Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/123/2020 1020200666 30. 07. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: MMM trans s.r.o., IČO: 48 340 901, so sídlom Blatnícka 3, 831 02 Bratislava, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (predtým Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11200/2020/C221-SCDPK/13495 zo dňa 03.03.2020, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11200/2020/C221-SCDPK/13495 zo dňa 03.03.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Oddelenia cestnej dopravy č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 zo dňa 20.11.2019 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 15.07.2019 vykonali kontrolóri Odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj len „OKŠDD“) kontrolu u žalobcu, o výsledku ktorej vyhotovili protokol č. 4/2019 (ďalej aj len „protokol“). Vykonanou kontrolou boli u žalobcu ako dopravcu zistené nasledujúce porušenia: - nepreukázanie skutočného a stabilného miesta usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady o podnikateľskej činnosti, - nezabezpečenie plnenia povinnosti o technickej základni dopravcu, - nepreukázanie splnenia všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave, - nevypracovanie prepravného poriadku a - nezverejnenie prepravného poriadku na svojom webovom sídle. 2. Na základe záverov vykonaného odborného dozoru v cestnej doprave a zistení porušení právnych predpisov zaslal Okresný úrad Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Oddelenie cestnej dopravy (ďalej aj len „okresný úrad“) žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty listom č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 zo dňa 04.09.2019.
3. Žalobca podal dňa 14.10.2019 doplnenie ku kontrole, konkrétne doložil čestné vyhlásenie vlastníkov parcely č. XXX v katastrálnom území A. o poskytnutí možnosti parkovania vozidiel k podmienke splnenia povinnosti o technickej základni dopravcu v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) a § 7 písm. c) a e) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 56/2012 Z. z.“) a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej aj len „vyhláška“). Zároveň doložil doklad o zverejnení prepravného poriadku na svojom webovom sídle k podmienke vypracovania a zverejnenia prepravného poriadku v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z. z. a tiež doložil potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy č. 6 599 779 395 zo dňa 20.09.2018 s KOOPERATIVA poisťovňou, a.s. na preukázanie splnenia podmienky byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave v súlade s § 7 písm. i) zákona č. 56/2012 Z. z. Žalobca zároveň listom zo dňa 14.10.2019 podal správu o prijatých opatreniach. 4. Okresný úrad rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 zo dňa 20.11.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p), písm. t) a ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z. pokutu vo výške 7 000 eur, pretože ako dopravca - nepreukázal skutočné a stabilné miesto usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady o podnikateľskej činnosti, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z. v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. a) a čl. 5 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (ďalej aj len „nariadenie (ES) č. 1071/2009), - nezabezpečil plnenie povinnosti o technickej základni dopravcu v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) a § 7 písm. c) a e) zákona č. 56/2012 Z. z. a § 6 ods. 1 vyhlášky, - nepreukázal splnenie všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave v súlade s § 7 písm. i) zákona č. 56/2012 Z. z., - nemal vypracovaný prepravný poriadok podľa § 4 ods. 4 a § 7 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z. a - nezverejnil prepravný poriadok na svojom webovom sídle podľa § 4 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z. z. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia okresný úrad skonštatoval porušenia uvedené v tomto bode rozsudku, vychádzajúc zo skutočností uvedených v protokole. Zároveň uviedol, že pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť konania, jeho následky, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj na skutočnosť, že žalobca doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 11200/2020/C221-SCDPK/13495 zo dňa 03.03.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa dopustil troch správnych deliktov, za ktoré dopravný správny orgán podľa § 48 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur. V rámci týchto porušení je aj nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia, čo je podmienka, ktorú musí podnik plniť podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. Okresný úrad pri určení výšky pokuty uplatnil absorpčnú zásadu. Výška pokuty bol stanovená v sume 7 000 eur, čo je v rozpätí od 100 eur do 15 000 eur. Z tohto dôvodu považoval žalovaný tento postih žalobcu za primeraný. Výška pokuty zohľadňuje aj skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania a na výzvu OKŠDD, aby zaslal písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v lehote 15 dní, nereagoval. Okresný úrad podľa žalovaného určil výšku uloženej pokuty správne, svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, nijako z neho nevybočil a inštitút správnej úvahy nezneužil. Aj keď zdôvodnenie výšky pokuty okresným úradom bolo pomerne stručné, žalovaný v prvom rade prihliadal pri jej určení na závažnosť konania a počet porušení, pričom ide aj o porušenie podmienok podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal: a) zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie alebo
b) zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci okresnému úradu na ďalšie konanie, prípadne, aby c) správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovaný zmení prvostupňové rozhodnutie a uloží žalobcovi pokutu vo výške 300 eur. 7. V prvom rade opísal priebeh administratívneho konania. Pokiaľ ide o žalobné námietky, namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež nesprávne právne posúdenie veci. 8. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca uviedol, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov je nedostatočné. V tejto súvislosti citoval časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/94/2015 ohľadom riadneho odôvodnenia rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripustil, že „... zdôvodnenie výšky pokuty správneho orgánu prvého stupňa bolo pomerne stručné, v prvom rade prihliadal pri určení výšky pokuty na závažnosť konania a počet porušení...“. Napriek tomu, že žalobca si je vedomý závažného nedostatku prvostupňového rozhodnutia, toto z tohto dôvodu nezrušil, ale napriek uvedenej vade ho potvrdil. V napadnutom rozhodnutí sú právne úvahy žalovaného zhrnuté v troch odsekoch na stranách 4 a 5, čo nie je vzhľadom na skutkový stav dostačujúce. Ani žalovaný riadne a jasne nevysvetlil, prečo považoval výšku pokuty za primeranú. 9. Žalobca mal za to, že dôvody, prečo mu bola v konaní uložená pokuta práve vo výške 7 000 eur v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia absentujú a táto skutočnosť ich robí nepreskúmateľnými. Keďže zákon č. 56/2012 Z. z. umožňuje uložiť za správny delikt pokutu v rozpätí 100 eur až 15 000 eur, je na správnom orgáne, aby podľa kritérií stanovených zákonom s použitím správnej úvahy zvolil primeranú výšku pokuty. V tejto súvislosti žalobca citoval § 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z., rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27.02.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/253/2010 zo dňa 03.05.2011 a tiež poukázal na ustálenú judikatúru správnych súdov ohľadom správneho trestania a voľného uváženia pri určení výšky pokuty. 10. K jednotlivým deliktom žalobca uviedol nasledovné: 1.) Skutočné a stabilné miesto usadenia: Žalobca mal a má všetky potrebné povolenia a licencie na prevádzkovanie nákladnej cestnej prepravy. V mieste sídla má prenajatú kanceláriu a v sídle sa nachádza aj poštová schránka na doručovanie pošty. Jeho pochybenie spočívalo v tom, že tieto dokumenty mal v čase výkonu odborného dozoru u svojej externej účtovníckej firmy a nie vo svojom sídle. 11. 2) Technická základňa dopravcu: Žalobca mal zabezpečené parkovacie miesta v Bratislave na Starej Vajnorskej 25A. Štátny dozor vyhodnotil toto miesto ako nedostatočné. Napriek tomu po výčitke zabezpečil nové parkovacie miesta v areáli letiska v Boľkovciach. 12. 3) Poistenie dopravcu pre prípad zodpovednosti za škodu: Žalobca dostatočne preukázal uzatvorenie poistnej zmluvy v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. č. 6 599 779 395. 13. 4) Prepravný poriadok: Žalobcovi vypracovala Advokátska kancelária Weis & Partners s.r.o. nový prepravný poriadok s účinnosťou od 01.10.2019, ktorý následne zverejnil aj na svojom webovom sídle. 14. Ďalej žalobca namietal likvidačný charakter pokuty a v nadväznosti na to citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 As 9/2008. 15. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v tom, že výška pokuty 7 000 eur je neprimeraná závažnosti spáchaných správnych deliktov, ich trvaniu, následkom, pričom nedošlo k ich opakovaniu. Práve naopak, žalobca sa snažil porušenia urýchlene napraviť. Ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom nesprávneho právneho posúdenia (rozhodnutie sp. zn. 2M Cdo 4/2009 a rozsudok sp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24.07.2019). 16. Vzhľadom na neprimeranosť pokuty žalobca poukázal aj na možnosť správneho súdu využiť moderačné právo a postupovať podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“). Na základe uvedeného ustanovenia SSP navrhol, aby v prípade, že
správny súd nezruší napadnuté rozhodnutie, aby výšku pokuty znížil napr. na 300 eur (t. j. 100 eur za každý správny delikt, čo je minimálna zákonná sadzba). III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 18. Vo vyjadrení citoval § 46 ods. 3, § 48 ods. 1, ods. 3 a ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z. Ďalej konštatoval, že žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p) a písm. t) a § 48 ods. 3 písm. a) a f) zákona č. 56/2012 Z. z. Tento zákon jednoznačne určuje, že dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur za iné správne delikty uvedené v § 48 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. a pokutu od 100 eur do 5 000 eur za iné správne delikty uvedené v § 48 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. Keďže sa žalobca v konaní dopustil troch správnych deliktov, za ktoré môže správny orgán uložiť pokutu v rozmedzí od 100 eur 15 000 eur, okresný úrad uplatnil absorpčnú zásadu. Jej uplatnenie sa totiž využíva nielen v oblasti priestupkového práva, ale aj v oblasti správneho trestania. V tejto súvislosti žalovaný citoval časť odôvodnenia rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 28/2007 a sp. zn. 3Sžo/41/2016, týkajúce sa sankcionovania správnych deliktov. 19. Okresný úrad bol pri ukladaní výšky pokuty povinný prihliadať aj na nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia žalobcu, čo je podmienkou uvedenou v nariadení (ES) č. 1071/2009. Uložená pokuta ďalej zohľadňuje skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania a na výzvu OKŠDD, aby zaslal písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v lehote 15 dní, nereagoval. Tvrdenia žalobcu o včasnom odstránení zistených nedostatkov sa preto nezakladajú na pravde, nakoľko k ich odstráneniu došlo až po začatí konania o uložení pokuty. Primeranosť uloženej pokuty vyplýva aj z toho, že OKŠDD vo svojom podnete na uloženie sankcie navrhoval pokutu vo výške 10 000 eur, pričom správny orgán mu po zohľadnení odstránenia zistených nedostatkov (po určenej lehote) uložil pokutu vo výške 7 000 eur. 20. Žalovaný mal za to, že okresný úrad určil výšku pokuty správne, svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca a inštitút správnej úvahy bol súladný so zákonom. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/123/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/123/2020. 22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 25. Podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p), písm. t) zákona č. 56/2012 Z. z., dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto - nemá v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a stabilné miesto usadenia podniku, neprevádzkuje nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park alebo nemá v sídle podniku doklady o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, účtovné doklady, evidenciu zamestnancov a prevádzkovaných vozidiel; - nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave podľa § 7 písm. i), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú dopravu; - nezabezpečil, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel. 26. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z., dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 5 000 eur dopravcovi, ktorý - nezverejnil ustanoveným spôsobom prepravný poriadok alebo v pravidelnej doprave cestovný poriadok; - nemá prepravný poriadok alebo prepravný poriadok neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4. 27. Podľa § 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z., dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu. 28. Na úvod správny súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nespochybňoval to, že sa dopustil predmetných správnych deliktov. Z administratívneho spisu vyplýva, že opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov vykonal až po začatí konania vo veci zistených porušení uvedených v protokole. Žalobca však v žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, neprimeranosť pokuty vzhľadom na limity správnej úvahy, jej likvidačný charakter a tiež poukázal na možnosť správneho súdu využiť moderačné právo. 29. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol sankcionovaný za spáchanie piatich dopravných správnych deliktov špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, spočívajúcich v 1. nepreukázaní skutočného a stabilného miesta usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady o podnikateľskej činnosti, 2. nezabezpečení plnenia povinnosti o technickej základni dopravcu, 3. nepreukázaní splnenia všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave, 4. absencii vypracovaného prepravného poriadku a 5. nezverejnení prepravného poriadku na webovom sídle žalobcu. 30. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak ako to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom v oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflekcia názoru spoločnosti
na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. 31. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. 32. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že okresný úrad v ňom popisuje päť samostatných dopravných správnych deliktov. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), je potrebné použiť analógiu legis, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuteľné len trestom určeným pre najťahší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pri tom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). 33. Na tomto základe teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa okresný úrad pri ukladaní sankcie za ním zistené dopravné správne delikty v prvostupňovom rozhodnutí neriadil. Táto skutočnosť však neušla pozornosti žalovaného, ktorý predmetnú absorpčnú zásadu aplikoval v napadnutom rozhodnutí. Dospel k správnemu záveru, že žalobca spáchal viacero dopravných správnych deliktov a poukázal na to, že sankciu uložil za tri dopravné správne delikty uvedené v § 48 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., ktoré sú najprísnejšie postihnuteľné. 34. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o dopravných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným. Z ustálenej judikatúry najvyššieho (správneho) súdu i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania vyplýva, že pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa správny delikt za najprísnejšie postihnuteľný. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje za najzávažnejší delikt. 35. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa mal žalobca dopustiť, avšak tento výrok už neobsahuje sankciu, ktorá by bola založená na tzv. absorpčnej zásade. Tento nedostatok sa síce žalovaný snažil konvalidovať v napadnutom rozhodnutí tým, že na nevyhnutnosť aplikácie absorpčnej zásady poukázal citujúc ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom danej problematiky, avšak opomenul sa explicitne zaoberať vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie u jednotlivých deliktov a v závere uložil sankciu, ktorú by v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil tak, že práve toto porušenie považoval za najzávažnejšie a z akého dôvodu. Na jednej strane žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podmienka skutočného a stabilného miesta usadenia predstavuje podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje od podnikov v zmysle nariadenia (ES) č. 1071/2009 a že ide o závažné porušenie, na strane druhej však z takéhoto konštatovania nemožno jasne vyvodiť záver o správnej úvahe žalovaného ohľadom závažnosti všetkých spáchaných dopravných správnych deliktov žalobcu. 36. To znamená, že v oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje správna úvaha o uložení výšky a druhu sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto uváženia, musí byť náležite odôvodnené. 37. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná
úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc [na účely odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom preskúmateľnosti úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na aké skutočnosti pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritériá na určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z.) Navyše, vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny (závažnosť protiprávneho konania a dĺžka trvania protiprávneho stavu), správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať. Tieto hľadiská je potrebné zohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností. 38. Aj samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripustil, že „I keď zdôvodnenie výšky pokuty správneho orgánu prvého stupňa bolo pomerne stručné...“. Ak teda aj žalovaný mal za to, že odôvodnenie výšky pokuty je stručné, a teda nedostatočné, mohol a mal tento nedostatok odstrániť a uloženie pokuty riadne odôvodniť, zohľadniac všetky kritériá na jej určenie. Pri stanovení výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie, a to individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci podľa názoru správneho súdu bola uložená sankcia, ktorej výška bola nedostatočne odôvodnená. Správne orgány úplne opomenuli vysporiadať sa s dvoma vyššie uvedenými základnými kritériami pre jej určenie, ustanovenými v § 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z., a to so závažnosťou konania a dĺžkou protiprávneho stavu. Pokiaľ ide o závažnosť, žalovaný stručne jednou vetou poznamenal, že okresný úrad pri určení výšky pokuty prihliadal na „...závažnosť konania a počet porušení, pričom ide aj o porušenie podmienok podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009“. Takéto konštatovanie však nepredstavuje riadne posúdenie závažnosti konania žalobcu a nezohľadňuje žiadne kritériá, ktoré zákonodarca demonštratívne uvádza pri prvom kritériu v zmysle § 48 ods. 10 uvedeného zákona, napr. vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, následky na zdravie, majetok či životné prostredie a iné. Taktiež nevyhodnotil ani druhé kritérium, ktorým je dĺžka protiprávneho stavu, nakoľko iba skonštatoval, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania a na výzvu OŠKDD, aby zaslal písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v lehote 15 pracovných dní od doručenia upozornenia, nereagoval. Takéto strohé skonštatovanie, bez premietnutia právnych následkov na určenie výšky pokuty, nemožno akceptovať. 39. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, avšak svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom nezdôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) nebola použitá v súlade so zákonom. K požiadavke preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie sa vyjadril Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžo/24/2013 zo dňa 11. júna 2013, prípadne v rozsudku sp. zn. 2Sžo/2/2012 zo dňa 19. decembra 2012 tak, že požiadavka preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie zhodnotí zistenia porušení zákona, ktoré vyjadrí najmä závažnosť, trvanie a následky zistených nedostatkov ako aj ich prípadný opakovaný výskyt a rovnako správny súd nemá dôvod sa od tohto názoru odchýliť ani v prejednávanej veci. Správne trestanie totiž vychádza z princípu striktnej individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu samotného správneho deliktu a tieto musia správne orgány reflektovať v rozhodnutiach o uložení sankcie za dané porušenia. 40. Záverom správny súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom preskúmateľnosti úvahy, ktorou bol orgán kontroly pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je pri ukladaní sankcie
povinný presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na aké skutočnosti pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Určovanie výšky sankcie je správnym uvážením, ale nemôže to byť ľubovôľa zo strany správneho orgánu. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí náležite odôvodniť otázku výšky sankcie v rámci svojej diskrečnej právomoci. Vzhľadom na to, že riadne odôvodnenie výšky uloženej sankcie v odôvodnení napadnutých rozhodnutí oboch stupňov absentuje, správny súd tieto rozhodnutia zrušil pre nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov a vec vrátil okresnému úradu na ďalšie konanie. 41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pričom o výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.