Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/47/2020 1020200773 30. 07. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200773.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, B., v zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom: Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 60 ods. 2, § 65 ods. 1 a 6, § 255 ods. 5 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o prepočet starobného dôchodku. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 274 ods. 1, § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP a vecne tým, že žalobkyni bol priznaný starobný dôchodok od 30. septembra 2013 a to aj vzhľadom na to, že žalobkyňa vychovala dve deti, dôchodkový vek dosiahla dovŕšením 55 rokov a 54 kalendárnych mesiacov dňa 30. septembra 2013. 3. Orgán prvého stupňa ďalej zistil, že podľa potvrdenia C. D. E. D. F. D. zo dňa 19. septembra 2018 bol žalobkyni od 1. januára 2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia a pre jeho sumu žalobkyni bola zhodnotená doba služobného pomeru od 15. septembra 1996 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. decembra 2015 v III. pracovnej kategórii. Spolu ste v I. kategórii funkcií získali 3 roky a 108 dní. Nárok na zníženie dôchodkového veku vzhľadom na dobu služby zaradenú do kategórie funkcií žalobkyni nevznikol, nakoľko v kategórii funkcií nezískala potrebný počet rokov. 4. Pretože žalobkyňa získala obdobie výkonu služby v takom rozsahu, ktorý jej založil nárok na výsluhový dôchodok , predmetné obdobie nebolo možné v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. 5. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom nesúhlasila s postupom Sociálnej poisťovne, ústredie z dôvodu, že jej nebola zhodnotená doba služby od 15. septembra 1996 do
31. januára 2015. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov v Slovesnej republike v obdobných prípadoch, vzhľadom na čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“), ktorý má prednosť pred zákonom o sociálnom poistení. Ďalej uviedla, že v napadnutom rozhodnutí nie sú zdôvodnené jej námietky, uvedené v žiadosti o prepočet starobného dôchodku, čo je v rozpore s § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto je diskriminovaná v porovnaní s obdobnými prípadmi rozhodovanými súdmi. Tiež v rozhodnutí nie je uvedené zvýšenie starobného dôchodku, nakoľko po priznaní starobného dôchodku bola ďalej zamestnaná a poukázala aj na to, že o jej žiadostí o prepočítanie starobného dôchodku, ktorá bola Sociálnej poisťovni doručená 9. októbra 2018 nebolo rozhodnuté, čo môže mať vplyv na spätné priznanie zvýšenia sumy starobného dôchodku. 6. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXX XXXX podľa § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 7. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 255 ods. 5, § 60 ods. 2, § 274 ZSP a vecne tým, že z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa žiadosťou z 26. septembra 2013 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 30. septembra 2013. Na základe jej žiadosti Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX, ktorým podľa § 65 a § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona neskorších predpisov priznala žalobkyni starobný dôchodok od 30. septembra 2013 v sume 282,10 EUR mesačne. Súčasne sumu dôchodku zvýšila od 1. januára 2014 na 290,90 EUR mesačne v rámci pravidelnej valorizácie. 8. Podľa potvrdenia C. D. E. D. F. D. z 19. septembra 2018 bol žalobkyni od 1. januára 2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia a pre jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru od 15. septembra 1996 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. decembra 2015 v III. pracovnej kategórii. Účastníčka konania teda celkovo v I. kategórii funkcií získala 3 roky a 108 dní. 9. Žalobkyni boli nároky na starobný dôchodok a určenie jeho sumy započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 10. Námietka žalobkyne, že jej pre nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená doba služby od 15. septembra 1996 do 31. januára 2015, teda bola nedôvodná, pretože žalobkyni obdobie výkonu služby získala v takom rozsahu, ktorý jej založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a predmetné obdobie podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. 11. O námietky žalobkyne, v ktorých poukázala na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike v obdobných prípadoch, vzhľadom na čl. 33 Dohovoru, sú nedôvodné, pretože v každom konaní ide o konkrétnu skutkovú situáciu, ktorá sa týka konkrétneho účastníka konania, preto nemožno v ňom vyjadrený právny názor tiež aplikovať na prípad žalobkyne. II. Správna žaloba 12. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.05.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.04.2020. 13. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnil tým, že je poberateľkou výsluhového dôchodku od D. na základe rozhodnutia C. D. E. D. č.XX/XX-X-X/XXXX z XX.X.XXXX. Nárok na starobný dôchodok jej vznikol dňa 30.09.2013
14. Namieta, že pre nárok a výšku vyplácaného starobného dôchodku jej nebolo zhodnotené obdobie trvania služobného pomeru od 16.09.1996 do 29.09.2013 a od 30.09.2013 do 31.12.2015 ako obdobie poistenia pre starobný dôchodok. 15. Žiadosť o prepočet poberaného starobného dôchodku zaslala žalobkyňa žalovanej koncom roka 2019. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z XX.X.XXXX túto žiadosť zamietla z dôvodu, že žalobkyňa získala obdobie výkonu služby v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. 16. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie dňa 21.1.2020, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č.XXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Podstata tohto zamietavého rozhodnutia spočíva v tom, že: ... Pretože účastníčka konania získala obdobie výkonu služby v takom rozsahu, ktorý jej založil nárok na výsluhový dôchodok, predmetné obdobie nie je možné podľa §255 ods.5 a §60 ods.2 zákona č.461/2003 Z-.z. hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy SD... Žalovaná však nevzala do úvahy druhú časť citovaných paragrafov, keďže žalobkyni nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok a ani čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 17. Žalovaná nevzala do úvahy medzinárodnú zmluvu Dohovor MOP č.128 čl.33 ods.2 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorá bola vyhlásená v Zb. zákonov pod č.416/1991 Zb. 18. Keďže nastal súbeh nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného ako aj osobitného systému, uvedená medzinárodná zmluva má prednosť pred ZSP. Medzinárodné zmluvy... ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi (čl.7 ods.4-5 Ústavy SR). Žalovaná nesprávne ďalej tvrdí, že aplikácia Dohovoru č.128 sa týka len prípadov, v ktorých súd zaviazal žalovanú rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v jeho právoplatnom rozhodnutí. Správny orgán (žalovaná) a aj prvostupňový správny súd je vo svojej rozhodovacej činnosti zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR, ktoré sú im nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti a najmä publikované v Zb. stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR. 19. Žalovaná odignorovala ustálenú judikatúru a rozhodla v rozpore s ňou, konkrétne poukazuje na : 20. Rozsudok NS SR sp. zn. 7So 138/2011 z 15.8.2011 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR ako R 83/2013: Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 21. Rozsudok NS SR sp. zn. 9 So 214/2008 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR ako R 55/2011: Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. 22. Rozsudok NS SR č.10 So/162/2014 z 16.12.2015: Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.Z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“ z rozhodnutia sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012. V odôvodnení tohto rozhodnutia je však jednoznačne uvedené jednak to, že „Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia“ a tiež, že „odporkyňa musí
postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.“. III. Vyjadrenie žalovanej. 23. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že s námietkami žalobkyne žalovaná nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z potvrdenia C. D. E. D. F. D. zo dňa 19. septembra 2018 bolo preukázané, že pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol žalobkyni priznaný od 1. januára 2016, jej bola zhodnotená doba služobného pomeru od 15. septembra 1996 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. decembra 2015 v III. pracovnej kategórii. Žalobkyňa teda celkovo v I. kategórii funkcií získala 3 roky a 108 dní. 24. Nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok bolo žalobkyni zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 25. Keďže žalobkyňa získala obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a výsluhový dôchodok jej bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. sa doba služobného pomeru od 15. septembra 1996 do 31. decembra 2015 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola na účely určenia sumy starobného dôchodku zhodnotená. 26. Námietka žalobkyne, že žalovaná nevzala do úvahy, resp. zamlčala druhú časť citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je irelevantná, nakoľko v tomto prípade žalobkyňa získala obdobie výkonu služby v takom rozsahu, ktorý jej založil nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 27. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, v ktorých poukázala na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike v obdobných prípadoch vzhľadom na čl. 33 Dohovoru žalovaná uvádza, že právny názor uvedený v uvedených rozsudkoch nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Inak bolo rozhodnuté len v individuálnych prípadoch, v ktorých súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. 28. Na podanie žalobkyne, doručené žalovanej dňa 9. októbra 2018, odpovedala žalovaná vzhľadom na jeho obsah, listom dňa 23. októbra 2018. Žalobkyňa formulovala svoju požiadavku tak, že žiadala o prepočet starobného dôchodku po skončení služobného pomeru v prípade vzniku nároku. Starobný dôchodok bol už žalobkyni priznaný a za obdobie služobného pomeru jej nárok nevznikol. Ak nevznikne nárok na dôchodkovú dávku, táto sa nepriznáva. Uvedené bolo žalobkyni vysvetlené aj v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXX XXXX. Žalobkyni bol v súlade s § 65 a § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 30. septembra 2013 priznaný starobný dôchodok v sume 282,10 EUR mesačne, ktorá zodpovedá preukázanému obdobiu dôchodkového poistenia a sume vymeriavacích základov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia. Súčasne jej bola v rámci valorizácie zvýšená suma starobného dôchodku od 1. januára 2014 na 290,90 EUR mesačne. Proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku žalobkyňa nepodala odvolanie, na základe čoho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. 29. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 24. apríla 2020. Žalovaná je toho názoru, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
IV. Replika žalobkyne 30. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá má za to, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá vyvrátiť žalobné dôvody žalobcu. Žalovaná nebola schopná odôvodniť, prečo nevydala vo veci žalobkyne meritórne rozhodnutie ale rozhodla neformálnym listom. V. Relevantná právna úprava 31. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 33. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 34. Podľa § 66 ods. 1 ZSP., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 35. Podľa § 255 ods. 5 ZSP., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 274 ods. 1 ZSP., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 37. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 38. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
39. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 40. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe rozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 41. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby trvania služobného pomeru žalobkyne od 16.09.1996 do 29.09.2013 a od 30.09.2013 do 31.12.2015 do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 42. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 43. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 44. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 45. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 3 zák.č. 328/2002 Z.z. rozumie aj príslušník D. F. D.. 46. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS
SR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“ 47. NS SR v rozsudku sp.zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“ 48. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobkyne. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP a nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach.. 49. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobkyni na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobkyňa nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. 50. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna poisťovňa žalobkyni zhodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobkyni patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by jej potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 51. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré žalobkyňa získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobkyni nebolo zachované jej ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 52. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobkyne na starobný dôchodok a určenie jej sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jej sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 53. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila žalobkyni obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia za službu príslušníka D. F. D.. Týmto postupom jej tak odňala jej dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, ktorá opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobkyne pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jej dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, jej zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v ktorom NS uviedol:...“ a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným aj v ostatnej prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej zo dňa 24.04.2020 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).