Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/58/2020 1020201012 04. 07. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201012.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobkyne: A. B. A., narodená XX. XXXXXX XXXX, bytom C. X, D., zastúpená advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, so sídlom advokátskej kancelárie Klincová 35, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 2493, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2020 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 2. marca 2020, ktorým zamietla žiadosť žalobkyne zo 17. decembra 2019 o prepočet starobného dôchodku podľa § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pretože jej bol od 1. februára 2016 priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého bola jej zhodnotená celá doba služobného pomeru. 2. Generálny riaditeľ žalovanej založil napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých žalobkyňa dňa 8. februára 2012 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 29. januára 2012, na čo žalovaná dňa 21. februára 2012 vydala rozhodnutie, ktorým jej od 29. januára 2012 priznala starobný dôchodok v sume 216,50 eur mesačne. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodnom období. 3. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaná jej pre nárok na starobný dôchodok nezhodnotila dobu služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe od 15. januára 1995 do 31. januára 2016 žalovaná uviedla, že nebolo sporné, že žalobkyni bol od 1. februára 2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), čo je preukázané potvrdením Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby z 18. februára 2020, z ktorého vyplýva, že na vznik na dávku výsluhového zabezpečenia a pre jeho sumu bolo žalobkyni zhodnotené obdobie výkonu služby od 15. januára 1995 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a obdobie od 1. januára 2000 do 31. januára 2016 v III. pracovnej kategórii. Spolu teda žalobkyňa v I. kategórii funkcií získala 4. roky a 351 dní. 4. S ohľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého jej bola zhodnotená celá doba služobného pomeru, v dôsledku čoho nie je možné
v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. toto obdobie zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku 5. Vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré v odvolaní poukázala (sp. zn. 9So/15/2016, sp. zn. 9So/29/2018 a sp. zn. 9So/79/2016, všetky z 28. februára 2016) generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že sa týkajú skutkovo odlišných vecí, pretože v uvedených prípadoch sa jednalo o poistencov, ktorí získali dobu služby zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. 6. Napokon generálny riaditeľ žalovanej odmietol, že by v prípade žalobkyne bolo postupované diskriminujúcim spôsobom vo vzťahu k ostatným poistencom, pretože žalovaná rozhoduje rovnakým spôsobom a pokiaľ aj bolo rozhodnuté inak, bolo to v dôsledku právneho názoru súdu vyjadreného v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí, ktorým je žalovaná viazaná. II. Správna žaloba 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa zrušiť. 8. Žalobkyňa namietala, že žalovaná nerešpektuje ustálený právny názor kasačného súdu, v zmysle ktorého pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky, pričom takýto postup nie je viazaný iba na prípady, kedy policajt získal zamestnanie (dobu služby) v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú judikatúru, príkladom rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/20/2005 z 30. mája 2006 (R 40/2007), sp. zn. 7So/138/2015 z 15. augusta 2011 (R 83/2013), sp. zn. 9So/214/2008 (R 55/2011) a sp. zn. 9So/127/2015 z 26. apríla 2017, v zmysle ktorých má žalovaná v obdobných prípadoch postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“) pričom sa netýka iba poistencov, ktorí vykonávali službu hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. Starobný dôchodok môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka (policajta) rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Iným postupom by bola takáto kategória poistencov znevýhodnená voči poistencom vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zároveň platí, že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotné na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. III. Vyjadrenie žalovanej a replike žalobkyne 9. Na výzvu správneho súdu zaslala žalovaná vyjadrenie k žalobe, v ktorom v úplnosti zrekapitulovala svoje závery vyslovené v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyni nemožno zhodnotiť dobu služobného pomeru na účely nároku na starobný dôchodok a jeho výšky ako obdobie dôchodkového poistenia, pretože zohľadňujúc uvedené obdobie jej bol priznaný výsluhový dôchodok. Vo vzťahu k námietke, že sa žalovaná nezaoberala Dohovorom č. 128 nie je dôvodná, pretože žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenej do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a následne určí sumu starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobkyne však takýto postup nebol možný, keďže dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií získala iba v rozsahu 4 roky a 351 dní, teda nezískala potrebný počet rokov. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na ostatné rozsudky kasačného súdu, názor v nich vyslovený nebol doposiaľ zovšeobecnený a nejde o ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu. 10. V replike ku vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že ku danému dňu eviduje už cca 100 rozhodnutí krajských a 30 rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdzujúcich jej argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, pričom bola toho názoru, že tieto má žalovaná zohľadňovať. Opäť zdôraznila, že relevantná judikatúra nie je viazaná iba na prípady, kedy policajti získali dobu služby v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. 11. Žalovaná svoje právo na dupliku napriek výzve správneho súdu nevyužila. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493b SSP, konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 12. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 13. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/58/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/58/2020. 14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu fyzickej osoby neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej, prvostupňové rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 4. júla 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu 15. Správny súd úvodom poukazuje na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou uvádza, že „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“. 16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobkyne o prepočet už skôr priznaného starobného dôchodku, dôvodiac, že na účely nároku na starobný dôchodok totiž nebolo možné zhodnotiť obdobie služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe (podľa ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ako aj z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa príslušníkom Slovenskej informačnej služby rozumie „policajt“), pretože toto jej bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. 17. Sporným je teda zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru žalobkyne od 15. januára 1995 do 31. januára 2016, ktorá jej bola zhodnotená na priznanie výsluhového príspevku resp. dôchodku, zaradeného do zvýhodnenej I. kategórie funkcií iba v rozsahu 4 rokov a 351 dní a do III. kategórie vo zvyšnom rozsahu, má žalovaná zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku a výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. 18. Z administratívneho spisu ako aj z nadväzujúcich vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že medzi nimi nebolo sporné, že žalobkyni bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby v Slovenskej informačnej službe od 15. januára 1995 do 31. decembra 1999 (zaradenej do I. kategórie funkcií) a od 1. januára 200 do 31. januára 2016 (zaradenej do III. pracovnej kategórie) pre výšku výsluhového dôchodku, ktorého poberateľkou je od 1. februára 2016. Ku 29. januáru 2012 (kedy dosiahla dôchodkový vek) získala 9346 dní, t. j. 25 rokov a 221 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Zároveň nebolo sporným, že žalobkyňa vykonávala službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií iba v rozsahu 4 rokov a 351 dní. 19. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe, správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012 (uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2013), sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa ktorých: „39.Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) (resp. v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. 40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. 44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). 45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú. 46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 20. Z uvedených záverov je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie. 21. Správny súd zdôrazňuje, a to osobitne v súvislosti s argumentáciu žalovanej o nepoužiteľnosti zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na predmetnú vec z dôvodu nezaradenia žalobkyne pri výkone služobného pomeru do zvýhodnenej pracovnej kategórie resp. kategórie funkcií v potrebnom rozsahu, že vyššie zmienená judikatúra nie je viazaná iba a výslovne na prípady, kedy žiadateľ o starobný dôchodok získal zamestnanie (resp. dobu služby) v I. alebo II. kategórii v rozsahu odôvodňujúcim zníženie dôchodkového veku. 22. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto kasačný súd konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia. 23. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom konštatoval, že „Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/ kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. § 65
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.“. Žalovaná naopak neposkytla presvedčivú argumentáciu, prečo by mali byť výsluhovým dôchodcom zhodnotené iba obdobia získané v I. alebo II. kategórii funkcií. 24. Zároveň, z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 55/2011, bola ustálená právna veta: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“. 25. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že v konaní bol síce dostatočne zistený skutkový stav, avšak žalovaná ho nesprávne právne posúdila hneď v niekoľkých rovinách. 26. V prvom rade sa jedná o nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb. pre posúdenie zhodnotenia, resp. nezhodnotenia doby služby žalobkyne do celkového obdobia dôchodkového poistenia a pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (v I. resp. II. kategórii funkcií) nemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, nemá vplyv na zaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia dôchodkového poistenia a napokon nemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku. 27. Za nesprávny považuje správny súd tiež výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobkyni zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalovaná pritom nevzala do úvahy poslednú vetu citovaných ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka, policajta a teda aj príslušníka Hasičského a záchranného zboru) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie jeho výšky. 28. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia, hoci nie ako celok získané vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok, určí sumu starobného dôchodku podľa ustanovenia § 66 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. žalobkyni zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, vrátane celej doby služby v Slovenskej informačnej službe a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom NS SR v prezentovanej judikatúre.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 31. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.