Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/139/2020 1020200803 11. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200803.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA/14047/2020, ČRZ: 54503/2020 zo dňa 11.05.2020, takto dňa 11.05.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 15.04.2020 bola Centru právnej pomoci, Kancelária Bratislava (ďalej len „CPP“) doručená žiadosť žiadateľa (žalobcu) o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci: (i) o určenie neplatnosti právneho úkonu - zrušenie listu vlastníctva č. XXX, parcelné číslo 1024, popisné číslo XXX, o výmere 283 m2, katastrálne územie (ďalej len „k. ú.“) F. G., (ii) o určenie neplatnosti právneho úkonu – vystavenie nového listu vlastníctva č. XXXX na parcelné číslo XXXX, popisné číslo 753, o výmere 283 m2, k. ú. F. G. a (iii) určenie povinnosti odporcu uviesť do katastra nehnuteľností stav, ako bol evidovaný pred týmito právnymi úkonmi, v čase podania žiadosti vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/26/2020. Ako žalovanú v spore označil: „Slovenská republika – Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava 2“. 2. Žiadateľ v žiadosti uvádzal, že dňa 11.03.2005 došlo k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žiadateľa nachádzajúcich sa v k. ú. F. G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, a to rodinného domu H. I. XXX, postaveného na parcelnom čísle 1024 a pozemku parcelné číslo 1024, o výmere 283 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „nehnuteľnosti“). Vydražiteľom predmetných nehnuteľností sa stal C. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K. (ďalej len „vydražiteľ“). 3. Na základe notárskej zápisnice o osvedčení o priebehu dražby zo dňa 11.03.2005 vykonala príslušná správa katastra zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech vydražiteľa záznamom. Vydražiteľ následne previedol nehnuteľnosti na B. D., bytom G. L. L. XX, XXX XX M., N.. Žiadateľ
mal za to, že dražba nehnuteľností bola nezákonná, na základe čoho vydražiteľ nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Následne tak nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani ďalší domnelý vlastník. Žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však žiadateľ nepodal, pričom na uvedenom skutkovom základe sa chcel žiadateľ v súdnom konaní domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu (bod 1 tohto rozsudku). 4. Žalovaný s poukazom na tieto skutočnosti a predložené doklady rozhodnutím č. KaBA/14047/2020, ČRZ: 54503/2020 zo dňa 11.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. V napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci určenia právnej skutočnosti, neplatnosti vykonaného zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záznamom. Žalovaný zároveň poukázal na znenie § 2 ods. 1 a § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ako aj na príslušné ustanovenia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré sa týkajú zápisu práv k nehnuteľnostiam a súvisiaceho postupu, pričom poukázal na § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli príklepom licitátora na verejnej dražbe sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Zdôraznil, že príslušný orgán správy katastra takto už nadobudnuté vlastnícke právo po posúdení spôsobilosti verejnej listiny (notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dražby) zapíše na list vlastníctva záznamom. Záznam má len evidenčnú funkciu a v registri sa len eviduje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré už bolo nadobudnuté príklepom licitátora na verejnej dražbe. Údaje uvedené v katastri nehnuteľnosti sa potom považujú za hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak. 5. Žalovaný záverom uviedol, že určenie neplatnosti právnej skutočnosti, konkrétne zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do listu vlastníctva, nie je predvídané právnou normou. Domôcť sa zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti je preto možné len tak, že žiadateľ preukáže neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľom, a síce neplatnosť dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Len na základe neho je možné následne spochybniť zápis v katastri nehnuteľností. To znamená, že určenie neplatnosti právneho úkonu – zápisu vlastníckeho práva orgánmi správy katastra a uloženie povinnosti navrátiť stav pred predmetnými zápismi vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, právne predpisy nepredpokladajú, a tak nie je splnený základný predpoklad na úspešné podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. CPP skonštatoval, že nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) spočívajúca v tom, že spor nie je zrejme bezúspešný, čo malo za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 6. Žalobca (žiadateľ) sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.05.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Tvrdil, že ani platná dobrovoľná dražba nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby, teda od nevlastníka, čo by znamenalo prelomenie zásady „nemo plus iuris“. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 448/2010 zo dňa 13. apríla 2021. Za kľúčový argument považuje to, že vlastnícke práva neprešli, nakoľko dobrovoľná dražba bola vykonaná v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka a navrhovateľ dražby nebol zapísaný na liste vlastníctva ako záložný veriteľ, v momente príklepu nebol platný právny dôvod na vykonanie dražby. Žalobca spochybnil možnosť CPP dopredu prejudikovať, že v spore bude neúspešný, keď o druhej variante sa vôbec nezmienil a tento argument úplne ignoroval. Zároveň uviedol, že naliehavý právny záujem vidí v tom, že vyčerpal všetky možnosti nápravy okrem tejto určovacej žaloby.
III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci 7. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 04.08.2020, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.08.2020, pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, žalobu nepovažuje za dôvodnú a žiada ju zamietnuť. 8. Námietku žalobcu týkajúcu sa prejudikovania rozhodnutia v spore bez toho, aby prihliadal na zásadu „nemo plus iuris“ považuje za nedôvodnú. Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31.10.2013, podľa ktorého pri zrejmej bezúspešnosti sporu nestačí len to, že ju nie je možné vylúčiť, ale musí byť dostatočne jednoznačná už na základe zbežného posúdenia veci, ako aj v rozsudku sp. zn. 24Sp/22/2012 zo dňa 10.10.2012, podľa ktorého o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Táto nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných skutočností daných zákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie dokazovanie. V súvislosti s bezúspešnosťou sporu žalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 9. Žalovaný sa pridržiaval obsahu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľa k nehnuteľnostiam došlo príklepom licitátora na verejnej dražbe a k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tak došlo záznamom, ktorý má len evidenčný charakter, pričom orgány správy katastra vykonávajú zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaných záznamom len na podklade verejnej listiny, ktorou sa preukáže vlastnícke právo inej osoby alebo oprávnenej osoby. Zopakoval, že určenie neplatnosti právneho úkonu, zápisu vlastníckeho práva orgánmi správy katastra a uloženie povinnosti navrátiť stav pred predmetnými zápismi právne predpisy nepredpokladajú, a tak nie je splnený predpoklad pre úspešné podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. 10. Žalobca sa podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.09.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, kde zotrval na svojom stanovisku uvedenom v správnej žalobe, pričom uviedol, že jedine na základe predloženia notárskej zápisnice s nepravdivými údajmi sa zrušil jeho list vlastníctva a bol vystavený nový list vlastníctva na nehnuteľnosť osobe, na ktorú neprešli vlastnícke práva. Z tohto dôvodu je súd oprávnený určiť (medzitýmnym rozsudkom), že vety v notárskej zápisnici, ktoré tento stav zapríčinili, sú neplatné. Samotnú dražbu označil za fiktívnu, pri ktorej vlastnícke práva neprešli. 11. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení doručenom Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 06.08.2024 pridržiaval všetkých svojich tvrdení opísaných vo vyjadrení k správnej žalobe. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/139/2020. 13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11.09.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 08.08.2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
14. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). 16. Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 17. Podľa § 4 ods. 3 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 18. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 19. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. 20. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 21. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 22. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 23. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 24. Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, ako vlastníka alebo inú oprávnenú osobu zapíše okresný úrad do katastra osobu uvedenú vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná osoba. 25. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 26. Podľa § 71 ods. 1 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť, činnosti územného plánovania a výstavby, a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. 27. Podľa § 71 ods. 2 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.
28. Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 29. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). 30. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 31. Podľa § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. 32. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 33. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V. Právne posúdenie 34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom konštatuje, že relevantným pre posúdenie dôvodnosti žaloby je vyriešenie otázky, či žalovaný správne vyhodnotil otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, na základe ktorej dospel k rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. 35. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím o poskytnutí právnej pomoci. Žalobca (žiadateľ) žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o určenie neplatnosti právneho úkonu zrušenie listu vlastníctva č. XXX, parcelné číslo XXXX, popisné číslo 753, o výmere 283 m2, k. ú. F. G., o určenie neplatnosti právneho úkonu vystavenie nového listu vlastníctva č. XXXX s totožnými údajmi a o určenie povinnosti uviesť stav, ako bol pred týmito právnymi úkonmi. 36. Správny súd konštatuje, že § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci jasne definuje, ktoré podmienky musí žiadateľ spĺňať pre úspešné priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ žiadateľ nespĺňa čo i len jednu z uvedených podmienok, následkom je negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Jednou z týchto podmienok je aj tá, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo znamená, že CPP neodporúča vstúpiť do sporu, nakoľko by v ňom žalobca nemusel by úspešný. Vo vzťahu k pojmu zrejmej bezúspešnosti už bolo zo strany súdov judikované, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Taktiež pre nenaplnenie požiadavky v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nestačí, že zrejmú
bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. 37. Žalovaný na základe dokladov predložených žiadateľom zistil, že dňa 11.03.2005 došlo k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žiadateľa, ktorých vydražiteľom bol C. J., pričom na základe notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dražby a po posúdení jej spôsobilosti vykonala príslušná správa katastra zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech vydražiteľa, a to záznamom. Žiadateľ síce označil dražbu za nezákonnú, avšak žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ako osoba oprávnená nepodal. 38. Správny súd konštatuje, že dobrovoľná dražba je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Proti uvedenému dôsledku je možné sa brániť len postupom podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v zákonom určenej lehote nenapadol na súde neplatnosť dobrovoľnej dražby, nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom nebolo relevantne spochybnené (vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal vydražiteľ udelením príklepu). Ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, určenie neplatnosti právneho úkonu, zápisu vlastníckeho práva orgánmi správy katastra a uloženie povinnosti navrátiť stav pred predmetnými zápismi vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, právne predpisy tak, ako to v žalobe navrhoval žalobca, nepoznajú s prihliadnutím na § 137 d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý určuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nie je preto splnený základný predpoklad na úspešné podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že postup, ktorý žalobca zvolil, nebol správny. 39. Žalobca ďalej namietal porušenie princípu „nemo plus iuris“, čo znamená, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv, ako má sám, nakoľko podľa jeho názoru ani platná dobrovoľná dražba, pri ktorej v určenej lehote nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby alebo záložca nebol sám vlastníkom predmetu dražby, teda došlo by k prelomeniu tohto princípu. Správny súd k predmetnej námietke uvádza, že orgán správy katastra nehnuteľností vykonáva zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaných záznamom len na podklade verejnej listiny, ktorou sa preukáže vlastnícke právo inej alebo oprávnenej osoby, na základe čoho na liste vlastníctva uskutoční zmenu vlastníckeho práva záznamom. Ako už bolo konštatované, záznam má len evidenčnú funkciu, ktorou sa eviduje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na liste vlastníctva, pričom samotné vlastníctvo bolo nadobudnuté príklepom licitátora na verejnej dražbe. Údaje uvedené v katastri nehnuteľností sa považujú za hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak, a to až na základe rozhodnutia o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní neprejudikuje, či bola dobrovoľná dražba zákonná alebo nezákonná, nakoľko na to nie je oprávnený, ale na základe predloženého administratívneho spisu a žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia uvádza, že vydražiteľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti po splnení zákonných podmienok, čo bolo potvrdené notárskou zápisnicou o osvedčení priebehu dražby. V tomto prípade preto nedošlo k porušeniu princípu „nemo plus iuris“, a teda aj následný prevod vlastníckeho práva na ďalšiu osobu neznamenal, že toto bolo nadobudnuté od nevlastníka. Pokiaľ žalobca zastával názor, že dobrovoľná dražba bola nezákonná, nič mu nebránilo, aby využil postup, ktorý mu umožňuje zákon, čo však neurobil. 40. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a má za to, že vo veci bol náležite zistený skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, pričom žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, ktoré správne právne vyhodnotil. 41. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).