Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/79/2020 1020201300 31. 10. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201300.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, B. D. E., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Rybárovou, so sídlom advokátskej kancelárie Jilemnického 2, Trenčín, zapísanou v zozname SAK pod č. lic. 2484, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 9. júla 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 9. júla 2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 27. marca 2020 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 27. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, konštatujúc, že trvanie invalidity bolo opätovne preskúmané a podľa záverov posudkového lekára, je žalobkyňa naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom posudku o invalidite z 11. marca 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. 2. Z posudkových záverov lekárskeho posudku z 11. marca 2020 vyplýva, že žalobkyňa je invalidná od 9. septembra 2013 pre depresné ochorenia, od r. 2008 bola opakovane liečená pre recidívy bolesti v krčnom aj driekovom segmente chrbtice, no na popredí dominuje psychiatrické ochorenie, pričom v liečbe psychiatra je od roku 2012 pre depresívnu poruchu s chronickým priebehom. Opakovaný výskyt stredne ťažkých až ťažkých depresívnych epizód zodpovedá miere 35 % poklesu aj naďalej. Okrem uvedeného zvýšil mieru poklesu o ďalších 10 % pre prítomnú myofasciálnu symptomatológiu a koreňové dráždenie vpravo bez motorického deficitu. Celkovo teda u žalobkyne trvá invalidita s mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. 3. Na odvolanie žalobkyne, nesúhlasiacej s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, poukazujúc na psychiatrické vyšetrenie z 10. januára 2020, rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 9. júla 2020 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom žalovanej, ústredie dňa 17. júna 2020, ktorý zotrval na pôvodne určenom závere o 45 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidita žalobkyne bola uznaná od septembra 2013 pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené psychiatrické ochorenie na
podklade nálezu zo septembra 2013 s diagnózou depresívna porucha s chronifikovaným priebehom. V popredí je dokumentovaná úzkostná symptomatika udržiavaná somatickým stavom, pričom tomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Žalobkyňa bola posúdená podľa kapitoly V, položky 3, písm. a), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) s diagnózou depresívna porucha, stredne ťažká forma. Na ochorenie chrbtice, podľa kapitoly XV, oddielu E, písm. b), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. jej bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných 10 %, na celkovo 45 %. Posudkový lekár konštatoval, že aj na základe vykonaných kontrolných lekárskych prehliadok v rokoch 2015 až 2019 bol konštatovaný nezmenený zdravotný stav. 5. Žalobkyňa ku žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku priložila po jednom náleze z psychiatrie aj neurológie z januára 2020. Psychiatrický nález dokumentuje rozsiahlu anamnézu, objektívne klinický obraz je zhodný s predchádzajúcimi vyšetreniami (v rokoch 2016 až 2019), so záverom periodická depresívna porucha s chronifikovaným priebehom, s komorbiditou, s úzkostnou symptomatikou a somatickými ťažkosťami, t. č. je opakovane dokumentovaný výskyt depresívnych fáz stredne ťažkých až ťažkých, bez nutnosti zásadnej zmeny liečby. Neurologický nález dokumentuje nezmenený zdravotný stav. 6. Ku odvolaniu žalobkyňa predložila lekársku správu – nález z 10. januára 2020 (ďalej len „nález z 10. januára 2020“) so záverom akútne depresívna epizóda ťažká, so suicidiálnymi tendenciami, čo je stav indikovaný na hospitalizáciu. Nález je so svojim záverom nepresvedčivý. Posledná dočasná pracovná neschopnosť bola v januári 2014 s diagnózou bolesti chrbta. 7. Záverom generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že žalobkyňa nepredložila do konania odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu a naďalej je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na invalidný dôchodok. Generálny riaditeľ žalovanej zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivé konanie. 9. Žalobkyňa zdôraznila, že diagnóza s kódom F 32 (kapitola V, položky 3, písm. a), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.) určená v lekárskom posudku posudkového lekára žalovanej z 11. marca 2020 je v rozpore s diagnózou s kódom F 33.2, F 06.3, F 06.4 a F 07.7, ktoré určila náleze z 10. januára 2020 psychiatrička F. G. ktorý predložila k odvolaniu. Diagnózu určenú F. G. však žalovaná vo svojom posudku opomína a bezdôvodne označuje nález ako nepresvedčivý. 10. Je pravdou, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne ďalšie lekárske správy z odborných vyšetrení u psychológa a neurológa, ktoré by preukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu, avšak to bolo zapríčinené prebiehajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 kedy lekárske vyšetrenia nemohla absolvovať. Žalobkyňa ich preto predložila dodatočne ku správnej žalobe. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 11. Na výzvu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok posudkového lekára žalovanej, ústredia, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v predloženej posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by tam uvedené závery spochybňovali, Jej subjektívne presvedčenie nie je v tomto prípade rozhodujúce. 12. Čo sa týka nálezu z 10. januára 2020 od F. G. žalovaná uviedla, že diagnostický záver je nepresvedčivý, pretože ťažká depresia vyžaduje dočasnú PN a odoslanie na hospitalizáciu za účelom úpravy liečby, pričom jej nebola odporučená. 13. V replike žalobkyňa zotrvala na námietkach obsiahnutých v žalobe a nad rámec nich dodala, že po podaní žaloby sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že v čase od 28. septembra 2020 do 17. decembra 2020 bola hospitalizovaná na psychosomatickej klinike Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku nielen s diagnózou F 33.2 ale aj F 60.8, pričom práve na diagnózu F 33.2 poukázala F. G., ktorej nález z 10. januára 2020 bol žalovanou vyhodnotený ako nepresvedčivý. Žalobkyňa preto žiadala, aby všetky uvedené diagnózy boli zohľadnené pri novom posúdení jej invalidity. IV. Relevantná práva úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 14. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 15. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/79/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/79/2020. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 17. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 31. októbra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 18. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudkov posudkových lekárov z 11. marca 2020 a zo 17. júna 2020 je žalobkyňa naďalej invalidná s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. 19. Sporným v očiach žalobkyne bola nesprávne určená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení ustanovení o nároku na invalidný dôchodok a nedostatočnom zistení skutkového stavu, čo sa následne premietlo do nedostatočného odôvodnenia posudku zo 17. júna 2020 ako aj napadnutého rozhodnutia, keď posudkový lekár vyhodnotil žalobkyňou predložený psychiatrický nález z 10. januára 2020 ako nepresvedčivý, avšak bez bližšieho vysvetlenia, prečo. Generálny riaditeľ žalovanej sa potom v dôsledku vyhodnotenia nálezu ako nepresvedčivého nevysporiadal s rozdielnym posúdením zdravotného stavu žalobkyne, keď F. G. dospela k diagnostickému záveru, že žalobkyňa trpí akútnou ťažkou depresívnou epizódou F 33.2 so suicidiálnymi až presuicidiálny tendenciami, v anamnéze s výskytom stredne ťažkých až ťažkých opakovaných depresívnych epizód, s organickým psychosyndrómom, ako aj poruchami osobnosti a krátkodobej pamäte F 06.3, F 06.4, F 07.7 s progredujúcim priebehom. 20. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver, či poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ani odborný záver o tom, aká je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nevyslovujú ani odborný záver ohľadom medicínskych otázok. To je plne v kompetencii posudkových lekárov. Správne súdy však skúmajú, či posudky ako podklad rozhodnutia žalovanej sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 21. V prejednávanej veci pritom žalobkyňa neprezentovala iba subjektívne ťažkosti, ktoré v súvislosti so svojím ochorením pociťuje (ako to uviedla žalovaná vo vyjadrení ku žalobe) ale predložila nález, zachytávajúci viaceré diagnózy, ktorými podľa ošetrujúcej lekárky z odboru psychiatrie žalobkyňa v čase jej lekárskeho vyšetrenia trpela. Posudkový lekár žalovanej, ústredia však iba stručne skonštatoval, že stav popísaný v žalobkyňou predloženom psychiatrickom náleze z 10. januára 2020 vyžaduje hospitalizáciu a žalobkyňa hospitalizovaná nebola. Toto konštatovanie sa pritom vzťahuje ku diagnóze akútnej ťažkej depresívnej epizódy F 33.2, avšak nález obsahuje aj ďalšie diagnózy, ktoré posudkový lekár akokoľvek opomenul zohľadniť. Správny súd dospel k záveru, že takéto odôvodnenie, prečo je predložený nález z 10. januára 2020 na účely posúdenia jej zdravotného stavu neupotrebiteľný, môže byť postačujúce pre posudkového lekára, avšak pre adresáta, ktorým je poistenec bez medicínskeho vzdelania, nie je zrozumiteľné a je potrebné ho dointerpretovať. V zásade sa jedná iba o konštatovanie bez vysvetlenia, prečo tam popísaný zdravotný stav vyžaduje v každom prípade hospitalizáciu a nemôže byť liečený napríklad aj ambulantne. Dodatočné vysvetlenie zo strany žalovanej vo vyjadrení k žalobe (že pri diagnóze F 33.2 je potrebná hospitalizácia za účelom úpravy liečby) je v tomto smere irelevantné, nie je postačujúca a nemôže zhojiť vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré z posudku zo 17. júna 2020 vychádza. Psychiatrický nález z 10. januára 2020 pritom rozsahovo poskytuje priestor na hlbšiu analýzu záverov a posúdenie tam uvedeného zhodnotenia zdravotné stavu, ktorý by mohol indikovať, že zdravotný stav žalobkyne sa skutočne v spornom období zhoršoval, ako tvrdila. 22. To napokon môže potvrdzovať aj ďalší vývoj zdravotného stavu žalobkyne, ktorá bola hoci už v konaní pred správnym súdom (ale len približne tri mesiace od zdravotného posúdenia posudkovým lekárom žalovanej ústredia) takmer tri mesiace hospitalizovaná, o. i, s diagnózou F 33.2. Správny súd si je vedomý, že hospitalizáciu žalobkyne nemohla žalovaná v čase jej rozhodovania predpokladať (a preto jej nezohľadnenie žalovanej nevyčíta), no v prejednávanej veci sa javí ako indícia naznačujúca, že už v čase posúdenia zdravotného stavu žalobkyne F. G. a následne aj posudkovými lekármi žalovanej, mohlo dôjsť
k jeho zhoršeniu oproti rokom 2016 až 2019, kedy boli vykonané kontrolné lekárske prehliadky, na ktoré posudkoví lekári vo svojich záveroch odkazovali a z ktorých vychádzali. 23. Neušlo pozornosti správneho súdu, že diagnóza F 33.2 s konštatovaním, že u žalobkyne bol zaznamenaný opakovaný výskyt stredne ťažkých až ťažkých depresívnych epizód sa nachádza aj v náleze z psychiatrického vyšetrenia F. G. zo 14. januára 2020, ktorý žalobkyňa predložila ku žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, pričom tento nález posudkový lekár žalovanej, ústredia nevyhodnotil ako nepresvedčivý, avšak s rozporom v diagnóze sa nijako nevysporiadal. Správnemu súdu nie je zrejmé ani to, prečo posudkový lekár žalovanej ústredia konštatoval, že nedošlo ku zmene zdravotného stavu, keď pôvodne boli u žalobkyne zistené stredne ťažké depresívne epizódy a v novších nálezoch sa spomínajú stredne ťažké až ťažké epizódy (čo by mohlo indikovať posun v percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť). Tieto nezrovnalosti spôsobujú nezrozumiteľnosť až zmätočnosť posudku a z neho vychádzajúceho napadnutého rozhodnutia. Navyše, posudkoví lekári žalovanej posudzovali zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti (keďže to ustanovenie §293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v dôsledku epidemiologickej situácie umožňovalo) a preto je správny súd toho názoru, že nezohľadnenie aktuálnejších vyšetrení žalobkyne iba s vágnym konštatovaním o ich nepresvedčivosti resp. opomenutie podstatných záverov, nemôže byť udržateľné. V takomto prípade mala žalovaná pristupovať k vyhodnocovaniu dôkazov ktoré vykoná a ktoré nie obozretnejšie. 24. Správny súd už iba na základe uvedených zistení napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná nanovo rozhodne o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom a to za súčasného zohľadnenia žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie, a to aj tej, ktorú hoci predložila až v konaní pred správnym súdom, no časovo viažucu sa ku obdobiu posudzovania jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania, pričom svoje závery, či možno konštatovať zhoršenie zdravotného stavu majúceho za následok zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zrozumiteľne zdôvodní. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu. 26. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa kasačná sťažnosť podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti v sociálnych veciach nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle výnimky ustanovenej v § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Sťažovateľ má podľa ustanovenia § 26 SSP možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.