{"guid": "524e97bd-593c-4293-bbf1-d5e1c3fa7042:0a4147e5-eadc-4979-afc4-f22b1265a99c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1", "spisova_znacka": "BA-1S/123/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/123/2020 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. júla 2024, sp. zn. BA-1S/123/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1", "identifikacne_cislo": "1020200666", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/56", "nazov": "zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/56-2012"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a4147e5-eadc-4979-afc4-f22b1265a99c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/123/2020\n1020200666\n30. 07. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200666.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: MMM trans\ns.r.o., IČO: 48 340 901, so sídlom Blatnícka 3, 831 02 Bratislava, právne zastúpený: Weis & Partners\ns.r.o., IČO: 47 234 776, so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\ndopravy Slovenskej republiky (predtým Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), so\nsídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n11200/2020/C221-SCDPK/13495 zo dňa 03.03.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11200/2020/C221-SCDPK/13495 zo dňa\n03.03.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy a pozemných\nkomunikácií, Oddelenia cestnej dopravy č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 zo dňa 20.11.2019 a vec v r\na c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 15.07.2019 vykonali kontrolóri Odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu Ministerstva dopravy\na výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj len „OKŠDD“) kontrolu u žalobcu, o výsledku ktorej vyhotovili\nprotokol č. 4/2019 (ďalej aj len „protokol“). Vykonanou kontrolou boli u žalobcu ako dopravcu zistené\nnasledujúce porušenia:\n- nepreukázanie skutočného a stabilného miesta usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady\no podnikateľskej činnosti,\n- nezabezpečenie plnenia povinnosti o technickej základni dopravcu,\n- nepreukázanie splnenia všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za\nškodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave,\n- nevypracovanie prepravného poriadku a\n- nezverejnenie prepravného poriadku na svojom webovom sídle.\n2. Na základe záverov vykonaného odborného dozoru v cestnej doprave a zistení porušení právnych\npredpisov zaslal Okresný úrad Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Oddelenie\ncestnej dopravy (ďalej aj len „okresný úrad“) žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci uloženia\npokuty listom č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 zo dňa 04.09.2019.\n\n3. Žalobca podal dňa 14.10.2019 doplnenie ku kontrole, konkrétne doložil čestné vyhlásenie vlastníkov\nparcely č. XXX v katastrálnom území A. o poskytnutí možnosti parkovania vozidiel k podmienke splnenia\npovinnosti o technickej základni dopravcu v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) a § 7 písm. c) a e) zákona\nč. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 56/2012 Z.\nz.“) a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej\ndoprave (ďalej aj len „vyhláška“). Zároveň doložil doklad o zverejnení prepravného poriadku na svojom\nwebovom sídle k podmienke vypracovania a zverejnenia prepravného poriadku v zmysle § 4 ods. 5\nzákona č. 56/2012 Z. z. a tiež doložil potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy č. 6 599 779 395 zo dňa\n20.09.2018 s KOOPERATIVA poisťovňou, a.s. na preukázanie splnenia podmienky byť poistený pre\nprípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave v súlade s § 7 písm. i)\nzákona č. 56/2012 Z. z. Žalobca zároveň listom zo dňa 14.10.2019 podal správu o prijatých opatreniach.\n4. Okresný úrad rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2019/100948 zo dňa 20.11.2019 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p), písm. t) a ods. 3 písm.\na), písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z. pokutu vo výške 7 000 eur, pretože ako dopravca\n- nepreukázal skutočné a stabilné miesto usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady o podnikateľskej\nčinnosti, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z. v spojení s čl. 3 ods. 1 písm.\na) a čl. 5 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009,\nktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone\npovolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (ďalej aj len\n„nariadenie (ES) č. 1071/2009),\n- nezabezpečil plnenie povinnosti o technickej základni dopravcu v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) a § 7\npísm. c) a e) zákona č. 56/2012 Z. z. a § 6 ods. 1 vyhlášky,\n- nepreukázal splnenie všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu\nna prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave v súlade\ns § 7 písm. i) zákona č. 56/2012 Z. z.,\n- nemal vypracovaný prepravný poriadok podľa § 4 ods. 4 a § 7 písm. a) zákona\nč. 56/2012 Z. z. a\n- nezverejnil prepravný poriadok na svojom webovom sídle podľa § 4 ods. 5 zákona\nč.\n56/2012 Z. z.\nV odôvodnení prvostupňového rozhodnutia okresný úrad skonštatoval porušenia uvedené v tomto bode\nrozsudku, vychádzajúc zo skutočností uvedených v protokole. Zároveň uviedol, že pri určení výšky\npokuty prihliadol na závažnosť konania, jeho následky, dĺžku trvania protiprávneho konania ako aj na\nskutočnosť, že žalobca doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. Proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 11200/2020/C221-SCDPK/13495 zo dňa 03.03.2020 (ďalej aj\nlen „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nV odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa dopustil troch správnych deliktov, za ktoré dopravný správny\norgán podľa § 48 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur. V rámci týchto\nporušení je aj nesplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia, čo je podmienka, ktorú\nmusí podnik plniť podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. Okresný úrad pri určení výšky pokuty uplatnil\nabsorpčnú zásadu. Výška pokuty bol stanovená v sume 7 000 eur, čo je v rozpätí od 100 eur do 15 000\neur. Z tohto dôvodu považoval žalovaný tento postih žalobcu za primeraný. Výška pokuty zohľadňuje\naj skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí\nkonania a na výzvu OKŠDD, aby zaslal písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v lehote 15\ndní, nereagoval. Okresný úrad podľa žalovaného určil výšku uloženej pokuty správne, svoju diskrečnú\nprávomoc použil v rámci zákonného rámca, nijako z neho nevybočil a inštitút správnej úvahy nezneužil.\nAj keď zdôvodnenie výšky pokuty okresným úradom bolo pomerne stručné, žalovaný v prvom rade\nprihliadal pri jej určení na závažnosť konania a počet porušení, pričom ide aj o porušenie podmienok\npodľa nariadenia (ES) č. 1071/2009.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal:\na) zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie alebo\n\nb) zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci okresnému\núradu na ďalšie konanie, prípadne, aby\nc) správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovaný zmení prvostupňové rozhodnutie a uloží\nžalobcovi pokutu vo výške 300 eur.\n7. V prvom rade opísal priebeh administratívneho konania. Pokiaľ ide o žalobné námietky, namietal\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež\nnesprávne právne posúdenie veci.\n8. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov žalobca uviedol, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov je nedostatočné.\nV tejto súvislosti citoval časť rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn.\n3Sžo/94/2015 ohľadom riadneho odôvodnenia rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripustil,\nže „... zdôvodnenie výšky pokuty správneho orgánu prvého stupňa bolo pomerne stručné, v prvom\nrade prihliadal pri určení výšky pokuty na závažnosť konania a počet porušení...“. Napriek tomu, že\nžalobca si je vedomý závažného nedostatku prvostupňového rozhodnutia, toto z tohto dôvodu nezrušil,\nale napriek uvedenej vade ho potvrdil. V napadnutom rozhodnutí sú právne úvahy žalovaného zhrnuté\nv troch odsekoch na stranách 4 a 5, čo nie je vzhľadom na skutkový stav dostačujúce. Ani žalovaný\nriadne a jasne nevysvetlil, prečo považoval výšku pokuty za primeranú.\n9. Žalobca mal za to, že dôvody, prečo mu bola v konaní uložená pokuta práve vo výške 7 000 eur\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia absentujú a táto skutočnosť\nich robí nepreskúmateľnými. Keďže zákon č. 56/2012 Z. z. umožňuje uložiť za správny delikt pokutu\nv rozpätí 100 eur až 15 000 eur, je na správnom orgáne, aby podľa kritérií stanovených zákonom\ns použitím správnej úvahy zvolil primeranú výšku pokuty. V tejto súvislosti žalobca citoval § 48 ods. 10\nzákona č. 56/2012 Z. z., rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27.02.2014,\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/253/2010 zo dňa 03.05.2011 a tiež poukázal na ustálenú\njudikatúru správnych súdov ohľadom správneho trestania a voľného uváženia pri určení výšky pokuty.\n10. K jednotlivým deliktom žalobca uviedol nasledovné: 1.) Skutočné a stabilné miesto usadenia: Žalobca\nmal a má všetky potrebné povolenia a licencie na prevádzkovanie nákladnej cestnej prepravy. V mieste\nsídla má prenajatú kanceláriu a v sídle sa nachádza aj poštová schránka na doručovanie pošty. Jeho\npochybenie spočívalo v tom, že tieto dokumenty mal v čase výkonu odborného dozoru u svojej externej\núčtovníckej firmy a nie vo svojom sídle.\n11. 2) Technická základňa dopravcu: Žalobca mal zabezpečené parkovacie miesta v Bratislave na\nStarej Vajnorskej 25A. Štátny dozor vyhodnotil toto miesto ako nedostatočné. Napriek tomu po výčitke\nzabezpečil nové parkovacie miesta v areáli letiska v Boľkovciach.\n12. 3) Poistenie dopravcu pre prípad zodpovednosti za škodu: Žalobca dostatočne preukázal\nuzatvorenie poistnej zmluvy v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. č. 6 599 779 395.\n13. 4) Prepravný poriadok: Žalobcovi vypracovala Advokátska kancelária Weis & Partners s.r.o. nový\nprepravný poriadok s účinnosťou od 01.10.2019, ktorý následne zverejnil aj na svojom webovom sídle.\n14. Ďalej žalobca namietal likvidačný charakter pokuty a v nadväznosti na to citoval rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 1 As 9/2008.\n15. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v tom, že výška pokuty 7 000 eur je neprimeraná\nzávažnosti spáchaných správnych deliktov, ich trvaniu, následkom, pričom nedošlo k ich opakovaniu.\nPráve naopak, žalobca sa snažil porušenia urýchlene napraviť. Ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR ohľadom nesprávneho právneho posúdenia (rozhodnutie sp. zn. 2M Cdo 4/2009 a rozsudok\nsp. zn. 6Asan/16/2018 zo dňa 24.07.2019).\n16. Vzhľadom na neprimeranosť pokuty žalobca poukázal aj na možnosť správneho súdu využiť\nmoderačné právo a postupovať podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej aj len „SSP“). Na základe uvedeného ustanovenia SSP navrhol, aby v prípade, že\n\nsprávny súd nezruší napadnuté rozhodnutie, aby výšku pokuty znížil napr. na 300 eur (t. j. 100 eur za\nkaždý správny delikt, čo je minimálna zákonná sadzba).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\n18. Vo vyjadrení citoval § 46 ods. 3, § 48 ods. 1, ods. 3 a ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z. Ďalej\nkonštatoval, že žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p) a písm. t) a § 48\nods. 3 písm. a) a f) zákona č. 56/2012 Z. z. Tento zákon jednoznačne určuje,\nže\ndopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur za iné správne delikty uvedené v § 48\nods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. a pokutu od 100 eur do 5 000 eur za iné správne delikty uvedené v § 48\nods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. Keďže sa žalobca v konaní dopustil troch správnych deliktov, za ktoré\nmôže správny orgán uložiť pokutu v rozmedzí od 100 eur 15 000 eur, okresný úrad uplatnil absorpčnú\nzásadu. Jej uplatnenie sa totiž využíva nielen v oblasti priestupkového práva, ale aj v oblasti správneho\ntrestania. V tejto súvislosti žalovaný citoval časť odôvodnenia rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžo 28/2007\na sp. zn. 3Sžo/41/2016, týkajúce sa sankcionovania správnych deliktov.\n19. Okresný úrad bol pri ukladaní výšky pokuty povinný prihliadať aj na nesplnenie podmienky\nskutočného a stabilného miesta usadenia žalobcu, čo je podmienkou uvedenou v nariadení (ES)\nč. 1071/2009. Uložená pokuta ďalej zohľadňuje skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené\nnedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania a na výzvu OKŠDD, aby zaslal písomnú správu\no odstránení zistených nedostatkov v lehote 15 dní, nereagoval. Tvrdenia žalobcu o včasnom odstránení\nzistených nedostatkov sa preto nezakladajú na pravde, nakoľko k ich odstráneniu došlo až po začatí\nkonania o uložení pokuty. Primeranosť uloženej pokuty vyplýva aj z toho, že OKŠDD vo svojom podnete\nna uloženie sankcie navrhoval pokutu vo výške 10 000 eur, pričom správny orgán mu po zohľadnení\nodstránenia zistených nedostatkov (po určenej lehote) uložil pokutu vo výške 7 000 eur.\n20. Žalovaný mal za to, že okresný úrad určil výšku pokuty správne, svoju diskrečnú právomoc použil\nv rámci zákonného rámca a inštitút správnej úvahy bol súladný so zákonom.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave\n(ďalej aj len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.\nzn. 1S/123/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/123/2020.\n22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa\n§\n10, § 13 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.\nz. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nz dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho\nsúdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\n24. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n25. Podľa § 48 ods. 1 písm. n), písm. p), písm. t) zákona č. 56/2012 Z. z., dopravný správny orgán uloží\npokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto\n- nemá v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a\nstabilné miesto usadenia podniku, neprevádzkuje nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park alebo\nnemá v sídle podniku doklady o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, účtovné\ndoklady, evidenciu zamestnancov a prevádzkovaných vozidiel;\n- nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave\npodľa § 7 písm. i), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú dopravu;\n- nezabezpečil, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne\nalebo v priestoroch určených obcou na tento účel.\n26. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z., dopravný správny orgán uloží pokutu\nod 100 eur do 5 000 eur dopravcovi, ktorý\n- nezverejnil ustanoveným spôsobom prepravný poriadok alebo v pravidelnej doprave cestovný\nporiadok;\n- nemá prepravný poriadok alebo prepravný poriadok neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4.\n27. Podľa § 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z., dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť\ncestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho\nstavu.\n28. Na úvod správny súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe žiadnym\nspôsobom nespochybňoval to, že sa dopustil predmetných správnych deliktov. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov vykonal až po začatí konania\nvo veci zistených porušení uvedených v protokole. Žalobca však v žalobe namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov pokiaľ ide o výšku uloženej\npokuty, neprimeranosť pokuty vzhľadom na limity správnej úvahy, jej likvidačný charakter a tiež poukázal\nna možnosť správneho súdu využiť moderačné právo.\n29. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol sankcionovaný za spáchanie piatich dopravných\nsprávnych deliktov špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, spočívajúcich v\n1. nepreukázaní skutočného a stabilného miesta usadenia s priestormi, v ktorých vedie doklady o\npodnikateľskej činnosti,\n2. nezabezpečení plnenia povinnosti o technickej základni dopravcu,\n3. nepreukázaní splnenia všeobecnej povinnosti dopravcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za\nškodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave,\n4. absencii vypracovaného prepravného poriadku a\n5. nezverejnení prepravného poriadku na webovom sídle žalobcu.\n30. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné\nčiny, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak ako\nto určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom v\noboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za určité nedovolené\nkonanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského\nkonania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho\nvyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo\nsprávneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflekcia názoru spoločnosti\n\nna potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri\nposúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí.\n31. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je\nvyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku.\n32. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že okresný úrad v ňom popisuje päť\nsamostatných dopravných správnych deliktov. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pri súbehu\nviacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), je potrebné použiť analógiu legis, tzv. absorpčnú\nzásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce\nsa delikty sú tak postihnuteľné len trestom určeným pre najťahší z nich, čo pri rovnakých sadzbách\npokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za\nnajzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pri tom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na\ncharakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je\nochrana právnym predpisom určená).\n33. Na tomto základe teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu,\nt. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny\ndelikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa okresný úrad pri ukladaní sankcie za ním\nzistené dopravné správne delikty v prvostupňovom rozhodnutí neriadil. Táto skutočnosť však neušla\npozornosti žalovaného, ktorý predmetnú absorpčnú zásadu aplikoval v napadnutom rozhodnutí. Dospel\nk správnemu záveru, že žalobca spáchal viacero dopravných správnych deliktov a poukázal na to, že\nsankciu uložil za tri dopravné správne delikty uvedené v § 48 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., ktoré sú\nnajprísnejšie postihnuteľné.\n34. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o dopravných\nsprávnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.\nTo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným. Z ustálenej judikatúry\nnajvyššieho (správneho) súdu i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania vyplýva, že pokiaľ\nsubjekt spácha viacero deliktov správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa správny\ndelikt za najprísnejšie postihnuteľný. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu\npodľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje za najzávažnejší delikt.\n35. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vo výroku presne\nopísané skutky, ktorých sa mal žalobca dopustiť, avšak tento výrok už neobsahuje sankciu, ktorá\nby bola založená na tzv. absorpčnej zásade. Tento nedostatok sa síce žalovaný snažil konvalidovať\nv napadnutom rozhodnutí tým, že na nevyhnutnosť aplikácie absorpčnej zásady poukázal citujúc\nustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadom danej problematiky, avšak opomenul sa explicitne\nzaoberať vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku\nsankcie u jednotlivých deliktov a v závere uložil sankciu, ktorú by v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil\ntak, že práve toto porušenie považoval za najzávažnejšie a z akého dôvodu. Na jednej strane žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí uviedol, že podmienka skutočného a stabilného miesta usadenia predstavuje\npodmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje od podnikov v zmysle nariadenia (ES) č. 1071/2009 a že ide\no závažné porušenie, na strane druhej však z takéhoto konštatovania nemožno jasne vyvodiť záver\no správnej úvahe žalovaného ohľadom závažnosti všetkých spáchaných dopravných správnych deliktov\nžalobcu.\n36. To znamená, že v oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje správna úvaha o uložení výšky\na druhu sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho\norgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán\nv zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie\nsprávnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom\ntohto uváženia, musí byť náležite odôvodnené.\n37. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje\nvo\nsfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná\n\núvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorá mu\numožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc [na účely odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov\no vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca\n1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary\npower], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si\nmôže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť\nsprávne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom\nstanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie\nv prípade správneho trestania je základným predpokladom preskúmateľnosti úvahy, ktorou bol správny\norgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej\nveci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je\npovinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na aké skutočnosti\npri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí\ndostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritériá\nna určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, na ktoré je\nsprávny orgán povinný prihliadnuť (§ 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z.) Navyše, vzhľadom na to, že\nide o výpočet taxatívny (závažnosť protiprávneho konania a dĺžka trvania protiprávneho stavu), správny\norgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami\nzaoberať. Tieto hľadiská je potrebné zohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností.\n38. Aj samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripustil, že „I keď zdôvodnenie výšky pokuty\nsprávneho orgánu prvého stupňa bolo pomerne stručné...“. Ak teda aj žalovaný mal za to, že\nodôvodnenie výšky pokuty je stručné, a teda nedostatočné, mohol a mal tento nedostatok odstrániť\na uloženie pokuty riadne odôvodniť, zohľadniac všetky kritériá na jej určenie. Pri stanovení výšky\nuloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie, a to individuálnej a\ngenerálnej, pričom v preskúmavanej veci podľa názoru správneho súdu bola uložená sankcia, ktorej\nvýška bola nedostatočne odôvodnená. Správne orgány úplne opomenuli vysporiadať sa s dvoma vyššie\nuvedenými základnými kritériami pre jej určenie, ustanovenými v § 48 ods. 10 zákona č. 56/2012 Z. z.,\na to so závažnosťou konania a dĺžkou protiprávneho stavu. Pokiaľ ide o závažnosť, žalovaný stručne\njednou vetou poznamenal, že okresný úrad pri určení výšky pokuty prihliadal na „...závažnosť konania\na počet porušení, pričom ide aj o porušenie podmienok podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009“. Takéto\nkonštatovanie však nepredstavuje riadne posúdenie závažnosti konania žalobcu a nezohľadňuje žiadne\nkritériá, ktoré zákonodarca demonštratívne uvádza pri prvom kritériu v zmysle § 48 ods. 10 uvedeného\nzákona, napr. vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, následky na zdravie, majetok či\nživotné prostredie a iné. Taktiež nevyhodnotil ani druhé kritérium, ktorým je dĺžka protiprávneho stavu,\nnakoľko iba skonštatoval, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia\no začatí konania a na výzvu OŠKDD, aby zaslal písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov\nv lehote 15 pracovných dní od doručenia upozornenia, nereagoval. Takéto strohé skonštatovanie, bez\npremietnutia právnych následkov na určenie výšky pokuty, nemožno akceptovať.\n39. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že správne orgány svoju diskrečnú právomoc\npoužili v rámci zákonného rámca, avšak svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom nezdôvodnili, a\npreto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto\npokuty) nebola použitá v súlade so zákonom. K požiadavke preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie\nsa vyjadril Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžo/24/2013 zo dňa 11. júna 2013, prípadne\nv rozsudku sp. zn. 2Sžo/2/2012 zo dňa 19. decembra 2012 tak, že požiadavka preskúmateľnosti výšky\nuloženej sankcie zhodnotí zistenia porušení zákona, ktoré vyjadrí najmä závažnosť, trvanie a následky\nzistených nedostatkov ako aj ich prípadný opakovaný výskyt a rovnako správny súd nemá dôvod sa\nod tohto názoru odchýliť ani v prejednávanej veci. Správne trestanie totiž vychádza z princípu striktnej\nindividualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu samotného\nsprávneho deliktu a tieto musia správne orgány reflektovať v rozhodnutiach o uložení sankcie za dané\nporušenia.\n40. Záverom správny súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho\ntrestania je základným predpokladom preskúmateľnosti úvahy, ktorou bol orgán kontroly pri svojom\nrozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za\nrelevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je pri ukladaní sankcie\n\npovinný presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na aké skutočnosti pri stanovení výšky\nsankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená\na musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Určovanie výšky sankcie je správnym\nuvážením, ale nemôže to byť ľubovôľa zo strany správneho orgánu. Správny orgán\nv\nodôvodnení rozhodnutia musí náležite odôvodniť otázku výšky sankcie v rámci svojej diskrečnej\nprávomoci. Vzhľadom na to, že riadne odôvodnenie výšky uloženej sankcie\nv\nodôvodnení napadnutých rozhodnutí oboch stupňov absentuje, správny súd tieto rozhodnutia zrušil pre\nnepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov a vec vrátil okresnému úradu na ďalšie konanie.\n41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pričom o výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}