{"guid": "03fee707-e26d-4ef5-8bc4-c94f82ead050:c91dfcb1-b204-4b3f-b078-cd4a0e0229c3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/73/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/73/2020 z 20. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. februára 2024, sp. zn. BA-4Sa/73/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1", "identifikacne_cislo": "1020201205", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65a.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 65a ods. 5 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65a.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-10", "nazov": "§ 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "nazov": "§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c91dfcb1-b204-4b3f-b078-cd4a0e0229c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/73/2020\n1020201205\n20. 02. 2024\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201205.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský,\nadvokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.\naugusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 28. mája 2020 vo veci priznania a zvýšenia sumy starobného dôchodku, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 18. augusta 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 28. mája 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania,\no výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny\núradník.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Žiadosťou spísanou dňa 28.04.2020 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od\n18.03.2020. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXX/XXXX zo dňa\n03.05.2019 mu bol od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa\nod 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového príspevku mu bola\nzhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.04.1979 do 31.12.1999 (20 rokov a 275\ndní). Funkcia colníka nebola v rezortných zoznamoch zaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii.\nPrvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie\n(ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobcovi od 18.03.2020, podľa ust.\n§ 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „ZSP“), starobný dôchodok v sume 296,60 Eur mesačne.\nDruhostupňové administratívne rozhodnutie\n2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne\nako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu\nprvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 v celom rozsahu zamietol\na predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.\n\n3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na námietky žalobcu v podanom odvolaní, v ktorých s\nrozhodnutím nesúhlasil z dôvodu nesprávneho posúdenia nároku a výšky dôchodku, nesprávneho\nzistenia skutkového stavu, nepreskúmateľnosti, nezákonnosti a diskriminačného postupu pre odlišné\nrozhodovanie pri skutkovo rovnakých právnych veciach. Namietal nezohľadnenie doby služobného\npomeru pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového\npoistenia, získanú tak vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal\nna rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 7So/11/2021 zo dňa\n28.09.2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, z ktorých podľa jeho názoru\nvyplýva, že Sociálna poisťovňa má pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok povinnosť zohľadniť\naj doby získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Tiež poukázal na rozsudky NS SR sp.\nzn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015\nzo dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017,\nsp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktoré potvrdzujú\nnázor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) ako aj s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a\npozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor“), podľa ktorého sa suma starobného dôchodku má\nurčiť krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia, zhodnotenú pre výsluhový\ndôchodok.\n4. Žiadosťou spísanou dňa 28.04.2020 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od\n18.03.2020. Dôchodkový vek v súlade s ust. § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a/ ZSP dosiahol dňa\n18.03.2020. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy mu bolo zhodnotených 9.785 dní\nobdobia dôchodkového poistenia, t. j. 26 rokov a 295 dní obdobia dôchodkového poistenia.\n5. Žalobca teda dôchodkový vek dosiahol podľa ust. § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a/ zák. č. 461/2003\nZ.z. pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov, dňa 18.03.2020, ku ktorému získal\n9.785 dní, t.j. 26 rokov a 295 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis ktorého je uvedený\nv OLDP, čím dňa 18.03.2020 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Jeho suma bola určená\npodľa ust. § 66 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej\nhodnoty.\n6. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za\njednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom\nobdobí, vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019 na zistenie\npriemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa ust. § 63\nods. 6 ZSP. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa ust. § 63 ods. 7 prvej vety ZSP v znení neskorších\npredpisov rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov\npodľa ust. § 63 ods. 6 ZSP.\n7. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 7.760 dní dôchodkového poistenia, to znamená\n21,2603 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Podiel úhrnu osobných\nmzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový\nbod je 0,7332. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) ZSP v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému\nmzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2020 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0\na hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného\nosobného mzdového bodu 0,7866.\n8. Žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 18.03.2020, získal 9.785 dní, čo na účely\nvýpočtu starobného dôchodku je 26,8083 rokov dôchodkového poistenia.\n9. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18.03.2020 je 13,6361 Eur. Suma starobného dôchodku\npatriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 287,60 Eur\nmesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa ust. § 82 a § 293dx zák. č. 461/2003 Z. z. zvyšuje\nodo dňa priznania dôchodku o 9,00 Eur mesačne, na 296,60 Eur mesačne.\n\n10. Na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového\npoistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených\nv žiadosti o dôchodok, predložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne.\n11. Námietka nehodnotenia doby služobného pomeru žalobcu pre nárok na starobný dôchodok nebola\ndôvodná z nasledovných dôvodov:\n12. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 bol žalobcovi\nod 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01.07.2002 považuje\nza výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového príspevku mu bola žalobcovi zhodnotená doba\nslužobného pomeru v colnej správe od 01.04.1979 do 31.12.1999 (20 rokov a 275 dní), ktorá nebola\nzaradená v I. alebo II. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom\nnárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nZSP sa doba jeho služobného pomeru colníka od 01.04.1979 do 31.12.1999 nepovažuje za obdobie\ndôchodkového poistenia, a preto nebola započítaná na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy.\n13. Funkcia colníka, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani\nv II. pracovnej kategórii a žalobca tak nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a\nani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií a preto pri hodnotení doby služby colníka nemožno\npostupovať podľa ustálenej judikatúry a pre určenie sumy starobného dôchodku aplikovať článok 33\nDohovoru. Námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy\nstarobného dôchodku je potom nedôvodná, nakoľko výsluhový dôchodok mu bol priznaný a podľa\npreukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo\nII. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej\njudikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je\nmožné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo\nvšeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku.\n14. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.\nPredmetný rozsudok sa však týka skutkovo odlišnej veci, z čoho vyplýva, že v prípade žalobcu nie\nje možné postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Právny názor uvedený v rozsudku NS SR sp.\nzn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú\nrozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa\nustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo\ndňa 10.11.2011.\n15. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom NS SR, uvedeným napr. v\nrozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania\ncolníka len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Sociálnu poisťovňu zaviazal\nrozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.\n16. V odvolacom konaní bolo konštatované, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil\nsprávnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok.\nII.\nŽaloba\n17. Rozhodnutiam žalovanej, prvostupňového orgánu a ich postupu žalobca v žalobe vytýkal, že porušili\njeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keďže do úvahy nevzali celú dobu jeho\ndôchodkového poistenia, pretože do nej nezahrnuli dobu služobného pomeru. Žalovaná bola na základe\ndôvodov uvedených v odvolaní, povinná prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť v zmysle jeho\nodvolacích dôvodov, súladných s dlhodobou rozhodovacou činnosťou správnych súdov a judikatúrou\nNS SR, vychádzajúcich z právnych predpisov. Žalovaná však postupovala v rozpore s ust. § 218 ods.\n2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. a jej argumentácia, ani prvostupňového orgánu, nemôže obstáť z hľadiska\nskutkového ani z hľadiska právneho posúdenia veci. Spoločným znakom rozhodnutí oboch stupňov\n\norgánu verejnej správy je záver o nepoužiteľnosti judikatúry NS SR, pretože činnosť colníka nebola\nzaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná jeho právnu argumentáciu a poukaz na ustálenú judikatúru\nodmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku ide o iný skutkový a právny stav, s čím sa nestotožnil\na poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2004 zo dňa\n30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp. zn.\n1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa\n25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017 a sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017.\n18. Právne posúdenie veci oboch stupňov orgánu verejnej správy označil za v rozpore s čl. 33 Dohovoru\nč. 128, s ust. § 66 ods. 1 v spojení s ust. § 60, § 61, § 62 a § 63 zák. č. 461/2003 Z.z. ako aj s rozsiahlou\njudikatúrou NS SR, zjednocujúcou aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných alebo obdobných\nveciach. Žalovaná odlišne posudzuje celkovú dobu poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do\nI. alebo II. kategórie, u ktorých za celkovú dobu poistenia považuje aj dobu, ktorá im bola hodnotená\npri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov).\nU výsluhových dôchodcov nezaradených do jednej z týchto kategórii však postupuje opačne a dobu\nhodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup\nuplatňuje za situácie, keď všetci výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu a je im priznaný\nvýsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona. Tento postup je diskriminačný. Argumentácia žalovanej\nvychádza z ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z dikcie ktorého vyplýva, že citované ustanovenie sa týka\ndôchodkového veku a nie celkovej doby dôchodkového poistenia.\n19. Poukázal na znenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, na ust. § 61 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého\nosobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo\npoistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1\ndruhej vety, považuje za zaplatené. Vymeriavací základ žalovaná určila v rozpore s týmto ustanovením.\nNesprávne posúdenie celkovej doby poistenia má za následok nesprávne určenie osobného mzdového\nbodu a priemerného osobného mzdového bodu. Záver poisťovne o získanej celkovej dobe poistenia\noznačil za preukázateľne nesprávny a odporujúci zákonu.\n20. Listinné dôkazy založené v dávkovom spise preukazujú splnenie zákonných podmienok pre vznik\nnároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 od 1, 2 ZSP a tiež, že pri určovaní výšky starobného\ndôchodku Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia a preto takto\nurčená výška nemá oporu v právnych predpisoch na ktoré poukázal. Dôchodkový vek dosiahol dňa\n18.03.2020, pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov. Celkovú dobu dôchodkového\npoistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku nemá 26 rokov a 295 dní, z ktorej Sociálna poisťovňa\nvychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku, ale 47 rokov a 205 dní (26 rokov a 295 dní + 20\nrokov a 275 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku).\n21. Za nesporné žalobca považoval splnenie oboch zákonných podmienok na priznanie starobného\ndôchodku, t.j. dosiahnutie dôchodkového veku a celkového dôchodkového poistenia viac ako 15\nrokov, ako aj to, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby jeho\ndôchodkového poistenia, čo je v rozpore s ust. § 274 ZSP. Svoje tvrdenia podporil právnym názorom\nvyjadreným v rozsudku NS SR sp. zn. 7So/138/2011 - ,,Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I.\nkategórii funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že\nvek, rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až\nneskôr. Iným výkladom by sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným\na poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do\nosobitného systému nemohli ovplyvniť“............„ Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo\nvšeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia)\nv inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho\nzaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho\npoistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových\ndávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli\npoistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa\nnapríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom\nsystéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým\nsa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto\npostup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im\n\npre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia b poskytla sa im zvyšná, časť dôchodku, zodpovedajúca\ndobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch\npoistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného\nsystému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia\nzískali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda\nnapr. pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im\npatrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výška dôchodku,\nvypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky\noprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.\"\n22. Žalobca ďalej poukázal na závery rozsudku sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu\nspisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok\ncitovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už\nprostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013)\nzdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale prvostupňový súd pri súdnom\nprieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne\nnázory vyslovené Najvyšší súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu\nnepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 21 v spojení s § 246c\nods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné\nnielen pre adresáta, t. i. správny orgán, ale aj konajúci súd.“..............„K prelomeniu záväznosti právneho\nnázoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by\ntakýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej\nzmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti,\nresp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného\nsúdneho dohovoru), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom\nvyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu\nlegitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle\nústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať.“...............„V konaní nebolo sporné, že\nnavrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. ... zo dňa ... priznaný od 01.01.2005\nvýsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná\ncelková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte\nzíska! ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou\no starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla\nnapriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný\ndôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového\npoistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33\ndohovoru č. 128.\"\n23. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti niektoré ďalšie rozsudky NS SR i krajských súdov,\nktoré vyvracajú argumentáciu žalovanej, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol\nzovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa\nustálila po určitú dobu (vo svojom rozhodnutí žalovaná nepoukázala na inak bežne používaný odkaz na\nprávny názor ÚS SR vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011).\n24. Poukázal i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: „Súčasťou princípu\nprávnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99)\nteda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie\nÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom\nustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za\ndiskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným\nspôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS\n14/07)....... Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho\npovinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V\nsúlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa\nnázoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne\nvyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi\nrozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť\n\naj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie\nč. III. ÚS 192/06).“\n25. V rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 NS SR vyslovil svoj právny názor na záväznosť\npredchádzajúcej judikatúry v prípade totožnom s prejednávanou vecou, čím sa vyjadril v súlade\ns uznesením ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny\nvýznam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku\nna starobný dôchodok) je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Odlišnosť\nstavia žalovaná na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (ktoré rieši dôchodkový\nvek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej\ndoby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených\ndo týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu\npoistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Tento\npostup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli\npoistencami v iných (zahraničných) systémoch. Žalovaná preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33\nods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.\n26. Medzi ním a žalovanou nie je sporný dôchodkový vek alebo či mu bol priznaný výsluhový dôchodok,\nale celková doba dôchodkového poistenia, ktorej nesprávne posúdenie malo za následok priznanie\nstarobného dôchodku v nesprávnej výške. Žalobca obe rozhodnutia správnych orgánov označil za\narbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o\nktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, pričom nestačí odcitovať ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák.\nč. 461/2003 Z.z., ale vysloviť aj správnu úvahu a vysloviť dôvody pre ktoré odmieta závery judikatúry\nNS SR, ktorý k aplikácií týchto právnych predpisov vyslovil svoj právny názor.\n27. V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011: „Navyše\nbolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti\nso zabránením diskriminácie. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia\nrôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný\nsystém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov), sú založené na základe\nhodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom\npoistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je\nzabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím\nveku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne\núpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje\nužší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby\n(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov\nneobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali\ndobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových\ndôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných\nvýsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí\ndobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom\nvychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti\nzákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s\nvýnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky\nhodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej\nnárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V\ndôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom\nzákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby\npoistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,\nposkytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa\nnehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby\npoistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov\nozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.\"\n28. Nesprávna interpretácia právnych predpisov oboma orgánmi verejnej správy je podľa žalobcu\nzaložená na tom, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok,\nv zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pri určovaní výšky\n\nstarobného dôchodku ho nemožno hodnotiť. S citovanými právnymi predpismi nie je v súlade stav, keď u\njednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaná za celkovú dobu poistenia považuje dobu poistenia vo\nvšeobecnom systéme aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku a u inej skupiny za celkovú\ndobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia nehodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku. V\nrozsudku sp. zn. 7So/138/2011 súd uviedol: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01. novembra\n2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik\nnároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má\ncharakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991\nZb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania\nslužby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.\n328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a\nzabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s\npoistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.\"\n29. Na základe uvedenej žalobnej argumentácie, žiadal žalobca obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne,\nústredie zrušiť a priznať mu právo na náhradu trov konania v plnej výške.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov\n30. Vo vyjadrení zo dňa 27.11.2020 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu, označila ich\nza nedôvodné a zdôraznila, že jej postup pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok bol správny\na dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých o\nuplatnenom nároku rozhodla.\n31. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudky NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015,\nsp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, odvolávajúce sa\nna Dohovor, poukázala na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR, z ktorého vyplýva, že zamestnanie\ncolníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii a s prihliadnutím na ust. § 274 zák. č. 461/2003\nZ. z., podľa ktorého sa musia nároky vyplývajúce z I. a II. pracovnej kategórie zachovávať, nebolo\nmožné pri hodnotení nároku žalobcu podľa tohto zákona a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR\npostupovať a aplikovať čl. 33 Dohovoru. Poukázala taktiež na to, že právny názor v spomínaných\nrozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu\nnajvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Žalovaná svoju aplikačnú prax\nzosúladila so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov\nzohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne\nurčí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Uviedla, že v prípade žalobcu takýto\npostup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do\nI. alebo II. kategórie funkcií. Tvrdila, že zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali\ndobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, respektíve kategórii\nfunkcií.\n32. Žalovaná poznamenala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí\ngenerálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.08.2020, ktoré je správne a zákonné a žalobu\nžiadala zamietnuť. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala.\n33. Argumentáciu žalovanej vo vyjadrení označil žalobca vo svojej replike za založenú na rovnakých\ndôvodoch ako jej rozhodnutie a poznamenal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských\nsúdov aj NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I.\nalebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná\nu colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná prehliada tú\nskutočnosť, že až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z., bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia\nzaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím tohto zákona ani zák. č. 461/2003 Z.z. nedošlo\nk zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zák. č. 328/2002 Z.z. došlo k tomu,\nže výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom\n\npomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou\npoistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok.\n34. Zdôraznil, že ust. § 274 o ktoré opiera žalovaná svoje závery nie je ustanovenie na základe ktorého\nsa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom\nzaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, tzn., že pre nich\nneplatí všeobecná doba dôchodkového veku. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej\nrozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, rozhodujúce o rovnakých skutkových a\nprávnych veciach. Ak tvrdí, že v jeho veci ide o inú skutkovú a právnu vec ako rozhodnutú rozsudkom sp.\nzn. 7So/138/2011, musí odlišnosť týchto vecí vysvetliť. V uvedených veciach bola sporná práve otázka\ncelkovej doby dôchodkového poistenia a ust. § 274 ZSP nesporne upravuje otázku dôchodkového veku,\nktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachovaný, ak splnili podmienky\nuvedené v ust. § 21 zák. č. 100/1988 Z.z.. Rozsudky na ktoré bolo poukázané, v nich uvedený právny\nnázor, vychádzajú z Ústavy SR a Dohovoru č. 128, ktorý má vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne\npredpisy.\n35. Žalobca vyslovil presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym\nnázorom ÚS SR vysloveným v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktoré žalovaná\nv iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z\nktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom.\nŽalobca v podanej žalobe poukázal aj na ďalšie nálezy ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že postup\na argumentácia žalovanej právne nemôže obstáť. Všetky veci sú totožné v tom, čo je v celej veci\nsporné, a to hodnotenie/posúdenie celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne\nvolí rozdielne prístupy. V podanej žalobe poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa\n28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, argumentáciu\nžalovanej vyvracajú.\n36. Poznamenal, že žalovaná svoje vyjadrenie formulovala podľa stavu v roku 2014, keď ešte\nneexistovali žiadne rozsudky tykajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti.\nŽalovaná ignoruje argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a aj rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú\nrovnakých skutkových a právnych vecí (výsluhoví dôchodcovia zaradení do III kategórie), na ktoré\npoukázal už v podanej žalobe. Okrem toho, že rozsudok nebol zverejnený\nv zbierke súdnych rozhodnutí, žalovaná nepredložila žiaden vecný argument spochybňujúci postup\nkrajských súdov, judikatúru NS SR a ÚS SR, či vyvracajúci správnosť záverov v nich uvedených.\nKrajskými súdmi bolo doposiaľ rozhodnutých cca 200 totožných vecí, v ktorých žalovaná nebola\núspešná, napriek tomu zvolila postup, ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovaný. Ani v týchto\nprípadoch nepredložila právnu argumentáciu spôsobilú vyvrátiť právne závery NS SR, majúcu oporu v\nÚstave SR a medzinárodnom Dohovore č. 128, z ktorej ustálená judikatúra vychádza. Neustále opakuje\ntie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR na ktoré žalobca poukazuje (sp. zn. 10So/59/2014\nzo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017),\nneboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa nej o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS\nSR. Žalobca preto zotrval na dôvodoch podanej žaloby, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej aj\nprvostupňového orgánu za nezákonné. V podaní zo dňa 22.11.2023 uviedol, že netrvá na tom, aby bolo\nvo veci nariadené pojednávanie.\nIV.\nPrávne posúdenie veci\n37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, §\n13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia\noboch stupňov podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho\nspisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom\nrozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci\nv čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,\nže správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia trpia vadou nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa\n\n§ 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O žalobe\nrozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\n38. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\nKaždý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n39. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách v sociálnych veciach.\n40. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom\npripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného\nriaditeľstva SR č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od\n01.01.2000 podľa zák. č. 328/2002 Z.z. považovaného za výsluhový dôchodok a o nezaradení funkcie\ncolníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená\ndoba výkonu štátnej služby v colnej správe je od 01.04.1979 do 31.12.1999 a celková započítaná doba\nvýkonu štátnej služby (colníka) je 20 rokov a 275 dní. Oboznámil sa tiež s rozhodnutiami uverejnenými\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, pod Rč.53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009),\nrozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR\na súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa\n15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn.\n1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa\n29.10.2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej\npraxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako\nsú rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011-19 zo\ndňa 10.11.2011.\n41. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku\npodľa zák. č. 461/2003 Z.z. zhodnotená doba výkonu služby colníka v rozsahu celkom 20 rokov a\n275 dní (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný\nmu od 01.01.2000. Z OLDP ako prílohy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 28.05.2020 o priznaní\nstarobného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia\nvylúčila uvedenú dobu výkonu služby colníka a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného\ndôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 26 rokov a 295 dní, získané vo\nvšeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok\ndňa 18.03.2020 - priznaný od 18.03.2020.\n42. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len \"policajt\"),\nprofesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny\nvojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n43. Podľa § 60 ods. 2, 10 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a\nprofesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného\npredpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný\ninvalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového\npoistenia.\n\n44. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku\npoistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.\n45. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku\nnároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta\nplatia rovnako.\n46. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\n47. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo\nzaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\n48. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť\n11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou\nrodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\n49. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe.\n50. V súvislosti s týmto ústavným právom správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015\nzo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré\nzodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme\nsociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo\niba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“\n51. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre\núčely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu\na určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných\nrozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.\n52. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj\nosobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení\ndôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených\nzborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom\nrozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských\nvýsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,\npre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia,\nktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému\nsociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu,\nktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje\nnárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.\n53. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu\npoistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho\nzabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu\npoistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.\n\n328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných\ndôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale\nobsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby\npoistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n54. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke\nstanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa\nzák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu\nslužby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za\nobdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné\npre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže\nod dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu\nstarobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného\ndôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia\nzapočítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného\ndôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,\nmaximálne o sumu výsluhového dôchodku.\n55. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na ust. § 274 ZSP\nje nesprávne a takým je aj konštatovanie, že citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých\nvýsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou\nje, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že\nnároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia\nbyť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že\nu všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do\nzvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti\nna dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch.\n56. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne\nzaložil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií\nv rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť\nvo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu\nnavrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je\nviazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v\nrozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa\nvýsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho\nkrátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.\n1 zák. č. 461/2003 Z.z..“\n57. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na §\n274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového\npoistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z a nevyplýva ani\nz rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku\npoistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho\ndôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom\nvýsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového\nveku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom\nsystéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú)\nkrátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu\nzakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným\nobdobím dôchodkového poistenia poistenca.\n58. Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné\nvo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby\nvýkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na\nust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia\ndôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku.\n\n59. Výklad žalovanej a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z čoho\nvyplynula aj jej nesprávna úvaha a záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho\nzabezpečenia nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z.,\nt.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Žalovaná pri rozhodovaní nevzala\ndo úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový\ndôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko\nžalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach.\nVýkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach\ndospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí\na stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj\ncolníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,\nktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky\npodľa zákona o sociálnom poistení.\n60. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie\nvzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1\nZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané\nvo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového\npoistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby\ndôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného\ndôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku,\nktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu\nbola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka\nvýsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej\ndobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok\nna starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného\ndôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len\nvo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre\núčely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné\nskrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.\n61. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu\nna starobný dôchodok a jeho výšku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. absolútne vylúčila hodnotenie doby\njeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za\nnásledok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa\nčl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky\ndosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil\ndôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového\npoistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely určenia výšky starobného dôchodku, je\ndo doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané\na hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku\nmožno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna\npoisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi\nobdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 20\nrokov a 275 dní štátnej služby colníka, zaradenej v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie zo dňa 18.08.2020, vrátane prvostupňového zo dňa 28.05.2020, vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec\nvrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\n62. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného\ndôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané\ndo vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 18.03.2020 a vypočíta teoretickú výšku starobného\ndôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba\nvo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku\nv súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach\nodpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový\n\ndôchodok (20 rokov a 275 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po\ndovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného\ndôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS\nSR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.\n63. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}