o existujúce pramene práva a judikatúru (uznesenia Ústavného\nsúdu SR č. k. IV. ÚS 6/2010-20 a č. k. III. ÚS 168/09-20) z dôvodu, že Ústavný súd SR podal výklad\nsporného liberačného dôvodu uvedeného v Dohovore o spoločnom tranzitnom režime, ktorý je totožný\ns liberačným dôvodom uvedeným v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V záujme\nzabezpečenia v čo najväčšej miere jednotného a harmonizovaného uplatňovania tranzitu v Európskej\núnii a krajinách spoločného tranzitného režimu, bola zladená terminológia v uvedenom dohovore s\nColným kódexom Únie a jeho delegovanými a vykonávacími aktmi (Rozhodnutie spoločného výboru EÚ\n– EZVO pre spoločný tranzitný režim č. 1/2016 z 28. apríla 2016, ktorým sa mení Dohovor z 20. mája\n1987 o spoločnom tranzitnom režime). Spoločný tranzitný režim je rozšírením režimu tranzit Únie na\nkrajiny spoločného tranzitného režimu, a preto prišlo k zosúladeniu s právnym balíkom Colného kódexu\nÚnie, pokiaľ ide o ustanovenia o tranzite Únie, ktoré nie je možné vykladať izolovane.\n34. Žalovaný k námietke žalobcu, že uvedená právna úprava neexistovala pred 01.05.2016,\nuviedol, že liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ani\nexistovať nemohol, keďže táto právna úprava sa uplatňuje od 01.05.2016. Uvedené žalovaný nikdy\nani nepoprel, len uviedol, že problematika nie je riešená inak od predchádzajúcej právnej úpravy ani\nv súčasnosti.\n35. Zo strany žalobcu neboli naplnené podmienky možnej liberácie. Vstúpenie do právneho vzťahu\nako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj s prevzatím zodpovednostných práv a povinností\n\nvyplývajúcich z tohto colného režimu. Podľa právneho názoru žalovaného, s ohľadom na dobu\nomeškania s dodaním tovaru colnému úradu určenia, počas ktorej nemohol colný orgán vykonávať colný\ndohlaď nad tovarom, je colným úradom uložená pokuta nachádzajúca sa na spodnej hranici zákonného\nrozpätia primeraná, pričom žalovaný liberačný dôvod uvádzaný žalobcom nepovažoval za relevantný z\nhľadiska zbavenia sa zodpovednosti za uvedený colný delikt.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n36. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/217/2020 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. BA-1S/217/2020.\n37. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 12.11.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu\na žalovaného.\n38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n39. Podľa čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, „držiteľ colného režimu“ je: a) osoba, ktorá podáva colné\nvyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo b) osoba, na ktorú sa\npreviedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu.\n40. Podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, držiteľ colného režimu tranzit Únie je zodpovedný\nza všetky tieto body: predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií colnému\núradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie\nidentifikácie tohto tovaru.\n41. Podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty,\nktorú stanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa,\nže držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco\npreukáže, že oneskorenie nespôsobil on.\n42. Podľa § 70 Colného zákona, colným deliktom je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby –\npodnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.\n43. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona, colného deliktu alebo colného priestupku sa\ndopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do osobitného colného režimu.\n44. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona, za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných\npredpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18\neura.\n45. Skutkový stav v prejednávanej veci sporný nebol. Sporný bol výklad čl. 306 ods. 3 vykonávacieho\nnariadenia č. 2015/2447 upravujúci liberačný dôvod a v nadväznosti na to kľúčová otázka, či v\n\nprípade žalobcu došlo k naplneniu tohto liberačného dôvodu alebo bolo potrebné vyvodiť voči nemu\nzodpovednosť za colný delikt.\n46. Colný zákon v rámci administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie jednotlivých ustanovení\nColného zákona rozlišuje colné delikty a colné priestupky. V prípade, že colné predpisy poruší fyzická\nosoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ide o colný delikt. Ak ich poruší fyzická osoba nepodnikateľ,\ndopúšťa sa colného priestupku. Základná podstata je v obidvoch prípadoch v zásade rovnaká, tzn. ide\no protiprávne konanie alebo opomenutie konania konkrétneho subjektu, pričom významný rozdiel sa\nprejavuje v subjektívnej stránke. Pri prejednávaní colných priestupkov platia všetky prvky deliktuálnej\nzodpovednosti páchateľa ako pri priestupkoch podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov.\n47. Definícia colného deliktu je obsiahnutá vo vyššie citovanom ustanovení § 70 Colného zákona, v\nzmysle ktorého colný delikt predstavuje konanie alebo opomenutie fyzickej osoby – podnikateľa alebo\nprávnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom taxatívne vymedzeným v Colnom zákone.\nZodpovednosť za colný delikt možno kvalifikovať ako objektívnu zodpovednosť.\n48. Taxatívne vymedzené skutkové podstaty porušenia colných predpisov sú uvedené v § 72 Colného\nzákona. V prejednávanej veci uznali colné orgány žalobcu zodpovedným zo spáchania colného deliktu,\nktorého objektívna stránka skutkovej podstaty spočíva v nedodržaní podmienok ustanovených na tovar\nprepustený do osobitného colného režimu. Medzi osobitné colné režimy patrí s poukazom na čl. 210\npísm. a) Colného kódexu Únie tranzit, ktorý zahŕňa vonkajší a vnútorný tranzit.\n49. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v\ntomto prípade colného deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány\nprejednávajúce colné delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli\nžiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v\ndeliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za colný\ndelikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za colný delikt. Táto\nkoncepcia sa prejavuje tým, že pri preukazovaní, či sa colný delikt stal, odpadá zavinenie ako prvok\nzodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania colného deliktu a\ndokazovania vykonaného colným orgánom, úlohou colných orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech\ni v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia\ndôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za colný delikt.\nPre preukázanie spáchania colného deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou\ndôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.\nColné orgány v rozhodovacom procese musia úplne a presne zistiť skutkový stav, zaobstarať si potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných\nskutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní\nskutkového stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť colného\norgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech\núčastníka.\n50. K zániku zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie\nmôže dôjsť len za existencie liberačného dôvodu. Liberačným dôvodom treba vo všeobecnosti rozumieť\nskutočnosť alebo výnimočnú okolnosť, ktorá nastala objektívne a nezávisle a nemožno rozumne\npredpokladať, že by právnická osoba túto skutočnosť alebo jej následky odvrátila alebo prekonala. Na\nzbavenie sa zodpovednosti právnickej osoby za colný delikt nepostačuje len všeobecný odkaz na údajnú\nmoc či nešpecifikované konanie tretej osoby.\n51. V prejednávanej veci síce liberačný dôvod nie je priamo upravený v Colnom zákone, ale v čl.\n306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 tak, že pri predložení tovaru po uplynutí lehoty\nstanovenej colným úradom odoslania v súlade s čl. 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447\nsa môže právnická osoba, ktorá je držiteľom colného režimu, exkulpovať tým, že ona alebo dopravca\nuspokojujúco preukáže colnému úradu určenia, že oneskorenie nebolo spôsobené ním. Táto skutočnosť\nmá za následok vyvinenie sa danej právnickej osoby a má sa za to, že držiteľ colného režimu dodržal\nstanovenú lehotu.\n\n52. Je nesporné, že žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime vonkajší tranzit\nnedodržal povinnosť stanovenú dňa 15.05.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení č.\nT1 MRN 19SK5265TR00019856. Tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi bolo\npotrebné predložiť colnému úradu určenia v lehote do 25.05.2019. K splneniu tejto povinnosti došlo až\ndňa 31.05.2019, t. j. 6 dní po lehote stanovenej colným úradom odoslania.\n53. Za liberačný dôvod žalobca považoval vyjadrenie dopravcu zo dňa 31.05.2019, nachádzajúce sa\nv administratívnom spise, v ktorom dopravca uviedol, že „Zásielka bola bez preclenia doručená dňa\n20.05.2019 do colného skladu klienta K´Food Distribution s.r.o., Jazerná 1, Košice.“ ako aj skutočnosť,\nže dopravca bol právoplatne uznaný zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie.\nSprávnemu súdu nebolo zrejmé, ako má skutočnosť, že zásielka bola dňa 20.05.2019 doručená do\ncolného skladu dopravcu, liberovať žalobcu, ktorého povinnosťou bolo s poukazom na čl. 233 ods. 1\npísm. a) Colného kódexu Únie ako držiteľa colného režimu tranzit Únie predložiť tovar v nezmenenom\nstave, ako aj požadovaných informácií colnému úradu určenia v určenej lehote, t. j. do 25.05.2019 a\nv súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Uvedená\npovinnosť vyplýva žalobcovi jednak zo samotnej podstaty zodpovednosti žalobcu ako držiteľa colného\nrežimu tranzit Únie, ako aj z tranzitného vyhlásenia č. T1 MRN 19SK5265TR00019856, v ktorom mal\ntúto povinnosť priamo stanovenú a v ktorom bol uvedený ako hlavný zodpovedný/ držiteľ TIR.\n54. Príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou predloženia tovaru po uplynutí\nčasovej lehoty obsahuje Manuál tranzitnej prepravy v Kapitole 4- Formality v úrade určenia, bod 5.\nIde o akt, ktorý síce nie je právne záväzný a má iba vysvetľovací charakter, avšak predstavuje určitú\n„pomôcku“ pre spoločný výklad právnych predpisov o tranzite pre všetky colné orgány. Ako príklad\nnepredvídateľných okolností, ktoré sú príčinou uplynutia časovej lehoty, za ktoré sa nemôže pripisovať\nvina prepravcovi ani hlavnému zodpovednému, je napr. potvrdenka vydaná políciou, zdravotnou\nslužbou, havarijnou službou alebo akýkoľvek dôkaz o inej nepredvídanej okolnosti. Ide o demonštratívny\nvýpočet a posúdenie relevantnosti predloženého dôkazu je vždy na rozhodnutí colného úradu určenia.\nTo znamená, že aj v prípade žalobcu bolo povinnosťou colných orgánov posúdiť, či žalobcom tvrdené\nskutočnosti možno subsumovať pod demonštratívny výpočet nepredvídaných okolností.\n55. Správny súd mal za to, že preukázať existenciu liberačného dôvodu môže jednak držiteľ colného\nrežimu tranzit Únie, ako aj dopravca, avšak len za podmienky, že existenciu liberačného dôvodu\npreukáže colnému úradu uspokojujúco. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje držiteľa colného\nrežimu tranzit Únie, resp. dopravcu, ktorí majú v tejto súvislosti dve povinnosti, a to: i) povinnosť uviesť\ncolnému úradu skutočnosti, ktoré podľa nich predstavujú liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3\nvykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a ii) povinnosť existenciu liberačného dôvodu uspokojujúco\npreukázať tak, aby o jej existencii nemohli byť žiadne pochybnosti. Úlohou colného orgánu je následne\nverifikovať existenciu tvrdeného liberačného dôvodu. To znamená, že ak je colnému úradu vznesená\nnámietka ohľadom existencie liberačného dôvodu, colný úrad má povinnosť tento liberačný dôvod\nposúdiť a ak dospeje k záveru o jeho neexistencii, musí svoju správnu úvahu o jeho nepripustení uviesť\nv rozhodnutí o vyvodení zodpovednosti za spáchanie colného deliktu.\n56. Na jednej strane je potrebné prisvedčiť konštatovaniu žalobcu, že skúmanie existencie liberačného\ndôvodu podľa čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 má prednosť pred bezbrehým\nuznávaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti podľa čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného\nkódexu Únie, pokiaľ bol v konaní predložený liberačný dôkaz. Ak by colné orgány pristúpili k\nsankcionovaniu za colný delikt v takomto prípade, postupovali by contra legem. Na strane druhej,\nv prejednávanej veci k takejto situácii nedošlo. Colné orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach\nzaoberali posúdením splnenia/nesplnenia liberačného dôvodu, vysporiadali sa s námietkami žalobcu a\nsvoje závery o neexistencii liberačného dôvodu a vyvodení zodpovednosti žalobcu za spáchanie colného\ndeliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona\ndostatočne odôvodnili.\n57. Liberačný dôvod uvedený v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 ustanovuje\npovinnosť uspokojivo preukázať, že oneskorenie nebolo spôsobené osobou, ktorá sa domáha\nuplatnenia liberačného dôvodu. To znamená, že táto osoba musí uspokojivo preukázať, že oneskorenie\nspôsobil niekto iný. Žalobca považoval kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu zo strany žalovaného\nza zjavne extenzívne konštatujúc, že čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 neukladá\n\ntýmto subjektom povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo bránené v\ndohľade nad prepravou tovaru. Podľa názoru žalobcu stačí, keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo\nnespôsobili oni. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie čl. 306 ods. 3\nvykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 skutočne takúto povinnosť neustanovuje, avšak povinnosť\nvynaložiť patričné úsilie na to, aby bolo tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi\npredložený colnému úradu určenia v stanovenej lehote, vyplýva z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu\nÚnie. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie by mal vo vlastnom záujme za účelom dodržania\nzákonných povinností vynakladať patričné úsilie na to, aby si plnil svoje povinnosti a predchádzal\nnedodržaniu stanovených lehôt. Ak sa žalobca domnieval, že oneskorenie bolo spôsobené inou osobou,\nmohol a mal to colnému úradu uspokojivo preukázať. Poukázanie na vyjadrenie dopravcu bez bližšieho\nobjasnenia okolností vyhodnotil správny súd za nedostatočné. Žalobca na otázku správneho súdu na\npojednávaní dňa 12.11.2024, kedy sa dozvedel o tom, že povinnosť stanovená v tranzitnom vyhlásení,\nnebola splnená v stanovenej lehote, neuviedol presne, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. Uviedol\niba, že to asi bolo v rámci komunikácie. Obiter dictum správny súd dodáva, že napríklad aj predloženie\nemailovej komunikácie medzi žalobcom a dopravcom, z ktorej by bola zrejmá snaha žalobcu o včasné\nsplnenie si zákonných povinností formou dohľadu nad prepravou, prípadne minimálne uvedenie dátumu,\nkedy sa žalobca dozvedel o nesplnení si povinnosti dopravcu (ak sa to dozvedel len ústne) v príčinnej\nsúvislosti s plnením povinností žalobcu, by mohlo prispieť k uspokojivému preukázaniu existencie\nliberačného dôvodu uvedeného v čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447.\n58. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu spočívajúcu v snahe vyviniť sa poukázaním na\nrozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 603054/2019 zo dňa 30.10.2019, ktorým bol dopravca uznaný\nzodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, správny súd uvádza, že toto rozhodnutie\njednak nebolo predmetom súdneho prieskumu, správny súd ho nemal k dispozícii, a jednak, vyvodenie\nzodpovednosti dopravcu nevylučuje súčasnú zodpovednosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit\nÚnie, ktorý má v zmysle vyššie citovaných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov\nsamostatne vymedzené povinnosti vzťahujúce sa výhradne na jeho osobu. Povinnosť dopravcu alebo\npríjemcu tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar sa prepravuje v colnom režime\ntranzit Únie, predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave, v určenej lehote a v súlade\ns opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru, vyplýva z čl. 233\nods. 3 Colného kódexu Únie a povinnosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie vyplýva z\nčl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Oba uvedené subjekty, t. j. žalobca ako držiteľ colného\nrežimu tranzit Únie aj dopravca môžu byť v prípade zistenia porušenia colných predpisov sankcionovaní\nsúčasne a nezávisle od seba. Žalovaný správne skonštatoval, že prípadnou zodpovednosťou dopravcu\ntovaru nie je nijako dotknutá zodpovednosť žalobcu ako držiteľa colného režimu tranzit Únie. Skutočnosti\nuvádzané žalobcom na jeho obranu sa preto nemohli premietnuť do absencie jeho zavinenia s právne\nrelevantným exkulpačným následkom.\n59. Skutočnosť, že zásielka bola bez preclenia doručená do colného skladu klienta K´ Food Distribution\ns.r.o. dňa 20.05.2019, nemožno považovať za liberačný dôvod, nakoľko žiadnym spôsobom neobjasňuje\ndôvod nesplnenia povinnosti žalobcom. Žalobca v bode 18. žaloby zdôraznil, že dopravca vedel, že\nprepravuje tovar pod colným dohľadom a tovar treba colne prerokovať. V tejto súvislosti správny súd\nuvádza, že o tejto skutočnosti vedel nielen dopravca, ale aj žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit,\nktorý je hlavným zodpovedným.\n60. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade správny súd v zhode s právnym názorom colných\norgánov dospel k záveru o absencii preukázania liberačného dôvodu, neostalo správnemu súdu\ns ohľadom na dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav nič iné, ako konštatovať správnosť\na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí o spáchaní colného deliktu žalobcom. V tejto súvislosti\nsprávny súd dodáva, že sa nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom predchádzajúcej právnej úpravy\nliberačného dôvodu, nakoľko to bolo v prejednávanej veci irelevantné.\n61. Po ustálení záveru o spáchaní colného deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť zákonnosť\nuloženia pokuty. V prípade správneho trestania správny súd sleduje, či colný orgán náležite zdôvodnil\nuloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané\nna subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce\nvecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj\npri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť\n\nporušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená\npokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho\nsprávania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i\nčas trvania následkov protiprávneho konania. Nestačí, aby všeobecne uviedol, že na tieto hľadiská\nprihliadol. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a takýto postup správnych orgánov\nje nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Je preto potrebné, aby správny orgán nielen rozhodol,\nale tiež vysvetlil, ako konkrétne sa v rámci svojej správnej úvahy vysporiadal s otázkou závažnosti\nsprávneho deliktu, okolnosťami, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, osobou, ktorá sa deliktu dopustila,\nnásledkami deliktu ako aj konkrétnymi okolnosťami, ktoré predchádzali spáchaniu deliktu.\n62. Ako už správny súd konštatoval vyššie, zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená\nna objektívnom princípe, a teda sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za\nvýsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaných\nsprávnych deliktov. Je to dané tým, že už len samotná skutočnosť, že určité konanie, správanie,\nje zákonodarcom formálne vyhlásené za colný delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a\nzávažnosť.\n63. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd má za to, že prvostupňový colný orgán sa pri\nrozhodovaní o nej vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv na rozhodovanie\no výške uloženej sankcie s poukazom na § 74 ods. 1 Colného zákona. Prihliadol predovšetkým na mieru\nspoločenskej nebezpečnosti, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Svoju diskrečnú právomoc\nvyužil v medziach zákonného rámca, pokutu uložili na dolnej hranici sadzby vo výške 200 eur, pričom\nv zmysle tohto ustanovenia možno uložiť pokutu až do výšky 99 581,75 eura. Z tohto rámca nijakým\nspôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom\nzdôvodnil - správna úvaha pri výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom.\n64. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom odklonu v rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý sa podľa\nnázoru žalobcu v porovnaní s napadnutým rozhodnutím odlišne vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3\nvykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 vo svojom rozhodnutí č. 496651/2019, túto vyhodnotil správny\nsúd ako nedôvodnú. V uvedenom rozhodnutí, z odôvodnenia ktorého citoval aj žalobca v žalobe,\nžalovaný iba konštatoval povinnosť vyhodnotiť namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods.\n3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neopomenul vysporiadať\nsa s uvedeným čl. 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447 a žalobcom uvádzaný dôvod,\nktorý ho mal liberovať, posúdil, avšak dospel k záveru o jeho neexistencii. Z uvedeného je podľa názoru\nsprávneho súdu zrejmé, že žalovaný sa od svojej rozhodovacej činnosti v žiadnom prípade neodklonil,\nale naopak, zohľadnil skutkové okolnosti daného prípadu.\n65. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že colné\norgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nriadne zistil skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených\nskutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}