Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/73/2020 1020201205 20. 02. 2024 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 vo veci priznania a zvýšenia sumy starobného dôchodku, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žiadosťou spísanou dňa 28.04.2020 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 18.03.2020. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 mu bol od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového príspevku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.04.1979 do 31.12.1999 (20 rokov a 275 dní). Funkcia colníka nebola v rezortných zoznamoch zaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobcovi od 18.03.2020, podľa ust. § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „ZSP“), starobný dôchodok v sume 296,60 Eur mesačne. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 v celom rozsahu zamietol a predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na námietky žalobcu v podanom odvolaní, v ktorých s rozhodnutím nesúhlasil z dôvodu nesprávneho posúdenia nároku a výšky dôchodku, nesprávneho zistenia skutkového stavu, nepreskúmateľnosti, nezákonnosti a diskriminačného postupu pre odlišné rozhodovanie pri skutkovo rovnakých právnych veciach. Namietal nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, získanú tak vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 7So/11/2021 zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa má pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok povinnosť zohľadniť aj doby získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Tiež poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktoré potvrdzujú názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) ako aj s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor“), podľa ktorého sa suma starobného dôchodku má určiť krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia, zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. 4. Žiadosťou spísanou dňa 28.04.2020 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 18.03.2020. Dôchodkový vek v súlade s ust. § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a/ ZSP dosiahol dňa 18.03.2020. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy mu bolo zhodnotených 9.785 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 26 rokov a 295 dní obdobia dôchodkového poistenia. 5. Žalobca teda dôchodkový vek dosiahol podľa ust. § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov, dňa 18.03.2020, ku ktorému získal 9.785 dní, t.j. 26 rokov a 295 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis ktorého je uvedený v OLDP, čím dňa 18.03.2020 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Jeho suma bola určená podľa ust. § 66 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 6. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa ust. § 63 ods. 7 prvej vety ZSP v znení neskorších predpisov rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP. 7. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 7.760 dní dôchodkového poistenia, to znamená 21,2603 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,7332. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) ZSP v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2020 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7866. 8. Žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 18.03.2020, získal 9.785 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 26,8083 rokov dôchodkového poistenia. 9. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18.03.2020 je 13,6361 Eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 287,60 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa ust. § 82 a § 293dx zák. č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 9,00 Eur mesačne, na 296,60 Eur mesačne.
10. Na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 11. Námietka nehodnotenia doby služobného pomeru žalobcu pre nárok na starobný dôchodok nebola dôvodná z nasledovných dôvodov: 12. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 bol žalobcovi od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového príspevku mu bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.04.1979 do 31.12.1999 (20 rokov a 275 dní), ktorá nebola zaradená v I. alebo II. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP sa doba jeho služobného pomeru colníka od 01.04.1979 do 31.12.1999 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola započítaná na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 13. Funkcia colníka, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii a žalobca tak nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií a preto pri hodnotení doby služby colníka nemožno postupovať podľa ustálenej judikatúry a pre určenie sumy starobného dôchodku aplikovať článok 33 Dohovoru. Námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku je potom nedôvodná, nakoľko výsluhový dôchodok mu bol priznaný a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. 14. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Predmetný rozsudok sa však týka skutkovo odlišnej veci, z čoho vyplýva, že v prípade žalobcu nie je možné postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Právny názor uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. 15. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom NS SR, uvedeným napr. v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. 16. V odvolacom konaní bolo konštatované, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok. II. Žaloba 17. Rozhodnutiam žalovanej, prvostupňového orgánu a ich postupu žalobca v žalobe vytýkal, že porušili jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keďže do úvahy nevzali celú dobu jeho dôchodkového poistenia, pretože do nej nezahrnuli dobu služobného pomeru. Žalovaná bola na základe dôvodov uvedených v odvolaní, povinná prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť v zmysle jeho odvolacích dôvodov, súladných s dlhodobou rozhodovacou činnosťou správnych súdov a judikatúrou NS SR, vychádzajúcich z právnych predpisov. Žalovaná však postupovala v rozpore s ust. § 218 ods. 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. a jej argumentácia, ani prvostupňového orgánu, nemôže obstáť z hľadiska skutkového ani z hľadiska právneho posúdenia veci. Spoločným znakom rozhodnutí oboch stupňov
orgánu verejnej správy je záver o nepoužiteľnosti judikatúry NS SR, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná jeho právnu argumentáciu a poukaz na ustálenú judikatúru odmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku ide o iný skutkový a právny stav, s čím sa nestotožnil a poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2004 zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017 a sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017. 18. Právne posúdenie veci oboch stupňov orgánu verejnej správy označil za v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, s ust. § 66 ods. 1 v spojení s ust. § 60, § 61, § 62 a § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, zjednocujúcou aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných alebo obdobných veciach. Žalovaná odlišne posudzuje celkovú dobu poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, u ktorých za celkovú dobu poistenia považuje aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov nezaradených do jednej z týchto kategórii však postupuje opačne a dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup uplatňuje za situácie, keď všetci výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu a je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona. Tento postup je diskriminačný. Argumentácia žalovanej vychádza z ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z dikcie ktorého vyplýva, že citované ustanovenie sa týka dôchodkového veku a nie celkovej doby dôchodkového poistenia. 19. Poukázal na znenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, na ust. § 61 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety, považuje za zaplatené. Vymeriavací základ žalovaná určila v rozpore s týmto ustanovením. Nesprávne posúdenie celkovej doby poistenia má za následok nesprávne určenie osobného mzdového bodu a priemerného osobného mzdového bodu. Záver poisťovne o získanej celkovej dobe poistenia označil za preukázateľne nesprávny a odporujúci zákonu. 20. Listinné dôkazy založené v dávkovom spise preukazujú splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 od 1, 2 ZSP a tiež, že pri určovaní výšky starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia a preto takto určená výška nemá oporu v právnych predpisoch na ktoré poukázal. Dôchodkový vek dosiahol dňa 18.03.2020, pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov. Celkovú dobu dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku nemá 26 rokov a 295 dní, z ktorej Sociálna poisťovňa vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku, ale 47 rokov a 205 dní (26 rokov a 295 dní + 20 rokov a 275 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku). 21. Za nesporné žalobca považoval splnenie oboch zákonných podmienok na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahnutie dôchodkového veku a celkového dôchodkového poistenia viac ako 15 rokov, ako aj to, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby jeho dôchodkového poistenia, čo je v rozpore s ust. § 274 ZSP. Svoje tvrdenia podporil právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR sp. zn. 7So/138/2011 - ,,Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I. kategórii funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek, rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až neskôr. Iným výkladom by sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným a poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do osobitného systému nemohli ovplyvniť“............„ Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im
pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia b poskytla sa im zvyšná, časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výška dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu." 22. Žalobca ďalej poukázal na závery rozsudku sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšší súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen pre adresáta, t. i. správny orgán, ale aj konajúci súd.“..............„K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dohovoru), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať.“...............„V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. ... zo dňa ... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získa! ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128." 23. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti niektoré ďalšie rozsudky NS SR i krajských súdov, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovanej, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu (vo svojom rozhodnutí žalovaná nepoukázala na inak bežne používaný odkaz na právny názor ÚS SR vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011). 24. Poukázal i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: „Súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07)....... Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť
aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).“ 25. V rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 NS SR vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry v prípade totožnom s prejednávanou vecou, čím sa vyjadril v súlade s uznesením ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok) je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Odlišnosť stavia žalovaná na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (ktoré rieši dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch. Žalovaná preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. 26. Medzi ním a žalovanou nie je sporný dôchodkový vek alebo či mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ale celková doba dôchodkového poistenia, ktorej nesprávne posúdenie malo za následok priznanie starobného dôchodku v nesprávnej výške. Žalobca obe rozhodnutia správnych orgánov označil za arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, pričom nestačí odcitovať ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., ale vysloviť aj správnu úvahu a vysloviť dôvody pre ktoré odmieta závery judikatúry NS SR, ktorý k aplikácií týchto právnych predpisov vyslovil svoj právny názor. 27. V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011: „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov), sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ." 28. Nesprávna interpretácia právnych predpisov oboma orgánmi verejnej správy je podľa žalobcu založená na tom, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pri určovaní výšky
starobného dôchodku ho nemožno hodnotiť. S citovanými právnymi predpismi nie je v súlade stav, keď u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaná za celkovú dobu poistenia považuje dobu poistenia vo všeobecnom systéme aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku a u inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia nehodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku. V rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 súd uviedol: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01. novembra 2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti." 29. Na základe uvedenej žalobnej argumentácie, žiadal žalobca obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zrušiť a priznať mu právo na náhradu trov konania v plnej výške. III. Vyjadrenia účastníkov 30. Vo vyjadrení zo dňa 27.11.2020 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu, označila ich za nedôvodné a zdôraznila, že jej postup pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých o uplatnenom nároku rozhodla. 31. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudky NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, odvolávajúce sa na Dohovor, poukázala na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR, z ktorého vyplýva, že zamestnanie colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii a s prihliadnutím na ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa musia nároky vyplývajúce z I. a II. pracovnej kategórie zachovávať, nebolo možné pri hodnotení nároku žalobcu podľa tohto zákona a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR postupovať a aplikovať čl. 33 Dohovoru. Poukázala taktiež na to, že právny názor v spomínaných rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Žalovaná svoju aplikačnú prax zosúladila so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Uviedla, že v prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Tvrdila, že zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, respektíve kategórii funkcií. 32. Žalovaná poznamenala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.08.2020, ktoré je správne a zákonné a žalobu žiadala zamietnuť. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. 33. Argumentáciu žalovanej vo vyjadrení označil žalobca vo svojej replike za založenú na rovnakých dôvodoch ako jej rozhodnutie a poznamenal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z., bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím tohto zákona ani zák. č. 461/2003 Z.z. nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zák. č. 328/2002 Z.z. došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom
pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. 34. Zdôraznil, že ust. § 274 o ktoré opiera žalovaná svoje závery nie je ustanovenie na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, tzn., že pre nich neplatí všeobecná doba dôchodkového veku. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, rozhodujúce o rovnakých skutkových a právnych veciach. Ak tvrdí, že v jeho veci ide o inú skutkovú a právnu vec ako rozhodnutú rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011, musí odlišnosť týchto vecí vysvetliť. V uvedených veciach bola sporná práve otázka celkovej doby dôchodkového poistenia a ust. § 274 ZSP nesporne upravuje otázku dôchodkového veku, ktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachovaný, ak splnili podmienky uvedené v ust. § 21 zák. č. 100/1988 Z.z.. Rozsudky na ktoré bolo poukázané, v nich uvedený právny názor, vychádzajú z Ústavy SR a Dohovoru č. 128, ktorý má vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne predpisy. 35. Žalobca vyslovil presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym názorom ÚS SR vysloveným v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom. Žalobca v podanej žalobe poukázal aj na ďalšie nálezy ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že postup a argumentácia žalovanej právne nemôže obstáť. Všetky veci sú totožné v tom, čo je v celej veci sporné, a to hodnotenie/posúdenie celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy. V podanej žalobe poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, argumentáciu žalovanej vyvracajú. 36. Poznamenal, že žalovaná svoje vyjadrenie formulovala podľa stavu v roku 2014, keď ešte neexistovali žiadne rozsudky tykajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti. Žalovaná ignoruje argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a aj rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí (výsluhoví dôchodcovia zaradení do III kategórie), na ktoré poukázal už v podanej žalobe. Okrem toho, že rozsudok nebol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí, žalovaná nepredložila žiaden vecný argument spochybňujúci postup krajských súdov, judikatúru NS SR a ÚS SR, či vyvracajúci správnosť záverov v nich uvedených. Krajskými súdmi bolo doposiaľ rozhodnutých cca 200 totožných vecí, v ktorých žalovaná nebola úspešná, napriek tomu zvolila postup, ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovaný. Ani v týchto prípadoch nepredložila právnu argumentáciu spôsobilú vyvrátiť právne závery NS SR, majúcu oporu v Ústave SR a medzinárodnom Dohovore č. 128, z ktorej ustálená judikatúra vychádza. Neustále opakuje tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR na ktoré žalobca poukazuje (sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017), neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa nej o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Žalobca preto zotrval na dôvodoch podanej žaloby, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového orgánu za nezákonné. V podaní zo dňa 22.11.2023 uviedol, že netrvá na tom, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie. IV. Právne posúdenie veci 37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa
§ 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 38. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 39. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 40. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.01.2000 podľa zák. č. 328/2002 Z.z. považovaného za výsluhový dôchodok a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená doba výkonu štátnej služby v colnej správe je od 01.04.1979 do 31.12.1999 a celková započítaná doba výkonu štátnej služby (colníka) je 20 rokov a 275 dní. Oboznámil sa tiež s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, pod Rč.53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. 41. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. zhodnotená doba výkonu služby colníka v rozsahu celkom 20 rokov a 275 dní (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.01.2000. Z OLDP ako prílohy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 28.05.2020 o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služby colníka a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 26 rokov a 295 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok dňa 18.03.2020 - priznaný od 18.03.2020. 42. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 60 ods. 2, 10 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
44. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 45. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 46. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 48. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 49. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 50. V súvislosti s týmto ústavným právom správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 51. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. 52. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 53. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 54. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 55. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na ust. § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 56. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 57. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. 58. Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku.
59. Výklad žalovanej a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z čoho vyplynula aj jej nesprávna úvaha a záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Žalovaná pri rozhodovaní nevzala do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení. 60. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 61. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely určenia výšky starobného dôchodku, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 20 rokov a 275 dní štátnej služby colníka, zaradenej v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 18.08.2020, vrátane prvostupňového zo dňa 28.05.2020, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 62. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 18.03.2020 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový
dôchodok (20 rokov a 275 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 63. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).